Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-12-2023.pdf
PDF · 100.48 KB
Case nature
Subarea
24Co/12/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. E. F. XXXX/X, G., 2/ A. H. I., nar. XX.XX.XXXX, D. G. XXX, 3/ G. I., nar. XX.XX.XXXX, J. E. F. XXXX/XX, K., 4/ H. L. K., nar. XX.XX.XXXX, D. E. F. XXX/XX, XXX XX M., všetci zastúpení advokátom: JUDr. Peter Varsányi, so sídlom Konrádová 221, Kvetoslavov proti žalovanému: A. J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, M., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 21C/64/2022-18 zo dňa 15. decembra 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, výrokom II. rozhodol, že žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil citáciou § 324 ods. 1 a 2, § 325 ods. 1 a 2 písm. c), § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových tvrdení, že žalobcovia sa návrhom (žalobou) zo dňa 05.12.2022 domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať s pozemkom parcelou registra „C“ parc. číslo 157/1, druh pozemku orná pôda vo výmere 112904 m2, nachádzajúcim sa v obci G., zapísaným v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, pre obec a k. ú. G. na liste vlastníctva č. XXXX. Návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku - parcely registra „E“ parc. číslo 1248/ 4, druh pozemku: orná pôda o výmere 85719 m2, nachádzajúceho sa v obci a k. ú. G., zapísaného v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, pre obec a k. ú. G. na liste vlastníctva č. XXX. Žalobcovia zistili, že na internetovom portáli O. je uverejnený inzerát, ktorým inzerent ponúka na predaj ornú pôdu v obci Hviezdoslavov o výmere 113 000 m2. Ide o údaj, ktorý sa len o 96 m2 líši od výmery pozemku žalovaného, pričom pri inzerovaní nie je ničím neobvyklým zaokrúhľovanie výmeru. Žalobcovia pri nahliadnutí do aplikácie „Mapový klienta ZBGIS“ zistili, že ich pozemok - parcela registra „ E “, parc. číslo 1248/ 4, sa sčasti prekrýva s pozemkom žalovaného - parcelou registra „ C “, parc. č. 157/ 1, druh pozemku orná pôda, o výmere 112904 m2 . Výlučným vlastníkom pozemku - parcely registra „ C “, parc. č. 157/ 1 je podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX žalovaný. Z výpisu z listu vlastníctva vyplýva okrem iného, že vlastníctvo bolo nadobudnuté dobrovoľnou dražbou dňa 27. 5. 2021. Osvedčenie o dobrovoľnej dražbe N 193/ 21, Nz 15292/ 21. Ide o čiastočné - reálne duplicitné vlastníctvo, nakoľko k časti pozemku parc. č. 157/1 sú zapísaní rozdielni vlastníci, jeden v rámci parcely
„ C „ ( žalovaný ), druhý v rámci parcely registra „ E „ ( žalobcovia ). Žalobcovia podali Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálnemu odboru podnet a navrhli, aby v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 a nasl. zákona č. 162/ 1995 Z. z., ako aj § 29 ods. 3 vykonávacej vyhlášky ÚGKK SR č. 461/ 2009 Z. z. vyznačil na listoch vlastníctva č. XXX B. XXXX, vedených pre obec a k. ú. G. poznámku spornosti - poznámku o spochybnení hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností. Okresný úrad podnetu vyhovel a poznámku na oboch listoch vlastníctva vyznačil. Žalobcovia v snahe úplne sa vyhnúť riziku, že žalovaný pozemok - parcelu registra „ C “, parc. č. 157/ 1, k. ú G., scudzí, zaťaží, alebo iným spôsobom ním naloží, vzhľadom na uvedené skutočnosti, žiadajú, aby súd vydal navrhované neodkladné opatrenie.
Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „žalobcovia neosvedčili také skutočnosti, ktoré by v danej veci umožňovali nariadenie neodkladného opatrenia, keď ničím neosvedčili, že existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami. Podľa ustálenej súdnej praxe sa pri neodkladných opatreniach, ak chce žalobca dosiahnuť zákaz nakladať žalovanému s nehnuteľnosťou vyžaduje, aby žalobca aspoň osvedčil, že jeho nárok je ohrozený. Ohrozenie nároku musí byť konkrétne, spočívajúce v takom konaní žalovaného, z ktorého bude vyplývať, že s nehnuteľnosťou mieni nakladať. Z predložených listov vlastníctva nevplýva, že zo strany žalobcov bol podaný podnet Okresnému úradu Dunajská Streda, správe katastra, na vyznačenie poznámky spornosti - poznámky o spochybnení hodnovernosti údajov katastra nehnuteľnosti. Na uvedených listoch vlastníctva nie je vyznačená žiadna poznámka tak, ako to žalobcovia tvrdia vo svojom návrhu. Žalobcovia nepredložili k návrhu ako dôkaz ani žiadne podanie, resp. návrh ako dôkaz, ktorým by súdu preukázali, že zapísanie takejto poznámky Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálnemu odboru iniciovali. Súd má za preukázané, že v súčasnosti žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, vedených pre k.ú Hviezdoslavov, a žalovaný je výlučným vlastníkom pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, pre kú. G.. Žiadne iné skutočnosti tvrdené v návrhu z predložených dôkazov (listov vlastníctva) nevyplývajú. Súd teda nemá na základe predložených dôkazov hodnoverne preukázané, že je tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Žalobcovia ani netvrdia, že by sa súdnou cestou domáhali určenia práva k nehnuteľnosti. Okrem toho, z obsahu spisu nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že žalovaný má v súčasnosti úmysel nakladať so spornou nehnuteľnosťou, čo by mohlo mať za následok ohrozenie práv žalobcov. Nemožno považovať za osvedčené žiadne konkrétne správanie žalovaného, ktoré by potvrdzovalo obavy žalobcov, že žalovaný mieni v budúcnosti predať nehnuteľnosť, nakoľko súdu nebolo ani preukázané, že inzerovaná nehnuteľnosť je totožná s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom neodkladného opatrenia. Tvrdenie žalobcov, že je tu bezprostredná reálna hrozba, že žalovaný má v úmysle nehnuteľnosť scudziť, zaťažiť alebo iným spôsobom s ním naložiť, nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Na základe uvedených skutočností súd na záver konštatuje, že žalobcovia neosvedčili dôvodnosť zásahu do vlastníckeho práva žalovaného a na základe uvedeného preto súd návrh žalobcov zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. na základe zásady úspechu. Žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neúspešná v celom rozsahu, žalovaný má nárok na náhradu trov konania, súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal za preukázané, že žalovanému v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia žiadne trovy nevznikli“.
Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalobcovia 1/ - 3/. Tvrdenie žalobcov o vyznačení poznámky na listoch vlastníctva bolo pravdivé, nakoľko v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, súd mal preukázané, že na listoch vlastníctva č. XXX B. XXXX OÚ Dunajská Streda, katastrálny odbor vyznačil poznámky o spochybnení hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností a že ide o duplicitné vlastníctvo.
Čo sa týka preukázania konkrétnych skutočností svedčiacich o úmysle žalovaného, resp. o jeho konkrétnom správaní nakladať s jeho pozemkom - parc. č. 157/ 1, k. ú. G. žalobcovia zastávajú názor, že pre čo najrýchlejší a najhospodárnejší priebeh daného sporového konania je potrebné dočasne, do meritórneho rozhodnutia vo veci stabilizovať existujúci právny stav k dotknutej nehnuteľnosti. Žalobcovia majú za to, že uvedeným obmedzením vlastníckeho práva v nevyhnutnom rozsahu nebude žalovanému spôsobená ujma. Práve naopak, nevydaním neodkladného opatrenia môžu byť ohrozené práva žalobcov.
Žalobcovia zároveň uvádzajú, že podali žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Konanie je vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 15C/1/2023. Žalobcovia žiadajú, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyhovuje, žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
K doručenému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania a žalobcami uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na základe záveru, že na listoch vlastníctva nie je vyznačená žiadna poznámka, súd nemal preukázané, že je tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov, žalobcovia neosvedčili dôvodnosť zásahu do vlastníckeho práva žalovaného.
V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
V zmysle § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
V zmysle § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená), a to jednak v štádiu pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa návrhom domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať s pozemkom parcelou registra „C“ parc. číslo 157/1, druh pozemku orná pôda vo výmere 112904 m2, nachádzajúcim sa v obci Hviezdoslavov, zapísaným v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, pre obec a k. ú. G. na liste vlastníctva č. XXXX. Návrh odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku - parcely registra „ E “ parc. číslo 1248/ 4, druh pozemku: orná pôda o výmere 85719 m2, nachádzajúceho sa v obci a k. ú. G., zapísaného v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, pre obec a k. ú. G. na liste vlastníctva č. XXX. Žalobcovia zistili, že na internetovom portáli O. je uverejnený inzerát, ktorým inzerent ponúka na predaj ornú pôdu v obci G. o výmere 113 000 m2. Ide o údaj, ktorý sa len o 96 m2 líši od výmery pozemku žalovaného, pričom pri inzerovaní nie je ničím neobvyklým zaokrúhľovanie výmeru. Žalobcovia pri nahliadnutí do aplikácie „Mapový klienta ZBGIS“ zistili, že ich pozemok - parcela registra „ E “, parc. číslo 1248/ 4, sa sčasti prekrýva s pozemkom žalovaného - parcelou registra „ C “ , parc. č. 157/ 1, druh pozemku orná pôda, o výmere 112904 m2 . Výlučným vlastníkom pozemku - parcely registra „ C “ , parc. č. 157/ 1 je podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX žalovaný. Z výpisu z listu vlastníctva vyplýva okrem iného, že vlastníctvo bolo nadobudnuté dobrovoľnou dražbou dňa 27. 5. 2021. Osvedčenie o dobrovoľnej dražbe N 193/ 21, Nz 15292/ 21. Ide o čiastočné - reálne duplicitné vlastníctvo, nakoľko k časti pozemku parc. č. 157/1 sú zapísaní rozdielni vlastníci, jeden v rámci parcely „ C „ ( žalovaný ), druhý v rámci parcely registra „ E „ ( žalobcovia ). Žalobcovia podali Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálnemu odboru podnet a navrhli, aby v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 a nasl. zákona č. 162/ 1995 Z. z., ako aj § 29 ods. 3 vykonávacej vyhlášky ÚGKK SR č. 461/ 2009 Z. z. vyznačil na listoch vlastníctva č. XXX B. XXXX, vedených pre obec a k. ú. G. poznámku spornosti - poznámku o spochybnení hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností. Okresný úrad podnetu vyhovel a poznámku na oboch listoch vlastníctva vyznačil. Žalobcovia v snahe úplne sa vyhnúť riziku, že žalovaný pozemok - parcelu registra „ C “ , parc. č. 157/ 1, k. ú G., scudzí, zaťaží, alebo iným spôsobom ním naloží, vzhľadom na uvedené skutočnosti, žiadajú, aby súd vydal navrhované neodkladné opatrenie.
K návrhu doložili výpis z listu vlastníctva č. XXX, kat. územie G. a výpis z listu vlastníctva č. XXXX, kat. územie G., v ktorým je uvedená poznámka o spochybnení údajov katastra nehnuteľností a inzerát o predaji ornej pôdy 113000m2, G..
Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že na predložených listoch vlastníctva sa poznámka o spochybnení údajov katastra nehnuteľností nenachádza. Uvedená skutočnosť je však v rozpore s predloženými listami vlastníctva, na ktorých je uvedená poznámka o spochybnení údajov katastra nehnuteľností o duplicitnom vlastníctve v časti B.
Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať.
Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv, okresný úrad vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnostiam bola spochybnená.
Predmetná poznámka má obmedzujúci charakter, čo znamená, že osoby, v prospech ktorých svedčí zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností nemôžu s nehnuteľnosťou disponovať (nemôžu ju napr. previesť, či zaťažiť vecným bremenom alebo záložným právom). Ak je na liste vlastníctva uvedená poznámka spornosti a na kataster je doručená listina, ktorá sa zapisuje vkladom (napr. zmluva o prevode vlastníckeho práva), príslušný okresný úrad vkladové konanie preruší a účastníkov konania vyzve, aby predložili buď súdne rozhodnutie, z ktorého vyplýva, ktorý z duplicitných vlastníkov je skutočným vlastníkom alebo aby podali na súd žalobu o určenie vlastníckeho práva a jej podanie preukázali. Ak účastníci konania v lehote určenej orgánom katastra uvedené nepredložia, okresný úrad konanie zastaví.
Odvolací súd vychádzal z reálneho vyhodnotenia potreby neodkladne upraviť pomery, keď neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Taktiež bolo treba posúdiť v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany či uložením požadovanej povinnosti objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.
Vychádzajúc z obsahu osvedčených skutočností, nemožno uzavrieť, že žalobcovia osvedčili skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či obavu, že exekúcia bude ohrozená. Potrebu bezodkladného zásahu žalobcovia odôvodňovali snahou vyhnúť sa riziku, že žalovaný bude nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré v katastri nehnuteľností svedčí duplicitný zápis (ide o zápis vlastníckeho práva žalobcov a žalovaného). Žalobcovia však opomínajú účinky tzv. poznámky o spochybnení hodnovernosti údajov katastra, ktorá má obmedzujúci charakter, tak ako je vyššie uvedené. Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré by sa malo použiť až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako dočasne upraviť pomery strán sporu. Nemožno preto uzavrieť, že účel neodkladného opatrenia možno v prejednávanej veci dosiahnuť len jeho nariadením, pretože práve na tento účel slúži inštitút poznámky spornosti. Neodkladné opatrenie je ako subsidiárny procesný prostriedok ochrany práv, v tomto prípade nadbytočné, v dôsledku čoho nie je splnená zákonná požiadavka naliehavosti podľa ustanovenia § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade neboli splnené kumulatívne stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako o tom rozhodol v napadnutom uznesení súd prvej inštancie, preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, vrátane správneho výroku o náhrade trov konania, ako vecne správne potvrdil.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému žalovanému nepriznal voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku
najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, že žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).