Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-1Er/386/2008

Uznesenie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v exekučnej veci oprávneného: GEODÉZIA Bratislava a.s., Pekná cesta 15, Bratislava, IČO: 31 321 704, právne zastúpeného: JUDr. Alicou Slaninkovou, advokátkou so sídlom v Trnave, Hospodárska 30, proti povinnému: WESER - PILA, s.r.o. - v likvidácii, Trenčianska cesta 27, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 34 120 882, o vymoženie 344,42 Eur s príslušenstvom v exekúcii EX 7/2001 vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Usačevom, Exekútorský úrad Bratislava, Lehotského 4, takto

rozhodol:

I. Exekúciu súd z a s t a v u j e .

II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Poverením tunajšieho súdu zo dňa 22.03.2001 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 10.376,- Sk s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku -36 vydaného dňa 25.08.2000 Okresným súdom Trenčín.

Dňa 20.10.2008 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie ex offo z dôvodu, že povinný bol z obchodného registra vymazaný.

Podľa , na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. júna 2009: „Vzhľadom na to, že Exekučný poriadok neobsahuje komplexnú úpravu zastavenia exekučného konania (na rozdiel od úpravy zastavenia exekúcie), bude potrebné subsidiárne ( ) aplikovať ustanovenia regulujúce zastavenie konania pri zistení neodstrániteľnej prekážky konania ( )“.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.

Jednou z takýchto podmienok je aj spôsobilosť byť účastníkom konania.

Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že povinný bol zrušený s likvidáciou bez právneho nástupcu, likvidácia bola skončená dňa 06.07.2005 a povinný bol z obchodného registra vymazaný dňa 06.12.2005 bez právneho nástupcu. Týmto dňom zanikla jeho spôsobilosť byť účastníkom konania.

Podľa , spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa , spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa , spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.

Do dňa výmazu obchodná spoločnosť ako právnická osoba môže vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať a povinnosti. Právna subjektivita právnickej osoby výmazom z obchodného registra končí.

Podľa veta prvá , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa , ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa § 235 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona. Exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Na základe zistených skutočností, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd exekúciu podľa Exekučného poriadku v spojení s , zastavil.

Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Výklad zákonného ustanovenia, ktoré vo svojej hypotéze upravuje predpoklady na vznik nároku na náhradu trov konania od oprávneného, patrí do výlučnej právomoci všeobecného súdu. Podľa § 203 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade zastavenia exekúcie má súd možnosť, a nie povinnosť, zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je úvaha súdu o tom, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Uvedené zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy každej zastavenej exekúcie (hoci aj preto, že súdny exekútor nemôže niesť trovy exekúcie sám).

Taktiež i Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.04.2010 konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť uváženia opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.

V danom prípade sa podľa § 36 Exekučného poriadku exekučné konanie začalo dňa 12.01.2001, pričom k výmazu povinného z obchodného registra došlo dňa 06.12.2005. Nebolo možné od oprávneného očakávať, že mohol predvídať zánik povinného, ani predpokladať, že počas tejto doby nebude jeho pohľadávka vymožená. Oprávnený taktiež nezavinil zastavenie predmetnej exekúcie, nakoľko za zavinenie je možné považovať iba zavinenie v procesnom význame zodpovednosti. Pri zastavení exekúcie zavinením oprávneného musí byť splnená aj podmienka, že existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pod zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobili zastavenie exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.12.2004).

Súd poukazuje na skutočnosť, že exekúciu nezastavil pre nemajetnosť povinného, nakoľko podľa Exekučného poriadku účinného v čase začatie exekúcie, exekúciu nebolo možné exekúciu z uvedeného

dôvodu zastaviť. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzal z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie. Podľa Exekučného poriadku v zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný. V danom prípade však povinný zanikol ako subjekt práv a povinností bez právneho nástupcu, preto mu povinnosť zaplatiť trovy exekúcie nemožno uložiť. Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov uvedených v zákonnom ustanovení § 203 Exekučného poriadku. Podľa citovaného ustanovenia v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Ex. poriadku, súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekúcie uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Povinný riadne prevzal dňa 28.08.2001 upovedomenie o začatí exekúcie na adrese svojho sídla. Táto skutočnosť nenasvedčovala žiadnym spôsobom, že by povinný by mohol byť v budúcnosti ex offo vymazaný z obchodného registra.

Nakoľko v danom prípade nejde o zákonný dôvod, stanovený v § 203 Exekučného poriadku, umožňujúci exekučnému súdu uložiť povinnosť náhrady trov zastavenej exekúcie, súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Prvostupňový súd sa stotožnil s právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Trenčíne sp. zn.: zo dňa 28.09.2012, v ktorom konštatuje, že exekučné konanie sa riadi Exekučným poriadkom v znení platnom v čase začatia konania a preto je správny postup, keď exekučný súd aplikuje ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.01.2002, nakoľko až s účinnosťou od 01.02.2002 došlo k novelizácii ustanovenia § 203 EP, ktoré však v danej veci nemožno aplikovať.

K vyššie uvedenému súd poukazuje i na právny názor, ktorý vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 7.8.2008, v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, že počas trvania exekúcie musel znášať z vlastného majetku hotové výdavky, ktoré počas exekúcie vznikli a po vykonaní exekúcie dôvodne očakával ich náhradu, ako aj odmenu, ktorá mu priznaná nebola. V danom rozhodnutí ústavný súd poznamenal, že samotná skutočnosť pripúšťajúca v konečnom dôsledku vznik situácie, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie ()“. Pokiaľ exekučnú činnosť vykonávajú súdni exekútori ako príslušníci slobodného povolania za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime, vykonávajú sústavnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné ( ).