Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/364/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ X.. O. R., T. I. XX, J., 2/ SERVIS IJ, s.r.o., Prievozská 32, Bratislava, 3/ N. I., Š. XX, D., X/ A. I., Š. XX, D., všetci zast. Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., Zámocká 5, Bratislava, proti odporkyni: K.. A. I., D. X, D., zast. Mgr. Beátou Stanislavovou, Buková 3, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o vzájomnom návrhu odporkyne na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -238, zo dňa 29. februára 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako i vo veci vzájomného návrhu odporkyne potvrdzuje.

V časti týkajúcej sa trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľ 1/ je podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 910/1589 pozemku parc. č. XXXXX/XXX o výmere 107 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C, evidovaná na katastrálnej mape, okres: Bratislava III, obec: Bratislava - K. Č. W., k.ú.: W., tak ako je vyznačený v Geometrickom pláne č. XX/XXXX, vypracovanom dňa 18.10.2010 Ing. K. C., autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným dňa 26.10.2010 Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu, ktorý je prílohou rozsudku, že navrhovateľ 2/ je podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 129/1589 pozemku parc. č. XXXXX/XXX o výmere 107 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C, evidovaná na katastrálnej mape, okres: Bratislava III, obec: Bratislava - K. Č. W., J..Ú..: W., tak ako je vyznačený v Geometrickom pláne č. XX/XXXX, vypracovanom dňa 18.10.2010 Ing. K. C., autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným dňa 26.10.2010 Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu, ktorý je prílohou rozsudku, a že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľa 3/ a navrhovateľky 4/ patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 164/1589 pozemku: parc. č. XXXXX/XXX o výmere 107 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C, evidovaná na katastrálnej mape, okres: Bratislava III, obec: Bratislava - K. Č. W., k.ú.: W., tak ako je vyznačený v Geometrickom pláne č. XX/XXXX, vypracovanom dňa 18.10.2010 Ing. K. C., autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným dňa 26.10.2010 Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu, ktorý je prílohou rozsudku.

Odporkyňu zaviazal na zaplatenie trov konania navrhovateľov 1/ až 4/ vo výške 298,50 eur titulom súdneho poplatku a náhrady trov ich právneho zastúpenia vo výške 1.455,88 eur k rukám ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vzájomný návrh odporkyne, ktorým sa domáhala určenia, že je na základe Osvedčenia o dedičstve D 164/03, výlučnou vlastníčkou novovytvorenej parc. č. XXXX/XXX o výmere 107 m2, druh pozemku: zast. plochy a nádvoria, parc. registra C, evidovaná na katastrálnej mape, okres: Bratislava III, obec: Bratislava - K. Č. W., J..Ú..: W., tak ako je vyznačená v Geometrickom pláne č. XX/XXXX, vypracovanom dňa 18.10.2010 Ing. K. C.Š., autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným dňa 26.10.2010 Správou katastra pre hl. m. SR Bratislavu, zamietol, a navrhovateľom 1/ až 4/ nepriznal náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ust. , Obč. zák., ust. veta prvá, a a a o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ust. a o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ust. , keď mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že navrhovateľ 1/ uzatvoril na základe Opatrenia Krajského súdu v Košiciach č.k. zo dňa 09.01.2002, ktorým vyslovil súhlas s predajom majetku úpadcu, patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby, dňa 25.02.2002 Kúpnu zmluvu o predaji časti konkurznej podstaty, a nadobudol od S.. S. Č., správcu konkurznej podstaty, úpadcu Atypstav-M, spol. s.r.o. okrem iného spornú nehnuteľnosť, a to areál stavebného dvora Bratislava - W., Ž. K., za kúpnu cenu 7.100.000,- Sk. V tejto súvislosti skúmal, či odporkyňa alebo jej právny predchodca podali v hmotnoprávnej lehote, určenej konkurzným súdom, vylučovaciu žalobu, že sporný pozemok nepatrí do konkurznej podstaty, pričom v konaní bolo preukázané, že takáto žaloba nebola podaná. Konštatoval, že odporkyňa (resp. jej právny predchodca) bola povinná, ak išlo o vec patriacu do podstaty podľa zákona o konkurze a vyrovnaní podľa túto skutočnosť správcovi oznámiť, len čo sa dozvedela o vyhlásení konkurzu. Podľa oznámenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03.11.2011 bolo Uznesenie o vyhlásení konkurzu dňa 22.08.2000 vyvesené na úradnej tabuli súdu a neskôr aj zverejnené v Obchodnom vestníku 20/2000 dňa 20.09.2000, no odporkyňa si túto povinnosť nesplnila. Mal za to, že na základe nevyvrátiteľnej domnienky, ktorá prelamuje zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má, sa navrhovateľ 1/ ako osoba, na ktorú správca konkurznej podstaty v rámci speňažovania previedol majetok zapísaný do konkurznej podstaty, stal vlastníkom takéhoto majetku, bez ohľadu na to, či neskôr v tomto konaní vyšlo najavo, že zapísaný a následne speňažený majetok v dobe speňažovania vlastnícky náležal iným osobám, a ako taký potom mohol svoju nehnuteľnosť predať navrhovateľom 2/ až 4/. Z týchto dôvodov návrhu navrhovateľov vyhovel.

O náhrade trov konania navrhovateľov 1/ až 4/ rozhodol v zmysle a priznal im náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 298,50 eur a z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.455,88 eur za 8 úkonov právnej služby.

Pokiaľ išlo o vzájomný návrh odporkyne, ktorá sa z dôvodu duplicitného vlastníctva domáhala určenia, že ona je výlučnou vlastníčkou celého sporného pozemku, dospel súd prvého stupňa k záveru, že priznaním vlastníckeho práva pre navrhovateľov 1/ až 4/ stratil jej návrh svoje opodstatnenie. V tejto súvislosti tiež uviedol, že právny predchodca odporkyne si podaním zo dňa 13.12.1992 uplatnil v zákonnej lehote právo na vrátenie vlastníctva okrem iného aj k spornému pozemku, pričom Obvodný pozemkový úrad v Bratislave rozhodnutím zo dňa 26.11.2011 prerušil konanie po tom, čo zistil, že sa vedie súdny spor o určenie vlastníctva, keď vyriešenie otázky vlastníctva považoval za predbežnú otázku v konaní, ktoré pred ním prebieha. Súd prvého stupňa potom dospel k záveru, že nárok navrhovateľky je vecou právneho posúdenia podľa reštitučných predpisov.

O náhrade trov, týkajúcich sa vzájomného návrhu odporkyne rozhodol podľa , a v tejto časti úspešným navrhovateľom 1/ až 4/ náhradu trov konania nepriznal dôvodiac, že im vznikli iba trovy právneho zastúpenia, vyčíslené za vyjadrenie zo dňa 05.12.2011 vo výške 185,19 eur, ktoré im už boli priznané v konaní o ich návrhu.

Proti uvedenému rozsudku podala prostredníctvom svojej zástupkyne včas odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľov zamietnuť, alternatívne, zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvého stupňa sa nezaoberal

právnou argumentáciou jej protinávrhu. Mala za to, že v odôvodnení chýbajú úvahy súdu, prečo neprijal jej argumentáciu a považovala rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné. Uviedla, že čo sa týka jej protinávrhu, súd zúžil svoje odôvodnenie iba na konštatovanie, že nepodala v zákonnej lehote vylučovaciu žalobu, pričom svoj protinávrh oprela o argumenty, že má legálny nadobúdací titul, pretože nehnuteľnosť nadobudla v dedičskom konaní, spochybnila prechod vlastníctva nehnuteľnosti na štát v minulosti a k neprávoplatnému vyvlastneniu došlo v minulom režime, pričom štátne orgány nehľadeli na formálno-právne podmienky. Mala za to, že predmetná nehnuteľnosť nikdy nepatrila úpadcovi, keďže ju nemohol legálne získať od svojho právneho predchodcu, ktorý bol iba správcom. Dôvodila, že k zápisu vlastníctva na správe katastra došlo nelegálne, nakoľko ako vkladu schopné listiny boli použité kópia neprávoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia a hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku. Uviedla, že by sa malo vychádzať z právnej zásady, že z bezprávia nemôže vzniknúť právo, ako aj zo zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má. Namietala tiež výšku navrhovateľom priznaných trov konania, keď mala za to, že súd prvého stupňa akceptoval nesprávny výpočet právneho zástupcu navrhovateľov pri zastupovaní manželov I., ktorí sú spoluvlastníkmi jedného spoluvlastníckeho podielu 164/1589 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a priznal náklady zastúpenia ako pri dvoch samostatných subjektoch so samostatnými vlastníckymi podielmi.

Navrhovatelia 1/ až 4/ odvolanie nepodali, a vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedli, že odporkyňa iba opakuje skutkové tvrdenia, ktoré predniesla v konaní pred súdom prvého stupňa a namieta právne závery súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení rozsudku predovšetkým vo vzťahu k zamietnutiu jej vzájomného návrhu. Mali za to, že na podporu svojich tvrdení neuviedla žiadne relevantné právne názory, nedoložila ustálenú judikatúru, prípadne závery odbornej literatúry, ktoré by podporovali jej námietky. Poukázali na jej nesprávne tvrdenie, že prebehlo iba prvostupňové vyvlastňovacie konanie, nakoľko z predložených dôkazov vyplýva, že prebehlo aj odvolacie správne konanie vo veci vyvlastnenia nehnuteľnosti. Čo sa týka námietok odporkyne, že úpadca nebol vlastníkom nehnuteľnosti, namietali, že z predloženého listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že úpadca bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Poukázali na právne závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 29.09.2009. Trvali na ich námietke o nezáväznosti dedičských konaní po právnych predchodcoch odporkyne pre toto súdne konanie, pretože v uvedenej veci nemá žiadnu právnu relevanciu skutočnosť, že v dedičskom konaní bol do aktív dedičstva zaradený majetok, ktorý je predmetom tohto konania, keďže výsledky dedičského konania nemôžu mať žiaden vplyv na vedené konanie, a nie sú pre konajúci súd smerodajné. Uviedli, že uplatnením reštitučného nároku právny predchodca odporkyne (a následne i sama odporkyňa) výslovne uznal, že bol pozbavený vlastníckeho práva k spornému pozemku v dôsledku jeho prevzatia štátom bez právneho dôvodu. Nesúhlasili ani s námietkou odporkyne vo veci náhrady trov konania, keď mali za to, že skutočnosť, že navrhovatelia 3/ a 4/ sú manželia a spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľnosti je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, nemá na vyúčtovanie trov právneho zastúpenia žiaden vplyv. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal a prejednal vec podľa ust. na odvolacom pojednávaní podľa , na ktorom vypočul právnych zástupcov účastníkov. Právna zástupkyňa odporkyne zotrvala na odvolaní a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, a jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť, keď poukázala na SR, v zmysle ktorého má mať vlastníctvo všetkých účastníkov rovnakú právnu ochranu. Uviedla tiež, že s ďalším spoluvlastníkom spornej parcely sa dohodla mimosúdne, a konanie bolo zastavené. Ozrejmila, že reštitučný nárok bol uplatnený z opatrnosti, avšak pozemkový úrad o ňom doposiaľ nerozhodol. Vysvetlila, že pasívnu legitimáciu navrhovateľov vo vzťahu k vzájomnému návrhu odporkyne, ktorým sa domáha určenia svojho výlučného vlastníctva k spornej novovytvorenej parcele č. XXXX/XXX o výmere 107 m2 odvodila od neexistencie právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia. Právna zástupkyňa navrhovateľov zotrvala na svojej argumentácii z konania pred súdom prvého stupňa, a poukázala na otcom odporkyne uplatnený reštitučný nárok na spornú parcelu, pričom mala za to, že vzhľadom na vzájomný návrh odporkyne ide o duplicitné nároky. Vyjadrila názor, že skutočnosť, že sa odporkyňa s ďalším spoluvlastníkom spornej parcely spol. BRS, a.s., dohodla mimosúdne, nemá na prebiehajúce konanie vplyv. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporkyne proti výroku vo veci samej a výroku o zamietnutí jej vzájomného návrhu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako i vo veci vzájomného návrhu odporkyne potvrdil. Keďže sa v plnom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v časti výrokov, ktorými určil, že navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi spornej parcely, obmedzí

sa v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov, uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. .

Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle . Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. , Obč. zák., ust. veta prvá, a a a o konkurze a vyrovnaní. Svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. . V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dôkladne vysvetlil z akého dôvodu návrhu navrhovateľov vyhovel. V tejto súvislosti sa detailne zaoberal relevantnými ustanoveniami zákona o konkurze a vyrovnaní, a vyvodil správny záver, že skutočnosť, že sa odporkyňa, resp. jej právny predchodca nedomáhali svojich práv v rámci konkurzného konania vylučovacou žalobou, mala za následok nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že nehnuteľnosti (medzi ktoré patrí aj sporná novovytvorená parcela), boli pojaté do súpisu konkurznej podstaty správcom oprávnene, s následkom, že môžu byť ako súčasť konkurznej podstaty aj speňažené. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým prvostupňový súd vo svojom rozsudku dospel, najmä so záverom, že na základe nevyvrátiteľnej domnienky, ktorá prelamuje zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, sa navrhovateľ 1/ ako osoba, na ktorú správca konkurznej podstaty v rámci speňažovania previedol majetok, zapísaný do konkurznej podstaty, stal vlastníkom takéhoto majetku (i spornej parcely) bez ohľadu na to, či neskôr vyšlo najavo, že zapísaný a následne speňažený majetok v dobe speňažovania vlastnícky náležal iným osobám.

Tu je potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa rozhodol v súlade s aktuálnou judikatúrou (napr. rozh. Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , rozh. Najvyššieho súdu ČR , Stanovisko obchodného kolégia NS SR sp. zn. Obpj 7/2002), v zmysle ktorej osoba, do práv ktorej sa konkurzným konaním zasiahlo, môže podľa § 19 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní uplatniť žalobou smerujúcou proti správcovi nárok na vylúčenie veci z konkurznej podstaty, do ktorej ju správca nesprávne zapísal. Ak žaloba tak ako v posudzovanom prípade nebola podaná, zákon predpokladal domnienku, že vec bola zahrnutá do súpisu konkurznej podstaty oprávnene. Správca v takom prípade mohol vec ďalej speňažovať, k čomu aj došlo, nakoľko dňa 25.02.2002 uzavrel s navrhovateľom 1/ kúpnu zmluvu o predaji časti konkurznej podstaty, a to v súlade s opatrením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 09.01.2002. Odporkyňa, resp. v tom čase jej právny predchodca, svoje právo podať vylučovaciu žalobu nevyužili, a iniciovali konanie o reštitučnom nároku. Správca konkurznej podstaty preto správne považoval zápis nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu za opodstatnený, a súpis majetku za titul oprávňujúci ho nakladať s ním pri jeho ďalšom speňažovaní, a práve opodstatnenosť a oprávnenosť zápisu nehnuteľností do konkurznej podstaty mu umožnila uskutočniť následný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na navrhovateľa 1/. Predaj nehnuteľností schválil Krajský súd v Košiciach, ktorý ako konkurzný súd opatrením sp. zn. zo dňa 09.01.2002 udelil súhlas správcovi konkurznej podstaty na predaj majetku, patriaceho do konkurznej podstaty mimo dražby. Vzhľadom na to, že opatrenie konkurzného súdu má charakter riadneho súdneho rozhodnutia, ktoré je po právoplatnosti zásadne nezmeniteľné a záväzné, súdy nie sú oprávnené preskúmavať vecnú správnosť tohto rozhodnutia v inom, teda ani v tomto konaní. Opačným postupom by sa zasiahlo do jedného zo základných princípov právneho štátu, a to do princípu právnej istoty a dôvery v súdne rozhodnutie. Preto sa navrhovateľ 1/, na ktorého správca konkurznej podstaty v rámci speňažovania previedol so súhlasom konkurzného súdu majetok konkurznej podstaty, okrem iného i spornú parcelu, stal jej vlastníkom, a to bez ohľadu na to, či odporkyňa neskôr uplatňovala na spornú nehnuteľnosť nárok titulom jej vlastníckeho práva. Stret jej (resp. jej právneho predchodcu) včas nerealizovaného nároku, aj keby bol skutočný vlastník, na vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty s nárokom navrhovateľa 1/, ktorý majetok nadobudol za trvania konkurzu jeho speňažením v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze a vyrovnaní, musí byť totiž vyriešený v prospech navrhovateľa 1/ ako nadobúdateľa tohto majetku. Ten preto ako vlastník, mohol ďalej so spornou parcelou disponovať a previesť vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom na zvyšných navrhovateľov. Na tento záver nemá žiadny vplyv skutočnosť, že okrem iného aj sporná parcela bola následne prededená, a odporkyňa sa stala jej vlastníčkou na základe rozhodnutia v dedičskom konaní. Odvolací súd sa v tejto časti stotožnil s názorom navrhovateľov, ktorí poukázali na ustálenú judikatúru (R 14/1992), v zmysle ktorej vo všeobecnosti platí, že zaradenie určitej veci do aktív dedičstva nie je nezvratným dôkazom vlastníctva toho, kto vec nadobudol v dedičskom konaní, nakoľko pri vyporiadaní

dedičstva sa riešia len vzťahy medzi dedičmi. Z tohto dôvodu sa potom osoby, ktoré neboli účastníkmi dedičského konania, môžu domáhať svojho práva k veci určovacou žalobou.

Nemožno sa potom stotožniť s argumentáciou odporkyne v odvolaní, ktorá namietala, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné, nakoľko súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal jej argumentáciou ohľadne vzájomného návrhu, a nevysvetlil, prečo jej argumentáciu neprijal. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2011, sp. zn. ).

Odvolací súd potom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je jasné, zrozumiteľné, a z jeho odôvodnenia sú zrejmé úvahy, ktoré ho k nemu viedli, pričom tieto sa vzťahujú na vec návrhu i vzájomného návrhu ako celku, keďže v konaní sa všetci účastníci domáhali určenia svojho vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, či už v konkrétnom podieli, alebo v celku. Ani odvolací súd necítil vzhľadom na vyššie uvedené závery potrebu zaoberať sa odvolacími námietkami odporkyne, ktoré sa týkajú spochybnenia prechodu vlastníctva nehnuteľnosti na štát, a jej poukazovania na neprávoplatné vyvlastnenie predmetnej nehnuteľnosti, keďže tieto neboli pre rozhodnutie podstatné. Jej námietky potom nepovažoval za dôvodné, keďže už zo samotných námietok je možné vyvodiť záver, že odporkyňa zrejme odôvodneniu rozsudku dostatočne neporozumela napriek tomu, že súd prvého stupňa svoje úvahy a hodnotenie dôkazov vysvetlil jasne a zrozumiteľne. Vo vzťahu k správne súdom prvého stupňa zamietnutému vzájomnému návrhu odporkyne, ktorým sa voči navrhovateľom domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, považuje však za potrebné uviesť, že dôvodom na zamietnutie jej vzájomného návrhu je už skutočnosť, že nesprávne určila okruh účastníkov konania. Ak sa totiž voči navrhovateľom, ktorí sú po spočítaní ich spoluvlastníckych podielov zapísaní na LV č. XXXX ako spoluvlastníci spornej parcely len v podieli 1203/1589, domáhala určenia svojho výlučného vlastníctva k celej spornej parcele, žalobu bolo potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie daného skutočnosťou, že účastníkmi tohto sporového konania neboli všetci tí, ktorí nimi mali byť. Vlastníkom spoluvlastníckeho podielu spornej parcely vo výške 386/1589, ku ktorému odporkyňa vzájomným návrhom tiež žiadala určiť jej vlastníctvo (keďže žiadala určiť jej výlučné vlastníctvo k celej parcele), počas celého konania bola i v súčasnosti je spol. BRS, a.s., ktorá však nie je účastníkom konania o vzájomnom návrhu odporkyne.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny podľa ust. a a vo veci vzájomného návrhu odporkyne podľa ust. potvrdil.

V časti, týkajúcej sa trov konania, rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. a a zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po preskúmaní napadnutých výrokov rozsudku, ktorými súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania navrhovateľov tak, že jedným výrokom im náhradu trov konania postupujúc podľa ust. priznal, a ďalším výrokom im náhradu trov konania podľa ust. nepriznal s odôvodnením, že trovy, ktoré im vznikli, im už priznal v prvom výroku o trovách konania, dospel odvolací súd k záveru, že takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania je zmätočné a nepreskúmateľné. Podľa aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR síce platí, že v prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú, a je preto potrebné samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov vo vzťahu ku každej z týchto vecí, avšak v posudzovanej veci súd prvého stupňa napriek správnemu právnemu záveru o úspechu navrhovateľov v konaní o ich návrhu ako i v konaní o vzájomnom návrhu odporkyne (teda v celom spoločnom konaní), rozhodol vyššie uvedeným spôsobom zmätočne. Vôbec totiž nehodnotil, či navrhovatelia podali návrh na priznanie trov konania (a ak áno, ako trovy vyčíslili) v oboch právnych veciach, spojených do spoločného konania. Od vyhodnotenia tejto skutočnosti sa bude potom odvíjať jeho opätovné rozhodnutie o trovách konania, v ktorom rozhodne i o trovách odvolacieho konania (ust. ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.