Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sa-70-2021.pdf
PDF · 168.75 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/70/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: F. L. nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XX, XXX XX W., právne zastúpený Advokátska kancelária MUDr. Jozef Holič s.r.o. so sídlom Poľovnícka 805/4, Bernolákovo, IČO: 51 163 730 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 821 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SPOU-PO-PK-89/2019 zo dňa 18. decembra 2019 vrátane rozhodnutia jemu predchádzajúceho č. PPZ-KAI-9-003/2019-ŠK zo dňa 10. septembra 2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra SR č.: SPOU-PO-PK-89/2019 zo dňa 18.12.2019 ako aj rozhodnutie jemu predchádzajúce 1. stupňa Ministerstva vnútra SR -Prezídia Policajného zboru č. PPZ-KAI-9-003/2019-ŠK zo dňa 10.09.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 18.12.2019 žalovaný podľa ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „správny poriadok“) s poukazom na ust. § 84 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej aj „ZSZPaV“) odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj „MV SR“) - Prezídia Policajného zboru č. PPZ-KAI-9-003/2019-ŠK zo dňa 10.09.2019 zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bolo podľa ust. § 65 ods. 1, 2 správneho poriadku s poukazom na ust. § 84 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. zrušené právoplatné rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry (ďalej aj „PPZ NAKA“) č. PPZ- NKA-ŠK-45-007/2015 zo dňa 07.08.2015, ktorým bola žalobcovi na jeho žiadosť o dávku úrazového zabezpečenia, doručenú dňa 15.06.2015, priznaná náhrada za bolesť vo výške 172,- eur a náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 40,- eur, nakoľko bolo vydané v rozpore s ust. § 17 ods. 1 zák. č. 124/2006 Z.z., § 136 zák. č.73/1998 Z.z. a to z dôvodu, že úraz ktorý žalobca ako poškodený (odvolateľ) utrpel, nie je možné kvalifikovať ako služobný úraz, pretože si nesplnil ohlasovaciu povinnosť napriek tomu, že v ohlásení úrazu mu nič nebránilo. 2. Dňa 18.02.2016 bol kancelárii prezidenta Policajného zboru doručený podnet odboru sociálneho zabezpečenia zo dňa 28.09.2015 (OSZ SPSČaOÚ MVSR č. SPOU.OSZ-419-001/2015-UR) na preskúmanie právoplatného rozhodnutia riaditeľa národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru č.: PPZ-NKA-Šk-45-007/2015 zo dňa 07.08.2015 mimo odvolacieho konania, v ktorom namietal nedostatok informácií v úrazovom spise na jednoznačné konštatovanie skutočnosti, že k poškodeniu
zdravia žalobcu došlo tak, ako uviedol v úradnom zázname, nakoľko povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci si nesplnil, úraz neohlásil bezodkladne, ale až na siedmy deň, čím zmaril možnosť služobného úradu riadne prešetriť príčiny a okolnosti jeho vzniku a určiť, či skutočne ide o služobný úraz a v akom rozsahu zaň služobný úrad zodpovedá.
3. Za nejednoznačné označil vyjadrenie žalobcu k spôsobu poškodeniu zdravia, pretože v úradnom zázname uviedol, že keď lopatou vyhadzoval zem z jamy, pravdepodobne zavadil o koreň stromu, pri čom pocítil prudkú bolesť v oblasti bedrovej chrbtice. Zdôraznil, že úraz bol nesprávne posúdený ako služobný, bez ďalšieho zisťovanie skutkového stavu a všetkých okolností jeho vzniku. Niet pochýb o tom, že žalobca dňa 02.04.2015 vykonával štátnu službu a počas výkopových prác pri vyhadzovaní hliny z jamy pocítil silnú bolesť v oblasti bedrovej chrbtice, je však objektívne spochybniteľná príčinná súvislosť medzi zranením, ktoré bolo lekársky zistené a overené až dňa 09.04.2015 a úrazom zo dňa 02.04.2015, najmä pre odstup času. Podľa odboru sociálneho zabezpečenia komisia, ktorá úraz šetrila, sa skutočnosťou porušenia ohlasovacej povinnosti žalobcu vôbec nezaoberala a aj napriek nedostatku dôkazov na objektívne zistenie a vyšetrenie príčiny a ďalších okolností vzniku úrazu, konštatovala, že išlo o služobný úraz a nadriadenému navrhla určiť 100% rozsah zodpovednosti služobného úradu.
4. Prezident policajného zboru ako prvostupňový orgán z preskúmavaného rozhodnutia zo dňa 07.08.2015 a súvisiaceho spisového materiálu v mimoodvolacom konaní zistil, že žalobca svojmu priamemu nadriadenému nenahlásil úraz bezodkladne.
5. Z pripojených administratívnych spisov k rozhodnutiu zo dňa 07.08.2015 (zo Správy o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom prerokované v škodovej komisii dňa 20.05.2015, úradných záznamov odvolateľa, svedkov z 09.04.2014) vyplývajú nasledovné skutočnosti: Žalobca dňa 02.04.2015 počas vykonávania služobnej činnosti v akcii „Cintorín“ pri výkopových prácach ručne s pomocou krompáčov a lopát, v teréne vojenských lesov v okolí Stupavy a Malaciek utrpel úraz, keď pri vyhadzovaní zeminy z jamy (výkop do hĺbky 2m) zavadil lopatou pravdepodobne o koreň stromu, pri čom pocítil silnú bolesť v oblasti bedrovej časti chrbtice, ktorá bola taká silná, že následne musel výkopové práce prestať vykonávať, šiel domov a dal si lieky od bolesti. Keďže ďalší deň boli veľkonočné sviatky, myslel si že sa mu zdravotný stav zlepší, bolesť tlmil liekmi a lekára nenavštívil. Bolesti chrbtice však neprestávali, a tak dňa 08.04.2015, zavolal MUDr. P., neurologičke v Nemocnici svätého Michala, a.s. v Bratislave, ktorá ho objednala na vyšetrenie na deň 09.04.2015. Po vyšetrení magnetickou rezonanciou stanovila diagnózu - rozsiahla paramediálna extrúzia disku L5/S1 1. sin, s výraznou kompresiou koreňa S1 1. sin. Žalobca bol v ambulantnej starostlivosti/liečbe menovanej lekárky a dočasne neschopný na výkon štátnej služby od 10.04.2015 do 01.06.2015. Škodová komisia posúdila úraz ako úraz služobný, ktorý vznikol pri výkone služby a navrhla určiť zodpovednosť služobného úradu v rozsahu 100 % z dôvodu, že neboli zistené liberačné dôvody, podľa ust. § 175 ods. 1, 2 zák. č. 73/1998 Z.z. na zbavenie sa zodpovednosti celkom alebo čiastočne. Dychová skúška u žalobcu vykonaná nebola, nakoľko v čase úrazu sa nepredpokladalo, že ide o služobný úraz, ale len o ťažkosti spôsobené namáhavou fyzickou prácou. K zraneniu došlo náhle, bez jeho zavinenia, či zavinenia inej osoby. Žalobca neporušil žiadne právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými bol dňa 03.12.2013 riadne oboznámený.
6. Podkladom pre vydanie rozhodnutia boli najmä: Správa o prerokovaní poškodenia zdravia v súvislosti so služobným úrazom, v škodovej komisii prerokovaná dňa 20.05.2015, úradný záznam poškodeného (žalobcu) zo dňa 09.04.2015, úradné záznamy svedkov mjr. S. S. a pplk. P. I. zo dňa 09.04.2015, Lekárska správa MUDr. S. P., neurologičky, zo dňa 09.04.2015, Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.06.2015 a žiadosť poškodeného o dávku úrazového zabezpečenia zo dňa 15.06.2015. Z úradných záznamov svedkov, žalobcu, ako aj MUDr. S. P., neurologičky z Nemocnice svätého Michala a.s., Bratislava, ako príčina služobného úrazu žalobcu vyplýva skutočnosť, že následkom vyhadzovania zeme lopatou z výkopu jamy a zavadenia pravdepodobne o koreň stromu, pocítil prudkú bolesť v bedrovej oblasti chrbtice, následkom ktorej nemohol pokračovať v práci.
7. Na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodnutím č.: PPZ-NKA-Šk-45-007/2015 zo dňa 07.08.2015 riaditeľ národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru rozhodol podľa ust. § 20 ods. 1 písm. b/ a § 22 zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ust. § 174 ods.
1 zák.č. 73/1998 Z.z. v súlade s ust. § 3 a § 5 zák.č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a ust. § 100 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, po posúdení v súlade s ust. § 81 ods. 1 písm. a/ zák.č. 328/2002 Z.z. rozhodol o nároku na náhradu škody, ktorý si žalobca uplatnil dňa 15.06.2015 a priznal mu náhradu za bolesť vo výške 172,- eur a 40,- eur ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením.
8. Podľa vyjadrenia žalobcu k návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, doručeného kancelárii prezidenta Policajného zboru dňa 07.03.2016, ide v danom prípade o špecifické zranenie, rozsiahlu paramediálnu extruziu disku I.5/SI, 1.sin., s výraznou kompresiou koreňa SI 1.sin., ktoré nie je viditeľné. V danom momente, dňa 02.04.2015, nevedel že má takéto zranenie, dozvedel sa o ňom až po diagnostike MUDr. P.j dňa 09.04.2015. Po oznámení diagnózy postupoval v súlade s ust. § 17 ods. 1 zák. č. 124/2006 Z. z. a uvedené skutočnosti bezodkladne nahlásil svojmu nadriadenému, pplk. JUDr. H. S.. Dodal, že počas výkopových prác bolo chladné a sychravé počasie s občasnými prehánkami, čo je možné potvrdiť správou z hydrometeorologického ústavu a on v čase vzniku úrazu nevedel a nemohol predpokladať, aká je jeho konečná diagnóza. Pri výkopových prácach dňa 02.04.2015 pocítil prudkú bolesť v bedrovej oblasti, pričom predpokladal, že môže byť spojená s namáhavou fyzickou prácou a ani ho nenapadlo, že môže ísť o diagnostikované zranenie. Je pravdou, že pracovný úraz neoznámil v čase jeho vzniku, ale až po 7 dňoch, avšak v danom momente ani nevedel, že sa mu takýto úraz stal a teda nemohol ho oznámiť. Po ukončení prác a príchode domov si dal lieky proti bolesti a ostal doma v kľudovom režime až do 08.04.2015, čo môžu potvrdiť jeho rodinní príslušníci, žijúci s nim v spoločnej domácnosti. Dňa 03.04.2015 bol štátny sviatok, nasledoval víkend, dňa 06.04.2015 bol ďalší sviatok a dňa 07.04.2015 mal plánovanú riadnu dovolenku. Počas celého obdobia bol doma v kľudovom režime. Po tom, ako dňa 08.04.2015 prišiel do zamestnania, okamžite kontaktoval MUDr. P., ktorá mu dala termín vyšetrenia na deň 09.04.2015. Do uvedeného dátumu pripisoval bolesti prechladnutiu a zvýšenej fyzickej námahe a po celý čas od 02.04.2015 až do 09.04.2015 nevykonával žiadnu činnosť, ktorou by si mohol popisované zranenie privodiť.
9. Rozhodnutím č. PPZ-KA1-318-006/2016 zo dňa 15.03.2016 zrušil Prezident Policajného zboru podľa ust. § 65 ods. 1 Správneho poriadku mimo odvolacieho konania rozhodnutie č.: PPZ- NKA-Šk-45-007/2015 zo dňa 07.08.2015, pre jeho vydanie v rozpore so zákonom. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky č. KM-OUVS-30/2016-OPK zo dňa 25.05.2016 zamietnuté a napadnuté rozhodnutie bolo potvrdené. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu o preskúmanie jeho zákonnosti, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 1S/l 66/2016-52 zo dňa 15.06.2017 tak, že napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa rozhodnutia krajského súdu „správne orgány oboch stupňov sa v predmetnej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia dobromyseľnosťou nadobudnutých práv žalobcu vôbec nezaoberali a ani svoje rozhodnutie z tohto pohľadu neodôvodňovali. Prvostupňový správny orgán sa uvedeným nezaoberal vôbec a žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia len vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu...“ Kasačnú sťažnosť podanú žalovaným proti tomuto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 9Sžsk/102/2017 zo dňa 24.04.2019 zamietol, pričom uviedol... „keďže sťažnostné body žalovaného nevyvrátili argumentáciu krajského súdu, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí č. KM-OLYS-30/20I6- OPK zo dňa 25.05.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím... nijakým spôsobom nevysporiadal s dobromyseľne nadobudnutými právami žalobcu ako ani so skutočnosťou, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, rozhodol kasačný súd tak, že kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.“ Rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2019.
10. Po vrátení veci správny orgán opätovne posúdil kompletný spisový materiál vzťahujúci sa k veci a podnet odboru sociálneho zabezpečenia na preskúmanie právoplatného rozhodnutia č.: PPZ-NKA- Šk-45-007/2015 zo dňa 07.08.2015 mimo odvolacieho konania. O pokračovaní v konaní bol žalobca oboznámený listom č. PPZ-KA-1-9-001/2019-ŠK zo dňa 28.08.2019. Dňa 10.09.2019 pristúpil prezident PZ k vydaniu napadnutého rozhodnutia, prostredníctvom ktorého na základe podnetu odboru sociálneho zabezpečenia zrušil právoplatné rozhodnutie zo dňa 07.08.2015 pre jeho nesúlad so zákonom. Odvolaniu žalobcu v rámci autoremedúry nevyhovel a postúpil vec odvolaciemu orgánu (ministrovi vnútra SR) na rozhodnutie, ktorý rozhodol napadnutým rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č.: SPOU- PO-PK-89/2019 zo dňa 18.12.2019 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
II.
Napadnuté rozhodnutie
11. Podľa odôvodnenia rozhodnutia zo dňa 18.12.2019, dospel odvolací orgán k záveru, že riaditeľ PPZ NAKA, ktorý posudzoval poškodenie zdravia žalobcu a jeho úraz uznal za služobný, sa s okolnosťami vzniku úrazu postačujúcim spôsobom nevysporiadal. Nemal dostatočne zistený skutočný stav veci, nezaobstaral si podklady potrebné pre vydanie rozhodnutia, ale obmedzil sa iba na úradné záznamy žalobcu a svedkov, ktoré vzhľadom k nesplneniu si ohlasovacej povinnosti žalobcu, nepredstavujú spoľahlivý podklad, preukazujúci príčinnú súvislosť medzi žalobcom deklarovanou bolesťou v oblasti bedrovej časti chrbtice a výsledkom vykonaného lekárskeho vyšetrenia s o týždeň neskôr stanovenou diagnózou. Odvolací orgán na str. 16 - 17 odôvodnenia rozhodnutia konštatoval, že konanie žalobcu ako dlhoročného policajta, jeho postoj k veci od okamihu pocítenia bolesti v oblasti bedrovej časti chrbtice až do prijatia priznanej sumy 212,- eur, nemožno považovať za nespochybniteľne dobromyseľné.
12. Je zrejmé, že k správnemu orgánu a k rozhodovanej veci, nemal poctivý a otvorený vzťah, keďže v dôsledku jeho konania nastala situácia, v ktorej nebolo možné riadne posúdiť skutočný stav veci. Dôsledné lipnutie na stabilite individuálneho právneho vzťahu, založeného právoplatným rozhodnutím zo dňa 07.08.2015, nároky z ktorého (bolestné...) by boli prijaté hoci aj dobromyseľne, by bolo na úkor ochrany zverených finančných hodnôt a spôsobilo by zmenu koncepcie posudzovania úrazov všetkých subjektov uvedených v ust. § 1 ods. 2 zák.č. 328/2002 Z.z., tzn. že dávky úrazového zabezpečenia by boli priznávané neefektívne a bez riadneho preverenia skutkových okolností, iba na základe s časovým odstupom oznámených subjektívnych tvrdení poškodených, o okolnostiach vzniku služobných, prípadne mimoslužobných úrazov. Záujem na stabilite v oblasti dodržiavania zákonnosti a rozhodovania v súlade so zásadou materiálnej pravdy vo všetkých konaniach o dávkach úrazového zabezpečenia, priznávaných podľa zák.č. 328/2002 Z.z., tak bez akýchkoľvek pochybností prevyšuje záujem žalobcu na naplnení jeho subjektívneho očakávania a presvedčenia o tom, že náhrady v celkovej výške 212,- eur mu boli vyplatené oprávnene, a to aj napriek skutočnosti, že v oprávnenosti tohto presvedčenia žalobcu utvrdilo právoplatné rozhodnutie riaditeľa PPZ NAKA č.: PPZ-NKA-Šk-45-007/2015 zo dňa 07.08.2015.
13. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia (str.19) uviedol, že žalobca nie je subjektom, v kompetencii ktorého je posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade ide o služobný úraz alebo nie, jeho povinnosťou však bolo každé poškodenie zdravia bezodkladne oznámiť a posúdenie úrazu či už ako služobného alebo mimoslužobného ponechať na rozhodnutie príslušnej komisie a následne príslušného nadriadeného. Vo vyjadrení zo dňa 09.04.2015 ako aj v odvolaní, žalobca zdôrazňoval intenzitu bolesti, ktorú pocítil okamžite na mieste výkopu zeminy. V prípade vzniku takéhoto citeľného a náhleho poškodenia zdravia, na ktoré zareagoval okamžitým prerušením práce, bol povinný túto udalosť oznámiť svojmu nadriadenému, nielen ako služobný úraz v zmysle ust. § 17 ods. 1 písm. a/ zák.č. 124/2006 Z.z. v spojení s ust. § 29 ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z., ale v zmysle ust. § 48 ods. 3 písm. c/ v spojení s ust. § 136 písm. c/ zák.č. 73/1998 Z.z. mu mal oznámiť aj škodu na zdraví, k čomu však z jeho strany nedošlo.
14. Skutočnosť, že žalobca dňa 02.04.2015 služobnú činnosť vykonával na pokyn jeho nadriadených, sporná nebola a možno ju považovať za preukázanú. Podľa úradných záznamov žalobcu a jeho kolegov bolo zjavné poškodenie zdravia jednoznačne rozpoznateľné už dňa 02.04.2015, v okamihu pravdepodobného zavadenia lopatou o koreň stromu, čoho dôsledkom bola potreba okamžitého prerušenia služobnej činnosti. V súvislosti s určením konkrétnej diagnózy „vyskočenej platničky“ žalovaný uviedol, že od policajta žiaden právny predpis nevyžaduje, aby bezprostredne po úraze vedel presne identifikovať, o aké konkrétne poškodenie zdravia ide. Žalobcovi to však žiadnym spôsobom nebránilo bezodkladne po vzniku úrazu (dňa 02.04.2015) ohlásiť nadriadenému skutočnosti, ktoré v úradnom zázname uviedol až dňa 09.04.2015 (intenzívnu bolesť pri údajnom zavadení lopatou o koreň stromu, čo mu zabránilo v pokračovaní v práci 02.04.2015). Dňa 02.04.2015, kedy mu vznikla oznamovacia povinnosť, nebol v zmysle ust. § 17 ods. 1 písm. a/ zák.č. 124/2006 Z.z. v situácii, že by mu zdravotný stav bránil v splnení tejto povinnosti. Z toho dôvodu považoval žalovaný jeho námietky v tomto smere za nedôvodné a skonštatoval, že v dôsledku nevykonania dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu žalobcu, sa znemožnilo posúdenie jedného z možných liberačných dôvodov na zbavenie sa zodpovednosti za predmetný úraz.
15. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (str. 22) žalovaný uviedol, že ponechanie rozhodnutia riaditeľa PPZ NAKA č.: PPZ-NKA-Šk-45-007/2015 zo dňa 07.08.2015 v platnosti, by znamenalo pripustenie takej koncepcie posudzovania úrazov policajtov v podmienkach MV SR, že aj bez splnenia si zákonných povinností, resp, ich oneskoreného splnenia, by boli dávky úrazového zabezpečenia aj všetky dávky sociálneho zabezpečenia podľa zák. č. 328/2002 Z.z., priznávané bez splnenia zákonných podmienok. Takýto prístup nemožno zo strany rezortu MV SR ako ústredného orgánu štátnej správy, ktorý má zodpovednosť za hospodárne a efektívne nakladanie so zverenými finančnými prostriedkami pripustiť, a preto je na zachovanie princípu zákonnosti v oblasti priznávania dávok sociálneho zabezpečenia potrebné všetky právoplatné rozhodnutia, zjavne popierajúce tento princíp, využiť aj inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov, a tieto oprávnené záujmy v konaní pred súdmi SR aj následne uplatňovať.
16. Ďalej tiež konštatoval, že právomoc prezidenta PZ na posúdenie zákonnosti rozhodnutia riaditeľa PPZ NAKA č.: PPZ-NKA-Šk-45-007/2015 zo dňa 07.08.2015, zakotvuje správny poriadok v ust. § 65 ods. 1, § 6 ods. 2 a čl. 12 ods. 2 písm. b/ druhý bod nariadenia PPZ č. 53/2015 o organizačnom poriadku PPZ, aktuálne nariadenia č. 84/2019. Tiež uviedol, že napadnuté rozhodnutie v plnej miere rešpektuje právny názor Krajského súdu v Bratislave i Najvyššieho súdu SR v danej veci, ktoré nekonštatovali vecnú nesprávnosť zrušených rozhodnutí. Dôvodom ich zrušenia bolo: „rozhodnutie žalovaného neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu, tak ako to vyžaduje § 65 ods. 2 Správneho poriadku, je postihnuté takou vadou, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu zákonnosti tohto rozhodnutia, preto sa súd ďalšími žalobnými námietkami nezaoberal.“ Túto vadu prvostupňový správny orgán v novom konaní odstránil. Žalovaný preto nesúhlasil s námietkou žalobcu o negácii právneho názoru Najvyššieho súdu SR napadnutým rozhodnutím, keďže oprávnený správny orgán rozhodol tak, ako bol zaviazaný rozhodnutiami súdov - rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/166/2016-52 zo dňa 15.06.2017, potvrdený rozsudkom NS SR sp.zn. 9Sžsk/102/2017 zo dňa 24.04.2019.
17. K námietke žalobcu smerujúcej k ochrane dobromyseľne nadobudnutých práv, žalovaný poukázal na skutočnosť, že za účelom toho, aby boli čo najmenej dotknuté, nemožno zákonnú povinnosť pri zrušení alebo zmene právoplatného rozhodnutia chápať tak, že nemôžu byť dotknuté vôbec. Prvostupňový orgán nespochybnil dobromyseľnosť práv odvolateľa nadobudnutých rozhodnutím riaditeľa NAKA PPZ č.: PPZ-NKA-Šk-45-007/2015 zo dňa 07.08.2015. Dôvody zrušenia rozhodnutia, spojené so zásahom do nadobudnutých práv žalobcu, nevylučujú jeho právo na náhradu za bolesť a náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, v rozsahu zodpovedajúcom spoľahlivo zistenému stavu. Nedôvodným odložením splnenia si zákonnej povinnosti ohlásiť poškodenie svojho zdravia, žalobca zmaril nielen možnosť služobného úradu zistiť relevantné skutkové okolnosti prípadu, ale aj možnosť do dôsledkov posúdiť jeho postoj k prejednávanej veci, pri ktorej nemožno mať titulom jeho postupu za preukázané, že úraz lekársky posúdený až 7 dní po jeho údajnom vzniku, popísal pravdivo a že k nemu došlo v rámci vykonávania služobných činností, čo závažným spôsobom spochybňuje jeho dobromyseľnosť pri prijímaní nárokov z neho vyplývajúcich. Všetky ostatné, v odvolaní uplatnené námietky a tvrdenia žalobcu, možno vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia označiť za nedôvodné, nemajúce vplyv na rozhodnutie. III. Žaloba
18. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy 1. stupňa, jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
19. V správnej žalobe popísal priebeh administratívneho konania, uviedol, že udalosť nastala dňa 02.04.2015 a je nesporne služobným úrazom, ktorý utrpel pri služobnej činnosti. Poukázal na ust. § 17 ods. 1 zák.č. 124/2006 Z. z., podľa ktorého je zamestnanec povinný zamestnávateľovi bezodkladne oznámiť vznik služobného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Zdravotný stav po skončení služobnej činnosti žalobca popísal ako náhlu neznesiteľnú jednorazovú bolesť, ktorá prešla do bolesti v oblasti drieku, o ktorej sa domnieval, že mu počas veľkonočných sviatkov prejde. Udalosť, ktorá bola služobným úrazom, nahlásil v deň, kedy sa stal oznámenia schopným. Lekár vtedy určil diagnózu a nariadil liečbu spojenú s práceneschopnosťou.
20. Povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik služobného úrazu má aj svedok vzniku takejto udalosti a zamestnávateľ bol povinný pracovný úraz registrovať, pretože musel byť predmetom hlásenia po skončení akcie „Cintorín." Bez akéhokoľvek vážneho a konkrétneho podozrenia, že by sa obchádzal predpis, alebo sa zranenie stalo inak, prípadne aj v súvislosti s požitím alkoholu, nemal prezident PZ dôvod na mimoodvolacie konanie. Právne bolo rozhodnutie napadnuté hlavne preto, že právoplatne a dobromyseľne nadobudnuté právo, bolo nespravodlivým procesným postupom a nespravodlivým rozhodnutím nespravodlivo zrušené.
21. V zmysle správneho poriadku aj správneho súdneho poriadku, neoznámením, ani bezodkladným oznámením služobného úrazu, nárok na sociálne dávky (náhrada za bolesť a náhrada na účelne vynaložené náklady spojené s liečením) nezanikol a pokiaľ bol priznaný a dokonca vyplatený, mohol byť požadovaný späť iba vtedy, ak nebol nadobudnutý dobromyseľne. Správny orgán a špeciálne Ministerstvo vnútra SR, viac ako iné ústredné orgány štátnej správy konajú v rozpore so zákonom. V tomto prípade negujú dobromyseľne nadobudnuté práva a čo je závažnejšie, MV SR sa necíti byť viazané záväzným právnym názorom vysloveným správnym súdom.
22. Žalobca žiadal aby súd bez nariadenia pojednávania vyhlásil rozsudok, ktorým v celom rozsahu zruší rozhodnutie MV SR č. k.: SPOU-PO-PK-89/2019 zo dňa 18.12.2019 a jemu predchádzajúce rozhodnutie MV SR PPZ č. k.: PPZ-KAI-9-003/2019 ŠK zo dňa 10.09.2019 a mimoodvolacie konanie proti rozhodnutiu riaditeľa NAKA PPZ č. 4 PPZ-NKA-ŠK-45-007/2015 zo dňa 07.08.2015 v zmysle ust. § 30 ods. l písm. h/ zák.č. 71/1967 Zb. zastaví. Žalovaného zaviaže na náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu.
IV.
vyjadrenia
23. V písomnom vyjadrení zo dňa 07.07.2022, doručenom súdu dňa 13.07.2022, navrhol žalovaný žalobu v zmysle ust. § 99 písm. b/ SSP alebo ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobe vytkol neurčitosť, nekonkrétnosť, všeobecnosť, nezrozumiteľnosť a zmätočnosť. Namietal nesprávne označenie napadnutého rozhodnutia prezidenta Policajného zboru, ktoré žalobca žiada zrušiť, ako aj nesprávne označenie rozhodnutia, ktoré žiada zastaviť. Petit žaloby označil za nevykonateľný, nesprávny a nezákonný. Za nevykonateľný ho označil aj z dôvodu, že správny súd nemá právomoc rozhodovať o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, na ktoré je podľa ust. § 65 a nasl. správneho poriadku príslušný správny orgán, najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a nie správny súd.
24. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe poukázal na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zverejnený FMZV pod č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z.z., ktorý je v hierarchii postavený nad SSP a zabezpečuje právo na spravodlivé vyriešenie jeho veci, verejne a v primeranej lehote prejednanej nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Aj článok 13 Dohovoru garantuje, že ak boli porušené práva musí mať občan účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.
25. Ďalej uviedol, že žalovaný sa dôsledne a cieľavedomo zameral na chyby v označení žalovaného a rozhodnutí a v šiestich prípadoch našiel číslo navyše, zámenu číslice 1 za I a skrátka z právneho zástupcu žalobcu urobil pisára , ktorý narobí množstvo chýb, ktoré majú materiálny charakter a konštatuje, že orgán štátnej správy takéto rozhodnutie nikdy nevydal. Takýto výklad nájdených chýb je v rozpore s výkladom dobrých mravov podľa ust. § 3 občianskeho zákonníka a v zmysle spravodlivého procesu podľa záväzných noriem Dohovoru. Vyjadrenie žalovaného svojim obsahom nereaguje na to, že bolestné žalobcu, nárok a jeho výška sú hlavným predmetom žaloby v zmysle ust. § 61 SSP. Peňažný nárok priznaný v riadnom „nemocenskom" konaní, je oproti trovám konania úplne bez významu, keď rozhodnutie o priznaní bolestného je zrušované v mimoodvolacom konaní podľa ust. § 65 správneho poriadku. Uviedol, že hľadá zmysel, motív a dôvod, ktorý primäl k začatiu konania podľa ust. § 65 správneho poriadku a stráca zmysel a podstatu problému. Nechápe, ako sa niekto na tak vysokom poste, podpíše pod rozhodnutie, ktoré je nezákonné a nespravodlivé. Ak je nespravodlivé tak sa ním porušuje právo a základné slobody policajta ďalej slúžiaceho v zbore. Ak by po úraze konal tak, že chcel zatajiť požitie alkoholu alebo konal nedobromyseľne, nutne by musel byť aspoň disciplinárne potrestaný pre porušenie prísahy podľa ust. § 17 a porušenie povinností podľa ust. § 48 ods. 3
statusového zákona o policajtoch. Ak by nebol dobromyseľný, bol by porušil povinnosti policajta a prísahu podľa zák. č. 73/1998 Z.z.. Mimoodvolacie konanie je správnym konaním a bolo preskúmané Krajským súdom v Bratislave. Žalovaný zaneprázdnený „opravou čísiel a písmen“ nestihol prečítať obsah rozhodnutí správnych súdov, ktoré sú mimochodom záväzné a správny orgán sa musí právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 1S/166/2016-52 zo dňa 15.06.2017 riadiť.
V.
Právne posúdenie správneho súdu
26. Správny súd preskúmal správnu žalobu, rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu, vrátane jeho postupu v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 2 SSP), kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobkyne a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože rozhodnutia správneho orgánu nie sú v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci, a preto napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ako odvolacieho orgánu podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP, podľa ust. § 191 ods. 4 prvá veta SSP zrušil. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.
27. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
28. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c/ zák.č. 162/2015 Z.z., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
29. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ zák.č. 162/2015 Z.z., sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
30. Podľa § 5 ods. 2, 3, 4 zák.č. 162/2015 Z.z., konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany právo a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
31. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993).
32. Správny súd zistil, že prvostupňový správny orgán podľa ust. § 65 ods. 1, 2 Správneho poriadku, s poukazom na ust. § 84 ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z., zrušil pre rozpor so zákonom právoplatné rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry č. PPZ- NKA-ŠK-45-007/2015 zo dňa 07.08.2015, ktorým bola žalobcovi, na jeho žiadosť o dávku úrazového zabezpečenia, doručenú dňa 15.06.2015, priznaná náhrada za bolesť vo výške 172,- eur a náhrada účelne vynaložených nákladov, spojených s liečením vo výške 40,- eur, v súvislosti so služobným úrazom, ktorý utrpel dňa 02.04.2015 počas výkonu služobnej činnosti v akcii „Cintorín, “ ktorý neohlásil bezodkladne, ale až 7 dní po úraze, čím zmaril možnosť služobného úradu riadne prešetriť príčiny a okolnosti úrazu a určiť, či ide o služobný úraz. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.12.2019 žalovaný v odvolacom konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru č. PPZ-KAI-9-003/2019-ŠK zo dňa 10.09.2019. Uvedené rozhodnutia boli vydané v ďalšom konaní vo veci, keď predchádzajúce rozhodnutie žalovaného z 25.05.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 15.03.2016 zrušil Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 1S/166/2016-52 zo dňa 15.06.2017. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 9Sžsk/102/2017 zo dňa 24.04.2019, ktorým kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol, vyslovil: „ žalovaného body sťažnosti nevyvrátili argumentáciu krajského súdu, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí z 25.05.2016 v spojení s prvostupňovým zo dňa 15.03.2016, nijakým spôsobom nevysporiadal s dobromyseľne nadobudnutými právami žalobcu, ako ani so skutočnosťou, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov.“
33. Podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa, nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie Ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie, (§ 61 ods. 2).
34. Podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.
35. Podľa § 65 ods. 3 správneho poriadku, pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
36. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
37. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, smerujúci proti právoplatnému rozhodnutiu, podaný či už účastníkom konania alebo inou fyzickou či právnickou osobou, je upozornením pre príslušný správny orgán, aby posúdil, či napadnuté rozhodnutie je vadné, v čom
vady spočívajú a či existuje dôvod pre jeho zmenu alebo zrušenie. Dôvodom uplatnenia tejto formy preskúmavania rozhodnutí môže byť výlučne len nezákonnosť rozhodnutia, t. j. rozpor so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením obce. Výsledkom preskúmania môže byť zrušenie alebo zmena príslušného právoplatného rozhodnutia.
38. Jediným dôvodom, ktorý oprávňuje správny orgán zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie je jeho nezákonnosť, t.j. rozpor so zákonom, resp. s iným právnym predpisom, v žiadanom prípade nepostačuje jeho vecná nestrannosť, resp. neúčelnosť, neefektívnosť atď. Musí ísť pritom o také porušenie predpisu, ktoré zapríčinilo nezákonnosť rozhodnutia vo veci. Zákonná povinnosť správneho orgánu je dbať pri zrušovaní a zmene právoplatného rozhodnutia, aby práva nadobudnuté dobromyseľne, boli čo najmenej dotknuté. Zakotvuje právnu ochranu účastníka konania, ktorý mal poctivý a otvorený vzťah k správnemu orgánu, alebo k rozhodovanej veci a nevyvolal skutkový omyl na strane správneho orgánu. Súdna judikatúra vychádza zo skutočnosti, že povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní podľa ust. § 65 ods. 2 správneho poriadku je zvážiť, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté. Táto úvaha správneho orgánu je predmetom súdneho prieskumu. Súd pritom skúma, ktoré skutočnosti považoval správny orgán pre svoju voľbu za rozhodujúce, akým spôsobom ich zisťoval a akými skutkovými a právnymi úvahami sa pritom riadil.
39. Uvedené skutočnosti sa premietli aj do rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Sž/12/2002 zo dňa 28.05.2002, v ktorom vyslovil: „preskúmavanie rozhodnutí v mimo odvolacom konaní je inštitút určený na nápravu nezákonných rozhodnutí a to ich zrušením alebo zmenou za súčasného rešpektovania dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov.“ Rovnako tak v rozhodnutí sp. zn. 4Sžo/61/2012 zo dňa 23.04.2013 NS SR konštatuje: „rozhodnutie nadriadeného správneho orgánu, ktorým sa zrušuje alebo zmení právoplatné rozhodnutie v mimo odvolacom konaní podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku, zasahuje do priznaných hmotných práv fyzických alebo právnických osôb, nadobudnutých v pôvodnom právoplatne skončenom konaní. K tomuto zásahu dochádza aj v prípade, ak sa pôvodné právoplatné rozhodnutie zrušuje s vrátením veci na nové konanie a rozhodnutie orgánu, ktorý ho vydal. Aj pri vydávaní takéhoto rozhodnutia musí nadriadený správny orgán dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté (§ 65 ods. 2 druhá veta správneho poriadku), pritom úvaha správneho orgánu v tomto smere podlieha súdnemu prieskumu.“ S uvedeným právnym názorom sa NS SR stotožnil aj v rozsudku sp.zn. 8Sžo 31/2014 z 18.02.2016.
40. Z administratívneho spisu a z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nepochybne vyplýva, že správne orgány prvého i druhého stupňa sa právnym názorom súdov, uvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžsk/102/2017 zo dňa 24.04.2019 a v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S/166/2016-52 zo dňa 15.06.2017 neriadili. O tom, že potom ako súd zrušil predchádzajúce rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.05.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 15.03.2016, by sa v rámci preskúmavacieho správneho konania zaoberali zisťovaním a objasnením okolností rozhodných (tzn. i dobromyseľnosťou žalobcu) pre posúdenie veci v mimoodvolacom konaní a k tomu zabezpečili potrebné skutkové zistenia a stanoviská účastníkov k nim, sa v spise nenachádzajú žiadne listinné dôkazy. Okrem korešpondencie medzi žalobcom, ktorý bol oboznámený listom č. PPZ-KA 1-9-001/2019-ŠK zo dňa 28.08.2019 o pokračovaní v konaní a ďalšou písomnosťou, sa nachádza len Správa škodovej komisie zo dňa 09.09.2019 o preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania č. PPZ-KA1-9-002/2019-ŠK, ktorá je návrhom pre prvostupňové rozhodnutie prezidenta Policajného zboru zo dňa 10.09.2019.
41. Správne orgány teda v správnom konaní nepostupovali podľa ust. § 32 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb., nezistili presne a úplne skutočný stav veci a nezaobstarali si ani podklady potrebné pre rozhodnutie veci. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, preskúmavané (zrušené) rozhodnutie nesprávne právne posúdili z hľadiska jeho zákonnosti (právoplatné rozhodnutie zo dňa 07.08.2015 - priznanie bolestného a úhrady nákladov liečby) tzn., že nepochybne nezistili, či právoplatným rozhodnutím nebola porušená zákonnosť, a preto postupovali v rozpore s ust. § 65 správneho poriadku, a zároveň nedbali na žalobcom dobromyseľne nadobudnuté práva - bolestné, úhrada nákladov za liečbu ... (§ 65 ods. 2 Správneho poriadku).
42. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zo dňa 10.09.2019 sa konštatuje, že preskúmaním rozhodnutia č. PPZ-NKA-Šk-45-007/2015 zo dňa 07.08.2015 (zrušené) a príslušného spisového
materiálu bolo zistené, že toto rozhodnutie bolo vydané bez spoľahlivého zistenia príčin a okolností úrazu a bez zaobstarania si potrebných podkladov. Stav veci vychádzajúci z doterajšieho konania, bol oprávneným orgánom zistený nedostatočne, neúplne a pre objektívne rozhodnutie vo veci samej, nebolo možné prijať správne právne závery. Je nepochybné, že z dôvodu, že poškodený úraz neohlásil okamžite, ale urobil tak až s odstupom sedem dní, mohlo dôjsť k závažným skutočnostiam, ako aj k podstatnej zmene pôvodnej situácie. Takúto možnosť však prvostupňový orgán v konaní ani nezisťoval, a teda a žiadna takáto „možná“ skutočnosť nebola ani preukázaná.
43. Vzhľadom k odôvodneniu zrušenia právoplatného rozhodnutia napadnutým rozhodnutím pre neúplné a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, správny súd zdôrazňuje, že v mimoodvolacom konaní správny orgán nemôže právoplatné rozhodnutie zrušiť len z dôvodu nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (§ 46), nakoľko pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania už právoplatného rozhodnutia (§ 65 ods.3 SP). Ako už správny súd uviedol, v zmysle ust. § 65 správneho poriadku jediným dôvodom na uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, je nezákonnosť rozhodnutia. Do úvahy teda neprichádza preskúmanie nesprávnych, neúčelných a nehospodárnych rozhodnutí, ak neodporujú zákonu. V danom prípade žalovaný vo svojom rozhodnutí zrušenie právoplatného rozhodnutia odôvodnil aj nehospodárnosťou a neefektívnosťou.
44. Inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. Žalovaný v zmysle uvedeného nepostupoval, keďže v rámci preskúmavania právoplatného rozhodnutia v správnom konaní, nemal potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci a k tomu zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam, ako aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal. Tento proces nemožno zrušením rozhodnutia posunúť do pôvodného konania a až tam zisťovať, či skutočne došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona, a ak áno, či verejný záujem prevyšuje nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcu.
45. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný tiež uviedol, že prvostupňový orgán nespochybňuje dobromyseľnosť práv žalobcu, nadobudnutých rozhodnutím riaditeľa NAKA PPZ č.: PPZ-NKA- Šk-45-007/2015 zo dňa 07.08.2015 a dôvody zrušenia rozhodnutia, spojené so zásahom do jeho nadobudnutých práv, nevylučujú jeho právo na náhradu za bolesť a náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, v rozsahu zodpovedajúcom spoľahlivo zistenému stavu veci. Tiež uviedol, že žalobca neodôvodneným odložením splnenia si zákonných povinností ohlásiť poškodenie svojho zdravia, zmaril nielen možnosť služobného úradu zistiť relevantné skutkové okolnosti prípadu, ale v dôsledku jeho postupu nemožno mať za preukázané, že úraz, lekársky posúdený až sedem dní po jeho údajnom vzniku, popísal pravdivo, teda že k nemu došlo v rámci vykonávania služobných činností. Uvedené závažným spôsobom spochybňuje jeho dobromyseľnosť pri prijímaní nárokov z neho vyplývajúcich. Odvolací orgán kvalifikoval konanie žalobcu ako dlhoročného policajta, jeho postoj k veci od okamihu pocítenia bolesti v oblasti bedrovej časti chrbtice, až do prijatia priznanej sumy 212,- eur (bolestné, náhrada nákladov liečby) a uzavrel, že jeho konanie nemožno považovať za nespochybniteľne dobromyseľné, je zrejmé že nemal poctivý a otvorený vzťah k správnemu orgánu a k rozhodovanej veci, pretože v dôsledku jeho konania nastala situácia vyvolávajúca prekážku riadneho posúdenia skutočného stavu.
46. Podľa odvolacieho orgánu, dôsledné lipnutie na stabilite individuálneho právneho vzťahu, založeného právoplatným rozhodnutím zo dňa 07.08.2015, nároky z ktorého (bolestné...) by boli prijaté hoci aj dobromyseľne, by boli na úkor ochrany zverených finančných hodnôt, čo by spôsobilo zmenu koncepcie posudzovania úrazov všetkých subjektov, uvedených v ust. § 1 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z.z., tzn., že dávky úrazového zabezpečenia by boli priznávané neefektívne a bez riadneho preverenia skutkových okolností a iba na základe s časovým odstupom oznámených subjektívnych tvrdení účastníkov konania o okolnostiach vzniku služobných príp. mimoslužobných úrazov. Záujem na stabilite v oblasti dodržiavania zákonnosti a rozhodovania v súlade so zásadou materiálnej pravdy vo všetkých konaniach o dávkach úrazového zabezpečenia, priznávaných podľa zák.č. 328/2002 Z.z., tak bez akýchkoľvek pochybností prevyšuje záujem odvolateľa na naplnení jeho subjektívnych očakávaní.
47. Podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, je zamestnanec povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu alebo služobného úrazu (ďalej aj „pracovný úraz“), ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav.
48. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
49. Podľa § 81 ods. 1 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z. z., dávky úrazového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma policajtovi a pozostalým po ňom nadriadený, ktorý je oprávnený policajta ustanoviť do funkcie alebo vymenovať do funkcie, a ak ide o policajta na krajskom riaditeľstve Policajného zboru alebo na okresnom riaditeľstve Policajného zboru a pozostalým po ňom, riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru.
50. Podľa § 29 ods. 1 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z.z., sa služobný úraz na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane obvyklej činnosti v čase prestávok v službe. Podľa § 29 ods. 2 zák.č. 328/2002 Z. z. platí, že ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt a profesionálny vojak utrpel pre výkon služby.
51. Podľa § 188a ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z., výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, činnosť vykonávaná na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného a činnosť, ktorá je predmetom služobnej cesty.
52. Podľa § 136 písm. c/ zák. č. 73/1998 Z. z., je policajt povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný bezodkladne oznamovať nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby.
53. Podľa § 174 ods. 1, 2 zák. č. 73/1998 Z. z., ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným. Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt utrpel pre výkon štátnej služby.
54. Správny súd dáva do pozornosti ust. § 175 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z.:“ Služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že a/ policajt porušil svojím zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody“... b/ úrazové zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície upravuje zákon č.328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. 55. Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z., policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, a/ náhrada za stratu na služobnom plate, ak: 1. bol po skončení dočasnej neschopnosti prevedený, preradený, preložený alebo ustanovený zo zdravotných dôvodov na inú funkciu, na ktorej dosahuje nižší služobný plat, alebo 2. jeho služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku alebo výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru, 3. bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru, b/ náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, c/ náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,......
56. Podľa § 103 ods. 3 zák. č. 328/2002 Z.z., nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie a vyplácanie dávky, ak tento zákon neustanovuje inak.
57. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
58. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
59. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež za nesporné konštatoval, že žalobca dňa 02.04.2015, na rozkaz (t.j. výkon štátnej služby) vykonával výkopové práce v rámci plnenia služobných úloh, akcia “Cintorín,“ vo vojenských lesoch v okolí Stupavy a Malaciek. Nespornou je aj skutočnosť zjavného poškodenia jeho zdravia, pocítením silnej bolesti v bedrovej oblasti chrbta pri vyhadzovaní zeminy lopatou, čo mu nedovolilo pokračovať v práci a nutnosť vykonávané výkopové práce ukončiť.
60. Správny súd na základe uvedeného konštatuje, že úraz žalobcu má potom všetky charakteristické znaky služobného úrazu v zmysle ust. § 29 ods. 1 písm. a/ zák.č. 328/2002 Z.z.. Z ust. § 174 a nasl. zák. č. 73/1998 Z. z. o zodpovednosti služobného úradu pri služobných úrazoch..... vyplýva, že ak došlo k poškodeniu zdravia policajta pri výkone štátnej služby, zodpovedá za škodu tým vzniknutú služobný úrad a v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť. To znamená, že služobný úrad zodpovedá za škodu bez ohľadu na to, či žalobca porušil alebo neporušil nejakú právnu povinnosť, alebo či škodu zavinil alebo nezavinil. Taktiež pre vznik zodpovednosti za škodu nie je dôležité, či služobný úraz, ktorý policajt utrpel, je služobným (pracovným) úrazom v zmysle ust. § 17 ods. 4 zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a je potrebné ho registrovať alebo ide o iný úraz, ktorý je evidovaný v knihe drobných úrazov, vedenej zamestnávateľom.
61. Liberačné dôvody sú uvedené v ust. § 175 zák. č. 73/1998 Z.z. a oznamovacia povinnosť úrazu žalobcom v zmysle argumentácie žalovaného, podľa ust. § 17 zák. č. 124/2006 Z.z., takýmto nie je. Nárok na odškodnenie pracovného úrazu nezávisí ani od toho, či policajt (zamestnanec) úraz ohlási alebo nie, ani od toho, či je alebo nie je spísaný záznam o úraze a či bol služobný úraz riadne prešetrený. Zodpovednosť služobného úradu je daná vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady v zmysle ust. § 29 ods. 1 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z.z. v spojení s ust. § 74 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. Základnými predpokladmi zodpovednosti služobného úradu za škodu pri služobnom úraze policajta, je preukázaná škodná udalosť (služobný úraz, ku ktorému došlo pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ňou), vznik škody na zdraví policajta a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Poškodenie zdravia (škoda) môže byť poškodenie telesné ale aj poškodenie psychické. K vzniku škody pri zodpovednosti služobného úradu za škodu pri služobných úrazoch dochádza vtedy, ak dôsledky zhoršenia zdravotného stavu, ktoré sa u poškodeného prejavili, možno vyjadriť v peniazoch. V spise sa nachádza Lekársky posudok zo dňa 10.06.2015, s bodovým ohodnotením služobného úrazu.
62. Správny súd konštatuje nesprávny postup žalovaného v správnom konaní, a jeho argumentáciu v odôvodnení pri popieraní zodpovednosti služobného úradu za vzniknutú škodu, za založenú na nesprávnom právnom posúdení a za nezákonnú. Dôvod porušenia bezodkladnej oznamovacej povinnosti úrazu nadriadenému (§ 17 ods. 1, písm. a/ zák.č. 124/2006 Z.z.) nie je zákonným liberačným dôvodom pre zbavenie sa zodpovednosti služobného úradu za škodu na zdraví pri služobnom úraze a nie je teda ani zákonným dôvodom pre aplikáciu ust. § 65 ods. 1, 2 správneho poriadku na zrušenie právoplatného rozhodnutia zo dňa 07.08.2015 pre jeho nezákonnosť. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že žalovaný nepostupoval v súlade s ust. § 29 ods. 1 zák.č. 328/2002 Z.z. a ani v súlade s ust. § 65 správneho poriadku, pretože nezákonnosť zrušeného právoplatného rozhodnutia nebola preukázaná pri jeho preskúmaní v mimoodvolacom konaní a jeho zrušenie je neplatné pre rozpor so zákonom (§ 65 správneho poriadku ).
63. Námietku žalobcu, že postup žalovaného je v rozpore s druhou vetou ust. § 65 ods. 2 správneho poriadku, ktoré ustanovenie mu ukladá dbať na to, aby práva, ktoré boli nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté, považuje správny súd za dôvodnú.
64. Vada nastala aj v postupe prvostupňového orgánu aj v postupe žalovaného, keď ani jeden z týchto orgánov nezdôvodnil a nedbal na to, aby práva nadobudnuté žalobcom dobromyseľne, boli čo najmenej dotknuté. Priznaný nárok na bolestné a úhradu nákladov za liečbu na základe právoplatného rozhodnutia, prijal žalobca dobromyseľne. Argumentácia žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že v danom prípade je spochybnená dobromyseľnosť žalobcu, tým že bezodkladne nesplnil oznamovaciu povinnosť úrazu nadriadenému podľa ust. § 17 ods. 1 písm. a/ zák.č. 124/2006 Z.z. právne neobstojí ani nepostačuje. Naviac jeho argumentácia je rozporuplná, keď na jednej strane uviedol, že prvostupňový orgán dobromyseľnosť žalobcu nespochybňuje čo do miery zodpovednosti služobného úradu za úraz a na druhej strane žalovaný ju spochybnil, pričom uviedol svoju domnienku v znení: „je zrejmé, že neodôvodneným odložením splnenia si zákonných povinností žalobcom ohlásiť poškodenie svojho zdravia, nemal poctivý a otvorený vzťah k správnemu orgánu a k rozhodovanej veci, keď v dôsledku jeho konania nastala situácia, že v danom prípade nebolo možné riadne posúdiť skutočný stav veci.“
65. Podľa názoru správneho súdu argumentácia žalovaného, že žalobca nie je dobromyseľným v prijímaní náhrad za služobný úraz z dôvodu porušenia bezodkladnej oznamovacej povinnosti úrazu počas výkonu služobnej činnosti (v akcii „Cintorín“) právne neobstojí a neobstojí ani argumentácia žalovaného, že týmto porušením je spochybnená aj lekárska správa o úraze, lebo je spochybnená aj výpoveď (úradný záznam), že sa úraz stal tak, ako uviedol žalobca, teda v rámci uvedenej služobnej činnosti.
66. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru o potrebe zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu ako aj orgánu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie veci, t.j. podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne sa vecou zaoberať, prihliadajúc aj na skutočnosti vyplývajúce z ust. § 65 ods. 3 správneho poriadku, v zmysle ktorého pri preskúmavaní rozhodnutia správny orgán vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia a v súlade s ust. § 65 ods. 2 je povinný dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.
67. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).