Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-260-2013.pdf
PDF · 71.58 KB
Case nature
Subarea
2Er/260/2013
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: B. R., nar. XX. X. XXXX, naposledy bytom R. XX, XXX XX R., štátny občan SR, v konaní o vymoženie istiny vo výške 938,14 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Kováčovi, PhD., Exekútorský úrad Košice so sídlom Južná trieda č. 93, 040 01 Košice, vo výške 39,83 EUR a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 17. 6. 2013 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD., Exekútorský úrad Košice so sídlom Južná trieda č. 93, 040 01 Košice, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 6. 6. 2013, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 7. 6. 2013, a exekučného titulu právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov č. 1305515931 zo dňa 1. 4. 2013, vydaného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s.. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 11. 5. 2013 a vykonateľnosť dňa 19. 5. 2013. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia istiny vo výške 938,14 EUR spolu s príslušenstvom. Súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Kováčovi, PhD., Exekútorský úrad Košice so sídlom Južná trieda č. 93, 040 01 Košice, dňa 27. 6. 2013 pod číslom 5710 030166 *.
V priebehu exekučného konania súd z vlastnej rozhodovacej činnosti zistil, že povinný dňa 17. 9. 2013 zomrel. Okresný súd Stará Ľubovňa dňa 14. 3. 2014 uznesením sp. zn. 6D/144/2013 dedičské konanie po nebohom povinnom zastavil, nakoľko nebohý povinný zanechal majetok nepatrnej hodnoty.
Dňa 23. 5. 2014 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti zomrelého povinného v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“). Súdny exekútor súčasne súdu predložil aj vyúčtovanie trov exekúcie..Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Keďže povinný počas exekučného konania zomrel a zanechal po sebe majetok nepatrnej hodnoty, v dôsledku čoho bolo dedičské konanie po povinnom zastavené, súd exekúciu zastavil, pretože majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 (zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 3/2012). Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať(§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že v prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je osobitným dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie majetok takej hodnoty, aby postačoval na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
O náhrade trov účastníkov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. a podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože konanie bolo zastavené.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 a § 200 ods. 2 EP a v súlade s § 14, § 15 a § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len ,,cit. vyhl.“) tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 EUR. .Tieto trovy pozostávajú z:
1./ § 14 a § 15 cit. vyhl. - odmena exekútora pri zastavení exekučného konania
- minimálna odmena 33,19 EUR
20 % DPH zo sumy 33,19 EUR 6,64 EUR
Trovy exekúcie celkom: 39,83 EUR
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 203 ods. 2 EP zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného a súčasne mu uložil uhradiť tieto trovy súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na
tunajšom súde v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného
vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v /akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.