Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-10-2022.pdf
PDF · 109.61 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcov: 1/ F. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, L., štátny občan SR, 2/ W. N., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, L., štátny občan SR, proti žalovaným: 1/ E. W. (N.), SR, 2/ J. W. (N.), SR 3/ V. W. (N.), SR, 4/ O. W. rod. W. (N.), nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, SR, 5/ N. W. rod. O. (N.), neznámy vlastník nehnuteľnosti, 6/ W. W. rod. K. (N.), SR, 7/ O. W. (N.), SR, 8/ O. W. (E.), SR, 9/ F. L., rod. W., E., SR, 10/ N. G., rod. W., (N.), SR, 11/ W. W., rod. F. (N.), SR, 12/ W. W. (N.), SR, žalovaní 1/ až 12/ zast. Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd konanie voči žalovanej 4/ z a s t a v u j e.
II. Súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 18.02.2022 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnosti vedenej na Liste vlastníctva č. XXXX kat. územie W. ako parcely registra „C“ č. parc. XXXX/XX trvalý trávny porast o výmere 1045 m2 a jeho vyporiadania tak, že nehnuteľnosti súd prikáže do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, s tým, že žiaden z účastníkov nebude mať nárok na náhradu trov konania.
2. V dôvodoch žaloby uviedli, že žalobca 1/ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, okres E., obec W., katastrálne územie W., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, a to v spoluvlastníckom podiele 5497/63000 a v spoluvlastníckom podiele 20/540. Žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu k uvedenej nehnuteľnosti o veľkosti podielu 35/540 a 23983/63000. Žalovaní 1/ až 12/ sú podielovými spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti. Žalobca 1/ je majoritným spoluvlastníkom nehnuteľnosti spolu vo výške 56,8%, pričom žalobcovia spolu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vo výške 44,4%. Žalovaní sú fyzické osoby, ktorých dátum narodenia a trvalý pobyt nie je známy. Dátum narodenia je známy len pri žalovanej 4/. V tejto súvislosti poukázali na § 8 ods. 1 písm. c/ a d/ a § 13 zákona č. 180/1995 Zb. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Slovenský pozemkový fond vykonáva správu nehnuteľnosti, ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní. Svoj návrh žalobcovia odôvodnili dosiahnutím celistvosti danej nehnuteľnosti, žalobcovia sú manželia a obaja sú obyvateľmi obce Ďurčiná. Predmetnú nehnuteľnosť, poľnohospodársky pozemok, dobromyseľne užívajú v celku ako súčasť záhrady. K tejto oblasti majú vytvorený citový vzťah, majú v nej trvalý pobyt, v obci sú známi a takisto udržiavajú dobré vzťahy nielen s vedením obce, ale aj s jej obyvateľmi. S poukazom
na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka poukázali, že sú jedinými užívateľmi nehnuteľnosti a zároveň, že nemienia zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k tejto nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že žalovaní nemajú v katastri nehnuteľností uvedenú svoju adresu, žalobcovia ich nemôžu kontaktovať s dohodou o mimosúdnom urovnaní veci. Keďže žalobcovia majú v pláne nehnuteľnosť aj naďalej riadne obhospodarovať a zhodnocovať, majú záujem vzťahy s menšinovými spoluvlastníkmi vyporiadať, čoho dôkazom je aj tento návrh. Žalobcovia mali v úmysle dohodnúť sa s menšinovými spoluvlastníkmi na vyporiadaní mimosúdne, avšak keďže v zmysle vyššie uvedeného to nie je možné, jediným riešením je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom. Žalobcovia mali za to, že v tomto prípade nie je možné nehnuteľnosť dobre rozdeliť. V takomto prípade by mal súd nehnuteľnosť prikázať za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd by mal v takých prípadoch prihliadať na to, aby nehnuteľnosť mohla byť účelne využitá, pričom účelnosť sa posudzuje najmä podľa toho, ktorý spoluvlastník vec užíva.
3. Súd žalovaných uznesením č. k. 51C/10/2022-13 zo dňa 23.02.2022 vyzval, aby odstránili vady podania doplnením o označenie kto je žalovaným 1/ - 12/ v predmetnej veci tak, aby bolo uvedené, ak je žalovaným fyzická osoba, jej meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu alebo pobytu, dátum narodenia alebo iné identifikačné číslo a ak je žalovaným právnická osoba, jej názov alebo obchodné meno, adresa sídla a identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené. Strana sporu (hoci len) neznámeho pobytu musí byť v žalobe označená údajom umožňujúcim jej identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou (dátum narodenia). Tento nedostatok by mohol v konečnom dôsledku viesť k nevykonateľnosti rozhodnutia. Preto sú žalobcovia 1/ - 2/ povinní preukázať, že sa pokúsili pátrať po ďalších identifikačných znakoch označených žalovaných 1/ - 12/ (napr. z dokladov, ktoré boli podkladom pre zápis vlastníctva žalovaného 1/ - 12/, t.j. z titulov nadobudnutia uvedených na LV, informácie z registra obyvateľov SR, obce a pod.). Zároveň boli žalobcovia vyzvaní, aby doplnili dôkazy, na ktoré sa odvolávajú a ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôžu pripojiť bez svojej viny, ktoré je vhodné označiť. V odôvodnení súd zároveň poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/10/2010 zo dňa 31.01.2011, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016.
4. Žalobcovia 1/ a 2/ doručili v zmysle uznesenia súdu podanie dňa 11.03.2022, v ktorom uviedli, že sa pokúsili pátrať po ďalších identifikačných znakoch žalovaných 1/ až 12/ a za tým účelom požiadali Obecný úrad Ďurčiná o lustráciu trvalého pobytu žalovaných 1/ až 12/. V zmysle vyjadrenia ku žiadosti zo dňa 08.03.2022 nemajú žalovaní 1/ až 12/ v obci Ďurčiná vedený trvalý pobyt, ani obci nie je známe miesto ich pobytu. Na základe uvedeného mali žalobcovia za to, že je v konaní možné konať len so zástupcom žalovaných 1/ až 12/ Slovenským pozemkovým fondom.
5. Zástupca žalovaných 1/ až 12/ sa k žalobe nevyjadril, hoci mu žaloba bola doručená do vlastných rúk (č. l. 26 rub spisu).
6. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 02.03.2023, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti zástupcu žalovaných 1/ až 12/, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že by mali záujem predmetnú parcelu, ktorá je predmetom sporu, odkúpiť. Predmetnú parcelu užívajú už viac ako 50 rokov, majú ju oplotenú, a preto by si ju chceli dať na poriadok. Žalobkyňa 2/ uviedla, že od všetkých známych spoluvlastníkov nehnuteľnosť odkúpili, avšak už ostávajú len neznámi spoluvlastníci, ktorí sú zastúpení SPF, z toho dôvodu teda podali aj žalobu. K predbežnému právnemu posúdeniu súdu vo vzťahu k žalovanej 4/ a k okruhu účastníkov konania uviedla, že tú pani zisťovali, nikto o nej nič nevedel, nezistili nič, a tým, že ona bola zahrnutá, že ju zastupuje SPF, boli v tom presvedčení, že to môžu podať aj s tou osobou, keďže bola zahrnutá, že ju zastupuje SPF. Žalobcovia 1/ a 2/ zotrvali na podanej žalobe.
7. Keďže strany sporu nepredložili súdu do vyhlásenia uznesenia, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené, iné návrhy na vykonanie dokazovania, súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:
8. Z Listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 20.01.2022 (podľa údajov overených súdom k 28.02.2023) mal súd zistené, že žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaní 1/ až 12/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti- parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX o výmere 1045 m2, trvalý trávny porast. Pozemok nie je spoločnou nehnuteľnosťou a je umiestnený mimo zastavaného územia obce W. k. ú. W., okres E.. Žalobca 1/ je zapísaný ako spoluvlastník pod B 35 v podiele 5497/63000, pod B 36 v podiele 20/540, žalobcovia 1/
a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pod B 31 v podiele 35/540 a pod B 34 v podiele 23983/63000. Žalovaná 1/ je podielovým spoluvlastníkom pod B 1 v podiele 6/540, žalovaný 2/ pod B 3 podiele 36/2700, žalovaný 3/ pod B 4 v podiele 30/540, žalovaná 4/ pod B 5 v podiele 12/540, žalovaná 5/ pod B 7 v podiele 45/540, žalovaná 6/ v podiele 18/540 pod B 8, žalovaná 7/ pod B 9 v podiele 90/3780, žalovaný 8/ pod B 10 v podiele 20/540, žalovaná 9/ pod B 12 v podiele 72/2700, žalovaná 10/ pod B 13 v podiele 24/540 , žalovaná 11/ pod B 18 v podiele 90/3780, žalovaná 12/ pod B 19 v podiele 30/540. Pod B 32 je vedený k žalovaným 1/ až 12/ ako správca Slovenský pozemkový fond (č. l. 7 -11, 31-35 spisu).
9. Podľa vyjadrenia Obce Ďurčiná zo dňa 08.03.2022 žalovaní 1/ až 12/ nemajú v obci Ďurčiná vedený trvalý pobyt, ani nie je obci známe miesto ich pobytu. Obec nie je prepojená na Centrálnu ohlasovňu a Register obyvateľov Ministerstva vnútra SR a preto sú uvedené informácie získané len na základe vlastnej obecnej evidencie (č. l. 18-19 spisu).
10. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:
Podľa ust. § 136 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa ust. § 141 ods.1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa ust. § 142 ods.1, 2 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Podľa § 34 ods. 14 z. 330/1991 Zb., pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami podľa písm. b/ s nezisteným vlastníkom a podľa písm. c/ ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.
Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z., ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.
Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z., fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.
Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z., fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených v § 16 ods. 1 písm. b) a c) cit. zák.. Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi, ak o ňu požiada; to platí aj pre náhrady prijaté fondom na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. Náhradu nie je možné previesť na tretiu osobu. Náhrada je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti.
Podľa § 61 z. č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
Podľa § 78 ods. 2 CSP, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku
11. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd so žalobou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Ak teda nedôjde medzi spoluvlastníkmi k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci.
12. Účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sú zásadne všetci podieloví spoluvlastníci, pretože predmetom vyporiadania je vždy celá vec patriaca spoluvlastníkom a je potrebné vyriešiť všetky právne vzťahy vyplývajúce z vyporiadania.
13. Z Listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že ako podieloví spoluvlastníci prejednávanej nehnuteľnosti sú vedení okrem žalobcov 1/ a 2/ aj nimi označení žalovaní 1/ až 12/. Z uvedeného listu vlastníctva vyplýva, že žalovaná 4/ vedená pod B 5 a je označená ako O. W., rod. W. (N.), narodená XX.XX.XXXX a zomretá XX.XX.XXXX. Z uvedeného je nepochybne preukázané, že žalovaná 4/ označená ako neznámy vlastník zomrela pred podaním žaloby už dňa 02.05.1990, pričom žaloba bola podaná dňa 18.02.2022.
14. Z toho dôvodu súd konanie voči žalovanej 4/ zastavil výrokom I. tohto rozsudku konštatujúc, že jednou zo základných procesných podmienok, ktorej splnenie je nevyhnutné na to, aby súd mohol vo veci konať a meritórne rozhodnúť, je aj spôsobilosť subjektov uvedených v žalobe ako žalobcu a žalovaného byť stranou sporu - subjektom konania (§ 61 CSP), pričom ide o takú podmienku konania, ktorej nedostatok nemožno odstrániť. Pri definovaní procesnej spôsobilosti byť subjektom konania ustanovenie § 61 CSP odkazuje na hmotnoprávnu spôsobilosť (spôsobilosť mať práva a povinnosti), ktorú podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka majú fyzické osoby narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. V danej veci smrťou žalovanej 4/ dňa 02.05.1990 jej spôsobilosť na práva a povinnosti zanikla a zanikla tým aj jej procesná subjektivita. Žalovaná 4/ zomrela pred podaním žaloby a v čase začatia konania nemala procesnú subjektivitu, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Ako už súd uviedol procesnú subjektivitu má len ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju priznáva zákon (§ 61 CSP). Spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká smrťou, jedná sa teda o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, v dôsledku čoho postupoval v súlade s ust. §161 ods. 2 CSP v spojení s § 62 OZ vo vzťahu k žalovanej 4/ rozhodol o zastavení konania.
15. Slovenský pozemkový fond je potrebné považovať za zástupcu označeného evidovaného vlastníka len u tých vlastníkov, o ktorých je nepochybné, že existujú, čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy. Takéto označenie nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí už nežijú. Mŕtva fyzická osoba nemá spôsobilosť na práva a povinnosti, z čoho vyplýva aj nedostatok jej právnej subjektivity (§ 62 CSP), pričom nedostatok právnej subjektivity je neodstrániteľnou podmienkou (vadou) konania a má za následok zastavenie konania.
16. V prejednávanej veci z LV č. XXXX predloženého žalobcami, bolo preukázané, že v žalobe označená žalovaná 4/ v čase podania žaloby nežila. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalobcovia sa napriek
výzve súdu bez ďalšieho ani nepokúsili zistiť bližšie identifikačné znaky nielen k žalovanej 4/ ani k ďalším žalovaným. Žalobcovia v žalobe označili ako žalovanú 4/ O. W., nar. XX.XX.XXXX a zomretú XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú SPF.
17. Súd zdôrazňuje, že rozhoduje len na návrh žalobcu. Jedná sa o dispozičný princíp žalobcu, a teda výlučne žalobca má zodpovednosť za stanovenie okruhu subjektov konania a len žalobca je oprávnený navrhnúť zmenu sporových strán v každom možnom prípade a to bez ohľadu, či sa jedná o aktívnu, či pasívnu vecnú legitimáciu. Z toho hľadiska Civilný sporový poriadok nedáva možnosť iným subjektom a ani súdu meniť jednak obsah žaloby a ani okruh strán sporu, čo by aktívnym postupom súdu smerujúcim k správnej identifikácii osoby žalovanej 4/ nebolo dodržané. Pokiaľ teda žalobcovia neupravili identifikáciu žalovanej 4/, súd tak nemohol konať ex offo a označiť v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 žalovanú resp. jej právnych nástupcov, ako neznámych právnych nástupcov po poslednej vlastníčke evidovanej na LV č. XXXX, keďže žalovaná 4/ označená žalobcami v žalobe s prihliadnutím na všetky okolnosti zomrela a už v čase začatia konania nemala procesnú subjektivitu.
18. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/11/2016 odpovedá na otázku zastúpenia SPF v právnych vzťahoch s neznámym vlastníkom. V uvedenom rozhodnutí bolo konštatované, že: „...udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe, či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z. z., teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou (tu por. i § 121 O.s.p.), že mŕtva fyzická osoba, ani už zaniknutá osoba právnická, nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti; s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruka v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby, či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolností reparovateľných postupmi podľa § 107 O.s.p.), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania (podľa § 19 a § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p.). Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“ .
19. V podmienkach prejednávanej veci žalobcovia 1/ a 2/ napriek výzve súdu zotrvali na označení žalovanej 4/ ako O. W. rod. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, preto súd konanie voči nej zastavil a súčasne konštatuje, že v tomto dôsledku nemá daný okruh strán sporu v konaní, čo je dôvodom pre zamietnutie žaloby.
20. Rozhodnutím súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka sa zakladajú nové hmotnoprávne vzťahy po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a preto sa jedná o rozhodnutie majúce konštitutívnu povahu. Aby mohol byť tento cieľ dosiahnutý, musia byť účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva všetci doterajší spoluvlastníci. Je tomu tak preto, že účastníci tohto konania majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 78 CSP. Jedná sa o konanie, kedy ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých spoluvlastníkov ako účastníkov hmotnoprávneho vzťahu, čo platí bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Napokon
ani naplnenie zákonných predpokladov pre zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva by nemohlo byť bez účasti všetkých spoluvlastníkov založené, keď posúdenie hľadiska účelovosti využitia veci by nebolo pri neúčasti všetkých spoluvlastníkov realizovateľné. Ak sa teda konania nezúčastnili všetci podieloví spoluvlastníci, je táto skutočnosť dôvodom k zamietnutiu žaloby.
21. Civilný sporový poriadok v ust. § 78 ods. 2 CSP určuje postup súdu v prípade, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1 označeného ustanovenia v podobe zamietnutia žaloby. Jedná sa o rozhodnutie v merite veci, pretože v danom prípade by neboli súčasťou procesného spoločenstva, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, v súdenom prípade všetci podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti. Jedným z predpokladov úspešnosti žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vecná legitimácia účastníkov/subjektov konania. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musia byť účastníkmi konania všetci spoluvlastníci. Rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí neboli účastníkmi konania (R16/1967, M Cdo 6/2003).
22. Keďže súd konanie voči žalovanej 4/ ako jednej z podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti zastavil, následne, nakoľko účastníkmi konania neboli všetci podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobcovia domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd žalobu podľa § 78 ods. 2 CSP zamietol.
23. Podľa § 257 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“ ), výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že stranám sporu nárok na ich náhradu nepriznal. Aj keď bola žaloba žalobcov zamietnutá a konanie voči žalovanej 4/ zastavené, patrila by náhrada trov konania strane žalovaných, súd však pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Súd zohľadnil špecifickú povahu konaní tohto druhu. V konaní podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, hoci je konaním sporovým, nie je rozhodujúce, kto zo spoluvlastníkov podal návrh vo veci podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka na súd a zaujal tak procesné postavenie žalobcu v konaní proti druhému, nevyhnutne v postavení žalovaného. V tomto konaní ide o špecifickú situáciu a je potrebné prihliadať predovšetkým na to, že účastníci majú na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán sporu. Súd zároveň zohľadnil aj skutočnosť, že zástupca žalovaných bol v spore pasívny, čiže žiadne trovy konania mu ani nevznikli, ako aj skutočnosť, že žalovaná 4/ je subjekt bez právnej subjektivity.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.