Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-29-2014.pdf
PDF · 86.97 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/29/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu LONLER, s. r. o. so sídlom Nezábudova 31, Sabinov, IČO: 36 454 729, právne zastúpeného JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Hlavná 111 p r o t i žalovaným: 1/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., T. XX, 2/ Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, G., o zaplatenie 1.721,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8C/212/2009-203 zo dňa 22.10.2013, o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 8C/212/2009-218 zo dňa 03.01.2014 a odvolaní žalovaného v 1 /rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 8C/212/2009-29 zo dňa 22.10.2009 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách konania.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z r u š u j e uznesenie č.k. 8C/212/2009-218 zo dňa 03.01.2014.
Z r u š u j e uznesenie č. k. 8C/212/2009-29 zo dňa 22.10.2009.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1/ a 2/rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.357,35 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 16.07.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaným v 1/ a 2/ rade zároveň uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 404,73 Eur k rukám jeho právneho zástupcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 451 ods. 1, ods. 2, § 454, § 456 a § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zistil, že žalovaní užívajú priestory patriace žalobcovi bez právneho dôvodu. Žalovaní predmetný priestor užívajú ako byt za účelom uspokojovania svojich bytových potrieb. Za užívanie týchto priestorov žalobcovi uhrádzajú nimi vopred určenú sumu, ktorá vlastníkom predmetného priestoru nebola odsúhlasená a jej výška nezodpovedá reálnej výške nákladov, ktoré žalobca ako vlastník predmetného priestoru v súvislosti s jeho užívaním žalovanými má, ani výške obvyklého primeraného nájomného v žalovanom období.
Podľa prvostupňového súdu na strane žalovaných teda došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré pozostáva z rozdielov medzi nákladmi, ktoré za žalovaných uhradil žalobca v súvislosti s ich užívaním predmetného priestoru a za ktoré žalovaní žalobcovi zaplatili, ako aj z obvyklého nájomného v danom
mieste a čase, ktorého výšku súd ustálil vychádzajúc z vyjadrení realitných kancelárií na sumu 102,41 Eur mesačne. Súd žalobcovi preto priznal sumu 1.357,35 Eur, ktorá pozostáva z obvyklého nájomného v sume 998,38 Eur (12 x 102,41 Eur) a rozdielom medzi úhradami služieb za užívanie bytu, ktoré za žalovaných uhradil žalobca (1.228,92 Eur) a ktoré plnili žalovaní žalobcovi (869,95 Eur). Súd poukázal na skutočnosť, že žalobca od žalovaných požadoval iba úhradu nákladov za dodávku teplej vody, ústredného kúrenia, vodného a stočného, úhradu ostatných nákladov spojených s užívaním bytu v zmysle vyúčtovania Bytového družstva Prešov, od žalovaných nepožadoval. Súd sa z tohto dôvodu nezaoberal námietkami týkajúcimi sa neoprávnenosti vyúčtovania ostatných služieb, ktoré žalovaným podľa ich vyjadrenia neboli dodané. K otázke namietanej výmery priestoru poukázal na správu Bytového družstva Prešov v konaní sp.zn. 11C 226/2010, z ktorého vyplýva výmera priestoru 101,19 m2.
Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že priestor, ktorý žalovaní užívajú je nebytový priestor, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Žalovaní odmietli podpísať nájomnú zmluvu a priestory užívajú. Od roku 1998 prispievajú na nájomné a všetky služby sumou 72,50 Eur mesačne. Vlastníkom predmetného nebytového priestoru je žalobca čo vyplýva z LV č. XXXX, vydaného Katastrálnym úradom v Prešove, Správa katastra G.. Žalobca v roku 2007 uhradil za žalovaných za dodávku ústredného kúrenia 811,56 Eur, dodávku ohrevu vody 395,54 Eur, vodné a stočné 254 Eur, a to správcovi nehnuteľnosti Bytovému družstvu Prešov. Žalobca žalovaným vyfakturoval nájomné za užívanie priestoru za rok 2007 v sume 723,36 Eur pozostávajúcej z nájmu vo výške 1.593,30 Eur po odpočítaní sumy 869,95 Eur, ktorú žalovaní uhradili.
Keďže žalovaným v 1/ rade bola vznesená námietka premlčania, súd prvého stupňa dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Žalobca svoj nárok uplatnil včas, t. j. pred uplynutím premlčacej lehoty, a to tak subjektívnej ako aj objektívnej.
Prvostupňový súd k istine priznal aj úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013. Žalovaní sa dostali do omeškania dňa 01.06.2008 v deň nasledujúci po splatnosti faktúry, ktorou si žalobca vyfakturoval dlžnú sumu. Žalobca si nárok na zaplatenie úrokov z omeškania uplatnil až odo dňa 16.07.2008, preto mu ho súd prvého stupňa priznal v súlade s dispozičnou zásadou súdneho konania.
Výrok o trovách konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Zohľadnil, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 78 %, a neúspech v rozsahu 22 %, preto nárok na náhradu trov konania mu priznal vo výške 56 %. Takto boli priznané trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 103,60 Eur a trov právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vychádzajúc z tarifnej hodnoty 1.721,74 Eur a prislúchajúci režijný paušál 2 x 6,30 Eur, 3 x 7,41 Eur a 1 x 7,63 Eur a 1 x 7,81 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 619,58 Eur a trovy konania spolu 722,74 Eur. Z uvedenej sumy 56 % predstavuje sumu 404,73 Eur, ktorú uložil zaplatiť žalovaným v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní, a to z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ zákona č. 99/1963 Zb. O. s. p. Za obdobie, za ktoré žalobca žiada úhradu bezdôvodného obohatenia ( rok 2006 ) v byte nemali napojenú elektrickú energiu. Od roku 2003 do roku 2008 žalobca odpojil nimi obývaný priestor od elektrickej energie, ktorej dodávka bola obnovená až po súdnom spore. V miestnosti pod ich bytom sú odpojené vykurovacie telesá, čím došlo k zníženiu teploty v ich byte v zimnom období, čo bolo aj v roku 2006. Teplá voda nedosahovala ani teplotu tela. Žalovaný v 1/ rade má vážne zdravotné problémy, s manželkou sú starobnými dôchodcami, nedisponujúcimi iným dôstojným bývaním ako je byt na ulici T. č. XX v G.. S poukazom na článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach obchodná spoločnosť LONLER vyššie uvedeným konaním zasiahla do ich práv na rešpektovanie obydlia, preto sumy, ktoré boli žalobcovi za dodávku energie v roku 2006 uhradené sú dostatočné, a to aj s poukazom na § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Priznanie akejkoľvek sumy žalobcovi je neprijateľné pre výkon vlastníckeho práva k priestoru a je v rozpore s dobrými mravmi. Správanie žalobcu smeruje k „vyštvaniu“ žalovaných z predmetného bytu. Od roku 2002 sa žalobca nepokúsil mimosúdne dohodnúť na riešení predmetnej situácie ( s výnimkou návrhu na podpis nájomnej zmluvy). Žalobca inicioval zisťovanie rôznych údajov o žalovaných u lekára, na Sociálnej poisťovni, stav záväzkov v lízingovej spoločnosti. Bol podaný návrh na obnovu konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn . 7C/110/2010, o čom doteraz nebolo rozhodnuté. Žalobca teda porušil hrubo zákon.
Žaloba bola nepravdivá a vymyslená, len aby sa mohli bezdôvodne obohatiť na ich úkor. Bolo preto navrhnuté napadnutý rozsudok zrušiť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Proti uvedenému rozsudku, a to proti jeho zamietavej časti, čo odvolací súd zistil z obsahu odvolania, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalobca. Vyslovil svoj nesúhlas so sumou priznanou súdom ako obvyklé nájomné vo výške 1,01 Eur/1m2, aj keď bola uplatňovaná suma obvyklého nájmu vo výške 1,31 Eur/1m2. Priemer nájomného účtovaného Mestom G. a Obcou D. I. je pritom 2,20 Eur. Súd prvého stupňa ho tak ukrátil o 0,30 Eur mesačne na 1/m2. Predložené evidenčné listy súd vôbec nevzal do úvahy. Navyše vo výmere užívaných priestorov nie sú zahrnuté ani výmery lodžií spolu v rozsahu 20 m2. Z uvedených dôvodov preto považoval žalobu na uplatnenie bezdôvodného obohatenia za obvyklú požadovanú náhradu. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s. p. ), vzhľadom na včas podané odvolania ( § 204 ods. 1 O.s. p. ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 04.06.2014 zistil, že odvolania účastníkov konania proti rozsudku súdu prvého stupňa nie sú dôvodné.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( § 219 ods. 2 O. s. p. ).
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza, že tieto nie sú dôvodné.
Odvolanie žalovanej strany poukazuje na okolnosti odpojenia elektrickej energie a odpojenia kúrenia v priestoroch pod nimi užívanými priestormi v roku 2006. Predmetom konania však je vydanie bezdôvodného obohatenia žiadaného za rok 2007. Uvedené odvolacie námietky preto nemohli byť zohľadnené v predmetnom konaní.
Taktiež nie je možné súhlasiť s námietkou žalovanej strany, že žiadané bezdôvodné obohatenie je s poukazom na § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. zásahom do ich práva na rešpektovanie obydlia. Ako to vyplýva z obsahu spisu, súdy žalovaným poskytli náležitú ochranu, keď bola zamietnutá žaloba o vypratanie predmetných priestorov žalovanými. Je potrebné však jednoznačne konštatovať, že ak žalovaní predmetné priestory obývajú, je nutné, aby uhrádzali za ich užívanie sumy, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa.
Odvolací súd aj odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné. Ak súd prvého stupňa úvahou dospel k záveru, že výška bezdôvodného obohatenia je 102,41 Eur mesačne, vzhľadom na vykonané dokazovanie je potrebné túto úvahu súdu prvého stupňa považovať za správnu. Správny bol preto aj výpočet priznanej sumy. Ani odvolací súd nie je toho názoru, aby žalobca nepriznaním žiadanej sumy 0,30 Eur mesačne za 1/m2 mal byť ukrátený. Listiny, na ktoré poukazuje žalobca vo svojom odvolaní sú pre daný prípad nepoužiteľné, nakoľko sú v nich započítané aj zálohy napr. na osvetlenie spoločných priestorov, na poistné, fond opráv a iné, ktoré vo vzťahu k žalovaným nie je možné hodnotiť ako na ich strane vzniknuté bezdôvodné obohatenie. Odvolací súd ešte poukazuje na to, že napr. v roku 2009 bola ako bezdôvodné obohatenie u žalovaných za užívanie predmetných priestorov priznaná suma 96 Eur mesačne za 1 m2.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. čo do veci samej potvrdil.
Odvolací súd zrušil výrok napadnutého rozsudku čo do trov konania. V odvolaní žalovaní uvádzajú, že sú dôchodcovia s vážnymi zdravotnými problémami. Je preto potrebné uvedené tvrdenie preukázať a vyhodnotiť, či v danom prípade nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p. Aj keď zo spisu nepochybne vyplýva, že o žiadostiach o oslobodenie žalovaných od súdnych poplatkov bolo
rozhodované, javí sa potrebným opätovne sa tým zaoberať a zisťovať, či nedošlo k zmene pomerov u žalovaných, odôvodňujúcich aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p. Zákon pre realizáciu uvedeného sudcovského moderačného práva vyžaduje, aby išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Súd vtedy však zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov a môže dospieť k záveru o úplnom alebo čiastočnom nepriznaní trov konania, a to s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Žalovaný v 1/ rade podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti uzneseniu č. k. 8C/212/2009-29 zo dňa 22.10.2009, ktorým mu súd uložil zaplatiť v lehote do 10 dní súdny poplatok za odpor vo výške 103 Eur. Následne bolo rozhodnuté uznesením č. k. 8C/212/2009-45 zo dňa 25.01.2010 o nepriznaní žalovanému oslobodenia od súdnych poplatkov. Uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 16Co/30/2010-51 zo dňa 15.03.2010. Po tomto rozhodnutí mal súd prvého stupňa rozhodnúť o zaplatení súdneho poplatku za odpor.
Z uvedených dôvodov bolo nutné uvedené uznesenie č. k. 8C/212/2009-29 zo dňa 22.10.2009 zrušiť, a to postupom podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.
Žalovaný v 1/ rade podal odvolanie aj proti u zneseniu č. k. 8C/212/2009-218 zo dňa 03.01.2014, ktorým ho súd prvého stupňa zaviazal zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 81 Eur v lehote 3 dní. Odvolanie bolo odôvodnené jeho zlými finančnými možnosťami.
Zo spisu vyplýva, že odvolanie vo veci samej bolo podané oboma žalovanými, preto súdny poplatok za odvolanie mal byť vyrubený obom žalovaným. Súd prvého stupňa pochybil, keď súdny poplatok zaviazal zaplatiť len žalovaného v 1/ rade. Keďže však žalovaní v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa okrem iného tvrdili, že sú dôchodcami s vážnymi zdravotnými problémami, bude potrebné aj vo vzťahu k súdnemu poplatku za odvolanie vyhodnotiť, či nedošlo k zmene pomerov u žalovaných tak, ako je to uvedené vyššie a až po preverení pomerov rozhodnúť o prípadnej povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.
Z uvedených dôvodov bolo preto uznesenie č. k. 8C/212/2009-218 zo dňa 03.01.2014 zrušené postupom podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.