Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_6Co-10-2023.pdf
PDF · 85.52 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/10/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: P. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX U., o zaplatenie 1.951,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/37/2022-108 zo dňa 8. novembra 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/37/2022-108 zo dňa 8. novembra 2022 vo výrokoch II. a III. zrušuje a vec v tomto rozsahu vracia Okresnému súdu Liptovský Mikuláš na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
II. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/37/2022-108 zo dňa 8. novembra 2022 vo výroku I. zostáva nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.951,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 05.07.2021 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V časti, pokiaľ si žalobca uplatnil náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 111,56 eur, žalobu zamietol (výrok II.). Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.06.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.951,54 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 05.07.2021 do zaplatenia a sumy 111,56 eur titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Súd prvej inštancie vo veci vydal dňa 09.08.2022 platobný rozkaz č. k. 6C/37/2022-67, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, na ktorý následne procesne reagoval žalobca podaním žalobnej repliky. 3. Žalobná replika žalobcu spolu s predvolaním na pojednávanie nariadené na deň 08.11.2022 bolo žalovanému doručené tzv. fikciou doručenia na adresu jeho trvalého pobytu vyplývajúcu z Registra obyvateľov SR podľa ust. § 106 ods. 1 písm. a) v spojení s ust. § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) dňa 02.11.2022. Žalovaný bol v rámci predvolania na pojednávanie poučený o tom, že ak sa strana sporu nedostaví na pojednávanie a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 274 a § 278 CSP. 4. Na pojednávaní konanom dňa 08.11.2022 sa osobne zúčastnil zástupca žalobcu, ktorý navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 CSP, keďže žalovaný sa
na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. 5. Súd prvej inštancie po zistení zákonom predpísaných podmienok podľa ust. § 274 CSP rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.951,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy od 05.07.2021 do zaplatenia. Žalobu v časti uplatneného príslušenstva pohľadávky vo výške 111,56 eur, ako sumy zodpovedajúcej trovám zástupcu žalobcu za predžalobnú výzvu zo dňa 17.05.2022, súd prvej inštancie zamietol, keďže sa nejednalo o účelne vykonané podanie, lebo v danom prípade konania pred všeobecným súdom nie je takáto výzva jeho podmienkou ako v prípade upomínacieho konania a zároveň sa nejednalo ani o trovy konania, pretože výzva bola vypracovaná a zaslaná žalovanému pred začatím konania (§ 252 CSP). 6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej sporovej strane voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. 7. Proti tomuto rozsudku vo výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny vo výroku II. tak, že odvolací súd žalobe aj v tejto časti vyhovie, alternatívne sa v odvolaním napadnutej časti domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 8. Žalobca v odvolaní namietal, že uplatnený nárok na zaplatenie sumy 111,56 eur je príslušenstvo pohľadávky podľa ust. § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“) v spojení s ust. § 13a ods. 1 písm. d), § 10 ods. 1), § 15 písm. a) a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Na podporu svojich tvrdení o účelnosti vykonanej predžalobnej výzvy, ktorá je zároveň príslušenstvom hlavnej pohľadávky, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3 M Obdo 2/2010 zo dňa 09.06.2010, či viaceré rozhodnutia okresných súdov. Žalobcovi v súvislosti s uplatnením pohľadávky už pred podaním žaloby vznikli účelne vynaložené náklady, na ktorých priznanie má nepochybne právo. Ďalej uviedol, že ak súd prvej inštancie rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť, a to bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je, alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia len uviedol, že náklady za vykonaný úkon (predžalobná výzva) nemožno považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky ani za trovy konania, trpí rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby v tejto časti vadami svojvoľnosti, zmätočnosti a má voči žalobcovi šikanóznu povahu. 9. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 10. Iné podania sporových strán v tomto odvolacom konaní odvolaciemu súdu predložené neboli. 11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. bolo podané oprávneným subjektom - žalobcom, ktorého žalobu súd prvej inštancie čiastočne zamietol (§ 359 CSP), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, konštatujúc dôvodnosť odvolania žalobcu, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku II., ako aj v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania zrušil a vec vrátil v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). V odvolaním nenapadnutej časti (výrok I.) zostal rozsudok súdu prvej inštancie týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý. 12. Odvolací súd primárne poukazuje v posudzovanom prípade na to, že súd prvej inštancie v spore rozhodol s odvolaním sa na ust. § 274 CSP, teda rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, keďže mal za splnené podmienky v zmysle uvedeného ustanovenia CSP. V zmysle tohto ustanovenia súd na pojednávaní rozhodne o žalobe podľa ust. § 137 písm. a) CSP (teda o žalobe o splnenie povinnosti) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorý žalobe vyhovie. Rozsudok pre zmeškanie (kontumačného rozsudku) žalovaného predstavuje formu procesnej sankcie za procesnú pasivitu žalovaného, ktorá spočíva predovšetkým v absencii povinnosti tvrdiť a dôkaznej povinnosti, či v nedostavení sa na už nariadené pojednávanie. Keďže kontumačný rozsudok predstavuje sankciu za procesnú pasivitu strany sporu, nejde o meritórny rozsudočný výrok po vykonaní dokazovania a právneho posúdenia veci. Z tohto dôvodu zákonodarca aj upustil od povinnosti súdu takýto rozsudok odôvodňovať štandardným spôsobom, pričom odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie má obsahovať len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie
(§ 274 CSP). Z uvedenej podstaty rozsudku pre zmeškanie žalovaného vyplýva, že rozsudkom pre zmeškanie žalovaného nie je možné žalobe čiastočne vyhovieť a súčasne žalobu čiastočne zamietnuť. 13. Súd prvej inštancie však napadnutým rozsudkom, ktorý vydal bez vykonania dokazovania ako rozsudok pre zmeškanie žalovaného (viď obsah zápisnice o pojednávaní dňa 08.11.2022 na č. l. 105 až 107 spisu), žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 111,56 eur zamietol. Dotknutou časťou žaloby si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie uvedenej sumy na tom skutkovom základe, že pred podaním žaloby vyzval žalovaného na zaplatenie žalovaného nároku na zaplatenie sumy 1.951,54 eur spolu s príslušenstvom výzvou - pokusom o zmier zo dňa 17.05.2022, čím mu vznikol výdavok v podobe odmeny a náhrad advokátovi, ktorý ho pri tomto úkone zastupoval, za tento úkon právnej služby. 14. V nadväznosti na uvedené potom nebolo možné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti posúdiť ako rozsudok pre zmeškanie žalovaného v zmysle ust. § 274 CSP, a preto odvolací súd vychádzal z toho, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti je v zmysle ust. § 355 ods. 1 CSP prípustné. Žalobca zároveň, aj napriek nesprávnemu poučeniu súdom prvej inštancie o opravnom prostriedku (odvolaní) a lehote na jeho podanie, odvolanie podal v 15- dňovej lehote podľa ust. § 362 ods. 1 CSP, keďže napadnutý rozsudok mu bol doručený dňa 22.11.2022 (viď doručenka na č. l. 113 spisu) a odvolanie bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 06.12.2022 (viď doručenka na č. l. 136 spisu). 15. Odvolací súd sa tak zaoberal žalobcom vymedzenými odvolacími dôvodmi, pričom dospel k záveru, že v danom prípade bol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. 16. Súd prvej inštancie, hoci pri vydávaní napadnutého rozsudku postupoval podľa ust. § 274 CSP, napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti odôvodnil (odsek č. 14 odôvodnenia). V tejto časti odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie, aj keď neuviedol žiadne hmotnoprávne ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, zjavne kvalifikoval uplatnený nárok podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, teda ako príslušenstvo uplatnenej pohľadávky spočívajúce v nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky. Aj keď z hľadiska možnosti priznania nároku na zaplatenia príslušenstva pohľadávky v podobe nákladov spojených s uplatnením pohľadávky sa súd prvej inštancie správne zaoberal účelnosťou žalobcom vynaložených nákladov, toto posúdenie urobil bez toho, aby vykonal vo veci dokazovanie dôkazmi predloženými stranami. Ak potom bez vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že tieto náklady neboli vynaložené účelne, a nie je ich možné priznať, bol tento jeho právny záver predčasný, z čoho vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho (predčasného) právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. 17. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd, keďže považoval za neúčelné vykonať celé dokazovanie vo veci (treba zdôrazniť, že súd prvej inštancie dokazovanie vôbec nevykonal), rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ako aj v závislom výroku III. o náhrade trov konania, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). V odvolaním nenapadnutej časti (výrok I.) zostal rozsudok súdu prvej inštancie týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý. 18. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vykoná dokazovanie dôkazmi produkovanými stranami sporu, na podklade vykonaných dôkazov vyvodí skutkové zistenia, vec opätovne právne posúdi a nanovo rozhodne. Zároveň súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 19. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP]. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).