Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-92-2022.pdf
PDF · 83.08 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/92/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo, so sídlom Dlhá 4, 950 50 Nitra, IČO: 36 526 029, proti žalovanej: G. X., nar. X.X.XXXX, bytom G. XX/XX, XXX XX Y., o vypratanie bytu, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná vypratať byt č. XX na X.. p. v bytovom dome na ul. G. o.č. XX v Y., ktorý je zapísaný v evidencii nehnuteľností Okresného úradu Y., katastrálny odbor na LV č. XXXX, kat. úz. Y., obec Y., okres Y., ktorý pozostáva z jednej izby a príslušenstva a odovzdať ho žalobcovi do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že žalovaná nemá nárok na žiadnu bytovú náhradu.
II.Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalovaná s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 6.10.2022 domáhal vypratania bytu č. XX na X. p. v bytovom dome na ul. G. o.č. XX v Y., ktorý je zapísaný v evidencii nehnuteľností Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, kat. úz. Y., obec Y., okres Y., ktorý pozostáva z jednej izby a príslušenstva a odovzdať ho žalobcovi do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že žalovaná nemá nárok na žiadnu bytovú náhradu. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom a prenajímateľom bytu, byt bol pridelený do užívania žalovanej, žalovaná dlhodobo neuhrádza úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, bola jej daná výpoveď z nájmu, výpovedná lehota jej uplynula 2.9.2022.
2. Súd vo veci pojednávala v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti žalovanej, zástupkyňa žalobcu na pojednávaní trvala na podanej žalobe.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom a zistil tento skutkový a právny stav:
Žalobca je výlučným vlastníkom bytu č.XX na X. p. v bytovom dome na ul. G. o.č. XX v Y., ktorý je zapísaný v evidencii nehnuteľností Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX, kat. úz. Y., obec Y., okres Y., ktorý pozostáva z jednej izby a príslušenstva. Uvedené skutočnosti vyplývajú z predloženého listu vlastníctva. Zároveň je aj prenajímateľom bytu.
Predmetný byt užíva žalovaná na základe zmluvy o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu uzatvorenej dňa 22.4.1985 a spísanej do Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu.
Tomu predchádzalo rozhodnutie žalobcu o pridelení družstevného bytu žalovanej zo dňa 5.2.1985.
Žalovaná dlhodobo porušuje povinnosti vyplývajúce jej z nájmu bytu, neuhrádza úhrady za plnenia poskytované jej s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Svedčia o tom analýzy platieb za roky 2019,2021, 2022.
Zo spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 12Csp/169/2022 súd zistil, že z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2021 do 31.12.2021 vyplýva, že skutočné náklady spojené s užívaním bytu boli vo výške 1.067,56 eura, žalovaná uhradila v priebehu roka 2021 platby vo výške 407,15 eura, v dôsledku čoho vznikol nedoplatok vo výške 660,41 eura.
Na Okresnom súde Nitra prebiehali viaceré konania voči žalovanej o zaplatenie dlžnej sumy, pod sp.zn. 19C/120/2018, kde sa riešil nedoplatok za rok 2017, sp.zn. 17C/95/2019, kde sa riešil nedoplatok za rok 2018, sp.zn. 19C/94/2020, kde sa riešil nedoplatok za rok 2019.
Žalovanej bola daná výpoveď z nájmu bytu listom zo dňa 27.4.222 podľa ustanovenia § 711 ods. 1 písmeno d/ Občianskeho zákonníka, zásielku si neprevzala v odbernej lehote, uložená bola 29.4.2022, žalobcovi sa vrátila 18.5.2022.
Výzvou zo dňa 12.9.2022 bola žalovaná vyzývaná na vypratanie bytu.
4. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 686 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.
Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
Podľa § 711 ods. 1 písmeno d/ Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že Zbierka zákonov SR 40/1964 Zb. Stránka 79 / 135 nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba o vypratanie bytu bola podaná v celom rozsahu dôvodne, pretože žalobca je vlastníkom a prenajímateľom bytu, žalovaná bola nájomníčka bytu, nájomný pomer so žalovanou bol ukončený výpoveďou z nájmu bytu. Výpoveď z nájmu bytu je
jednostranným právnym úkonom, ktorý okrem všeobecných náležitostí všetkých právnych úkonov musí mať i náležitosti pre výpoveď výslovne zákonom stanovené, t.j. musí obsahovať uvedenie lehoty, kedy má nájom skončiť, a to najmenej tri mesiace tak, aby skončila ku koncu kalendárneho mesiaca (§ 710 ods. 3 OZ), musí byť doručená druhému účastníkovi nájomného vzťahu. Výpoveď daná prenajímateľom nájomcovi musí obsahovať uvedenie niektorého z výpovedných dôvodov taxatívne vymedzených v § 711 ods. 1 OZ. Žalovaná hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce jej z nájmu bytu, neplatí riadne nájomné a úhrady za užívanie bytu za dobu dlhšiu ako tri mesiace, v podstate doklady preukazujú, že je tomu tak každý rok, vo výpovedi zo dňa 27.4.2022 bola konkretizovaná výška nedoplatku - suma 2.935,14 eura, aj konkretizované časové obdobie, že sa jedná o nedoplatok od apríla 2021 do apríla 2022. Za neplnenie nájomného sa považuje aj neplnenie nájomného v plnej výške. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď . Výpovedná lehota začala plynúť dňom 1.6.2022 s poukazom na zásielku, ktorá sa považuje za doručenú žalovanej v mesiaci máj 2022, aj keď si zásielku neprevzala v odbernej lehote, a uplynula po troch mesiacoch dňom 2.9.2022. Nájomný pomer žalovanej sa skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Žalovaná po výpovedi nájmu bytu, predmetný byt od 2.9.2022 užíva bez právneho dôvodu a žaloba o vypratanie bytu bola podaná dôvodne. Čo sa týka rozhodnutia súdu v tom smere, že žalovanej nepatrí bytová náhrada, žalovaná nemá nárok na náhradné ubytovanie, to by jej patrilo len v tom prípade, ak by sa jednalo o osobu v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Základná suma životného minima (na jednu plnoletú fyzickú osobu) je v období od 1.7.2022 do 30.6.2023 suma 234,42 eura mesačne. V prípade žalovanej sa jedná o dôchodkyňu, ktorá poberá starobný dôchodok vo výške 356 eur mesačne, to znamená, že sa nejdená o osobu v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, a teda ako nájomca nemá právo na náhradné ubytovanie. V prejednávanom spore sa nejednalo o iný prípad skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písmeno d/ OZ. Zánik odvodeného práva na bývanie v prípade, akým bol prípad žalovanej, Občiansky zákonník výslovne neviaže na zabezpečenie bytovej náhrady, a preto právnym dôsledkom zániku nájmu je zásadne povinnosť osoby, ktorá z takéhoto nájmu odvodzovala svoje právo na bývanie v byte, byt vypratať bez zabezpečenia bytovej náhrady. Len s ohľadom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, že „výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“, by prichádzalo do úvahy možnosť neprimeranú tvrdosť, ktorá by v podobných situáciách mohla vzniknúť bezprostredným uskutočnením výkonu práva na vypratanie bytu, zmierniť tým, že povinnosť vypratať byt sa podmieni zabezpečením bytovej náhrady. K tomu súd uvádza, že žalovaná dlhodobo, opakovane, hrubo porušuje svoji povinnosti vyplývajúce jej z nájmu bytu, minimálne od roku 2017 neuhrádza platby za byt riadne, z obsahu spisu vyplýva, že každý rok je vedené voči jej osobe súdne konanie na úhradu nedoplatku, sama sa na pojednávanie nedostavila, k podanej žalobe sa nevyjadrila, takže súd nemohol jednoznačne konštatovať nejaký rozpor s dobrými mravmi, nemôže predsa požívať ochranu osoba, ktorý minimálne 5 rokov si neplní riadne svoje povinnosti, aj keď sa jedná o osobu v dôchodkovom veku.
6. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, pretože vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, teda žalovaným, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 súd nevzhliadol a z obsahu spisu nevyplývajú. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 CSP/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).