Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoE/43/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: P. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX L., o vymoženie peňažnej pohľadávky oprávneného, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. -21 zo dňa 28.02.2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd Zvolen (ďalej v texte len „okresný súd“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, zo dňa 12.03.2010, sp. zn. N1009099 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), nie je spôsobilým exekučným titulom a bol vydaný v rozpore so zákonom. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa 28.06.2007 (v zmluve je uvedený dátum 29.06.2007). Exekučný súd posúdil predmetný právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa ako aj vzhľadom na to, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy aj s poukazom na znenie a a o spotrebiteľských úveroch. V predmetnej veci rozhodoval rozhodca v zmysle čl. 9.2 (správne má byť 11.2) Obchodných podmienok pre úver (ďalej v texte aj „OP“) obsahujúcich rozhodcovskú doložku. Povinný pritom nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol buď len ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť. Dojednanie rozhodcovskej doložky okresný súd vyhodnotil ako úkon obchádzajúci zákon (s prihliadnutím na ust. a Smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo. Ide o neprimeranú podmienku, ktorá vo svojich dôsledkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie prvostupňového súdu tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovuje, alternatívne, aby toto uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že právomoc daná rozhodcovskému súdu vyplýva z rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na to, že pôvodným veriteľom v čase uzatvárania úverovej zmluvy bola banka, táto bola povinná

ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený ďalej v odvolaní poukázal na rozhodnutia iných exekučných súdov, najmä na záver, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou skúmať podmienky predchádzajúce vzniku exekučného titulu a konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Oprávnený má za to, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu [ o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“)]. Teda je tu prekážka „res iudicata“. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu SR (čl. 2), ktorý hovorí, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Ak by si exekučný súd uzurpoval právomoc v rámci exekučného konania vstupovať do už ukončeného nachádzacieho konania, prestala by mať zmysel úprava možnosti domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd nie je súdom, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch voči exekučnému titulu, v exekučnom konaní nepreskúmava vecnú správnosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Konaním súdu bolo oprávnenému odňaté právo domáhať sa svojho práva na uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní, nakoľko súd vyslovil bez zákonného dôvodu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom za nevykonateľné, čím oprávnenému spôsobil ujmu.

Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa bez nariadenia pojednávania ( ) napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa a ako vecne správne potvrdil.

Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v exekučnom konaní domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky priznanej rozhodcovským rozsudkom. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený úverovou zmluvou, ktorej súčasťou sú OP. Podľa bodu 11.2 OP sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.. Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich záväzné a konečné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

Odvolací súd nemá pochybnosť o tom, že zmluva o úvere, ktorú uzatvorili oprávnený a povinný je zmluvou spotrebiteľskou. Posúdenie, či konkrétny úverový vzťah je alebo nie je vzťahom spotrebiteľským, závisí predovšetkým od predmetu zmluvného vzťahu a od postavenia účastníkov tohto vzťahu. Je nepochybné, že v danom prípade bol poskytovateľom úveru právny predchodca oprávneného (banka), ktorý ho poskytol v rámci svojho podnikania a druhou zmluvnou stranou bola fyzická osoba - nepodnikateľ. Takýto vzťah medzi účastníkmi, keď na jednej strane vystupuje podnikateľ ako dodávateľ poskytujúci predmet plnenia v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej vystupuje fyzická osoba ako odberateľ, je v zmysle a a o spotrebiteľských úveroch nepochybne spotrebiteľským úverom. Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne uvádza, na ktoré zmluvy (pokiaľ spĺňajú uvedené podmienky) sa nevzťahuje. To znamená, že vyníma zo svojej pôsobnosti určité úverové zmluvy, ktoré presne špecifikuje v a . Zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným nie je ani jednou zo zmlúv uvedených v a Zákona o spotrebiteľských úveroch, to znamená, že je zmluvou, na ktorú sa citovaný Zákon o spotrebiteľských úveroch vzťahuje v plnom rozsahu. Úverové zmluvy sa v zmysle riadia . neobsahuje žiadnu úpravu spotrebiteľských vzťahov, a preto sa na spotrebiteľské vzťahy v zmysle vzťahujú predpisy občianskeho práva, t.j. ako aj Zákon o spotrebiteľských úveroch. Exekučný súd preto správne posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský. Navyše, podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V tohto predpisu bolo zakázané vo vzťahu k spotrebiteľovi konanie v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná zmluva obsahuje dojednanie - rozhodcovskú doložku v znení, ktoré je v rozpore s uvedeným zákonom. Z dôvodov, tak ako je uvedené vyššie, ide o dojednanie, pri ktorom sa využíva výrazná nerovnosť zmluvný

strán a porušuje sa zmluvná voľnosť strán. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny.

Oprávnený uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Odvolací súd k tomuto dôvodu odvolania uvádza, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie. Z ustanovenia Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2) vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie vrátane toho, či neexistuje rozpor exekučného titulu so zákonom. Najvyšší súd SR už v Uznesení zo dňa 13.10.2011, sp. zn. , uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46, zaujal stanovisko, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Exekučný súd teda postupoval správne, keď po doručení žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku (ako exekučného titulu) zisťoval, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve, teda či bol rozhodcovský súd oprávnený konať vo veci sporu účastníkov zmluvy o úvere. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, a teda či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp.zn. , v ktorom súd uviedol, že v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

Rozhodcovský rozsudok má podľa účinky pre účastníkov konania ako právoplatný rozsudok. Podľa to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa . Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory však neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia.

Súd nespochybňuje, že predmetom rozhodcovského konania môžu byť aj spory vzniknuté zo spotrebiteľských právnych vzťahov. Podmienkou rozhodovania takéhoto sporu rozhodcovským súdom je však to, aby sa na tom obe zmluvné strany slobodne dohodli. Táto podmienka na strane spotrebiteľa podľa názoru odvolacieho súdu splnená nebola a rozhodcovská doložka v predmetnej veci spĺňa všetky podmienky z pohľadu ust. na to, aby bola súdom hodnotená ako neprijateľná podmienka, ktorá je v zmysle zákona neplatná. Podstatnou skutočnosťou z

hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka vyvoláva značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Súčasne táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do zmluvných podmienok vopred pripravenej zmluvy. Celkom zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. V tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská doložka bola zapracovaná do obchodných podmienok zmluvy o úvere. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než podriadiť sa aj obchodným podmienkam zmluvy. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že veriteľ (dodávateľ) už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov na rozhodcovskom súde a je pravidlom, že sporové konanie vyvoláva dodávateľ. Z účelom zabezpečenia systému účinnej ochrany spotrebiteľa je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si riešenie sporov rozhodcovským súdom osobitne nevyjednal.

Pokiaľ odvolateľ namietol, že právny predchodca oprávneného bol bankou, pričom o bankách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v ust. zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, odvolací súd poukazuje na to, že neboli splnené podmienky na to, aby sa odvolateľ mohol dôvodne na cit. ustanovenie zákona o bankách odvolávať. Zo znenia cit. zákona vyplýva, že banka má ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.

Tým, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorý posúdil ako nulitný (ničotný) akt, sa nijako nedotkol vzájomných nárokov zo zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným, len zastáva názor, že na základe tohto rozhodnutia sa oprávnený nemôže úspešne domáhať plnenia voči povinnému. V danom prípade nie je možné viesť exekúciu na základe predloženého rozhodcovského rozsudku, nakoľko nebola daná právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.