Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/45/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Daniely Mitterpákovej, v trestnej veci proti obžalovanému J. P. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 3 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov sp. zn. zo dňa 13. 3. 2014 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 10. júna 2014 takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému J. P., nar. 3. 7. XXXX v G. R., trvale bytom R., Y. č. XXX/XX, okres V.

u k l a d á

podľa § 277 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere

2 (dvoch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. zo dňa 13. 3. 2014 bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 3 Tr. zák. pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že

ako štatutár daňového subjektu DEA-TRANS, s.r.o., so sídlom Strážne, Východná č.15, IČO 36 807 524 na mieste príslušný daňový úrad podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie:

- apríl 2010 dňa 24.5.2010, v ktorom uviedol daň celkom vo výške 0 €, odpočet dane vo výške 1.235 € a nadmerný odpočet vo výške 1.235 €,

- máj 2010 dňa 25.6.2010, v ktorom uviedol odpočet dane vo výške 3.523,74 € a nadmerný odpočet vo výške 3.523,74 €,

- jún 2010 dňa 21.7.2010, v ktorom uviedol odpočet dane vo výške 4.560 € a nadmerný odpočet vo výške 4.560 €,

- júl 2010 dňa 25.8.2010, v ktorom uviedol odpočet dane vo výške 4.623,23 € a nadmerný odpočet vo výške 4.623,23 €,

- august 2010 dňa 27.9.2010, v ktorom uviedol odpočet dane vo výške 4.734,03 € a nadmerný odpočet vo výške 4.734,03 €,

- september 2010 dňa 25.10.2010, v ktorom uviedol odpočet dane vo výške 4.382,77 € a nadmerný odpočet vo výške 4.382,77 €,

- október 2010 dňa 25.11.2010, v ktorom uviedol odpočet dane vo výške 4.438,65 € a nadmerný odpočet vo výške 4.438,65 €,

- november 2010 dňa 22.12.2010, v ktorom uviedol odpočet dane vo výške 4.750 € a nadmerný odpočet vo výške 4.750 €,

- december 2010 dňa 25.1.2011, v ktorom uviedol odpočet dane vo výške 4.401,13 € a nadmerný odpočet vo výške 4.401,13 €,

pričom si v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2010 až december 2010 uplatnil odpočet DPH z obchodov, u ktorých nedošlo k zdaniteľným plneniam, kde takto svojím konaním na úkor štátneho rozpočtu SR pre daňový subjekt DEA-TRANS, s.r.o., so sídlom Strážne, Východná č.15, IČO 36 807 524 v zdaňovacom období apríl 2010 až december 2010 získal neoprávnený prospech v celkovej výške 36.648,55 €.

Súd mu za to podľa § 277 ods. 3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že s obhajcom, ktorý mu bol pridelený sa vôbec nestretol, nezúčastňoval sa hlavných pojednávaní a preto je toho názoru, že bez obhajcu nemal žiadnu šancu brániť sa a obhajovať sa.

Na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Košiciach konanom dňa 26. mája 2014 uviedol, že trvá na podanom odvolaní s tým, že pokiaľ by bol súd iného názoru žiada, aby mu bol mimoriadne znížený trest, pretože má štyri deti, 58-ročnú mamu ťažko chorú, ktorá potrebuje starostlivosť. Záverom predložil originály rodných listov, notársku zápisnicu a lekárske správy.

Na podklade podaného návrhu krajský súd nariadil doplnenie dokazovania k osobe obžalovaného vyžiadaním si podrobných charakteristík v zmysle jeho návrhu a verejné zasadnutie odročil na deň 10. 6. 2014 o 10.15 hod. s tým, že obžalovaný bral termín verejného zasadnutia na vedomie, s poučením o možnosti vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti.

Následne na termín verejného zasadnutia dňa 10. 6. 2014 sa obžalovaný nedostavil a krajský vykonal verejné zasadnutie v zmysle , v jeho neprítomnosti.

Krajský prokurátor v svojom záverečnom návrhu na krajskom súde navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k nasledovným záverom.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel tak vo výroku o vine k správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými

úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu vo výroku o vine stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje. Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu, výpovede obžalovaného, vypočutých svedkov, listinných dôkazov, vrátane výpisu z obchodného registra a daňových priznaní sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, že obhajoba obžalovaného bola vyvrátená dôkazmi vykonanými v rámci hlavného pojednávania a že po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne bolo preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu krátenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 3 Tr. zák., pretože si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty na základe falošných údajov a fiktívne deklarovaných výkonov, čím spôsobil značnú škodu pre štátny rozpočet SR vo výške 36 648,55 eur.

Z výpisu z obchodného registra mal krajský súd preukázané, že obžalovaný sa stal konateľom a jediným vlastníkom firmy DEA - TRANS s.r.o. Strážne dňom 30. 11. 2009.

Obhajoba obžalovaného bola aj podľa názoru krajského súdu vyvrátená výpoveďou svedkyne L. L., ako aj svedka A.. E. P., ktorý viedol účtovnú agendu firmy a ktorý uviedol, že potom, čo došlo k odpredaju firmy DEA - TRANS prišiel za ním obžalovaný, ktorý si vzal doterajšiu písomnú agendu tejto firmy s tým, že o nejaký čas za ním obžalovaný prišiel opäť a požiadal ho, aby preňho robil práce týkajúce sa daňového účtovníctva. Podrobne popísal spoluprácu s obžalovaným, v rámci ktorej ho upozorňoval, že k číslam, ktoré mu obžalovaný udával, je potrebné predložiť aj účtovné doklady, objednávky, faktúry a pod., na čo obžalovaný uviedol, že tieto predloží až pri ročnom zúčtovaní dane z príjmu. Takto to prebiehalo až do konca roku 2010, kedy mu prestal viesť agendu, pretože na jeho viacnásobné naliehanie, aby mu obžalovaný potrebné doklady k nadmernému odpočtu predkladal, nereagoval. Veľmi podrobne popísala konanie obžalovaného svedkyňa Ing. H. R., kontrolórka daňového úradu, ktorá výslovne uviedla, že bolo až zarážajúce, že platiteľ dane nebol už skôr vybraný na daňovú kontrolu DPH, keďže v každom daňovom priznaní z roku 2010 vykazoval iba odpočítanie dane, teda iba nákup a žiaden zdaniteľný obchod nefakturoval, t. j. nemal žiadne príjmy vykázané v daňovom priznaní, čo bola jasná indícia, že niečo nie je v poriadku. Z vykonanej kontroly bolo jednoznačne zistené, že nebola vykonávaná žiadna podnikateľská činnosť s cieľom dosiahnutia zisku a nenastalo žiadne dodanie tovaru, či služieb, z ktorých by si reálne daňový subjekt odpočítal DPH z prijatých faktúr. S poukazom na svoju prax konštatovala, že išlo o nehoráznu drzosť najhrubšieho zrna a to tak od obžalovaného ako konateľa, ako aj osôb, ktoré ho do „takéhoto podnikania“ nastavili. Pre úplnosť poukazuje krajský súd aj na protokol o určení dane podľa pomôcok, zo záverov ktorého je preukázané, že za žalované obdobie neoprávnene získal obžalovaný na základe falošných údajov v daňovom priznaní, ktoré predkladal správcovi dane počas žalovaného obdobia fingovaný nadmerný odpočet dane v celkovej výške 36 648,55 eur. Na výzvy pracovníkov kontroly, aby predložil účtovné doklady k daňovým priznaniam sa obžalovaný bránil tým, že svedkyňa L. bola generálne splnomocnená na vedenie účtovníctva jeho firmy a nechcela mu odovzdať žiadne požadované doklady, čo však svedkyňa, ako aj svedok A.. P. popreli.

Pokiaľ ide o výrok o treste okresný súd podrobne poukázal na osobu obžalovaného a jeho predchádzajúci život. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že doposiaľ bol 6-krát súdne trestaný, z toho dvakrát pre trestnú činnosť majetkovej povahy. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 16. 6. 2010 sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. zo dňa 14. 12. 2010 pre prečin podľa § 217 ods. 1, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere jedného roka s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov.

Na podklade návrhu obžalovaného na hlavnom pojednávaní vykonal okresný súd podrobné dokazovanie aj vo vzťahu k osobným pomerom obžalovaného. Z vykonaného dokazovania zistil, že obžalovaný má štyri deti vo veku cca 16 rokov, 15 rokov, 3 roky a pol roka, t. j. maloleté deti, t. č. sa zdržiava so svojou družkou u matky obžalovaného Kláry P., ktorá je na invalidnom dôchodku. Z predložených listinných dokladov je ďalej zrejmé, že jeho matka F. P. je vo veku 58 rokov ťažko chorá, odkázaná na starostlivosť, je dezorientovaná, nie je sebestačná, nevie sa sama najesť, ani umyť a nespoznáva ani vlastného

syna. Notárskou zápisnicou zo dňa 19. 12. 2012 splnomocnila obžalovaného ako svojho syna k úkonom rôzneho charakteru a rozsahu.

Na podklade uvedených skutočností mal krajský súd preukázané osobné pomery obžalovaného, ktoré s poukazom na ich charakter vyhodnotil ako pomery majúce význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody.

Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia, ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Z hľadiska významu pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa hodnotia obdobne ako význam okolnosti prípadu.

Podľa názoru krajského súdu starostlivosť o štyri nedospelé deti, z toho dve maloleté, ako aj preukázateľná starostlivosť o ťažko chorú matku, ktoré ako okolnosti celkom zjavne existujú v čase rozhodovania o treste, sú takými okolnosťami, na základe ktorých má krajský súd zato, že použitie základnej trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre obžalovaného mimoriadne prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, v danom prípade nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. S poukazom na skutočnosť, že základná trestná sadzba pri uvedenom trestnom čine je stanovená zákonom vo výmere 4 až 10 rokov trestu odňatia slobody zohľadniac tiež skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody a aplikujúc tiež ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, je krajský súd toho názoru, že takto mimoriadne znížený trest spĺňa všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o dôvody odvolania obžalovaného týkajúce sa jeho práva na obhajobu, poukazuje krajský súd na skutočnosť, že v predmetnej trestnej veci už krajský súd raz konal, keď uznesením sp. zn. zo dňa 2. septembra 2013 podľa zrušil predchádzajúci napadnutý rozsudok zo dňa 19. 3. 2013 a podľa vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V uvedenom rozhodnutí, v ktorom krajský súd konštatoval porušenie práva na obhajobu obžalovaného v súvislosti s aplikáciou ustanovenia okresnému súdu uložil dôsledne dodržať procesný postup pri ustanovení obhajcu podľa v nadväznosti na ustanovenie a , čo okresný súd následne po zrušení a vrátení veci riadnym a zákonným spôsobom vykonal.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že dňa 27. 11. 2013 ustanovil obžalovanému podľa obhajcu E.. C. L. a zároveň obžalovaného poučil podľa , že najneskôr do 30 dní po tom, čo mu bolo doručené opatrenie o ustanovení obhajcu je povinný preukázať, že nemá dostatočné prostriedky.

Následne, ako je to zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 13. 3. 2014 zrejmé, okresný súd vykonal hlavné pojednávanie za prítomnosti obhajcu JUDr. L., ktorého substitúciou poveril dňa 11. 4. 2014 ustanovený obhajca JUDr. C. L. (č.l. 174) s tým, že obžalovaný uvedenú substitúciu nenamietal. Zároveň poukazuje krajský súd na skutočnosť, že následne a to dlho po uplynutí lehoty 30 dní, o ktorej bol obžalovaný v zmysle poučený, opatrením zo dňa 14. 3. 2014 zrušil okresný súd podľa ustanovenie obhajcu JUDr. L., keďže obžalovaný na výzvu súdu, aby svoje majetkové pomery preukázal, v zákonnej lehote 30 dní žiadnym spôsobom nereagoval a súdu nepredložil žiadne potvrdenia, ani podklady o svojej nemajetnosti, resp. o svojich majetkových pomeroch, čo je v súlade s ustanovením

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval krajský súd právo na obhajobu obžalovaného za zachované a v súlade s .

To boli dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.