Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-123-2013.pdf
PDF · 92.76 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/123/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného N. G. na hlavnom pojednávaní dňa 18.2.2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný N. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O., K. XX/XX, okres Galanta,
j e v i n n ý , ž e :
vystupujúc ako konateľ spoločnosti G. R., s.r.o., Z., Z. X, dňa 19.7.2009 v Bojniciach, na B. ulici č. XX, v B. S., s vedomím, že nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu ubytovania, a že za ubytovanie úhradu neuhradí, dohodol najprv ubytovanie pre seba a následne aj pre ďalších svojich spolupracovníkov až do 31.7.2009, pričom všetci ubytovaní dňa 28.7.2009 svojvoľne bez zaplatenia na pokyn obžalovaného opustili penzión, úhradu za ubytovanie obžalovaný neuhradil, čím poškodenej spoločnosti T. H. E., s.r.o., so sídlom O., Ul. W.. L.. O. č. X, spôsobil škodu vo výške 689,15 eur,
t e d a :
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že iného uviedol do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
t ý m s p á c h a l :
prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),
a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 250a odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zbierky účinného do 31.12.2005 s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38
odsek 4 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 2 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona sa obžalovanému prikazuje nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu vo výške 689,15 eur poškodenému - T. centrum E., s.r.o., O..
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava V - sp. zn. 5T/135/2010 zo dňa 15.1.2013, právoplatný 31.1.2013, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému - T. H. E., s.r.o., so sídlom O., Ul. W.. L.. O.. X, IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 689,15 eur.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného N. G. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedkov W. K., O. K., R. K., L. W., O. V., V. W., H. W., oboznámil sa s výpoveďou svedka W. G., O. I. z prípravného konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi.
Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti, ktorú mu kládla za vinu obžaloba prokurátora, poprel. Pripustil, že v danom penzióne boli ubytovaní, pretože v Bojniciach pracovali. Ubytovanie zabezpečoval on dopredu, pretože prišiel skôr, pred svojimi spolupracovníkmi. Vec dohadoval s recepčnou, tej i povedal, pretože nemal peniaze v hotovosti, či bude možné platiť ubytovanie na faktúru, recepčná to nenamietala. On jej i odovzdal doklad totožnosti, po príchode spolupracovníkov tí tiež odovzdali doklady. Ubytovali sa na určitú dobu, na jeden týždeň. Pretože sa hostia, ktorí boli pozvaní na predajnú akciu - sálový predaj - prezentácia produktov spoločnosti TK R., nedostavili, on sa musel vrátiť na centrálu, dohodnúť ďalší postup, ostali ešte v penzióne ubytovaní nejakú dobu, po jeho príchode on rozhodol, aby sa spolupracovníci odubytovali, lebo išli na ďalšiu akciu. Nevedel sa vyjadriť, či a prečo eventuálne sa niekto dodatočne opätovne ubytoval. Večer odchádzali, recepčná však na recepcii v čase ich odchodu nebola, telefonoval jej, pretože chcel faktúru na úhradu ubytovania a oznámiť jej, že sa predčasne odubytovávajú, nedovolal sa jej však. Bol pri odchode jeho spolupracovníkov z penziónu, odovzdali kľúče. Faktúru za ubytovanie žiadal v mene spoločnosti TK R., on v hotovosti nemal so sebou peniaze, spoločnosť však podľa neho mala peniaze na účte. Faktúra im nebola doručená, a preto za ubytovanie dokonca až do hlavného pojednávania nebolo ani zaplatené. Pre faktúru bol poslaný i ich zástupca
- O. V., ani tomu nebola faktúra daná. V spoločnosti TK R. bol v čase skutku spoločník, jednal v jej mene ako poverený splnomocnenec. Zamestnanci penziónu ich nepoučili o spôsobe, ako sa majú odubytovať. S recepčnou sa dohodol, že faktúra im bude vystavená následný deň, i keď ako vypovedal, nevedel presne, koľko tam budú ubytovaní, pôvodne malo ísť o 5 pracovných dní. Recepčnej nedával odpis z obchodného registra, údaje odpisoval z pečiatky, tú neorážal, len z nej opisoval potrebné údaje. Spolupracovníci, svedkovia, ktorí boli i na hlavnom pojednávaní vypočutí, neboli ich zamestnanci, spolupracovali, v prípade úspechu by ich spoločnosť zamestnala, nevedel sa vyjadriť, či dostali mzdu. Nebol dohodnutý napr. dodatočne, že do 7.8.2009 uhradia ubytovanie, ak to uhradia, že im bude zaslaná faktúra. Vypovedal, že keď mu vystavia faktúru, tak aj sám z vlastných prostriedkov by ubytovanie uhradil. Spoločnosť TK R., s.r.o., je aktuálne zrušená, fungovala do roku 2012. Účtovné doklady spoločnosti aktuálne nemajú, mali ostať v spoločnosti, ktorá im viedla účtovnú agendu, spoločnosť, ktorá ju prevzala a zrušila, doklady nedostala. Obžalovaný na svojej výpovedi, že bola dohoda o platbe na faktúru, žiaden príjmový doklad mu svedkyňa ani nevystavovala, zotrval i vo výpovedi pri konfrontácii so svedkyňou W. K..
Svedkyňa W. K. vypovedala, že v čase skutku pracovala v B. S. v Bojniciach, pracovala ako recepčná. Prišiel obžalovaný, zisťoval, či majú voľné miesta, chcel ubytovať spolupracovníkov. Spočiatku hostí nechcela ubytovať, pretože bola nedeľa, že budú ubytovávať nových hostí až v pondelok, no obžalovaný ju prehováral, aby jeho aj spolupracovníkov, ktorí mali prísť v zápätí, ubytovala. Nakoniec s tým súhlasila, zapísala hostí do Knihy ubytovaných. Hostia z penziónu v priebehu ubytovacej doby odchádzali, aj sa
ich pýtala, čo predávajú, no nikto z nich jej neukázal, čo, i keď sa na to pýtala. Nejakí ubytovaní aj odišli, no opäť sa vrátili a opäť sa ubytovali. Po týždni kolegyni hovorila, že hostia nemajú za ubytovanie zaplatené, aby ich požiadala, aby za ubytovanie zaplatili. Kolegyňa jej potom oznámila, že odišli z penziónu a nezaplatili. Obžalovaný v čase príchodu - ubytovania hovoril, že či by sa za ubytovanie dalo platiť faktúrou, chcel takouto formou uhradiť ubytovanie, ona sa však s ním o tomto spôsobe úhrady za ubytovaných hostí nedohodla. Nesúhlasila s tým, povedala mu, že za prvý týždeň musí zaplatiť v hotovosti, resp. musí byť zaplatená záloha, bude mu vystavený príjmový doklad a potom im bude zaslaná faktúra. Rozhodne poprela, že by boli dohodnutí o úhrade ubytovania na faktúru. Bol to nový hosť, nemali ho prevereného, a tak ho na faktúru nemohla ubytovať. U hostí, ktorí sú u nich ubytovaní po prvýkrát, s takouto úhradou ani nesúhlasia, musia uhradiť platbu v hotovosti. Faktúru vždy vystavujú i v prípade platby v hotovosti, ak to je pre spoločnosť, lebo že je to potrebné pre tie firmy do účtovných dokladov, hosťom je to vraj ich firmou preplatené. Nikto z ubytovaných sa nezaujímal o platbu, všetko mal vybavovať obžalovaný, oni že sú len zamestnanci. Obžalovaný sa u nej v piatok i informoval, koľko to je za ubytovanie, malo ísť o 501,15 eur za ubytovanie od 19.7.2009 do 24.7.2009, bolo to za 6 osôb, že si ide vybrať peniaze na úhradu do bankomatu, už sa ale nevrátil, príjmový doklad vystavený dňa 24.7.2009 (doklad bol na hlavnom pojednávaní i predložený) si neprišiel prevziať, za ubytovanie nezaplatil. Mali prísť ešte od pondelku, hovorila kolegyni, aby ich vyzvala, aby za izby zaplatili. Pri ďalšom ubytovaní prišli i iné osoby, ako pôvodne ubytovaní, nevedela sa vyjadriť, či i vtedy tam prišiel obžalovaný alebo až v utorok, kedy všetci odišli. Druhý príjmový doklad vystavovala kolegyňa. Za ubytovanie nebolo uhradené, myslí si, že z učtárne zasielali výzvu na úhradu, zasielané to bolo na adresu, ktorú ona zapísala do zošita. Nebola adresa zapísaná do Knihy ubytovaných, tú vypisovala ona, po predložení tejto knihy (č. l. 4-6) na hlavnom pojednávaní potvrdila, že je to časť knihy, ktorú ona vypísala, je tam ubytovanie vystavené na osobu zákazníka - obžalovaného, ktorý ubytoval hostí pre firmu. Bolo podané trestné oznámenie, myslí si, že nebola zasielaná písomná výzva na úhradu ubytovania. Hostia pri príchode boli poučení o spôsobe ubytovania i odubytovania, čas a kde treba odovzdať kľúče. Na recepcii bývajú, keď hostia skutočne i odišli, bola kolegyňa, tá jej i povedala, že nevie, kedy a ako sa odsťahovali. Svedkyňa zotrvala na svojej výpovedi i pri konfrontácii s obžalovaným.
Svedkyňa O. K. vypovedala, že hostí ubytovala kolegyňa, v čase, kedy ona prebrala prácu, boli hostia mimo ubytovania, prišli dodatočne v pondelok, že budú ubytovaní ešte ďalší týždeň. Týždeň už neboli ubytovaní, odišli v utorok poobede, tak, že kľúče od izieb nechali na lavičke. Kolegyňa jej povedala, aby od hostí pýtala platbu za týždeň, čo tam boli ubytovaní, hovorili jej, že to má uhradiť vedúci. Ona bola sama na recepcii, či v čase, keď hostia z penziónu odišli, nevedela povedať, či bola celú dobu na recepcii, no ak aj nie, je na recepcii penziónu, chodí na nákupy, je tam telefónne číslo na jej telefón, ktorý má pri sebe, a teda vždy je určite na telefóne. Nikto jej netelefonoval, z penziónu prosto hostia ušli, kľúče nechali vonku na lavičke. Neskôr vie, že tam bol jeden z ubytovaných, ktorý s majiteľom penziónu dohadoval dodatočne zaplatenie neuhradenej sumy za ubytovanie, bola dohodnutá lehota, dokedy majú platbu uhradiť, nebolo tak však urobené. Aj ona, keď sa hostia nanovo ubytovali, ich poučila, ako sa u nich treba odubytovať.
Svedkovia - spolupracovníci obžalovaného, ktorých súd na hlavnom pojednávaní vypočul, resp. sa s ich výpoveďami z prípravného konania na hlavnom pojednávaní oboznámil - R. K., L. W., O. V., V. W., H. W., W. G., si pre odstup času na bližšie podrobnosti nespomínali, potvrdili, že na požiadanie o pomoc boli v Bojniciach na prezentačno-predajnej akcii vypomáhať obžalovanému, nedostali za to zaplatené firmou obžalovaného, potvrdili, že boli ubytovaní v jednom penzióne, všetko ohľadne ubytovania zabezpečoval a vybavoval obžalovaný, ten i mal za ubytovanie zaplatiť, oni nemali s platením nič, jednoznačne to mal vybaviť obžalovaný, tak im to povedal, a tak to i brali. Obžalovaný i rozhodol, že sa majú odubytovať, kľúče od izieb neodovzdávali žiadnej zamestnankyni penziónu, odišli, kľúče mohli nechať aj na izbe.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - Knihou ubytovaných č.l. 4-6, z ktorej jednoznačne vyplýva, že obžalovaný a jeho spolupracovníci boli v penzióne ubytovaní od 19.7.2009 do 24.7.2009, príjmovým pokladničným dokladom č.l. 7, vystaveným 24.7.2009 na sumu 501,15 za ubytovanie (vypovedala svedkyňa W. K.), vystavený pre spoločnosť TK R., s.r.o., Z. a vystavený 28.7.2009 na sumu 188 eur, opäť pre tú istú spoločnosť a tiež za ubytovanie. Oboznámil sa s listinnými dôkazmi č.l. 97-98, 102 - výpisom z obchodného registra, potvrdzujúcim, že jediným spoločníkom v spoločnosti TK R., s.r.o., Z., bol obžalovaný, konateľom bola iná osoba, dňom 16.3.2013 daná obchodná spoločnosť zanikla zlúčením s inou spoločnosťou, č.l. 106-114 - daňovým priznaním spoločnosti, vyjadrením obce Kanianka č.l. 115 a zmluvou č.l. 116, z ktorých vyplynulo, že mala u nich v rozhodnom období na dobu 2 týždňov - od
20.7.2009 do 31.7.2009 objednanú miestnosť na prezentáciu spoločnosť TK S.-G., a.s., Z., v zmluve však nimi boli uvedené údaje IČO a DIČ spoločnosti TK R., s.r.o., Z., bola vystavená faktúra, ktorá však nebola uhradená.
Vzhľadom na vykonané dôkazy, jednotlivo i súhrnne, z nich predovšetkým vzhľadom na výpovede svedkov W. K., O. K., zabezpečené listinné dôkazy, nepriamo i výpovede svedkov L. W., O. V., V. W., H. W., W. G., mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že iného uviedol do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu. I keď je pravdou, že obžalovaný na svoju obranu uviedol, že hostia - jeho spolupracovníci boli v danom penzióne ubytovaní a za ubytovanie on za spoločnosť TK R., s.r.o., Z., nezaplatil, neurobil tak preto, že nechcel za ubytovanie zaplatiť alebo daná spoločnosť nemala finančné prostriedky na zapletenie ubytovania, ale urobil tak preto, že mu nebola vystavená faktúra za ubytovanie, na čom bol ako spôsobe platby s recepčnou penziónu dohodnutý. Súd jeho výpoveď - obranu hodnotí ako účelovú, nevierohodnú, motivovanú snahou zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti, navodiť zdanie, že ide len o obchodnoprávny spor. Obrana obžalovaného je jednoznačne vyvrátená, podľa názoru súdu, výpoveďou svedkyne W. K., O. K., ktoré, predovšetkým svedkyňa W. K., rozhodne popreli, že by boli s obžalovaným dohodnuté na platbe za ubytovanie faktúrou, svedkyňa jednoznačne vypovedala, že bol dohodnutý a poučený obžalovaný o platbe v hotovosti, obžalovaný i išiel urobiť kroky k takému zaplateniu, keď svedkyňa vypovedala, že jej povedal po zistení sumy 501,15 eur ako časti sumy za ubytovania, k čomu ňou bol mu i vystavený príjmový doklad, že si ide vybrať peniaze z bankomatu, ale i spôsob, akým sa obžalovaný a jeho spolupracovníci odubytovali, keď neodovzdali kľúče zamestnancovi penziónu, ale kľúče nechali na izbách, lavičke a nepozorovane odišli, odubytovali sa predčasne na pokyn obžalovaného. Nasvedčuje tomu i následné konanie obžalovaného, jeho vôľa platbu nikdy neuhradiť, keď k úhrade nedošlo ani k termínu hlavného pojednávania, obchodná spoločnosť, ktorej bol jediným spoločníkom, je zrušená, ako i súvislosti obchodných praktík s celou podnikateľskou činnosťou k danému obchodu, keď zmluva o nájme bola uzatváraná na inú spoločnosť s údajmi inej spoločnosti, faktúra nie je tiež uhradená, nie sú zaplatení spolupracovníci. Obžalovaný dohodol ubytovanie, to sa i uskutočnilo, dohodol, že za ubytovanie zaplatí, hoci vedel, že za ubytovanie nezaplatí, keď sám obžalovaný i vypovedal, že peniaze v hotovosti nemal, spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu - škodu rovnajúcu sa sume minimálne 266 eur, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona.
Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických i právnických osôb, chráni ich pred neoprávnenými zásahmi tretích osôb, zaručuje jeho nedotknuteľnosť. Obžalovaný svojim konaním porušil tento záujem spoločnosti.
Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami osoby obžalovaného č.l. 136-138, z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol viackrát postihnutý v priestupkovom konaní, odpisom registra trestov č.l. 129, 130, pripojeným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/135/10 - č. l. 133-135, 169-170, z ktorých vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, akoby bol jedenkrát súdne trestaný, pretože bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/135/10 z pokračovacieho trestného činu úverového podvodu podľa § 250a odsek 1, 3 v štádiu pokusu podľa § 8 odsek 1 Trestného zákona a iné a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, rozsudok sa stal právoplatný 31.1.2013.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, pri ukladaní trestu zohľadniac i skutočnosť, že odsudzoval obžalovaného za trestný čin, ktorý spáchal obžalovaný skôr ako súd prvého stupňa vyhlásil odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, a tak ukladal obžalovanému trest súhrnný v zmysle § 42 odsek 1 Trestného zákona za použitia ustanovení o ukladaní úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho následok, u obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, vzhliadol však u obžalovaného jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona, a to, že ide o spáchanie viac trestných činov (v nadväznosti na ukladanie trestu súhrnného), teda existencia prevahy priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, a tým použitie ustanovenia § 38 odsek 4 Trestného zákona, pri ukladaní trestu prihliadnuc i na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy a pri zohľadnení všetkých týchto okolnosti, dospel súd k záveru, že trest v spodnej hranici upravenej trestnej sadzby - v trvaní 28 mesiacov s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, výkon
ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 2 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov, spolu s uloženou povinnosťou podľa § 51 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu vo výške 689,15 eur poškodenému - T. centrum E., s.r.o., O., za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T/135/10, ako i všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Takýto trest súd vzhliadol ako zákonný, spravodlivý, plniaci účel trestu z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.
Poškodení - T. centrum E., s.r.o., O., riadne a včas uplatnili svoj nárok na náhradu škody. Vychádzajúc z ustálenej výšky spôsobenej škody v zmysle uplatneného nároku, pretože táto škoda bola spôsobená protiprávnym konaním obžalovaného, je súd názoru, že obžalovaný za túto vzniknutú škodu zodpovedá, a preto ho i súd zaviazal k náhrade spôsobenej škody v prospech poškodeného vo výške 689,15 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.