Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_7C-110-2010.pdf
PDF · 80.41 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/110/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa J. U., Q.. XX.X.XXXX, U. Y., I.. Q. Č.. XX, proti odporcovi S. Y..N..K.., so sídlom v Y., I.. Q. Č.. XX, IČO: 36 454 729, právne zastúpeného JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná č. 111, v konaní o návrhu navrhovateľa na obnovu konania, takto
rozhodol:
I. Návrh na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10C/574/2000 a Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 7Co/204/2005 zamieta.
II. Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu vo výške 135,76 €, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Najvyššom súde SR dňa 8.12.2010 navrhovateľ navrhol obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/574/2000. Návrh bol tunajšiemu súdu postúpený dňa 13.12.2010 na ďalší procesný postup.
Navrhovateľ žiadal, aby súd povolil obnovu konania o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo skončené rozhodnutím č.k. 10C/574/2000-164 zo dňa 17.09.2004 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/204/2005-296 zo dňa 21.03.2007, nakoľko v konaní súdov vidí hrubé porušenie zákona.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že v roku 1986 mu bol pridelený podnikový byt, takto to bolo až do roku 2000, keď sa stal konateľom odporcu štatutár pán T.. Tento byt nie je doposiaľ zrušený, rovnako s ním nikto nerozviazal pracovný pomer. Na základe falšovania úradného dokladu na katastrálnom úrade sa z daného bytu vytvoril nebytový priestor, avšak v projektovej dokumentácii je uvedené, že sa jedná o byt, nie o nebytový priestor. V roku 2000 bez projektovej dokumentácie a technickej správy, konateľ odporcu zmenil charakter tohto priestoru z bytu na nebytový priestor. Zároveň uviedol, že na konateľa odporcu podal aj trestné oznámenie.
Odporca s povolením obnovy konania nesúhlasil. Svoj nesúhlas odôvodnil tým, že návrh bol podaný oneskorene, rovnako navrhovateľ neuviedol žiaden dôvod, zakladajúci obnovu konania. Skutočností, ktoré uvádza vo svojom návrhu, ako aj ústnych vyjadreniach, sú tie isté, ktoré uvádzal a uvádza od roku 2000 doteraz. Právny zástupca odporcu si zároveň uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil na sumu 203,64 €.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením návrhu a jeho doplnenia zo dňa 20.8.2013, vyjadrenia Ústavného súdu SR zo dňa 26.07.2010, sťažnosti na oddelenie výstavby a odd. evidencie občanov, sťažnosti-žiadosti o pridelenie nájomného bytu zo dňa 09.11.2010, prešetrenia podnetu-odpovede Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 25.09.2006, odpovede na výzvu súdu zo dňa 24.09.2010, čestného prehlásenia J. A. z 5.10.2006, pripojeného spisu
tunajšieho súdu 10C/574/2000, ako aj rozsudku vo veci 10C/574/00-164, rozsudku KS v Prešove č.k. 10C/574/00-296 a 7Co/204/05, uznesenia NS Slovenskej republiky č.k. 2Cdo/181/2008-365 a zistil, že:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 10C 574/00-164 zo dňa 17.09.2004 súd uložil navrhovateľovi, aby zaplatil odporcovi 155.066,47 Sk spolu so 14 % úrokom z omeškania zo sumy 34.462,- Sk za obdobie od 01.01.2001 do zaplatenia, zo sumy 43.188,- Sk za obdobie od 01.02.2002 do zaplatenia, zo sumy 49.358,72 Sk od 01.01.2003 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh odporcu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Súd mal v tomto konaní vykonaným dokazovaním za preukázané vznik bezdôvodného obohatenia na strane navrhovateľa na úkor odporcu v ním uplatnenej výške. Odporca ako vlastník bytu by v danom mieste a čase reálne mohol prenajať predmetný byt za ním navrhovanú výšku nájmu, ako aj služieb spojených s nájmom. Súdu z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že navrhovateľ sa na úkor odporcu obohatil o sumu, ktorú by bol povinný platiť za bývanie v porovnateľných priestoroch aj lokalite.
Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co 204/05-296 zo dňa 21.03.2007 súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že navrhovateľ bol zaviazaný zaplatiť odporcovi sumu 163.056,- Sk spolu so 14 % úrokom z omeškania zo sumy 30.897,- Sk od 01.01.2001 do zaplatenia, zo sumy 43.188, Sk od 01.02.2002 do zaplatenia, zo sumy 49.358,72 Sk od 01.01.2003 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti bol návrh odporcu zamietnutý. Súd zároveň zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že navrhovateľ bol zaviazaný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 24.694,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň bol zaviazaný nahradiť trovy odvolacieho konania vo výške 41.196 Sk.
Dňa 30.03.2007 vydal odvolací súd opravné uznesenie č.k. 7Co 204/05-299, ktorým opravil výrok rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 21.03.2007 v jeho poslednom odseku tak, že navrhovateľ bol zaviazaný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 40.135,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ostatné časti výroku rozsudku zo dňa 21.03.2007 ostali nezmenené.
Rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s opravným uznesením nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2007.
Podľa § 228 ods. 1 O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania ak: a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
Podľa § 229 O.s.p., obnova nie je prípustná proti rozsudkom a) ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je; b) ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak. Podľa § 230 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
c) § 228 ods. 1 písm. c),
d) § 228 ods. 1 písm. d), e) § 228 ods. 1 písm. e). Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
Podľa § 232 ods. 1, 2 O.s.p., návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni. Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.
Podľa § 234 ods. 1 až 3 O.s.p., návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí. Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie. Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí. Vzhľadom na to, je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť je jednou zo záruk právnej istoty.
Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti obnovy konania na ktoré sa súd zameria v prvej fáze je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, v konaní a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočností, rozhodnutia alebo dôkazy prípadne sa už nemohli vykonať dôkazy.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených zákonom dosiahnuť nápravu vo veci v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní vecí alebo nesprávnosti procesnej povahy, na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozhodnutia napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p.
Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu.
Subjektívna lehota je trojmesačná a jej začiatok plynie od času, keď sa ten kto navrhuje obnovu konania dozvedel o dôvode obnovy konania alebo keď mohol dôvod obnovy konania uplatniť.
Objektívna lehota je trojročná a začína plynúť od okamihu kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Po uplynutí trojročnej lehoty môže byť návrh podaný len z dôvodov podľa § 230 ods. 2 O.s.p.
Súd mal v tomto konaní za preukázané, že návrh navrhovateľa na obnovu konania je v celom rozsahu nedôvodným. Navrhovateľ vo svojom návrhu na obnovu konania, ako aj vo svojej účastníckej výpovedi neuviedol žiaden relevantný dôvod podľa zákonného ustanovenia § 228 ods. 1 O.s.p. zakladajúci dôvod na obnovu konania. Skutočností a dôvody, ktoré uvádzal mal súd z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10 C 574/200 za preukázané, že tie uvádzal už v prvotnom základnom konaní, ako aj v iných ďalších konaniach prebiehajúcich na tunajšom súdu medzi týmito účastníkmi. Súd tak ma za to, že nie je tu daný žiadny z taxatívne uvedených dôvodov, ktoré predpokladá zákon na to, aby súd povolil návrh na obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 10C 574/2000 v spojení s konaním pred odvolacím súdom sp. zn. 7Co 204/2005.
Navyše, súd je toho názoru, že návrh navrhovateľa na obnovu konania bol tunajšiemu súdu doručený po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty. Rozhodnutia Okresného súdu Prešov č.k. 10C 574/2000-164 zo dňa 17.09.2004 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co 204/05-296 nadobudli
právoplatnosť dňom 18.04.2007. Návrh na obnovu konania bol doručený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 08.12.2010, t.j. po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty.
Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa na obnovu konania v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 232 ods. 2 a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca si uplatnil náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 203,64 €. Právny zástupca odporcu žiadal priznať trovy právneho zastúpenia vo výške 203,64 eur za tri úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie a účasť na pojednávaní dňa 28.10.2013. Vychádzajúc zo zásady úspešnosti upravenej v tomto ustanovení, právo na náhradu trov konania vzniklo úspešnému odporcovi, preto mu súd priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 135,76 € podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za dva úkony právnej služby v hodnote po 60,07 € (§ 11 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. - prevzatie a príprava zastúpenia a účasť na pojednávaní dňa 28.10.2013), za režijné paušály vo výške 15,62 €, t.j. 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z..). Súd nepriznal odmenu za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie, vo výške 60,07 € a jeden režijný paušál, nakoľko uvedený úkon právnej služby sa v súdnom spise nenachádza. Len na doplnenie záverov svojho rozhodnutia súd uvádza, že právny zástupca odporcu mal nárok aj na odmenu za účasť na pojednávaní dňa 09.05.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci z dôvodu žiadosti navrhovateľa a ktorého sa právny zástupca odporcu zúčastnil. Tento úkon si však právny zástupca odporcu nevyúčtoval vo svojom vyčíslení trov zo dňa 28.10.2013 a tak súd nemôže prekročiť návrh účastníkov a priznať viac než sa požaduje, preto nepriznal odmenu za tento úkon právnej pomoci. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.