Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/65/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Oľgy Trnkovej

v právnej veci žalobcov 1/ P. K., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. K. M., advokátkou

v P., 2/ K. K., bývajúcej v B., prechodne v P., 3/ F., a.s., IČO: X., so sídlom

v B., 4/ P., s.r.o., IČO: X., so sídlom v B., proti žalovaným 1/ Ing. E. Č., so sídlom v B.,

správcovi konkurznej podstaty úpadcu D., s.r.o. v konkurze, IČO: X., so sídlom v B., 2/ T.,

s.r.o., IČO: X., so sídlom v P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných W., s.r.o.,

IČO: X., so sídlom v B., zastúpeného JUDr. M. J., advokátom v B., o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 5. decembra 2007, sp. zn. , , , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Žalobca 1/ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu

trov dovolacieho konania vo výške 64,22 € právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka

JUDr. M. J., poskytujúcemu právne služby prostredníctvom spoločnosti P., s.r.o., IČO: X., na

účet vedený vo V., a.s., č.ú. X. o 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza rozsudkom z 4. júna 2007, č.k. -1096,

zamietol žalobu, na základe ktorej sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území B., a to tak, že výlučným

vlastníkom nehnuteľností -stavieb označených spoločne súpisným číslom X. na pozemkoch

parc. č. X. je žalovaný v podiele 6/12-in, žalobca 1/ v podiele 1/12-ina, žalobkyňa 2/

v podiele 1/12-ina a žalobca 4/ v podiele 4/12-iny a podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti označenej súpisným číslom X. na parcele č. X. je žalovaný v podiele 6/12-in,

žalobca 1/ v podiele 1/12-ina, žalobkyňa 2/ v podiele 1/12-ina a žalobca 4/ v podiele 4/12-iny,

nakoľko dospel k záveru, že na strane žalobcov neexistuje naliehavý právny záujem na

predmetnom určení. Súd mal za preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania sú

evidované v katastri nehnuteľnosti na dvoch samostatných listoch vlastníctva,

a to na LV. č. X. (pôvodne X.) a LV č. X., kat. ú. B., pričom v časti A listu vlastníctva je ako

vlastník evidovaný vždy iný subjekt, a to na LV č. X., k.ú. B. je zapísaný ako vlastník

žalovaný 2/, a na LV č. X., k.ú. B. je ako vlastník uvedený žalobca 3/. Tento stav nastal tak,

že nehnuteľnosti pôvodne vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/, boli v rokoch 1994-1997

predmetom stavebných zmien, na ktorých sa podieľali nielen žalobcovia 1/ a 2/, ale

aj obchodná spoločnosť D., s.r.o. Po ukončení stavebnej činnosti boli do katastra

nehnuteľností zapísané nehnuteľnosti označením síce odlišné od pôvodných nehnuteľností vo

vlastníctve žalobcov 1/ a 2/, avšak v skutočnosti s nimi zhodné

a za ich vlastníka bola v katastri nehnuteľností na základe kolaudačného rozhodnutia

označená už spoločnosť D., spol. s.r.o. Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 15.2.2001,

č.k. -34, bol na majetok D., spol. s.r.o. vyhlásený konkurz a za správcu

konkurznej podstaty menovaný žalovaný 1/, ktorý pojal sporné nehnuteľnosti do súpisu

majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu. Žalobcovia 1/- 4/ uplatnili svoje právo na

vylúčenie nehnuteľností zapísaných na LV č. X. z konkurznej podstaty úpadcu D., s.r.o.,

avšak konania boli uzneseniami Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.

a právoplatne zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh.

Následne žalovaný 1/ so súhlasom Krajského súdu v Bratislave (urobeného formou opatrenia

z 30.5.2002, č.k. -287) previedol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam

na spoločnosť N., a.s., táto na spoločnosť W., s.r.o., a táto následne na žalovaného 2/.

Skutočnosť, že sa žalobcovia nedomáhali svojich práv v rámci konkurzného konania

vylučovacou žalobou (obe konania boli konkurzným súdom právoplatne zastavené) malo za

následok nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že nehnuteľnosti, boli pojaté do súpisu

konkurznej podstaty správcom oprávnene, s následkom, že môžu byť ako súčasť konkurznej

podstaty aj speňažené. Okolnosť, že konkurzný súd dal svojím opatrením súhlas žalovanému

1/ ako správcovi konkurznej podstaty na speňaženie sporných nehnuteľností, a to na ich

predaj kúpnou zmluvou obchodnej spoločnosti N., a.s., okresný súd posúdil ako okolnosť

majúcu za následok odpadnutie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom

určení. I keby totiž súd vyhovel žalobe žalobcov, vydaným rozsudkom by nebol odstránený

tzv. zdvojený zápis nehnuteľností v katastri nehnuteľností, ktorý stav súd považoval

predovšetkým za chybu v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností v časti

týkajúcej sa evidencie nehnuteľností.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 5. decembra 2007, sp. zn. , 5 Co

263/2007, , potvrdil rozsudok okresného súdu vo veci samej, ako aj uznesenie

okresného súdu o trovách konania z 25.6.2007. Samostatným výrokom pripustil vo veci

dovolanie, lebo otázku, či je daný naliehavý právny záujem na pozitívnej určovacej žalobe,

ak v rámci konkurzného konania bola sporná nehnuteľnosť už prevedená na inú osobu,

považoval za otázku zásadného právneho významu. Krajský súd súčasne zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa z 1.8.2007 tak, že žalobcom 1/-4/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne

zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 3.000,-Sk (99,58 €), zaplatiť žalovanému 1/

náhradu trov konania v sume 2.743,- Sk (91,05 €) a vedľajšiemu účastníkovi na strane

žalovaných náhradu trov odvolacieho konania v sume 65.198,- Sk (2.164,18 €). Žalovanému

2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom

okresného súdu o absencii naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení vlastníckeho

práva k sporným nehnuteľnostiam, pretože mal za preukázané, že žalovaný 2/ získal

nehnuteľnosti v rámci speňaženia majetkovej podstaty úpadcu D., s.r.o., od správcu

konkurznej podstaty (žalovaného 1/) v súlade s ustanoveniami o

konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „o konkurze a vyrovnaní“).

Ohľadne výroku rozsudku týkajúceho sa náhrady trov konania odvolací súd nezistil žiadne

pochybenie a nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali

nepriznanie trov konania úspešným žalovaným. Odlišne krajský súd posúdil výrok rozsudku

týkajúci sa zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Keďže v čase od vyhlásenia rozsudku okresného súdu (4. júna 2007) po podanie odvolania

žalobcami (24. júla 2007) došlo k zmene Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa

ktorého okresný súd vyrubil súdny poplatok za odvolanie a súdny poplatok sa vyrubuje podľa

písm. b) položky 1 sadzobníka, zmenil uznesenie okresného súdu a zaviazal žalobcov

k zaplateniu súdneho poplatku za odvolanie vo výške 3.000,- Sk (99,58 €).

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca 1/ (ďalej len

„dovolateľ“), pričom prípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku vyvodzoval

z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia ,

tvrdiac, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke posúdenia

naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe. Podľa dovolateľa duplicita zápisu

jednej nehnuteľnosti na viacerých listoch vlastníctva nespôsobuje stav objektívnej istoty,

ale stav objektívnej neistoty, keďže ako vlastníci predmetných nehnuteľností sú v katastri

nehnuteľností evidované odlišné osoby. Dovolateľ nesúhlasil so závermi odvolacieho súdu

o nevyvrátiteľnej právnej domnienke, podľa ktorej, pokiaľ správca konkurznej podstaty

previedol majetok patriaci do konkurznej podstaty so súhlasom konkurzného súdu na inú

osobu, táto skutočnosť má za následok, že tretia osoba sa stáva vlastníkom tohto majetku.

Tieto závery nemajú oporu v zákone, pretože zo žiadnej právnej normy nevyplýva, že

speňaženie veci nesprávne zaradenej do súpisu majetku konkurznej podstaty spôsobuje zánik

vlastníckeho práva osoby, ktorej vlastnícke právo patrilo pred zaradením veci do súpisu

konkurznej podstaty. Platí totiž zásada „nemo plus iuris“, podľa ktorej, ak úpadca nebol

vlastníkom majetku konkurznej podstaty nemôže sa nadobúdateľ takého majetku z podstaty

stať jeho vlastníkom; konkurzné konanie výnimku z tejto zásady neobsahuje. Vzhľadom

na to, že v súčasnosti naďalej existujú dva zápisy totožných nehnuteľností v katastri

nehnuteľností, pričom každý zápis svedčí v prospech inej osoby ako vlastníka, stav

objektívnej neistoty pretrváva, a preto existuje a je daný naliehavý právny záujem na podanej

určovacej žalobe. Rozhodnutie o určovacej žalobe bude tvoriť pevný základ pre ďalšie vzťahy

medzi účastníkmi konania.

Žalovaní 1/ a 2/ nepodali k podanému mimoriadnemu opravnému prostriedku

žalobcu 1/ písomné vyjadrenie.

Vedľajší účastník na strane žalovaných v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu

opravnému prostriedku žalobcu 1/ uviedol, že považuje dovolaním napadnutý rozsudok

krajského súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny. Žalobcovia mohli

zabrániť speňaženiu nehnuteľností v súpise konkurznej podstaty podaním vylučovacej žaloby

v zmysle § 19 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní. Pokiaľ svoje právo v konečnom

dôsledku nevyužili, správca konkurznej podstaty mal oprávnenie takýto majetok do

konkurznej podstaty zaradiť a pod dohľadom konkurzného súdu aj speňažiť a previesť

vlastnícke právo na spoločnosť N., a.s. Keďže žalobca 1/ už nie je vlastníkom sporných

nehnuteľností, nie je u neho daný naliehavý právny záujem na podaní akejkoľvek určovacej

žaloby. Z uvedených dôvodov žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

žalobcu 1/ zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 3 ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie

nie je opodstatnené, lebo smeruje voči rozsudku odvolacieho súdu, ktorý je vecne správny.

V danom prípade odvolací súd samostatným výrokom svojho rozsudku založil

prípustnosť dovolania v zmysle , keďže rozhodnutie o danej otázke

považoval po právnej stránke za zásadného významu. Možnosť založiť prípustnosť dovolania

neznamená, že by odvolací súd bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne

ľubovoľne, rovnako nesmie ani v tomto rámci viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania

odvolacieho súdu na súd dovolací. Z prieskumnej povahy dovolacieho konania vyplýva, že

odvolací súd je oprávnený pripustiť dovolanie len so zreteľom na tú konkrétne vymedzenú

právnu otázku zásadného právneho významu, ktorú sám vyriešil. Odvolací súd sa musí pritom

sám vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí

dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré v rámci rozhodovania

zaujal. Ak odvolací súd vysloví prípustnosť dovolania, dovolateľ je oprávnený napadnúť jeho

rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len

v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené. V dovolacom konaní

môže byť potom predmetom posudzovania len správnosť riešenia nastolenej právnej otázky.

V prejednávanej veci dovolateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak

súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Odvolací súd pripustil dovolanie za účelom vytvorenia procesnej

možnosti preskúmať správnosť riešenia otázky, „či je daný naliehavý právny záujem na

pozitívnej určovacej žalobe, ak v rámci konkurzného konania bola sporná nehnuteľnosť už

prevedená na inú osobu“, pričom pri jej zodpovedaní dovolací súd konštatoval, že krajský súd

nepochybil, vec posúdil po právnej stránke správne, preto sa s jeho právnym názorom

dovolací súd stotožňuje a k už vysloveným argumentom naviac dodáva.

Nárok na vylúčenie veci z konkurznej podstaty podľa § 19 ods. 2 zákona o konkurze

a vyrovnaní môže uplatniť osoba, do práv ktorej sa konkurzným konaním zasiahlo. Žaloba

(smerujúca proti správcovi) na vylúčenie veci z konkurznej podstaty, do ktorej ju správca

nesprávne zapísal a zabral, je svojou povahou procesnou, verejnoprávnou žalobou, a nie

žalobou hmotnoprávnou. Predpokladá teda vyhlásenie konkurzu a jeho trvanie. O práve

založenom predpismi hmotného práva, ktoré zostávajú iba právnym dôvodom žaloby, sa súd

preto vyjadruje iba ako o predbežnej otázke v odôvodnení rozhodnutia; nerieši ju v enunciáte

rozsudku.

Vylučovacie žaloby sa spravidla budú opierať o vlastnícke právo. Súd buď žalobu

zamietne rozsudkom alebo uloží správcovi povinnosť vylúčiť určitú vec zo súpisu podstaty.

Ak by žaloba nebola podaná, resp. by bola podaná oneskorene alebo by ju súd zamietol

z iného dôvodu, zákon predpokladá domnienku (fikciu), že vec bola zahrnutá do súpisu

konkurznej podstaty oprávnene. Správca v takom prípade môže vec ďalej speňažovať. Ani

v takom prípade však nie je vylúčené, aby určovacou žalobou, napr. o určenie vlastníckeho

práva podľa , o ktorej nebude rozhodovať konkurzný súd, bolo

rozhodnuté, že vec nepatrí úpadcovi, ale tretej osobe. Hrozba speňaženia veci správcom

by mala dostatočne osvedčovať naliehavý právny záujem na takom určení.

V danej veci o vyššie uvedený prípad nejde. Žalobcovia, po zistení, že žalovaný 1/ ako

správca konkurznej podstaty zaradil sporné nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty

úpadcu, svoje právo podať vylučovaciu žalobu využili, avšak konanie o nej bolo v dôsledku

ich správania (nezaplatenia súdneho poplatku za návrh – pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky) právoplatne zastavené uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 55Cbi

115/01 a . Žalovaný 1/ (vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 19 ods. 2 zákona

o konkurze a vyrovnaní) považoval preto zápis nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty

úpadcu za opodstatnený a súpis majetku za titul oprávňujúci ho nakladať s ním pri jeho

ďalšom speňažovaní. Uvedenú skutočnosť možno vyvodiť aj zo stanoviska obchodného

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 16. decembra 2002, sp. zn. Obpj 7/2002,

výkladom a contrario, keď ak bola podaná vylučovacia žaloba neplatí domnienka, že vec bola

zapísaná do súpisu konkurznej podstaty oprávnene a takúto vec nemožno až do rozhodnutia

o žalobe speňažiť. Súd vykonávajúci dohľad nad činnosťou správcu musí dať správcovi

pokyn, aby predmetné veci nespeňažoval - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky).

Práve opodstatnenosť a oprávnenosť zápisu nehnuteľností do konkurznej podstaty umožnila

žalovanému 1/ uskutočniť následný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na

obchodnú spoločnosť N., a.s. Predaj nehnuteľností schválil Krajský súd

v Bratislave, ktorý ako konkurzný súd vykonávajúci dohľad nad zákonnosťou postupu

správcu v konkurze, opatrením z 30.5.2002 udelil súhlas správcovi konkurznej podstaty na

predaj majetku. Konkurzný súd vychádzal z rovnakého zistenia a nemal pochybnosti v tom,

že nehnuteľnosti boli v dôsledku nepodania vylučovacej žaloby zaradené do súpisu

konkurznej podstaty úpadcu oprávnene, preto je možné s nimi nakladať v snahe uspokojiť

pohľadávky veriteľov uplatnené v konkurze prihláškou. Vzhľadom na to, že opatrenie

konkurzného súdu má charakter riadneho súdneho rozhodnutia, ktoré je po právoplatnosti

zásadne nezmeniteľné a záväzné, súdy nie sú oprávnené preskúmavať vecnú správnosť tohto

rozhodnutia v inom, t.j. ani v tomto konaní. Opačným postupom by sa zasiahlo do jedného

zo základných princípov právneho štátu, a to do princípu právnej istoty a dôvery v súdne

rozhodnutie. Preto osoba (spoločnosť N., a.s.), na ktorú žalovaný 1/ ako správca konkurznej

podstaty úpadcu D., s.r.o., v rámci speňažovania previedol so súhlasom konkurzného súdu

majetok konkurznej podstaty - sporné nehnuteľnosti - sa stala vlastníkom týchto

nehnuteľností, a to bez ohľadu na to, či by iná, tretia osoba neskôr uplatňovala na predmetné

nehnuteľnosti nárok titulom jej vlastníckeho práva. Stret včas nerealizovaného nároku tretej

osoby, aj keby to bol skutočný vlastník, na vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty s

nárokom osoby, ktorá majetok nadobudla za trvania konkurzu jeho speňažením v súlade s

ustanoveniami zákona o konkurze a vyrovnaní, musí byť totiž vyriešený v prospech

nadobúdateľa tohto majetku.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, posudzujúc vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím súdom vymedzenej dovolacej otázke, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne.

Správny je aj právny záver odvolacieho súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu

na podanej určovacej žalobe, v prípade, keď v rámci konkurzného konania bola sporná

nehnuteľnosť už prevedená na inú osobu. Vzhľadom na to, že dovolací súd nezistil, že by

rozsudok odvolacieho súdu bol postihnutý vadou uvedenou v , či tzv. inou vadou

konania v zmysle ustanovenia , ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, dovolanie žalobcu 1/ podľa zamietol.

V dovolacom konaní nebol žalobca 1/ úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovaným 1/ a 2/ ( , v spojení s

ods. 5 ). Dovolací súd však nepriznal žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho

konania, pretože v dovolacom konaní návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania nepodali (§ 151 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 Os.p. a § 243b ods. 5

).

Dovolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi na

strane žalovaných vo výške 64,22 €, ktorá predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia

vedľajšieho účastníka, a to za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie k dovolaniu žalobcu 1/

(§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„vyhláška“) v spojení s § 11 ods. 1 vyhlášky á 48,66 € + 19 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky)

a režijný paušál 6,31 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Dovolací súd vychádzal zo zistenia, že v spore

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zákonná úprava, pokiaľ ide o vyrubenie

súdneho poplatku za návrh, upustila od jeho určenia podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka

súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „“) percentuálnou

sadzbou zo základu, ktorým bola hodnota nehnuteľnosti, a počnúc od 1.7.2007 stanovila

súdny poplatok za predmetný návrh pevnou sumou podľa písmena b/ danej položky

sadzobníka (viď spoločná poznámka č. 1 k položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov v znení

pred a po novele ). Konanie o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je preto z hľadiska určenia výšky súdneho poplatku zo

žaloby sporom s jednotnou výškou súdneho poplatku bez ohľadu na hodnotu nehnuteľnosti,

ku ktorej sa má určiť vlastnícke právo. Podľa názoru dovolacieho súdu aj z hľadiska určenia

výšky tarifnej odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb treba aplikovať rovnaký

princíp a pri stanovení základu tarifnej odmeny treba vychádzať zo sadzby stanovenej pre

spory s neoceniteľnou hodnotou veci (§ 11 ods. 1 vyhlášky).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: