Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/58/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. júna 2014 prejednal odvolanie obžalovaného

N. G.,

nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom O., K. XX/XX, okres Q.,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. zo dňa 18. februára 2014 a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný N. G. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.zák., pretože vystupujúc ako konateľ spoločnosti TK R., s.r.o., Z., Z. 1, dňa 19.7.2009 v Bojniciach, na Prievidzskej ulici č. 10, v Penzióne Elitex, s vedomím, že nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu ubytovania, a že za ubytovanie úhradu neuhradí, dohodol najprv ubytovanie pre seba a následne aj pre ďalších svojich spolupracovníkov až do 31.7.2009, pričom všetci ubytovaní dňa 28.7.2009 svojvoľne bez zaplatenia na pokyn obžalovaného opustili penzión, úhradu za ubytovanie obžalovaný neuhradil, čím poškodenej spoločnosti Obchodné centrum ZORA, s.r.o., so sídlom Šurany, Ul. M. R. Štefánika č. 3, spôsobil škodu vo výške 689,15 eur.

Bol za to odsúdený podľa § 250a ods. 3 Tr.zák. účinného do 31.12.2005 s použitím §§ 42 ods. 1, 41 ods. 1, 37 písm. h/, 38 ods. 4 Tr.zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 28 mesiacov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe s povolením podmienečného odkladu podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 51 ods. 2 Tr.zák. na skúšobnú dobu 36 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr.zák. bolo obžalovanému prikázané nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu 689,15 €.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zároveň zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp.zn, zo dňa 15.01.2013, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Podľa bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému - Obchodné centrum ZORA, s.r.o., škodu vo výške 689,15 €.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný odvolanie písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie bolo podané z dôvodov podľa , , Obhajca namietal spôsob, akým boli vyhodnotené výpovede svedkýň W. K. a O. K., keď v odvolaní poukázal na prepis niektorých odpovedí týchto svedkýň na položené otázky. K „predčasnému odubytovaniu“ hostí obhajca uviedol, že to bolo v dôsledku nedostatku klientov. Obchodná spoločnosť obžalovaného bola zrušená až 4 roky po skutku. Ďalej obhajca namietal spôsob vykonávania dôkazov na hlavnom pojednávaní, keď samosudkyňa de facto nahrádzala činnosť strany v konaní - prokurátora. Nebolo pritom preukázané, že obžalovaný konal v úmysle nezaplatiť za dojednané ubytovanie. Obžalovaný, ako jediný spoločník obchodnej spoločnosti TK International, chcel za ubytovanie riadne zaplatiť na základe faktúry, ktorá však poškodenou spoločnosťou nebola vystavená. V závere odvolania obhajca poukázal najmä na to, že trestné právo má byť použité len ako najkrajnejší prostriedok, len tam, kde iné možnosti pomocou iných právnych odvetví nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné (ultima ratio). Obhajca navrhol, aby odvolací súd podľa sám rozhodol rozsudkom o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa , pretože skutok nie je trestným činom, prípadne aj s použitím materiálneho korektívu podľa Tr.zák.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhol prokurátor krajskej prokuratúry odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietnuť.

K namietanému procesnému postupu súdu prvého stupňa, súvisiaceho s výsluchmi svedkýň K. na hlavnom pojednávaní, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by sudca nemohol vypočúvaným osobám (obžalovaný, poškodený, svedok, znalec) klásť otázky na objasnenie určitých okolností bez ohľadu, či dokazovaná okolnosť bude v prospech alebo v neprospech obžalovaného. Zo zásady kontradiktórnosti konania pred súdom len vyplýva, že v konaní pred súdom proti sebe spravidla vystupujú dve strany - obžalovaný a prokurátor, ktorým súd umožňuje na hlavnom pojednávaní vykonávať dôkazy, preukazujúce ich obhajobné resp. obžalobné tvrdenia. K tomuto je v jednej zo základných zásad trestného konania v uvedené, že dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluchy vyššie uvedených osôb spravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla, či obstarala.

V predmetnej veci teda samosudkyňa nepochybila, keď aj sama položila otázky svedkyniam. Nie je pritom vylúčené, aby otázky - spravidla ide o otázky doplňujúce, kládol sudca v rámci výsluchu niektorou zo strán. Pri kladení otázok osobám, sudca musí len dbať o to, aby zo spôsobu a obsahu týchto otázok nevyplývalo porušenie nestrannosti rozhodovania súdu. V konkrétnom prípade aj z obsahu odvolania obžalovaného pritom vyplýva, že dohodnutý spôsob platby, na ktorý boli zamerané otázky aj samosudkyne, mal mať určitý význam na zistenie skutkového stavu veci, najmä z pohľadu zistenia dôležitého znaku skutkovej podstaty trestného činu podvodu.

Pokiaľ ide o vyhodnotenie výpovedí svedkýň W. a O. K., tu síce je možné prisvedčiť obhajcovi v tom, že spôsob platby faktúrou, uvedené svedkyne jednoznačne nevylúčili, avšak z pohľadu skutkovej vety uvedenej v rozsudku súdu prvého stupňa, táto skutková okolnosť nie je tak významná, že by výrok o vine bol nesprávny. Samosudkyňa tu nevychádzala len z výpovedí týchto svedkýň (v ostaných častiach ich výpovedí rozpory neboli), ale aj z ďalších dôkazov, resp. aj skutkových okolností. Tu senát odvolacieho súdu najmä uvádza, že do doby verejného zasadnutia za predmetné ubytovanie, ktoré sa uskutočnilo, nebolo zaplatené (uplynula doba takmer 5 rokov). Keď k tomu pristúpia okolnosti v podobe „úteku“ ubytovaných z predmetného penziónu, tvrdenie obžalovaného, že na zaplatenie si ide vybrať peniaze z bankomatu, pričom ale sa nevrátil a už vyplnený príjmový doklad si preto nemohol zobrať. Pritom nemožno prehliadnuť rozpor v tom, že podľa obžalovaného mala byť uskutočnená platba prostredníctvom faktúry, avšak pracovníčka predmetného penziónu vyhotovila príjmový doklad, pretože obžalovaný „sľúbil“ platbu v hotovosti. Bola pritom namietaná aj úplnosť informácii, ktoré mali slúžiť ako podklad pre vyhotovenie faktúry.

Senát odvolacieho súdu sa nestotožnil ani s námietkou obhajcu, týkajúcou sa použitia zásady „ultima ratio“. Je síce úlohou používania tejto zásady „minimalizovať“ zásahy prostriedkami trestného práva do narušených občiansko-právnych, resp. obchodno-právnych vzťahov. Dovolávať sa tejto zásady však nie je bezvýhradné. Ide najmä o prípady, kedy k narušeniu týchto vzťahov došlo, v dôsledku protiprávneho konania účastníka takéhoto vzťahu, pričom protiprávnosť sa netýka len „civilných kódexov“ (, ), ale aj ustanovenia tak, že dôjde k naplneniu aj skutkovej podstaty trestného čiu. Je síce správne, že sa v našom právnom poriadku preferuje riešenie vzniknutých sporov prostriedkami iných právnych odvetví, než trestného práva. Je však zároveň vecou poškodeného, či vzniknutú škodu z trestnej činnosti páchateľa bude uplatňovať od začiatku prostredníctvom trestného konania. neprikazuje poškodenému, ako oznamovateľovi trestného činu, že by pred podaním trestného oznámenia ( ) musel najprv podávať návrh na občianske súdne, resp. iné konanie.

Senát odvolacieho súdu pripomína, že „vyčkávanie“ obžalovaného na faktúru aj v priebehu celého trestného konania, keď nepochybne poškodenej spoločnosti spôsobil finančnú škodu, pretože ubytovacie služby poskytla, je tou okolnosťou, ktorá inak významne bráni v tomto prípade použiť vyššie uvedenú zásadu vyjadrujúcu subsidiaritu prostriedkov trestného práva na nápravu narušených právnych vzťahov.

Napokon odvolací súd nezistil ani pochybenie v rozhodnutí súdu prvého stupňa o treste a náhrade škody. Uloženie súhrnného trestu podľa §§ 42 ods. 1, 41 ods. 1 Tr.zák., vyplynulo z toho, že obžalovaný sa predmetnej trestnej činnosti dopustil skôr (júl 2009), než bol vyhlásený rozsudok za inú jeho trestnú činnosť tak, ako na to správne poukázal súd prvého stupňa. Išlo pritom o obdobnú trestnú činnosť, ktorej spoločný znak je „uvádzanie do omylu“ a spôsobovanie škody poškodeným. Vzhľadom k tomu, že predchádzajúca súdna trestnosť obžalovaného právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp.zn, zo dňa 15.01.2013 sa stala súčasťou novouloženého súhrnného trestu, je potrebné stotožniť sa s názorom súdu prvého stupňa, že výchovný trest odňatia slobody s povolením podmienečného odkladu je trestom primeraným. Pre zabezpečenie nápravy obžalovaného bol tomuto správne uložený aj probačný dohľad.

Oprávnené nároky poškodenej spoločnosti boli súdom zohľadnené nielen vo vykonateľnom výroku podľa o povinnosti obžalovaného nahradiť škodu. Náhrada škody bude aj jednou z podmienok osvedčenia sa obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, vzhľadom na príkaz uložený podľa Tr.zák.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.