Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-7S-61-2020.pdf
PDF · 132.38 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-7S/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. a členov JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: REZA Project spol. s r. o., so sídlom Gemerská 2068/3, 040 11 Košice, IČO: 48 155 357, právne zastúpeného: JUDr. Miroslav Katunský, advokát, so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100469988/2020 zo dňa 19.02.2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie júl 2017/
1. Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová Ves (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2017. [Z kontroly bol vyhotovený protokol č. 411473/2019 zo dňa 15.07.2019. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 31.07.2018, označenom v oznámení o daňovej kontrole a skončila sa dňa 18.07.2019, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi.]
2. Vo vyrubovacom konaní správca rozhodnutím č. 102486119/2019 zo dňa 05.11.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017 v sume 20.020,00 Eur. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 100469988/2020 zo dňa 19.02.2020 (ďalej len „žalovaný“ a „napadnuté rozhodnutie“) potvrdilo odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie správcu dane zo dňa 05.11.2019. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 24.02.2020.
3. Rozdiel v sume DPH za príslušné zdaňovacie obdobie júl 2017 bol žalobcovi vyrubený v dôsledku neuznania práva na odpočítanie DPH z nasledovných zdaniteľných obchodov:
- dodanie služieb (odvysielanie reklamných spotov na LED obrazovkách) od dodávateľa PEJT s.r.o., IČO: 47 961 007 podľa faktúry č. 20170757 (s predmetom dodania vymedzeným vo faktúre: «faktúrujeme Vám na základe zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru, podľa priložených Média plánov, za odvysielané reklamné spoty „REZA PROJECT v období 01.07.2017 – 31.07.2017: LED Bratislava – Istropolis, LED Bratislava – Incheba, LED Trnava, LED Ružomberok, LED Prešov, A. B. – C., A. Dolný
Kubín, A. D., A. E., A. F. G. H., A. B. – I., A. A. I., LED Vráble“») v celkovom objeme základu dane (t. j. v celkovej deklarovanej hodnote) 100.100,00 Eur, z toho DPH v sume 20.020,00 Eur.
4. Dôvody neuznania práva na odpočet DPH sú v rozhodnutí žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:
- Správca dane označil nasledovný fakturačný reťazec dodávania služieb: LASER media s.r.o. › KATAMARAN s.r.o. › PEJT s.r.o. › REZA Projekt s.r.o.
- Pri preverovaní reálnosti dodaných služieb žalobcovi spoločnosť LASER media s.r.o. resp. jej zástupca neprevzal výzvu správcu dane a tak sa k veci nevyjadril.
- Za spoločnosť KATAMARAN s.r.o. predvolaný bývalý konateľ D. F. sa k výsluchu nedostavil, pričom táto spoločnosť zanikla 03.02.2018 zlúčením so spoločnosťou SASH promotion s.r.o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom bol J. B. (bezdomovec). V období 3. štvrťroku 2017 jediným dodávateľom spoločnosti KATAMARAN s.r.o. bola spoločnosť LASER media s.r.o. a jediným odberateľom spoločnosť PEJT s.r.o. Spoločnosť KATAMARAN s.r.o. po podaných nulových daňových priznaniach DPH za 1. a 2. štvrťrok 2017, v daňovom priznaní za 3. štvrťrok 2017 vykázala zdaniteľné plnenia so základom 1.924.757,00 Eur, daňou 384.951,40 Eur a odpočítaním v sume 381.194,49 Eur, podobne za 4. štvrťrok 2017 a následne už daňové priznania nepodala.
- Dodávateľ žalobcu spoločnosť PEJT s.r.o., ktorej konateľom do 02.10.2017 bol C. J., zanikla ku dňu 08.02.2018 zlúčením so spoločnosťou NEXU, s.r.o., ktorá má evidované sídlo v nehnuteľnosti bez súhlasu jej vlastníkov a ktorej jediným konateľom a spoločníkom bol J. B. (bezdomovec). Spoločnosť PEJT s.r.o. sa stala platcom DPH od 15.05.2017, za máj, jún 2017 podala nulové daňové priznanie DPH, v daňovom priznaní za júl 2017 vykázala zdaniteľné plnenia so základom 762.665,00 Eur, daňou 152.533,00 Eur a odpočítaním v sume 150.533,00 Eur, daňové priznania podala ešte za august – december 2017. Konateľ dodávateľa PEJT s.r.o. p. C. J. pri svojom výsluchu k fakturovaným službám pre žalobcu v mesiaci júl 2017 ako svedok uviedol, že žalobca dodal na nosiči návrh s logom firmy, predmetom činnosti, adresou a čo ponúka, tento návrh dodávateľ nemenil, LED obrazovky si prenajal dodávateľ od spoločnosti KATAMARAN s.r.o., ich miesta nevedel bližšie špecifikovať, tiež uviedol, že každý klient vrátane žalobcu dostal od dodávateľa CD nosič o odvysielaní reklamy/spotu a katalóg s fotografiami o odvysielaní. Faktúra vystavená pre odberateľa REZA Projekt s.r.o. podľa výpovede bývalého konateľa bola riadne zaevidovaná a daň priznaná.
- Konatelia žalobcu REZA Projekt s.r.o., K. L. M. a N. O. uviedli, že žalobca poskytol dodávateľovi spoločnosť PEJT s.r.o. logo a textovú časť, ktoré chceli mať na spotoch vyobrazené, a grafiku už robil dodávateľ. Žalobca [okrem faktúry] na preukázanie zdaniteľného plnenia v priebehu daňovej kontroly predložil správcovi dane fotodokumentáciu (viď čl. 141 a nasl. administratívneho spisu). V priebehu daňovej kontroly podali dvaja konatelia žalobcu K. L. M. a N. O. trestné oznámenie o odcudzení dokladov, záznamov médií a i. v spoločnosti žalobcu, policajnými orgánmi bol vypočutý podozrivý tretí konateľa žalobcu D. A., ktorý naopak tiež podal trestné oznámenie na svojich dvoch spolukonateľov, vec bola políciou odložená bez začatia priestupkového či trestného konania. Dodávateľská faktúra od spoločnosti PEJT s.r.o. bola žalobcom uhradená podľa výpisov z účtu dodávateľa v splátkach.
- Žalobca [okrem faktúry a v priebehu daňovej kontroly predloženej fotodokumentácie] predložil ako prílohu svojho vyjadrenia k protokolu aj objednávku, zmluvu o poskytnutí reklamného priestoru, média plány (viď čl. 314 a nasl. administratívneho spisu), resp. vo vyjadrení uvádza, že predkladá aj vyhotovenie konkrétne zverejneného reklamného slidu v trvaní 15 sekúnd (pozn. súdu - takáto príloha sa v administratívnom spise nenachádza).
- Správca dane uzavrel (a jeho závery odobril žalovaný), že zistené skutočnosti vykazujú znaky úmyselného, účelového a koordinovaného konania kontrolovaného daňového subjektu REZA Projekt s.r.o. a ďalších spoločnosti zapojených vo vyššie označenom obchodnom reťazci. Cieľom tohto konania bolo znemožniť správcovi dane preverovať skutočnosti deklarované faktúrami a zmluvami. O týchto skutočnostiach podľa správcu dane vedel alebo mohol vedieť kontrolovaný daňový subjekt REZA Projekt s.r.o., ktorý obchodoval so spoločnosťou PEJT s.r.o. len v mesiaci júl 2017.
- Súčasne správca dane uzavrel, a jeho závery odobril žalovaný, že kontrolovaným daňovým subjektom REZA Projekt s.r.o. predloženú fotodokumentáciu „nepovažuje za dôkaz, ktorý by preukázal skutočné odvysielanie reklamných spotov v zdaňovacom období júl 2017, ako ani to, kde boli LED obrazovky umiestnené, v ktorom čase a koľkokrát boli reklamné spoty reálne odvysielané a ani to kto odvysielal predmetné reklamné spoty“.
- V nadväznosti na vyjadrenie žalobcu k protokolu správca dane zdôraznil, že žalobca na výzvu nepredložil CD nosiče o odvysielaní reklám, ktoré mu mali byť odovzdané dodávateľom PEJT s.r.o. podľa výpovede jeho bývalého konateľa p. C. J..
- V nadväznosti na vyjadrenie žalobcu k protokolu správca dane tiež zdôraznil, že nevieryhodná je aj cena reklamných služieb, ktorú v porovnaní s ponukami cien za obdobné služby inými dodávateľmi považoval za násobne vyššiu (správcom dane prezentovaná cena 1040 – 1950 Eur mesačne naproti fakturovanej cene 120.120,- Eur za mesiac júl 2017).
- Na základe uvedeného správca dane (a zhodne žalovaný) dodanie reklamných služieb medzi spoločnosťou PEJT s.r.o. a žalobcom považuje za neprekázané. Žalobca nepreukázal vznik daňovej povinnosti u dodávateľa PEJT s.r.o. podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a tak nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH.
II.
Súdne konanie
5. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 12.03.2020 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100469988/2020 zo dňa 19.02.2020 a rozhodnutia správcu dane č. 102486119/2019 zo dňa 05.11.2019 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp. zn. 7S/61/2020.
6. V žalobe sú vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky) žalobcu:
- Žalobca namieta, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia ohľadne reálnosti zdaniteľného plnenia.
- Poukazuje na ustálenú judikatúru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou s prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb či tovarov tým vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali u dodávateľa či jeho subdodávateľa znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane (s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011). Teda žalobca predložením jemu dostupných podkladov o reálnosti zdaniteľného plnenia vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a dôkazné bremeno na preukázanie opaku (ako zdôraznil v replike opaku a nielen pochybností) prešlo na správcu dane. Zdôraznil, že dôkazné bremeno nezaťažuje daňový subjekt bezhranične, pretože po jeho adekvátnom splnení prechádza na správcu dane.
- Podľa žalobcu akceptovanie postupu správcu dane v danej veci by znamenalo zaťaženie daňového subjektu absolútnym dôkazným bremenom, čo by v praxi znamenalo, že k záveru o neunesení dôkazného bremena na preukázanie reálnosti zdaniteľného plnenia by správcovi postačovalo na každý dôkaz predložený daňovým subjektom uviesť, že tento nepreukazuje reálnosť zdaniteľného plnenia.
- K samotnému záveru správcu dane a žalovaného, že v danej veci predložením fotodokumentácie zo strany žalobcu nebola preukázaná reálnosť zdaniteľného plnenia, žalobca uviedol, že jediný spôsob ako by mohol splniť neprimeranú požiadavku správcu dane a preukázať, v ktorom čase a koľkokrát bol spot odvysielaný na LED obrazovkách, by bol ten, žeby žalobca odvysielanie každého spotu nahrával a takto vyhotovené záznamy uchovával, čo je však prakticky nerealizovateľné. Namietal, že aj vo vzťahu
k ďalšiemu dôkazu predloženého žalobcom – plánu vysielania reklamných spotov sa správca dane obmedzil len na konštatovanie, že žalobca odvysielanie spotov nepreukázal.
- Nakoniec namietal, že pokiaľ si spoločnosť KATAMARAN s.r.o. neviedla riadne svoje účtovníctvo a neodviedla daň, ide o porušenie daňových predpisov zo strany tejto spoločnosti za ktoré v žiadnom prípade nemôže byť sankcionovaný žalobca.
7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.09.2020 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že ani k vyjadreniu k protokolu predložený plán vysielania reklamných spotov nie je dôkaz o tom, že reklamné spoty boli reálne odvysielané. Tiež zdôraznil, že správca dane nerozširoval dôkazné bremeno žalobcu bezhranične a nepožadoval od žalobcu predloženie takých dôkazov, ktorými by nemohol reálne disponovať, a to najmä s poukazom na bývalým konateľom dodávateľa označené odovzdanie CD nosiča žalobcovi o odvysielaní spotov a s poukazom na článok IV, bod 8. zmluvy uzavretej medzi žalobcom a jeho dodávateľom, v zmysle ktorého poskytovateľ najneskôr do 60 dní od ukončenia reklamnej kampane podľa objednávky je povinný dodať objednávateľovi digitálny nosič s nahrávkou reklamného spotu. K zisteniam ohľadom spoločnosti KATAMARAN s.r.o. (ktorá mala byť subdodávateľom) žalovaný zdôraznil, že dôvodom nepriznania odpočtu neboli tieto zistenia ale to, že žalobca nepreukázal relevantnými dôkazmi samotné dodanie reklamných služieb jeho dodávateľom.
8. Žalobca v replike zo dňa 07.10.2020 zotrval na svojej žalobnej argumentácii opätovne poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011 už uvádzané v žalobnej argumentácii. Tiež s odkazom na judikatórne závery (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 z 28.11.2012) zdôraznil, že nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. A zdôrazniac, že dôkazné bremeno daňového subjektu je jasne limitované nie je možné ho vykladať extenzívne na ťarchu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval.
9. Žalovaný dupliku nepodal.
10. Žalobca v podaní zo dňa 04.06.2024 neuviedol žiadne vyjadrenie len dal do pozornosti súdu rozhodnutie súdneho dvora EÚ, C-610/2019 (pozn. súdu - vo veci Vikingo Fővalalkozó).
11. Na pojednávaním konanom dňa 16.07.2024 právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na žalobných dôvodoch a zdôraznil preukázanosť reálneho plnenia a splnenia podmienok pre uznanie odpočtu dane. Žalovaný zas zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia aj v spojení s rozhodnutím správcu dane , tiež poukázal na rozhodnutie kasačného súdu v skutkovo podľa neho obdobnej veci (sp. zn. 1Sfk/86/2022).
III.
Relevantná právna úprava a všeobecné východiská
12. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“)
- Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku: „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“
- Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“
13. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)
- Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH: „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“
- Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH: „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.“
- Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH: v znení do 31.12.2019 „Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.“ a v znení aktuálnom od 01.01.2020 „Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.“
- Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“
- Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“
- Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“
14. Všeobecné východiská
- Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu „k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“).
- Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.
- Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri jednotlivých dôvodoch odlišné, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených troch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.
- V zmysle zákona o DPH (aj smernice o DPH) hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (III) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať
skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023)
IV.
Posúdenie veci správnym súdom
15. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo konanie v ďalšom vedené pod sp. zn. KE-7S/61/2020.
16. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 16.07.2024 dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP.
17. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2017 z dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa PEJT s.r.o. za dodávku služieb (odvysielanie reklamných spotov na LED obrazovkách) v sume 20.020,00 Eur.
18. Žalovaný a správca dane neuznanie práva na odpočítanie DPH odôvodňovali nesplnením hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z dôvodu, že nebola preukázaná reálna existencia plnenia (odvysielanie reklamných spotov na LED obrazovkách). Správny súd poznamenáva, že vymedzenie vlastných dôvodov neuznania práva na odpočet zo strany správcu dane a zhodne žalovaného sa javí ako čiastočne zmätočné, keď z neho nie je celkom jednoznačne zrejmé, či nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu odôvodňujú nepreukázaním reálnej existencie plnenia alebo len nepreukázaním jej dodania/poskytnutia deklarovaným dodávateľom spoločnosťou PEJT s.r.o. Avšak napriek tomu z odôvodnenia rozhodnutí orgánov finančnej správy je možné ustáliť preferovanie nepreukázania reálnej existencie plnenia ako skutočného dôvodu neuznania odpočtu, ako to v konečnom dôsledku vnímal aj samotný žalobca, keď jeho námietky smerujú voči takto ustálenému dôvodu neuznania odpočtu.
19. Vzhľadom k tomu, že predmet prieskumu je vymedzený napadnutým rozhodnutím žalovaného a v ňom uvedenými dôvodmi neuznania odpočtu, pričom správnemu súdu neprináleží tieto žiadnym spôsobom dopĺňať, modifikovať či inak korigovať, správny súd posúdil (v rozsahu žalobných námietok) zákonnosť záverov žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet DPH z vyššie označeného zdaniteľného obchodu v intenciách skutkových a právnych záverov formulovaných v jeho rozhodnutí v spojení s rozhodnutím správcu dane a dostatočnosti ich odôvodnenia.
20. Žalobca vo svojej žalobnej argumentácii na podporu namietanej nesprávnosti záveru o tom, že nepreukázal svoje tvrdenia ohľadne reálnosti zdaniteľného plnenia, poukazuje na judikatórne závery formulované v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011. V predmetnom rozsudku sa najvyšší súd odmietol stotožniť so záverom o neunesení dôkazného bremena daňovým subjektom, ktorý bol vyvodzovaný z toho, že daňový subjekt nepreukázal skutočnosti týkajúce sa samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, a dospel k záveru, „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia ,faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému
subjektu účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania.“
21. Obdobne žalobca v podaní doručenom súdu dáva do pozornosti súdu rozhodnutie Súdneho dvore EÚ vo veci Vikingo Fővalalkozó, C-610/19, v ktorom boli identifikované okolnosti (nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov alebo pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca), ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok a zakladať dôvod pre nepriznanie práva na odpočet DPH, a to osobitne ak nie je sporná reálna existencia dodaného tovaru alebo služby.
22. Podľa názoru správneho súdu závery vo vyššie označených rozhodnutiach je možné aplikovať na danú vec, avšak len v rozsahu v akom orgány finančnej správy dôvodia svoje pochybnosti či vlastné závery skutočnosťami, ktoré nastali u dodávateľa (PEJT s.r.o.) a jeho subdodávateľovi (KATAMARAN s.r.o.), nakoľko tieto skutočnosti tak ako boli prezentované orgánmi finančnej správy v ich rozhodnutiach v okolnostiach danej veci neboli spôsobilé, a to ani na úrovni nepriamych dôkazov, vyvolať dôvodnú pochybnosť o reálnej existencii tovaru a ani vyvolať presun dôkazného bremena na žalobcu, a už vôbec nie vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré nastali u dodávateľa či jeho subdodávateľa. Aplikovateľnosť označených rozhodnutí je v danom prípade daná napriek tomu, že závery vo vyššie označených rozhodnutiach boli formulované k prípadom spochybňovania identity dodávateľa teda dodania tovaru či služieb deklarovaným dodávateľom bez pochybnosti o disponovaní daňového subjektu existujúcim materiálnym plnením, pričom v posudzovanej veci ide o spochybňovanie preukazovania samotnej reálnej existencie plnenia. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe sám uvádza, že dôvodom nepriznania odpočtu neboli zistenia vo vzťahu k subdodávateľovi ale to, že žalobca nepreukázal relevantnými dôkazmi samotné dodanie reklamných služieb jeho dodávateľom, je potrebné uviesť, že ním zvolené formulácie v napadnutom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím správcu dane tomu nenasvedčujú. Preto správny súd nemohol opomenúť tieto dôvody rozhodnutia ani žalobné námietky voči nim, ktoré vyhodnotil ako dôvodné.
23. Je potrebné podotknúť, že zistenia prezentované orgánmi finančnej správy vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu a jeho subdodávateľovi (ale aj vo vzťahu k cene služieb) môžu byť vo všeobecnosti relevantné len ako indikátory prípadného daňového podvodu ako dôvodu neuznanie odpočtu, potom, ako by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu (ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel, C-439/04), o čo nešlo v posudzovanej veci, keď odpočet nebol uznaný, nie pre daňový podvod ale pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok.
24. Avšak v predmetnej veci tak pochybnosti správcu dane o preukázaní reálnej existencie plnenia, ako aj jeho vlastné závery o neunesení dôkazného bremena žalobcom k preukázaniu reálnej existencie plnenia majú svoj pôvod aj v nedostatočnosti žalobcom predložených dôkazov o reálnosti plnenia.
25. Podstatným pre posúdenie danej veci bolo práve posúdenie označených záverov orgánov finančnej správy, a to v rozsahu vzťahujúcej sa žalobnej námietky neprípustného zaťaženia daňového subjektu absolútnym dôkazným bremenom, keď v podstate k záveru o neunesení dôkazného bremena na preukázanie reálnosti zdaniteľného plnenia daňovým subjektom by malo postačovať, že správca ku každému dôkazu predloženému daňovým subjektom uvedie, že nepreukazuje reálnosť zdaniteľného plnenia. Ako aj žalobnej námietky neprimeranosti požiadaviek správcu dane na dostatočnosť dôkazov na preukázanie reálnej existencie plnenia, keď za stavu nedostatočnosti predloženej fotodokumentácie (ktorá podľa správcu nepreukazuje v ktorom čase a koľkokrát bol spot odvysielaný na LED obrazovkách), podľa žalobcu prichádza do úvahy už len jediný spôsob ako by mohol splniť neprimeranú požiadavku správcu dane a preukázať, v ktorom čase a koľkokrát bol spot odvysielaný na LED obrazovkách, by bol ten, žeby žalobca odvysielanie každého spotu nahrával a takto vyhotovené záznamy uchovával, čo je však prakticky nerealizovateľné. A námietke, že aj vo vzťahu k ďalšiemu dôkazu predloženého žalobcom – plánu vysielania reklamných spotov sa správca dane obmedzil opäť len na konštatovanie, že žalobca odvysielanie spotov nepreukázal.
26. Z uvedeného vyvstáva otázka aké pochybnosti správcu dane vo vzťahu k preukázanosti reálnej existencie plnenia je možné považovať za dôvodné a tým spôsobilé vyvolať presun dôkazného bremena opäť na daňový subjekt s implicitnou požiadavkou označenia a doloženia ďalších dôkazov na preukázanie reálnosti plnenia a v nadväznosti na to aký rozsah a obsah dôkazov je možné v konkrétnej veci považovať za dostatočne preukazný. A to pri rešpektovaní neprípustnosti zaťaženia daňového subjektu absolútnym dôkazným bremenom, keď správca dane bez náležitých dôvodov označí a zhodnotí predložené dôkazy na preukázanie reálnej existencie plnenia ako nepostačujúce. Pri rešpektovaní neprípustnosti neúmerného prenášania dôkazného bremena na daňový subjekt zo strany orgánov finančnej správy zaťažením daňového subjektu predkladaním dôkazov nad rozsah nevyhnutne postačujúci na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Pri rešpektovaní, že z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je z pohľadu daňového subjektu objektívne nemožné (tzv. probatio diabolica) a rozsah dôkaznej povinnosti sa logicky môže vzťahovať len na tie dôkazy, ktorými reálne môže disponovať daňový subjekt. A pri rešpektovaní, že miera dôkazného bremena daňového subjektu - dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje povinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú mieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť daný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, keď preukazované skutočnosti nastali (podobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 8 Afs 23/2018 zo 16. januára 2020, ktorého závery sú aplikovateľné aj vo vzťahu k slovenskej právnej úprave).
27. Podľa názoru správneho súdu dôvodnosť pochybností a dostatočnosť predložených dôkazov daňovým subjektom na preukázanie reálnej existencie služby je nutné v každom jednotlivom prípade posudzovať individuálne a najmä vo svetle charakteru konkrétnej služby, z dodania ktorej sa odpočet uplatňuje a súčasne vo svetle požiadavky, aby daňový subjekt poskytovanie či prijímanie služieb či tovarov dokumentoval s náležitou starostlivosťou súc si vedomí znášania bremena dôkazu na preukázanie zdaniteľných obchodov, z ktorých si uplatňuje odpočet. Inak povedané práve charakter konkrétnej prijímanej služby musí byť určujúci pre minimálny štandard dôkazov spôsobilých preukázať reálnu existenciu plnenia aspoň na úrovni dostatočnej pravdepodobnosti.
28. V prípade niektorých druhov plnení, osobitne niektorých druhov služieb, medzi ktoré podľa názoru správneho súdu patria i služby reklamné, je charakteristické, že ich materiálna stopa v priestore i čase je minimálna a možnosti dôkazného dokumentovania tejto stopy sú špecifické. Tým sa môže javiť ako problematické v jednotlivej konkrétnej veci aj posudzovanie toho, aké dôkazy napĺňajú minimálny štandard dôkazov, pri ktorých je rozumné predpokladať, že ich daňový subjekt bude uchovávať resp. pri ktorých je rozumné očakávať, že ich daňový subjekt má byť schopný produkovať. Uvedené však nemôže viesť k rezignácii orgánov finančnej správy na dôsledné vyhodnotenie dôkaznej sily daňovým subjektom predložených dôkazov a vyjadrenie pochybností o nich, ako ani k rezignácii daňových subjektov na produkovanie dôkazov spôsobilých odstrániť pochybnosti správcu dane a na čo najvyššej úrovni pravdepodobnosti preukázať reálnosť prijatého plnenia.
29. Ak v posudzovanej veci predmetom dodania mala byť služba – odvysielanie reklamných spotov na LED obrazovkách nachádzajúcich sa v rôznych vo faktúre označených mestách a miestach a žalobca okrem dodávateľské faktúry (s rámcovou zmluvou a objednávkou) na preukázanie reálnej existencie služby predložil fotodokumentáciu (čl.141 a nasl. administratívneho spisu), pochybnosť správcu dane o preukázanosti reálnej existencie služby bola dôvodná, keď túto fotodokumentáciu „nepovažoval za dôkaz, ktorý by preukázal skutočné odvysielanie reklamných spotov v zdaňovacom období júl 2017, ako ani to, kde boli LED obrazovky umiestnené, v ktorom čase a koľkokrát boli reklamné spoty reálne odvysielané a ani to kto odvysielal predmetné reklamné spoty“ a spôsobilá vyvolať presun dôkazného bremena na žalobcu.
30. Táto pochybnosť nebola odstránená ani v nadväznosti na výpoveď konateľa dodávateľa ktorý okrem toho, že LED obrazovky si dodávateľ prenajal od spoločnosti KATAMARAN s.r.o., nevedel bližšie špecifikovať kde sa nachádzali a neuviedol v ktorom čase a koľkokrát boli reklamné spoty reálne odvysielané, uviedol len, že každý klient vrátane žalobcu dostal od dodávateľa CD nosič o odvysielaní reklamy/spotu a katalóg s fotografiami o odvysielaní.
31. Pokiaľ podľa názoru žalobcu ho správca dane zaťažil absolútnym dôkazným bremenom tým, že fotodokumentáciu považoval za dôkaz nedostačujúci na preukázanie reálneho plnenia, jeho námietka v tomto smere je nedôvodná. Nakoľko tento záver správcu dane sa javí ako logicky korešpondujúci s obsahom fotodokumentácie, v ktorej okrem zobrazenia LED obrazoviek so spotom a najbližším okolím, nie je uvedený ani k nim pripojený žiadny údaj o tom kedy a kde boli tieto fotografie vyhotovené.
32. Preto ak žalobca ani po výzve správcu dane v rámci daňovej kontroly z 28.03.2019 nepredložil ani nenavrhol vykonanie žiadnych iných dôkazov (napríklad sa ani len nepokúsil v nadväznosti na predloženú fotodokumentáciu uviesť k nej napr. rozpis, ktoré fotografie boli vyhotovené z ktorého konkrétneho miesta, či uviesť a označiť dôkazy ako realizoval kontrolu skutočného odvysielania spotov v júli 2017 na konkrétnom miesto a dohodnutom rozsahu (napríklad aspoň námatkovými kontrolami na konkrétnych miestach realizovanými kontinuálne počas obdobia kedy sa služba mala poskytovať), nepredložil správcovi ani CD nosiče ktorými tak podľa výpovede bývalého konateľa dodávateľa aj podľa rámcovej zmluvy mal disponovať, a na túto výzvu nijak nereagoval, tým v podstate rezignoval na svoju povinnosť preukázať reálnosť plnenia.
33. Ani následné predloženie média plánov vysielania ako prílohy písomného vyjadrenia k protokolu z kontroly túto rezignáciu na unesenie dôkazného bremena nebolo spôsobilé zvrátiť, nakoľko plány ako také nepreukazujú realitu samotného plnenia, pričom naďalej neboli dané žalobcom minimálne do súvislosti s jednotlivými fotografiami z predloženej fotodokumentácie.
34. Tu je potrebné zdôrazniť, že ani podľa správneho súdu pri takomto charaktere služby sa nejaví ako možný a realizovateľný dôkaz vyhotovením a uchovávaním kontinuálnych kamerových záznamov o každom odvysielaní spotu. Avšak rozhodne nie je namieste akceptovať názor žalobcu, že pri danom druhu plnenia je takýto záznam jediným možným spôsobom preukázania v ktorom čase a koľkokrát bol spot odvysielaný na LED obrazovkách a preto požiadavka správcu dane na preukázanie uvedeného je neprimeranou. Správny súd pripomína, že dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje povinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú mieru pravdepodobnosti.
35. Správny súd uzatvára, že za tejto dôkaznej situácie žalobné námietky vznesené žalobcom neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov orgánov finančnej správy o neunesení dôkazného bremena žalobcom na preukázanie reálnej existencie služby, z ktorej bol uplatnený odpočet. Preto správca dane zhodne so žalovaným dospeli k správnemu a dostatočne odôvodnenému záveru, že žalobca nepreukázal reálnu existenciu plnenia a tým neboli splnené podmienky na uznanie odpočtu DPH z tuzemského nadobudnutia služieb.
36. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd nevyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky smerujúce voči vlastným záverom žalovaného o nesplnení podmienok pre odpočet DPH a preto žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. (výrok I)
37. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. (výrok II)
38. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)