Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-52-2014.pdf
PDF · 89.83 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/52/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o. so sídlom Ventúrska 16, Bratislava proti žalovanému: B. E.É., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M., E. O. XXX/XX, o zaplatenie 53,52 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4,46 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4,46 eur od 16.6.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 4,46 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a m i e t a .
Súd určuje, že zmluvné podmienky uvedené v bode V.-3. a V.-4. Všeobecných podmienok uvedených na rube Žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 28.7.2008, v znení: „ Ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní.“ a „ V prípade, že Cetelem na základe žiadosti klienta, dá súhlas s odkladom jednej alebo viacerých mesačných splátok, je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 4 % z odloženej sumy alebo zúčtovať príslušné náklady na úverovom účte a nesplatenú úverovú istinu ďalej úročiť podľa platnej úrokovej sadzby.“ sú z dôvodu neprijateľnosti n e p l a t n é .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 17.12.2013 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 53,52 eur s príslušenstvom, pozostávajúcim z 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 36,92 eur od 16.6.2012 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovanému poskytol na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 28.7.2008 úver vo výške 148,68 eur na nákup spotrebného tovaru, ktorý žalobca uhradil ako časť kúpnej ceny. Žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver 10 mesačnými splátkami po 18,46 eur počnúc dňom 15.8.2008, v celkovej výške 184,60 eur. Žalovaný svoj záväzok splácať čerpaný úver riadne a včas neplnil, keď uhradil len sumu 180,14 eur, pričom zročnosť celého úveru nastala 15.6.2009. Žalovaný má z uvedenej zmluvy neuhradené záväzky po lehote splatnosti vo výške 53,52 eur, ktorá suma pozostáva z dlžných splátok úveru vo výške 36,93 eur a sumy zmluvných pokút a poplatkov vo výške 16,60 eur.
Žalobca na výzvu súdu prípisom zo 6.5.2014 doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol, že dlh žalovaného je tvorený dvomi neuhradenými splátkami po 18,46 eur splatnými dňa 15.5.2009 a 15.6.2009 a zmluvnou pokutou za omeškanie so splácaním úveru vo výške 16,60 eur ( poplatok za vstup pohľadávky do vymáhania vyúčtovaný vo výške 16,60 eur).
Súd s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pri uzatváraní zmluvy sa s ním určite nikto nedohodol na jeho povinnosti platiť zmluvnú pokutu pri omeškaní so splácaním splátok. Slová „zmluvná pokuta“ vôbec neboli použité.
Zo Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyhotovenej 28.7.2008 v predajni BV TV Beke Vince na štandardnom, formulárovom tlačive žalobcu, obsahujúcom na rube aj Všeobecné obchodné podmienky žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru vyplýva, že žalovaný ako klient požiadal o spotrebiteľský úver vo výške 4 479,- Sk na nákup spotrebného tovaru, ktorý úver mal splatiť 10 mesačnými splátkami po 556,-Sk splatnými vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc 15.8.2008, pri ročnej úrokovej sadzbe 34%, ročnej priemernej miere nákladov 62,66% a priemernej hodnote RPMN vo výške 112,45%. Žalovaný súčasne prijal súbor poistenia.
Podľa potvrdenia žalobcu z 5.5.2014, žalobca na odfinancovanie úverového prípadu žalovaného uhradil dňa 5.8.2008 sumu 148,68 eur. Žalovaný dňa 17.9.2008 uhradil žalobcovi sumu 36,91 eur a dňa 21.4.2009 mu uhradil sumu 143,23 eur. Úhrnom žalovaný žalobcovi uhradil sumu 180,14 eur. Podľa splátkového kalendára, v každej z 10 mesačných splátok po 18,46 eur bola zahrnutá splátka istiny úveru (v úhrnnej výške 148,68 €) ako aj splátka úroku (v úhrnnej výške 24,02 €) a platba poistného po 1,19 € (v úhrnnej výške 11,90 €). Prvá splátka bola na rozdiel od zmluvy splatná 15.9.2008 a ostatná - 10. splátka - bola splatná 15.6.2009.
Žalobca podľa výpisu z účtu žalovaného, zaťažil účet žalovaného rôznymi poplatkami v úhrnnej výške 49,08 eur.
V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže žalobca má podľa výpisu z obchodného registra v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ a podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Vzhľadom na výšku čerpaného úveru súd s poukazom na § 1 ods. 12 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.7.2008 na daný vzťah účastníkov konania neaplikoval zákon č. 258/2001 z.z..
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že medzi účastníkmi konania bola 28.7.2008 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému dňa 5.8.2008 úver vo výške 148,68 eur. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi splatiť poskytnutý úver 10 mesačnými splátkami po 556,- Sk (18,46 eur) počnúc 15.8.2008, pričom splatnosť prvej splátky bola podľa splátkového kalendára posunutá na 15.9.2006 a splatnosť ostatnej splátky úveru bola podľa splátkového kalendára určená na 15.6.2009. Úhrnom mal žalovaný zaplatiť žalobcovi desiatimi splátkami po 18,46 eur sumu 184,60 eur, pričom mu uhradil sumu 180,14 eur. Žalobca napriek výzve súdu z 21.3.2014 neuviedol ako zúčtoval platby žalovaného vo výške 180,14 eur, avšak tvrdil, že žalovaný mu neuhradil dve splátky po 18,46 eur, ktoré boli splatné 15.5.2009 a 15.6.2009. Pokiaľ v danom prípade žalovaný uhradil úhrnom sumu 180,14 eur, pričom desiatimi splátkami mal uhradiť na čerpaný úver sumu 184,60 eur, je vylúčené, aby jeho dlh titulom dlžných splátok predstavoval sumu 36,92 eur (2 x 18,46). Keďže žalobca neuviedol ako zúčtoval platby žalovaného vo výške 180,14 eur, súd má za to, že dlh žalovaného titulom dlžných splátok predstavuje sumu 4,46 eur (184,60 - 180,14). Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal dôvodnosť zaťaženia účtu žalovaného poplatkami, či už za vstup do vymáhania (2 x 16,60 eur), alebo za omeškanie (4 x 1,48 eur) alebo za upomienku - list (3,32 eur, resp. 6,64 eur), keď nepreukázal dohodu zmluvných strán o podmienkach účtovania uvedených poplatkov.
Žalobca si uplatnil aj 9% úrok z omeškania ročne zo sumy tvrdených dlžných splátok vo výške 36,92 eur od 16.6.2009 do zaplatenia. Keďže žalovaný podľa potvrdenia žalobcu na čl. 21 spisu realizoval úhradu v prospech žalobcu ostatný raz dňa 21.4.2009, pričom úhrnom uhradil sumu 180,14 eur, jeho dlh k 16.6.2009, teda k prvému dňu nasledujúcemu po splatnosti ostatnej - desiatej - splátky úveru, bol vo výške 4,46 eur . Preto súd o úroku z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 16.6.2009 bola 1%, a tak žalobcovi vznikol nárok na 9% úrok z omeškania ročne, ale len zo sumy skutočného dlhu žalovaného po uplynutí lehoty splatnosti celého úveru. Súd návrh žalobcu aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol.
Žalobca v žalobnom návrhu poukazoval na jeho oprávnenie domáhať sa aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 8% z každej sumy, so zaplatením ktorej sa dostal klient do omeškania viac než 30 dní, s poukazom na článok V.-3. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Oprávnenie žalobcu požadovať od klienta, v prípade porušenia jeho povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas, zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania o viac než 30 dní, súd s poukazom na § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. k/ OZ, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom od 1.1.2008 neplatná ako celok, keďže ide o typové - formulárové dojednanie, ktoré sa používa vo viacerých prípadoch, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jeho znenie. „Dojednenia“ o jednostrannej zmluvnej pokute podľa § 544 citovaného zákona v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť jej obsah, vzhľadom na formulárovú predtlač dodávateľa, je nepochybne zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka. Spotrebiteľ je nepochybne v danom prípade slabšou zmluvnou stranou, ktorý v snahe získať úver spravidla náležite nevyhodnotí rozsiahle zmluvné podmienky pripravené dodávateľom v časovom predstihu a navyše písané veľmi malým písmom. Takéto zmluvné podmienky spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tento výklad obsahu spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s § 54 ods. 2 OZ, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona si spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je zrejmé, že sa jedná o vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu žalobcom, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky s úpravou povinnosti spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu, obsah ktorej žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť, pričom spôsobuje menej priaznivejšie postavenie spotrebiteľa (uznesenie NS SR sp. zn. 5M Cdo 20/2009). Dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal dlžník do omeškania v konečnom dôsledku zvyšuje výšku sankcie, ktorú je dlžník povinný v dôsledku porušenia tej istej povinnosti zaplatiť a tým, je zmarený účel úpravy výšky úrokov z omeškania zakotvený v ustanovení § 517 ods, 1 a 2 OZ, v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Zmluvná podmienka o nároku žalobcu na zmluvnú pokutu spôsobuje v danom prípade značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto ju súd považuje za neprijateľnú. Neprijateľná zmluvná podmienka je s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 OZ neplatná ako celok. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu v časti prevyšujúcej sumu dlžných splátok vo výške 4,46 eur zamietol ako nedôvodný.
Súd v súlade s § 153 ods. 4 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, ktorú zmluvnú podmienku považuje za neprijateľnú.
S poukazom na § 53a ods. 1 OZ a rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/ 238/2011-72 z 21.12.2011, ktorým bol potvrdený výrok rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 13C/108/2011-55 z 24.6.2011 o určení neprijateľnosti totožnej zmluvnej podmienky z obdobnej zmluvy, je žalobca povinný zdržať sa používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (8,33%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, v časti úroku z omeškania je úspechom žalovaného, ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu, a tak je žalovaný v danom prípade úspešnejší. Žalovaný však súdu nenavrhol rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p., preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.
Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.