Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/6/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Róbert Foltán v sporovej veci žalobcu: OIL JPM, s.r.o., IČO: 31 644 945, Hodonínska cesta, Holíč, zast.: Mgr. Mário Arbet, Námestie sv. Martina 3A, Holíč, proti žalovaným: 1. BALKONA INVEST, s.r.o., IČO: 47 208 066, Drieňová 1J, Bratislava a 2. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/XX, E., zast.: Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., IČO: 36 862 746, Bajkalská 21/A, Bratislava, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej 2 proti uzneseniu Okresného súdu Skalica z 09.11.2022, č. k. -47, takto

rozhodol:

I. Návrh žalovanej 2 na zastavenie konania sa zamieta.

II. Napadnuté uznesenie sa mení tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej 2 povinnosť dočasne sa zdržať akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, okres Skalica, obec a katastrálne územie E., v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom, a to s bytom č. XX nachádzajúcim sa na X. C., vchod XX bytového domu v E., F. G. C. D. E. H. XXXX, ktorý je vybudovaný na pozemkoch – parcelách registra „C“ č. 379, č. 380, č. 381 a č. 382, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach horeuvedeného bytového domu vo veľkosti 62/2773, spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 62/2773 na pozemku, a to parcela registra „C“ č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 217 m2, parcela registra „C“ č. 380 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 216 m2, parcela registra „C“ č. 381 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 220 m2, parcela registra „C“ č. 382 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 218 m2, a s bytom č. XX nachádzajúcim sa na X. C., vchod XX bytového domu v E., F. G. C. D. E. H. XXXX, ktorý je vybudovaný na pozemkoch – parcelách registra „C“ č. XXX, H. XXX, H. XXX A. H. XXX v E., spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach horeuvedeného bytového domu vo veľkosti 75/2773 a spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 75/2773 na pozemku, a to parcela registra „C“ č. 379 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 217 m2, parcela registra „C“ č. 380 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 216 m2 parcela registra „C“ č. 381 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 220 m2 parcela registra „C“, parc. č. 382 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 218 m2, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej Okresným súdom Skalica pod sp. zn. .

Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na účely konania o neodkladnom opatrení k týmto skutkovým záverom:

Žalovaná 2 uskutočnila úkony smerujúce k scudzeniu majetku v jej vlastníctve, čo mal súd preukázané z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kde boli vyznačené plomby u jednotlivých bytov, a to na základe vkladových konaní č. V-2800/2022 a č. V-2799/2022, (zápis darovacích zmlúv). Žalovaný 1 od roku 2019 nepodal účtovnú závierku, a teda nie je možné zistiť rozsah jeho majetku. V tomto prípade existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva (resp. s inými dispozičnými úkonmi) k predmetným nehnuteľnostiam, keďže žalovaná po darovaní nehnuteľností nebude disponovať žiadnym iným majetkom a nebude môcť dlh žalovaného 1 ako ručiteľka uspokojiť.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe ustanovení a , , a , a , , a (ďalej len „“) dospel k záveru, že žalobca osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, a súd prvej inštancie tak mal preukázanú potrebu neodkladnej úpravy pomerov pre hrozbu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach (ohrozenie exekúcie. Nariadil preto neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanej 2 povinnosť zdržať akéhokoľvek nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného súdom prvej inštancie pod sp. zn. . Vo výroku nešpecifikoval možné spôsoby nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami, keďže žalobcom uvedené spôsoby nakladania (scudzenie, zaťaženie, prenajatie) sú už vo formulácii „akéhokoľvek“ zahrnuté. Uložením povinnosti žalovanej 2 nenakladať s predmetnými nehnuteľnosťami sa nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu a na strane žalovanej nevznikne neprimeraná ujma. O náhrade trov konania prvoinštančný súd nerozhodoval, pretože neodkladné opatrenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (nejde o neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu), a teda nemožno v danom prípade postupovať v zmysle .

Včasným odvolaním proti tomuto uzneseniu sa žalovaná 2 domáhala jeho zmeny tak, že sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, prípadne zastavenia konania. Žalovaná vzniesla námietku nedostatku právomoci civilného súdu s odkazom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluve o odbere PHM a doplnkového tovaru z 18.12.2018 (ďalej len „zmluva o odbere PHM“). Žalovaná 2 ako fyzická osoba nikdy nepodpísala listinu, ktorú žalobca predložil ako dôkaz o prevzatí ručiteľského záväzku. Žalovaná 2 preto spochybňuje pravosť tohto podpisu, keďže sama nemá vedomosť o tom, že by takúto listinu podpísala. Zároveň žalovaná 2 z rovnakého dôvodu spochybňuje aj platnosť samotnej zmluvy o odbere PHM. Z predložených listín založených do súdneho spisu je zjavné a pravdepodobné, že listinu ručiteľského vyhlásenia, ako aj samotnej zmluvy podpísala totožná osoba. Zároveň však, hoci je v záhlaví oboch úkonov uvedená žalovaná 2 ako subjekt konajúci v mene žalovaného 1, sa podpis na týchto dokumentoch absolútne nepodobá na štandardný a jediný spôsob a výraz podpisu, ktorý používa žalovaná 2 (na posúdenie tejto skutočnosti predložila svoj podpis na plnomocenstve). Subjekt, ktorý listiny podpisoval, sa nesnažil napodobniť podpis žalovanej 2, a teda v mene spoločnosti nekonala žalovaná, ale pravdepodobne iná osoba. Nejde o podpis žalovanej 2, a preto nie je možné konštatovať, že by dané listiny mohli a mali žalovanú 2 akokoľvek zaviazať. Bez ohľadu na spornosť podpisu žalovanej 2 na listine ručiteľského vyhlásenia, žalovaná 2 spochybňuje jeho platnosť aj vo vzťahu k sebe aj preto, lebo obsahuje pečiatku žalovaného 1 s identifikačnými údajmi žalovaného 1 a nikde v listine nie je uvedené, že by sa vyhlásenie malo týkať žalovanej 2 ako fyzickej osoby. Požadované neodkladné opatrenie z hľadiska primeranosti neobstojí a dosahuje excesívne rozmery. Na zabezpečenie spornej pohľadávky vo výške 9.038 € žalobca požaduje zákaz disponovať s nehnuteľným majetkom žalovanej 2 v kumulatívnej hodnote presahujúcej len hrubým odhadom 200.000 €, keďže predmetom neodkladného opatrenia je obmedzenie dispozičného práva k 2 samostatným bytom, každý v hodnote minimálne 100.000 €, čo nemožno hodnotiť inak ako šikanózny výkon práva. Súd prvej inštancie jednoznačne nezohľadnil v konaní uplatňovanú výšku pohľadávky a preukázaný rozsah a hodnotu majetku, ku ktorému súd obmedzil dispozičné právo žalovanej 2. Žalovaná 2 nedisponuje pasívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, keďže ako fyzická osoba neprevzala žiadne záväzky voči žalobcovi, čo jednoznačne vyplýva z textu, hlavičky a podpisu predloženej listiny ručiteľského vyhlásenia. Je nepochybné, že zákazom akokoľvek nakladať s nehnuteľným majetkom sa obmedzujúco zasahuje do práv a povinností vlastníka takéhoto majetku. Žalovaná 2, hoci bola označená ako strana sporu, takouto stranou nie je, a preto je súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie neprípustné.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2 žalobca vyslovil názor, že napadnuté uznesenie je správne. Žalovaná 2 opísala niekoľko verzií jedného skutkového deja, čím de iure skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela. Samotný dlh, dôvod jeho vzniku a ani svoju vedomosť o ňom nijako nespochybnila. Žalovaná 2 rade svoje odvolacie dôvody nijako nevysvetľuje, ani ich nijako nekonkretizuje. Na jednej strane žalovaná 2 spochybňuje platnosť celej zmluvy o odbere PHM, a tým každú jej časť, na druhej strane však trvá na platnosti jednotlivých ustanovení zmluvy trvá. Právomoc rozhodcovského súdu je fakultatívna. V zmysle je námietka žalovanej 2 prekludovaná, lebo sa neuplatnila pri prvom procesnom úkone, ktorým bolo podanie zaevidované na prvoinštančnom súde dňa 30.11.2022. Žalovaná 2 si odporuje aj v časti skutkového deja, lebo najskôr uviedla, že na ručiteľskom záväzku nie je jej podpis, ale v ďalšom odseku už trvá na tom, že ručiteľský záväzok vlastne podpísala. V odpovediach na výzvu žalobcu žalovaná 2 nikdy nespochybnila svoju vedomosť o existencii či splatnosti dlhu, ale práve naopak; požiadala ho o možnosť uhradiť dlh v splátkach. V texte ručiteľského vyhlásenia je zreteľne uvedené, že žalovaná 2 rade uhradí dlh žalovaného 1 rade vtedy, ak ho žalovaný 1 nesplní. Žalovaná 2 teda konala ako odlišná osoba od žalovaného 1. Žalobca preukázal nebezpečenstvo, opodstatnenosť a naliehavosť snahou žalovanej 2 scudziť jediný jej majetok postihnuteľný výkonom rozhodnutia. Správanie žalovanej 2 tak v sebe nesie vzorec charakteristický pre krátenie veriteľa. Žalovaná 2 vôbec nepoukazuje na neexistenciu nebezpečenstva, opodstatnenosti, naliehavosti či ohrozenia práv žalobcu. Naopak – pokiaľ ide o hrozby, ktoré by malo práve nariadenie neodkladné opatrenie eliminovať – žalovaná 2 ich existenciu vôbec nijako nepopiera. Žalovaná 2 nesprávne chápe aj primeranosť. Neporovnáva sa výška dlhu a cena nehnuteľností. Obmedzenie žalovanej 2 tak bude spočívať len v tom, že táto bude dočasne, ale zato dôvodne obmedzená v nakladaní s nehnuteľnosťami.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním [ ], preskúmal dotknuté uznesenie v napadnutom rozsahu ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Na úvod treba uviesť, že nedôvodná je námietka nedostatku právomoci súdu prvej inštancie na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorú žalovaná 2 vzniesla v odvolaní s odkazom na rozhodcovskú doložku v čl. V zmluvy o odbere PHM v znení „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, zrušenie, môžu byť riešené (pokiaľ sa tak ktorákoľvek zo zmluvných strán rozhodne, druhá sa tomuto rozhodnutiu podriadi) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Asociáciou stálych rozhodcovských súdov…, jedným rozhodcom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu“. Zo znenia tejto rozhodcovskej doložky je nepochybné, že jej cieľom bolo založiť právo, nie povinnosť zmluvnej strany obrátiť sa v prípade sporu na rozhodcovský súd. Žalobca teda mohol svoje práva voči žalovanému 2 uplatniť v rozhodcovskom konaní, ale toto právo nevyužil. Právomoc rozhodcovského súdu by sa založila len vtedy, keby žalobca toto právo uplatnil. Keďže tak to zjavne nebolo, je námietka žalovanej 2 neopodstatnená a nie je daný dôvod na to, aby sa konanie zastavilo podľa . Odvolací súd preto návrh žalovanej 2 na zastavenie konania zamietol (výrok I).

Pokiaľ ide o vec samú, súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v podstate z dôvodu, že žalobca hodnoverne neosvedčil svoj nárok a mal preukázanú potrebu neodkladnej úpravy pomerov pre hrozbu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Odvolací súd však musí dať za pravdu žalovanej 2, pretože nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podmienky nariadenia neodkladného opatrenia sú upravené v ustanoveniach a , z ktorých vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak a) navrhovateľ hodnoverne osvedčí dôvodnosť a trvanie nároku a b) ak treba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne; ak nie je splnená čo len jedna z nich, neodkladné opatrenie nemožno nariadiť.

Základným predpokladom úspechu návrhu je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (v prípade neodkladného opatrenia – ), resp. existencie peňažnej pohľadávky navrhovateľa (v prípade zabezpečovacieho opatrenia v spojení s ). Osvedčenie nevyžaduje takú mieru presvedčenia súdu o pravdivosti osvedčovaných skutočností, ako dokázanie, avšak podmienka hodnoverného osvedčenia určitej skutočnosti nie je splnená len tým, že ju strana formálne tvrdí. na rozdiel od iných predpisov (porov. v tomto zmysle napríklad o konkurze a reštrukturalizácii) vyžaduje, aby bol nárok osvedčený kvalifikovane – hodnoverne. Hodnoverné osvedčenie znamená, že tvrdenie musí byť vysoko pravdepodobné (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1106).

Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia mienil žalobca zabrániť žalovanej 2 v scudzovaní jej majetku, pretože sa obáva, že inak nebude schopný vymôcť svoju peňažnú pohľadávku.

Za týchto okolností bolo preto prvoradou povinnosťou žalobcu opísať skutočnosti odôvodňujúce nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia založil na tvrdení, že mu voči žalovanej 2 vznikol nárok na zaplatenie istiny 9.038 € na základe ručiteľského vyhlásenia, ktorým sa žalovaná 2 zaviazala splniť záväzky žalovaného 1 vyplývajúce zo zmluvy o odbere PHM uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1. Na základe tejto zmluvy boli vystavené faktúry (č. 24422 vo výške 4.540,99 €, č. 31422 vo výške 4.653,96 €, č. 39322 vo výške 3.983,71 € a č. 46922 vo výške 159,34 €), ktoré ale žalovaný uhradil len čiastočne. Zvyšok dlhu žalovaný 1 ani žalovaná 2 neuhradili dodnes. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie považoval tento nárok za hodnoverne osvedčený.

Z návrhu je teda zrejmé, že nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je právo žalobcu domáhať sa voči žalovanej 2 ako ručiteľovi, aby mu splnila dlh žalovaného 1. Dôvodnosť takto vymedzeného nároku žalobca opieral o ručiteľské vyhlásenie žalovanej 2 z 18.12.2018.

Ako odvolací súd naznačil vyššie, dokazovanie v konaní o neodkladnom opatrení je obmedzené a takmer sa nevykonáva. Súd rozhodujúci o návrhu vychádza spravidla len z opisu rozhodujúcich skutočností, ktoré predniesol navrhovateľ – žalobca. Pred rozhodnutím o tomto návrhu nemá protistrana (odporca neodkladného opatrenia – žalovaný) právo domáhať sa účasti na konaní, pretože neukladá súdu oboznamovať ju s návrhom, vypočuť ju, či vyzvať na vyjadrenie, ale ani nepožaduje, aby sa vo veci nariaďovalo pojednávanie (pozri v tomto zmysle aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Súd má teda možnosť vychádzať len z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listín. Ak sa súd rozhodne nekonať s protistranou a nariadiť neodkladné opatrenie na základe skutočností prednesených v návrhu, ktoré považuje za hodnoverne osvedčené, nepostupuje v rozpore s . To však neznamená, že protistrana sa nemôže brániť. Popri zachovaní účelu neodkladného opatrenia musí právna úprava vytvoriť procesný priestor, aby sa protistrane poskytla reálna možnosť dosiahnuť ochranu svojich práv vo vzťahu k povinnosti uloženej neodkladným opatrením, a to predovšetkým vzhľadom na to, že súdne konanie o nároku samotnom nie je obmedzené lehotou, čo znamená, že neodkladné opatrenie môže vyvolávať účinky až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, teda počas nezanedbateľného obdobia (pozri v tomto zmysle rozhodnutie Ústavného súdu ČR, ). Takýto procesný priestor sa otvára v odvolacom konaní, ktoré môže iniciovať strana povinná z neodkladného opatrenia podaním odvolania. Ak prvoinštančný súd rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že účasť žalovaného v konaní nepožadoval, teda sa rozhodol vychádzať len z tvrdení žalobcu, žalovaný môže uplatniť prostriedky procesnej obrany, teda napríklad poprieť tvrdenia žalobcu a predniesť svoje vlastné tvrdenia v odvolaní. Ak tak urobí, nepôjde o neprípustné novoty, pretože ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie [ ]. Nemôže však ísť o skutočnosti, ktoré nastali po vydaní uznesenia prvoinštančného súdu ( ).

Súd prvej inštancie považoval tvrdenie žalobcu, že žalovaná 2 podpísala ručiteľské vyhlásenie, zjavne za preukázané, v dôsledku čoho aj dospel k záveru, že žalobca ohrozenie svojho práva hodnoverne osvedčil. Hoci tomuto postupu nemožno nič vytknúť, neznamená to teda, že odvolací súd nemôže prijať opačný názor, ak žalovaná 2 v odvolaní relevantným spôsobom poprie základné skutkové tvrdenie žalobcu.

Žalovaná 2 v odvolaní spochybnila pravosť svojho podpisu na ručiteľskom vyhlásení (č. l. 35) s tým, že nemá vedomosť o tom, že by takúto listinu podpísala. Na podporu svojej argumentácie odkázala na výrazne odlišnú podobu svojho podpisu na dohode o plnomocenstve, ktorú pripojila k odvolaniu proti napadnutému uzneseniu (č. l. 80). Žalovaná 2 tým podľa názoru odvolacieho súdu učinila zadosť svojej povinnosti vyplývajúcej z . Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že žalovaná 2 skutkové tvrdenie žalobcu de iure nepoprela, pretože opísala niekoľko verzií skutkové deja. Predovšetkým žalobca nespresňuje, aké verzie skutkového deja žalovaná 2 podľa neho opísala a v čom si tieto odporujú. Hoci nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať si argumentáciu strany, žalobca tu zrejme naráža na prednes žalovanej 2 v odvolaní, že „pokiaľ by aj žalovaná 2 predmetnú listinu podpísala, nekonala ako fyzická osoba, ale ako zástupca žalovaného 1 oprávnená konať za žalovaného 1“. Keďže ale ide o podmieňovaciu vetu, je zrejmé, že nejde o rozporuplné skutkové tvrdenie, ale o právny názor na účinky ručiteľského vyhlásenia za situácie, ak by sa vychádzalo toho, že žalovaná 2 listinu podpísala. Odvolací súd na dôvažok poznamenáva, že vzhľadom na podobu podpisu žalovanej 2 na plnomocenstve z 24.11.2022 (č. l. 73) a výpovedi (č. l. 76), ktoré predchádzali procesnej obrane žalovanej 2 v odvolaní, sa tvrdenie o odlišnostiach v podpisoch na jednotlivých listinách prinajmenšom na prvý pohľad nejaví účelové.

Keďže zmluvu o odbere pohonných hmôt z 18.12.2018 uzatváral žalobca a žalovaný 1 v rámci svojej podnikateľskej činnosti, riadi sa ( ; ďalej len „OBZ“). Týmto predpisom sa spravuje aj ručiteľské vyhlásenie, ktoré mala žalovaná 2 podpísať v rovnaký deň ( ). V súvislosti s ručením preto platí, že dlžníkovým ručiteľom sa stáva ten, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok ( ). Veriteľovi vzniká právo domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len vtedy, ak dlžník nesplní svoj splatný záväzok v primeranom čase po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval ( ). Nárok veriteľa voči ručiteľovi je teda podmienený existenciou písomného ručiteľského vyhlásenia, písomnej výzvy dlžníkovi a uplynutím primeraného času na plnenie. Preto pokiaľ sa mieni žalobca domáhať zaplatenia spornej sumy voči žalovanej 2 ako ručiteľovi, musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predovšetkým tvrdiť (a hodnoverne osvedčiť), že ručiteľské vyhlásenie bolo písomné. Zároveň platí, že písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou ( ), v dôsledku čoho musí o splnení podmienok kladených ustanovením existovať nevyhnutne aj listinný dôkaz.

V danom prípade žalobca predložil listinný dôkaz preukazujúci zachovanie písomnej formy požadovanej citovaným ustanovením zákona. Táto listina ale nebola vydaná orgánom verejnej moci a nejde ani o listinu, ktoré by bola osobitným predpisom vyhlásená za verejnú ( ), takže ide o súkromnú listinu. V prípade súkromných listín treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina pochádza od toho, kto je nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t. j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno týkajúce sa pravosti listiny na tej strane, ktorá zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.02.2010, sp. zn. ), v tomto prípade teda na žalobcovi. Žalobca však doposiaľ nepredložil podpisový vzor, či inú listinu obsahujúcu podpis žalovanej 2, ktorá by vyvracala jej argumentáciu, ani nenavrhol žiadny iný dôkaz na preukázanie pravosti podpisu žalovanej 2 na ručiteľskom vyhlásení, či iné ručiteľské vyhlásenie, ktoré by nepochybne obsahovalo podpis žalovanej 2. Nateraz je teda táto otázka sporná a bude predmetom riadneho dokazovania v konaní vo veci samej.

Ak je podmienkou úspechu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, v kontexte prejednávanej veci je nevyhnutné takýto záver prijať práve v súvislosti s ručiteľským vyhlásením. Pretože podpis žalovanej 2 zostáva naďalej sporný, je zjavné,

že žalobca na účely neodkladného opatrenia hodnoverne neosvedčil zachovanie písomnej formy ručiteľského vyhlásenia, ktoré by viazalo práve žalovanú 2 v zmysle .

Na základe vyššie uvedených úvah je zrejmé, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože boli prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené a ktoré viedli ku skutkovým záverom odlišným od tých, na ktorých založil svoje rozhodnutiu prvoinštančný súd. Tieto nové skutkové závery zároveň nedovoľujú udržať rovnaké právne posúdenie veci, konkrétne neumožňujú považovať nárok žalobcu za dôvodný. Tým sú naplnené odvolacie dôvody podľa a , v dôsledku čoho treba odvolanie žalovanej 2 považovať za opodstatnené.

Neboli splnené podmienky podľa a , a nebolo tak možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, čo z napadnutého uznesenia činí rozhodnutie vecne nesprávne, ktoré preto odvolací súd podľa zmenil tak, že návrh žalobcu sa zamieta (výrok II).

Pre úplnosť treba poznamenať, že aj keby sa dôvodnosť a trvanie žalobcovho nároku považovali za hodnoverne osvedčené, odvolací súd zastáva názor, že účel sledovaný neodkladným opatrením (zabezpečenie majetku s cieľom ho speňažiť a z výťažku uspokojiť peňažnú pohľadávku žalobcu) bolo nepochybne možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, čo podľa spomenutého vylučuje, aby sa neodkladné opatrenie vôbec nariaďovalo. V porovnaní so záložným právom, ktoré by žalovanej 2 v nakladaní s majetkom nebránilo, by išlo o neprimeraný zásah, a teda o nevhodnú formu ochrany žalobcom uplatňovaného nároku. Žalobca by mal možnosť dosiahnuť tento účel iným prostriedkom procesnej ochrany. Súd je však viazaný návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a nemôže mu priznať niečo iné, teda nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktoré ani nežiada.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, keďže rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa konanie nekončí, pretože žalobu treba meritórne prejednať, o trovách konaniach vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej ( v spojení s ).

Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady .