Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-253-2012.pdf
PDF · 80.65 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/253/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa B. proti odporcovi P., o zaplatenie 3.030,07 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. apríla 2012, č.k. 19C/174/2011-23, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.059,38 Eur s 8,76 % úrokom ročne od 26.08.2009 do zaplatenia, a to v splátkach 30 Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšujúcej časti návrh zamietol. Zároveň určil, že podmienky v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 02.08.2008 v časti týkajúcej sa ročnej úrokovej sadzby 38,54 % a v časti celkových nákladov spotrebiteľa vo výške 56.740 Sk sú neprijateľnými a z toho dôvodu neplatnými. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, keď z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zmluva, uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 02.08.2008, má v danej veci charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože jej obsah odporca nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, keďže tento bol už vopred pripravený, predtlačený. Dodávateľom v tomto prípade je navrhovateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť. Spotrebiteľom je odporca, ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú obdobnú činnosť. Vzhľadom na ust. § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka bolo povinnosťou súdu zisťovať, či zmluva o úvere neobsahovala neprijateľné podmienky, a či neodporuje niektorým dojednaniam a dobrým mravom a nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov. Podľa názoru súdu prvého stupňa niektoré časti zmluvy sú svojím obsahom koncipované tak, že pôsobia jednostranne v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, a to predovšetkým v časti ročnej úrokovej sadzby 38,54 %, ako aj celkových nákladov spotrebiteľa 56.740,- Sk. Ide o neprimerane vysoké úroky, ktoré navrhovateľ od odporcu požadoval za poskytnutý úver, ako aj neprimerane vysoké náklady za dohodnutý úver. Takéto podmienky súd preto považoval v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka za neprijateľné. Súd prvého stupňa mal zistené, že na základe žiadosti odporcu poskytol navrhovateľ úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 Eur). Odporca podľa tvrdenia navrhovateľa zaplatil 605,38 Eur v nepravidelných mesačných splátkach. Odporca teda zostal navrhovateľovi dlžný na úverovej istine zo zmluvy, ktorá je predmetom sporu, sumu 1.054,32 Eur (1.659,70 - 605,38). K tejto nezaplatenej čiastke súd pripočítal zmluvnú pokutu vo výške 5,08 Eur, ktorú považoval za primeranú zostatku nesplatenej istiny. Preto zaviazal odporcu k povinnosti
zaplatiť vo výroku uvedenú sumu, nakoľko mal za to, že z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť, preto súd návrh v časti, týkajúcej sa dohodnutých úrokov a sankcií vyplývajúcich z neplatných zmluvných podmienok, zamietol bez toho, že by použil moderačné právo, nakoľko podľa názoru súdu neplatnú podmienku nie je možné znižovať. Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škody, alebo primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto podmienku vo výroku rozhodnutia. Preto súd vymedzil, ktoré dohodnuté jednostranne určené podmienky vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom považuje za neprijateľné a určil ich z tohto dôvodu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia za neplatné. Nakoľko odporca sa dostal do omeškania, navrhovateľ má nárok na úrok z omeškania podľa § 559 ods. 2 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý súd stanovil vo výške 8,76 % v súlade s návrhom navrhovateľa, pretože nemohol prekročiť návrh ohľadne uplatnených úrokov. Keďže mal navrhovateľ v konaní úspech iba čiastočný, rovnako ako odporca, súd rozhodol o trovách konania tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z nich. Lehotu na plnenie povinnosti v splátkach určil podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa ktorej súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Mal za to, že splátky vo výške 30 Eur mesačne sú sumou, ktorú odporca môže splácať. V prípade, že nebude tieto splátky riadne uhrádzať, stane sa splatným celý dlh naraz.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Navrhovateľ vyslovil presvedčenie, že zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach, tak ako ich uvádza súd. Poukázal na ust. § 53 ods. 1 OZ, kedy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Poukázal na ust. § 2 písm. b), c) zákona č. 258/2001 Z. z., z ktorých vyplýva, že výška úroku v tomto zmluvnom vzťahu sa považuje za cenu plnenia a preto výšku úrokov, ktorá je cenou plnenia nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Rovnako nesúhlasil s tým, že celkové náklady by v dohodnutej výške boli neprimerane vysoké. Pojem náklady úveru je v zmluvách o úvere premietnutý pod skratkou RPMN, ktorá predstavuje celkové náklady spojené s úverom. Do tohto výpočtu sa zahŕňajú nielen výška úrokovej sadzby, ale aj poplatky, ktoré sú spojené s úverom. V úverovej zmluve bola RPMN uvedená na čiastku 47,20 %. Je pravdou, že odporca nemohol podstatnejším spôsobom ovplyvniť obsah úverovej zmluvy, avšak na druhej strane je pravdou aj to, že pokiaľ odporca nesúhlasil s obsahom úverovej zmluvy a úverovými podmienkami, mohol sa rozhodnúť, že túto nepodpíše, čo však neurobil. Odporca telefonicky kontaktoval zamestnancov navrhovateľa za účelom získania úveru, teda finančnej hotovosti s tým, že zo všetkých týchto skutočností je teda zrejmé, že predmetná úverová zmluva nebola a ani nie je v rozpore so zákonom, zákon neobchádza, a preto má žalobca za to, že konštatovanie súdu prvého stupňa uvedené v napadnutom rozsudku je neopodstatnené. Poukázal tiež na vyjadrenie generálnej advokátky pri rozhodovaní Súdneho dvora EÚ pod č. C-453/2010, ktorá za najdôležitejšiu časť pri skúmaní podmienok úverovej zmluvy uviedla dôraz na zodpovednosť spotrebiteľa, ktorý si má pred uzavretím zmluvy zvážiť jej obsah a nespoliehať sa len na ochrannú ruku štátu.
Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti, v ktorej súd prvého stupňa určil, že podmienky v zmluve o úvere v časti týkajúcej sa ročnej úrokovej sadzby 38,54 % a v časti nákladov spotrebiteľa 56.740,- Sk sú neprijateľnými a z tohto dôvodu neplatnými podmienkami, ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Odvolací súd preskúmal námietky navrhovateľa, ktoré boli v odvolaní vznesené a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa v danej veci. Z daného titulu si osvojil aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, na ktoré poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva.
Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu, teda úroky na určitú dobu za účelom ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel.
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, uzavretú medzi účastníkmi konania, správne súd prvého stupňa posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu a správne v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka potom skúmal, či daná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje neprijateľné podmienky a neodporuje dobrým mravom a nespôsobuje tak nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov. V danom prípade, ako vyplýva zo zmluvy o úvere, navrhovateľ ako dodávateľ zmluvné podmienky úveru s odporcom nevyjednával, nemajú teda charakter individuálnych zmluvných podmienok (zmluva je uzavretá na predtlačenom formulári).
Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, v rámci ktorého sa zaoberal úrokovou sadzbou z úveru, ktorá je neprimerane vysoká a odporuje dobrým mravom.
Neprimeraná výška úrokov je v spoločnosti neuznávaná a hodnocujúca ako odporujúca dobrým mravom. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke, sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám chovania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle rozhodnutia NS SR, sp. zn. 5Cdo 26/2011 ide o neplatnosť úrokov v celom rozsahu, ktoré nie je možné modifikovať.
Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvné úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle inperatívu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Poukazuje na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5Cdo 26/2011, kde sa konštatuje neplatnosť 48 %-ných úrokov pre rozpor s dobrými mravmi. Aj podľa názoru odvolacieho súdu zmluvné úroky za poskytnutý úver v dojednanej zmluve o spotrebiteľskom úvere sú neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi.
V danom prípade podstatnú časť úveru, teda náklady spotrebiteľa (t. j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) predstavujú sumu 56.740,- Sk, pričom úver bol poskytnutý vo výške 50.000,- Sk, teda náklady spotrebiteľa dosahujú 113,48 % z ceny poskytnutého úveru. Rovnako neprimerané boli tak aj vysoké náklady za dohodnutý úver.
Takéto dohodnuté podmienky súd prvého stupňa správne považoval v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka za neprijateľné, a teda za neplatné. Postup súdu prvého stupňa, ktorý podmienky špecifikované vo výroku rozsudku v nadväznosti na ust. § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka vyslovil za neprijateľné a z tohto dôvodu aj vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol, bol správny.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko si trovy podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .