Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7S-159-2011.pdf
PDF · 148.11 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/159/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu P A L A D I U M G R O U P, s.r.o., Gemerská 3, Košice, zast. AK H.I.F., s.r.o., Na vŕšku č.2, Bratislava, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Peter Filip, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Banská Bystrica, Lazovná č. 63, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/223/16100-107924/2011/999523- r zo dňa 24.10.2011 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozhodnutím č. I/223/16100-107924/2011/999523-r zo dňa 24.10.2011 Daňové riaditeľstvo SR ako odvolací správny orgán podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV. č. 698/230/37365/11/Tak zo dňa 23.05.2011, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 cit. zákona vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmu právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2009 v sume 1 162 313,72 eur.
Žalovaný sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia stotožnil so závermi daňovej kontroly dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2009, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 698/320/30036/2011/Lac zo dňa 99.04.2011, ktorý bol daňovému subjektu doručený a s týmto prerokovaný dňa 19.05.2011. Z citovaného protokolu vyplýva, že daňový subjekt v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za uvedené zdaňovacie obdobie priznal daň vo výške 19 620,12 eur, čo predstavuje o 1.162.313,72 menej, ako bolo zistené správcom dane pri daňovej kontrole.
V jej priebehu bolo zistené, že v predmetnom zdaňovacom období si daňový subjekt zaúčtoval do nákladov okrem iných aj dodávateľské faktúry od dodávateľov TRANSDIRECT s.r.o., Bidovce 177 za nákup reklamných služieb podľa zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 30.12.2008 a RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., Učňovská 1, Košice za reklamné služby podľa zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 29.01.2009.
Na základe výsledkov kontroly a vykonaných dožiadaní správca dane neuznal daňovému subjektu zaúčtovaný náklad - dodávateľské faktúry (13 ks) tak, ako sú špecifikované na strane 9 dodatočného platobného výmeru zo dňa 23.05.2011 v celkovej sume 514 442,71 eur bez DPH od dodávateľa TRANSDIRECT s.r.o., Bidovce 177 za dodané služby špecifikované v týchto faktúrach. Dodávky predmetných služieb mali byť realizované na základe zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 30.12.2008, predmetom ktorej je stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní
elektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch v období január 2009. Za účelom preverenia zistených skutočností zaslal správca dane dožiadanie Daňovému úradu Košice V dožiadanie zo dňa 26.01.2011, výsledkom ktorého bolo zistenie, že konateľ uvedenej spoločnosti V. C. spoločnosť predal, terajší konateľ N. M. so správcom nespolupracuje a na adrese zistenej v registri obyvateľov SR je neznámy. Pôvodný konateľ V. C. sa ako svedok do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 18.04.2011, ktorého sa daňový subjekt i napriek upovedomeniu o jeho konaní nezúčastnil, vyjadril že v roku 2009 spolupracoval so žalobcom, predmetné faktúry (13 ks) vystavil a podpísal, zdaniteľné obchody uvedené na faktúrach sa uskutočnili a faktúry boli uhradené, tieto boli spoločnosťou TRANSDIRECT s.r.o., zaúčtované v účtovníctve a DPH a daň z príjmov právnickej osoby bola z nich odvedená. Zároveň uviedol, že uvedená spoločnosť nezamestnávala žiadnych zamestnancov,. On ako konateľ nakupoval vstupné dáta, ktoré následne sám spracoval do výstupných grafických foriem a elektronických výstupov. Vstupné dáta vyhodnocoval tiež sám prostredníctvom software - DATA ANALYZER a upravoval ich tak, aby zodpovedali požiadavke objednávateľa - žalobcu. Návrh a realizáciu TV spotu realizoval sám, predkladal viacero návrhov, ako by mal spot vyzerať. Štatistiky sledovanosti, monitoring tlače - dáta nakúpil od dodávateľov spoločnosti TRANSDIRECT s.r.o., grafické návrhy dodal objednávateľ - žalobca. Mená svojich dodávateľov si nepamätal, komunikoval s veľkým množstvom subdodávateľov. Program DATA ANALYZER mu poskytol objednávateľ od firmy MEDIAN SK. Daňové a účtovné doklady nemal k dispozícii, pretože ich odovzdal novému konateľovi.
Rovnako neuznal daňovému subjektu zaúčtovaný náklad - dodávateľské faktúry (184 ks) tak, ako sú špecifikované na strane 10 až 14 citovaného dodatočného platobného výmeru celkovej sume 5 602 997,91 eur bez DPH od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., Učňovská 1, Košice, za dodané služby špecifikované v týchto faktúrach. Dodávky predmetných služieb mali byť realizované na základe zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 29.01.2009, predmetom ktorej je stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní elektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch v období február až december 2009 pre projekty objednávateľa a pre reklamné kampane. Za účelom overenia zistených skutočností zaslal správca dane dožiadanie Daňovému úradu Košice II, výsledkom ktorého bola zistená skutočnosť, že spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. na adrese sídla nesídli. Výzva na predloženie dokladov zaslaná na adresu trvalého pobytu konateľky W. T., K. XX, C., sa vrátila neprevzatá z dôvodu „adresát neznámy“. Podľa údajov Registra obyvateľov SR je menovaná prihlásená od 10.02.2010 k trvalému pobytu na adrese Košice
- sídlisko KVP. Do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 25.02.2011 bývalý konateľ spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. p. Q. L. uviedol, že v roku 2009 táto obchodná spoločnosť spolupracovala so žalobcom a pre tohto ako odberateľa vystavila spolu 184 faktúr. Faktúry vystavila externá účtovníčka spoločnosti O.. B.Á. a podpísal ich konateľ spoločnosti. Konateľ tvrdil, že obchody boli uskutočnené subdodávateľským spôsobom, pretože spoločnosť nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Faktúry boli zaúčtované v účtovníctve a daň uhradená. Reklamné a iné služby si spoločnosť objednávala u viacerých dodávateľov, ale ich mená si nepamätá, osobne ich nepoznal a nakontaktoval sa na nich cez internet. Účtovné ani daňové doklady spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nemá k dispozícii, pretože ich osobne odovzdal novej konateľke spoločnosti O.. W. T..
Konateľ žalobcu T.. M. A. do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 22.03.2011 uviedol, že na základe zmluvy o vykonaní reklamy uzatvorenej so spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. boli služby dodané v objednanom rozsahu a požadovanej kvalite. Správca dane zistené skutočnosti a žalobcom predložený dôkazný materiál vyhodnotil tak, že daňový subjekt nezdôvodnil, prečo si reklamné služby objednal v uvedenej spoločnosti, ktorá ich reálne nevykonávala, ale si ich ďalej objednávala od iných subjektov. Nesúhlasil s tvrdením O.. L., že žalobca si len objednal a následne prevzal predmet zdaniteľných plnení, pretože žalobca aktívne spolupracoval pri tvorbe reklamnej kampane.
Žalobca v priebehu daňovej kontroly predložil ako dôkazy monitoringy mediálnej kampane a mediálnych a časových plánov v televíziách a rozhlase za obdobie január až december 2009, umiestnenie bilboardov, televízne a rozhlasové spoty a štatistiky sledovanosti jednotlivých televízií a CD nosiče. Uvedené materiály nedokazujú, že boli dodané subdodávateľmi a že títo subdodávatelia skutočne spracovali, vyrobili a dodali fakturované služby. V rámci daňovej kontroly správa dane zistil, že daňový subjekt RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nezamestnával žiadnych zamestnancov, ktorí by tieto služby vykonávali. Svedok - bývalý konateľ spoločnosti Q. L. pri ústnom pojednávaní uviedol, že ani
on reklamné služby nevykonával, ale v plnom rozsahu boli nadobudnuté od iných spoločností. Mená týchto spoločností podľa jeho vyjadrenia si nepamätá. Z toho vyplýva, že žalobca ani jeho dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nepreukázali, že k uskutočneniu fakturovaných služieb medzi nimi skutočne došlo. Správca ďalej uviedol, že okrem toho z predložených CD nosičov - časť bildoardy zistil, že dátum vykonania snímok dokumentujúcich umiestnenie bilboardov k reklamným kampaniam je v mnohých prípadoch skorší, než je kontrolované zdaňovacie obdobie, t.j. január až december 2009. Toto konštatovanie konkretizoval údajmi z CD nosičov, podľa ktorých snímky k reklamným kampaniam v zdaňovacom období január až december 2009 boli vyhotovené v rokoch 2004 až 2008.
Správca dane ďalej uviedol k štatistikám sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, že jednotlivé média si vykonávajú vlastné štatistiky, resp. ich pre nich vykonávajú iné subjekty. Napr. štatistiky sledovanosti jednotlivých televízií sú vykonávané na základe peoplemetrov umiestnených v domácnostiach. Na základe toho prieskumu sú vypracované štatistiky sledovanosti, ktoré majú televízie k dispozícii. Rovnako si prieskum počúvanosti a čítanosti vykonávajú rozhlas a printové médiá. Takéto prieskumy realizujú subjekty ako MEDIAN SK, s.r.o., ktoré zverejňujú výsledky prieskumov na svoje internetovej stránke. Údaje takého druhu sú zverejňované aj na internetovej stránke www.mediansk.sk, takže žalobca mohol získavať dáta z týchto webových stránok a neobjednávať si služby od iných subjektov. Žalobca síce predložil štatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, čo je len konečný produkt, ale nepredložil dôkaz, na základe čoho k týmto výsledkom sledovanosti, počúvanosti a čítanosti dospel, ani ktorý subjekt tieto štatistiky vykonal.
Na odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 24.10.2011 potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV. zo dňa 23.05.2011. Zosumarizovalo skutkový stav zistený správcom dane. Konštatovalo, že daňová kontrola bola vykonaná na základe žiadosti Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, oddelenie finančnej polície Košice. Správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených dokladov, preto nevychádzal len z faktúr predložených žalobcom, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť, a či fakturované tovary a služby žalobca prijal od spoločnosti uvedenej na dokladoch. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly ani v odvolacom konaní nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by odstránil dôvodné pochybnosti o vykonaní tzv. prípravných prác, štatistík a ich rozsah dodávateľskou spoločnosťou. Malo byť v jeho záujme a v nadväznosti na to povinnosťou aktívne sa starať o to, aby svoje procesné práva využil, aby predložil relevantné doklady riadne a nepochybne preukazujúce uplatnenie predmetných nákladov ako daňových. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť iba tvrdením, že predmetné faktúry boli vystavené a zaúčtované v účtovníctve daňového subjektu.
K námietke daňového subjektu, ktorý vo veci uskutočnenia dodania predmetných služieb sa odvoláva na vyjadrenie bývalého konateľa spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. a TRANSDIRECT s.r.o. odvolací správny orgán uviedol, že svoje tvrdenia o spolupráci a uskutočnení zdaniteľných obchodov konateľ žiadnymi inými relevantnými dôkazmi okrem faktúr, ktoré kopírujú objednávky, nepodložil. Daňové účtovné doklady sami o sebe nepreukazujú, že predmetné služby boli dodané práve uvedenými spoločnosťami. Tieto spoločnosti pre žalobcu práce svojimi zamestnancami nevykonávali, ale celý objem prác zabezpečovali cestou subdodávateľov, na mená ktorých si nevedeli spomenúť, pričom poskytovanie predmetných služieb týmito dodávateľmi malo byť vykonávané aj v zdaňovacom období roku 2010. Preto odvolávanie sa svedkov na nedostatok pamäti nie je podľa jeho názoru na mieste, pretože tieto tvrdenia svedka vzniknuté pochybnosti neodstránili, ale znemožnili správcovi dane vykonať ďalšie dokazovanie.
K odvolacej námietke žalobcu, pokiaľ ide o podané daňové priznania dodávateľských subjektov, odvolací správny orgán uviedol, že takéto podanie daňového priznania ešte nepreukazuje, že daňový subjekt do daňového priznania zahrnul všetky príjmy a výdavky a už vôbec nie, ktorých odberateľov a dodávateľov sa týkajú. Daňovým priznaním daňovník iba deklaruje výšku svojej daňovej povinnosti, ale nepreukazuje, že výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu bol v daňovom priznaní uvedený správne. Vzhľadom k tomu, že správcovi dane nebolo umožnené preveriť skutočnosti uvedené v daňových priznaniach z dôvodu, že konatelia dodávateľských spoločností TRANSDIRECT s.r.o. a RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. so správcom dane nespolupracujú, správca dane na tieto dôkazy neprihliadal.
K námietke žalobcu týkajúce sa predložených dôkazov (monitoringy mediálnej kampane a mediálnych plánov v jednotlivých televíziách a na rozhlasových staniciach, bilboardov) odvolací správny orgán uviedol, že súhlasí so žalobcom, že hodnota reklamy je merateľná podľa počtu ľudí, ktorí ju videli, počuli a čítali a že tieto informácie sú najdrahšou a najkomplikovanejšou zložkou pri rozhodovaní, kam a kedy reklamu umiestniť alebo odvysielať, ale predložené materiály žalobcom nepreukazujú, že boli dodané práve sporným dodávateľom a nepreukazujú ani skutočnosť, že tieto nadobudli od iných spoločností. K predloženým monitoringom mediálnej kampane odvolací správny orgán uviedol, že predložené materiály nepreukazujú, že monitoring mediálnej kampane pre žalobcu vykonali uvedené spoločnosti. Názov spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. je umiestnený iba na obale, na jednotlivých stránkach je umiestnené iba logo spoločnosti PALADIUM GROUP, s.r.o. Jednotlivé štatistiky sledovanosti televíznych staníc nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť o tom, kto ich spracoval. Sú to údaje bežne dostupné na internetových stránkach. Tieto dokumenty obsahujú dátum, počet a čas vysielania jednotlivých spotov v jednotlivých médiách, grafické návrhy a fotodokumentáciu umiestnenia bilboardov. Odvolací orgán zdôraznil, že odvysielanie jednotlivých spotov v médiách správca dane nespochybnil, spochybnil iba vykonanie tzv. prípravných prác, štatistík, ktoré mali pre žalobcu vykonať dodávateľské spoločnosti, a to hlavne ich rozsah.
K vyjadreniu konateľa žalobcu, že žalobca spracovával nejaké vstupné dáta do výstupnej podoby, odvolací správny orgán uviedol, že žalobca nepreukázal, o aké spracovanie týchto dát išlo, čo všetko musel dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. na vstupných údajoch urobiť a čo urobil ďalej sám žalobca. Žalobca sa napriek požiadavke správcu dane nevyjadril, prečo si vybral za dodávateľa práve spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., ktorá všetky jeho požiadavky v zmysle uzatvorenej zmluvy vykonávala iba cez subdodávateľov nájdených cez internet.
Odvolací správny orgán ďalej uviedol, že žalobca nevyvrátil ani tvrdenia správcu dane, že médiá si vykonávajú vlastné štatistiky sledovanosti počúvanosti a čítanosti alebo ich pre nich vykonávajú iné subjekty a nepoprel, že niektoré z nich využíval on sám, ale aj jeho dodávatelia.
Odvolací správny orgán tiež uviedol, že žalobca ako objednávateľ uzatvoril dňa 29.01.2009 s dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. zmluvu o vykonaní reklamy. Podľa výpisu z obchodného registra obchodná spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. vznikla dňa 07.02.2009. Bola založená jediným spoločníkom, ktorý je súčasne konateľom spoločnosti Od uvedeného dňa, t.j. od 07.02.2009 mohla vstupovať do uzatvárania obchodných prípadov. Následne svoj obchodný podiel na základe zmluvy o prevode obchodného podielu previedla na nového spoločníka ( konateľa) dňa 16.03.2010. Kontrola u žalobcu, pre ktorého táto spoločnosť vykonávala služby na základe uzatvorenej zmluvy, bola začatá zamestnancami správcu dane dňa 25.05.2010. Všetky tieto zistené skutočnosti poskytujú dôkaz o nehodnovernosti tvrdení o poskytnutí reklamných služieb.
Odvolací správny orgán ďalej uviedol, že zmluvy o vykonaní reklamy s dodávateľmi sú spísané všeobecne. Predmet zmluvy nemal vypovedaciu schopnosť, ostatné časti zmluvy majú všeobecný charakter, neobsahujú konkrétne skutočnosti o činnostiach, ktoré mal dodávateľ vykonať pre odberateľa, v akom rozsahu a v lehote a neobsahujú ani ceny. Z predložených faktúr a objednávok je pre žalovaného evidentné, že jednotlivé položky uvedené vo faktúre sú totožné s objednávkou, sú jej kópie. Jednotlivé položky nie sú zrozumiteľné nadefinované a bez ďalšej konkretizácie a bez toho, aby dodávateľ preukázal objednávateľovi, čo dodal, nemajú vypovedaciu hodnotu.
K námietke daňového subjektu, že správca dane nezisťoval, či sa akcie uvedené na fotografiách uskutočnili, či boli prenajaté plochy na tento účel, ktoré médiá zabezpečovali reklamu, odvolací správny orgán uviedol, že tieto námietky sú v rozpore so skutočnosťou. Správca dane na základe dožiadania u príslušných správcov dane (Daňový úrad Stará Ľubovňa - dodávateľ PARTNER BARTER NET, s.r.o. a Daňový úrad Košice II. - dodávateľ Servis Creativ, s.r.o.) overil uskutočnenie služieb deklarovaných na faktúrach a konštatoval, že tieto boli vykonané a odvysielané. Správca dane preverovaním zistil, že daňový subjekt PARTNER BARTER NET, s.r.o. dodal reklamné služby podľa zmluvy o spolupráci zo dňa 28.12.2008, teda boli odvysielané a vyrobené TV spoty a rádio spoty, vykonaná printová reklama a printová inzercia a bilboardová reklama. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou nespochybnil reklamu samotnú, ale spochybnil, že prípravné služby súvisiace so samotnou reklamou boli dodané daňovému subjektu práve spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. a TRANSDIRECT s.r.o.
Odvolací správny orgán dospel k záveru, že námietky žalobcu sú neopodstatnené. Správca dane pri vyčíslení základu dane a následne daňovej povinnosti postupoval v súlade s § 2 ods. 3 a ods. 6 a § 29 ods. 2 zákona o správne daní a poplatkov, pričom daňový subjekt bol oboznámený so všetkými zistenými skutočnosťami a bolo mu umožnené vyjadriť sa k jednotlivým zisteniam.
Včas podanou žalobou zo dňa 29.11.2011 sa žalobca domáhal zrušenia predmetného rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR, ako aj dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Košice IV. a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že v postupe správcu dane, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil aj odvolací správny orgán, došlo k porušeniu ustanovení § 2 ods.1, 3, § 29 ods. 4 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. týkajúcich sa dokazovania, ako aj porušeniu § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, týkajúceho sa definície daňového výdavku. Nesúhlasil s neuznaním daňových výdavkov správcom dane na základe dodávateľských faktúr od dodávateľov TRANSDIRECT s.r.o. a RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Poukázal na to, že je neprípustným excesom z hraníc zákonnosti upravujúcej daňové konanie, aby bol daňový subjekt sankcionovaný za výber svojho obchodného partnera. Uviedol, že správne orgány porušili počas daňovej kontroly základné zásady daňového konania najmä v spojitosti s rozsahom dokazovania a s tým súvisiacim dôkazným bremenom, ktoré znáša daňový subjekt.
Žalobca poukázal na skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré podľa neho hodnoverne majú preukázať existenciu správcom dane neuznaných zaúčtovaných nákladov, a to dodávateľské faktúry, zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 30.12.2008 a zo dňa 29.01.2009, vyjadrenie bývalého konateľa obchodnej spoločnosti TRANSDIRECT, s.r.o. Q. L., vyjadrenie konateľa žalobcu T.. M. A., monitoringy mediálnej kampane, mediálne plány v jednotlivých televíziách a na rozhlasových staniciach a bildoarchoch a zmluvu o spolupráci 28.12.2008 medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou PARTNER BARTER NET, s.r.o. , na základe ktorej boli dodané reklamné služby, odvysielané a vyrobené TV spoty, printová reklama, printová inzercia a bilboardová reklama. Uviedol, že odvolací správny orgán odôvodnil svoje pochybnosti o dodaní služieb len tým, že údajne ide o informácie dostupné na internetových stránkach iných subjektov. Podľa žalobcu je rozhodujúce, že žalobcu v zásade ani nezaujímal postup jeho dodávateľov, pretože dostal presne také plnenie, t.j. spracované dáta, ktoré boli potrebné pre jeho podnikanie. Ako svojvoľné hodnotenie dôkazov odvolacím správnym orgánom žalobca hodnotí jeho konštatovanie, podľa ktorého správcom dane nebolo spochybnené odvysielanie jednotlivých spotov v médiách a bolo spochybnené iba vykonanie tzv. prípravných prác, štatistík, ktoré mali pre žalobcu vykonať dodávateľské spoločnosti, a to hlavne ich rozsah. Podľa žalobcu z jednotlivých vecí jednoznačne vyplýva, že na to, aby mohli byť odvysielané jednotlivé spoty, ktoré žalovaný nespochybňuje, bolo nevyhnutné zabezpečiť realizáciu prípravných prác, ktoré determinovali výrobu a správne zameranie predmetných spotov. Len na základe štatistík dodaných obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. vedel žalobca svojmu odberateľovi obchodnej spoločnosti SERVIS CREATIV, s.r.o. doložiť efektívne využitie financií určených na jednotlivé segmenty, ale súčasne tieto štatistiky umožnili žalobcovi najefektívnejšie nakupovať na reklamnom trhu jednotlivé zložky reklamy.
Žalobca hodnotil tvrdenie odvolacieho správneho orgánu, podľa ktorého jednotlivé štatistiky obsahujú množstvo údajov a dát, ale nepreukazujú, kedy a kto ich spracoval, ako účelovú konštrukciu, pretože správca dane si nemôže svojvoľne určovať, ako má vyzerať plnenie, na ktorom sa dohodli dva podnikateľské subjekty.
Podľa žalobcu je vecou obchodnej politiky a súčasne slobodnou voľbou každej obchodnej spoločnosti výber jej obchodného partnera a realizácia tohto práva nemôže byť daňovému subjektu na ujmu. Žalobca sa nevie vyjadriť k subdodávateľom svojich dodávateľov, ale je to pochopiteľné, pretože tento fakt žalobcu ani nezaujíma. Žalobca mal záujem len o plnenie vyplývajúce zo zmluvy, ktoré mu bolo v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite poskytnuté. Svojmu dodávateľovi za poskytnuté služby riadne zaplatili a tento si riadne plní svoje odvodové povinnosti do štátneho rozpočtu. Žalobca uviedol, že nemôže zodpovedať za činnosť svojich dodávateľov, nemôže zodpovedať za účtovnú a inú evidenciu odlišných daňových subjektov. Preto považuje rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR za arbitrárne a vedené jedinou snahou, a to rozhodnúť v prospech negatívneho záveru o plnení žalobcových daňových povinností.
S poukazom na ustanovenie § 29 ods.4 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. uviedol, že žalobca ako daňový subjekt nemôže preukazovať skutočnosti, ktoré sa týkajú správneho určenia dane, resp. plnenia
daňových povinností iného podnikateľského subjektu. Takými dôkazmi žalobca nedisponuje, a preto ich ani nemôže predložiť. Vyslovil presvedčenie, že odvolací správny orgán ako aj správca dane skutočnosti tvrdené a zároveň preukázané daňovým subjektom a jeho dodávateľmi prostredníctvom svedeckých výpovedí nemôže bez ďalšieho ignorovať. Namietal hodnotenie dôkazov v rozpore s ustanovením § 2 ods.1,3 zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný ako aj správca dane nerešpektovali zásadu voľného hodnotenia dôkazov, pretože všetky predložené a súčasne zistené dôkazy spolu navzájom korešpondujú a skutkové okolnosti z nich vyplývajúce vo vzájomnej súvislosti vytvárajú materiálny podklad, ktorý verifikuje fakty. Dôkazná povinnosť daňového subjektu nezahŕňa preukázanie skutočnosti, ktoré súvisia s obchodnou činnosťou iných podnikateľských subjektov.
V ďalšej časti žaloby žalobca rozsiahlo odcitoval časti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf/16/2010 z 18.10.2010.
S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 žalobca uviedol, že nie je možné od platiteľa dane žiadať preukázanie skutočností týkajúcich sa vzťahu dodávateľa a jeho subdodávateľov. Za situácie, keď platiteľ dane preukáže existenciu dodania prostredníctvom faktúr obsahujúcich podrobný zoznam dodaných tovarov a služieb, znáša dôkazné bremeno správca dane, ak chce preukázať opak.
S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 žalobca uviedol, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy tovarov u iných dodávateľov. Je na správcovi dane, aby uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu.
Žalobca vytýkal odvolaciemu správnemu orgánu nerešpektovanie zásady zákonnosti v zmysle § 2 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. Uviedol, že priorizovanie záujmov oprávnených príjemcov daní nemôžu ísť na úkor rešpektovania práv a právom chránených tých osôb, ktoré tieto dane platia. Ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadriadený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. Napokon odcitoval časti bližšie nešpecifikovaných rozsudkov Vrchného súdu v Prahe a Najvyššieho správneho súdu ČR.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 01.02.2012 navrhol žalobu zamietnuť. Reagoval na námietky uplatnené žalobcom v žalobe. Konštatoval, že správca dane nespochybnil predloženie dôkazov vymenovaných žalobcom v žalobe, ale na základe ich hodnotenia spochybnil ich hodnovernosť. Samotná existencia dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami, nemôže byť relevantným dôkazom, pokiaľ ich obsah nemá reálny a pravdivý podklad. Daňovou kontrolou správca dane zistil, že deklarovaný obchod sa uskutočnil nasledovne: Dodávatelia žalobcu PARTNER BARTER NET, s.r.o., TRANSDIRECT, s.r.o. (január 2009), RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. (február až december 2009), žalobca, odberatelia SERVIS CREATIV, s.r.o. a INFINITY MEDIA, s.r.o. Správca dane uznal náklady za reklamné služby vykonané spoločnosťou PARTNER BARTER NET, s.r.o., ktorých vykonanie bolo hodnoverným spôsobom preukázané. Žalovaný za účelom utvorenia si celkového obrazu o predmetnom obchode poukazoval na skutočnosť, že v prípade spoločnosti PARTNER BARTER NET, s.r.o. ide o spoločnosť, ktorá je v oblasti reklamy všeobecne známa, reálne vykonáva reklamné služby, zamestnáva zamestnancov a k jej dodávateľom patrili rozhlasové, televízne, tlačové médiá a iné médiá, ktorú skutočnosť potvrdil aj žalobca v prílohe odvolania. Pritom objednané práce žalobcu od menovanej spoločnosti tvoria len 14% zo zúčtovaných nákladov. Reklamné služby tvoriace 82% zúčtovaných nákladov žalobcu boli dodané spoločnosťami TRANSDIRECT, s.r.o a RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Menované daňové subjekty pritom nezamestnávali žiadnych pracovníkov a dodané služby boli uskutočňované prevažne subdodávateľským spôsobom. Bývalí konatelia týchto spoločností nevedeli týchto subdodávateľov oznámiť (podľa vyjadrení do zápisnice o ústnom pojednávaní si reklamné služby spoločnosti objednávali u viacerých dodávateľov, mená si konatelia nepamätali, osobne ich nepoznali, kontakty na dodávateľov získali cez internet).
Správca dane v súvislosti s objednaním dodávok reklamných služieb žalobcom práve u uvedených spoločností aj vzhľadom k vynaloženiu vysokého objemu finančných prostriedkov, chcel poukázať na možnosť získania informácií týkajúcich sa reklamy tiež iným spôsobom, a to napr. priamo od renomovaných spoločností, akými sú spoločnosť MEDIAN SK, s.r.o., ktorá výsledky svojich
prieskumov zverejňuje na webovej stránke ako aj spoločnosť PARTNER BARTER NET, s.r.o. Kvalitná účelná reklama je totiž podmienená vysokou odbornosťou a znalosťou požiadaviek mediálneho trhu pracovníkov spoločnosti, ktoré majú reklamnú činnosť vo svojom predmete podnikania, vybavenosťou, technickými a personálnymi kapacitami a v neposlednej miere aj spoluprácou týchto spoločností s televíznymi, rozhlasovými a tlačovými médiami.
Q. L., bývalý konateľ spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., síce potvrdil dodanie služieb, ktoré boli predmetom sporných faktúr, ale správcovi dane túto skutočnosť nepreukázal žiadnymi účtovnými dokladmi. V spoločnosti došlo k zmene konateľa, personálna a účtovná agenda bola na základe odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu odovzdaná novej konateľke spoločnosti W. T.. Pre nespoluprácu spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA. s.r.o. nebolo možné sa skontaktovať s jej konateľkou, a preto správca dane nemohol preveriť, či sporné faktúry boli zaúčtované v účtovníctve a príslušné daňové povinnosti boli splnené tak, ako to tvrdí v žalobe žalobca.
Predmet zmlúv o vykonaní reklamy zo dňa 30.12.2008 a 29.01.2009 uzatvorených medzi žalobcom a spoločnosťami TRANSDIRECT, s.r.o. a RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nie je bližšie špecifikovaný. Popis jednotlivých činností súvisiacich s predmetom zmlúv je obsahom vystavených faktúr a objednávok, ktoré navzájom korešpondujú. V prípade spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. bola zmluva uzatvorená 29.01.2009, ale uvedená spoločnosť vznikla zápisom do obchodného registra až 07.02.2009.
Správca dane nespochybnil realizáciu reklamy (konečného produktu, podľa obsahu monitoringov mediálnej kampane), ale dodanie prípravných služieb súvisiacich so samotnou reklamou, ktoré boli predmetom sporných faktúr vyhotovených dodávateľmi TRANSDIRECT, s.r.o. a RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Z predložených dokladov nevyplýva, akým spôsobom, na základe akých podkladov a ktorým subjektom boli spracované štatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti jednotlivých médií, mediálne plány, grafické návrhy, prípadne fotodokumentácia umiestnenia biloboardov, ktoré sú obsahom monitoringov mediálnej kampane. Správca dane svojvoľne neurčoval ako má vyzerať plnenie, na ktorom sa dohodli dva podnikateľské subjekty pri slobodnom výkone svojej podnikateľskej činnosti, len spochybnil uskutočnenie tohto plnenia jedným z týchto podnikateľských subjektov.
Žalovaný ďalej uviedol, že dodatočný platobný výmer správcu dane obsahoval všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 30 zákona č. 511/1992 Zb.
Žalovaný vyslovil súhlas so žalobcom, že je vecou obchodnej politiky a súčasne slobodnou voľbou každej obchodnej spoločnosti výber jej obchodného partnera. Žalobca si musí byť však vedomý toho, že v zmysle ustanovenia § 29 a § 15 zákona č. 511/1992 Zb. je jeho povinnosťou preukázať oprávnenosť uplatňovaných nárokov upravených v daňových hmotnoprávnych predpisoch, v tomto prípade v zákone č. 595/2003 Z.z. Malo byť teda aj v jeho záujme preverovanie svojich obchodných partnerov, aby mal zabezpečené podklady pre preukázanie týchto nárokov. Subdodávateľská forma obchodu predpokladá ako dôkazný prostriedok aj doklady a vyjadrenia dodávateľa, prípadne subdodávateľov odberateľa (žalobcu). Použitie týchto prostriedkov ako dôkaz umožňuje ustanovenie § 29 ods.4 zákona č. 511/1992 Zb.
K žalobcom citovanej judikatúre Najvyššieho súdu SR žalovaný podotkol, že rozhodnutie predstavuje výsledok aplikácie práva na konkrétne vzťahy, a preto má povahu individuálneho právneho aktu, ktorý nie je všeobecne právne záväzný a vždy sa vzťahuje len na určitý konkrétny prípad. Aj skutočnosti, ktoré sú obsahom stanovísk Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe nie je možné zovšeobecniť, lebo aj keď sa zdá, že ide o skutkovo obdobnú problematiku (dokazovanie), vždy je potrebné pri rozhodovaní vychádzať z aplikácie o ustanovení hmotnoprávnych predpisov ako aj procesnoprávnych predpisov správcom dane v konkrétnej veci.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok v zmysle § 250f ods.2 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa súdu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Z obsahu administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie roka 2009 zaúčtoval do nákladov okrem iných aj dodávateľské faktúry od
dodávateľov TRANSDIRECT s.r.o., Bidovce 177 za nákup reklamných služieb podľa zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 30.12.2008 (13 ks) a RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., Učňovská 1, Košice za reklamné služby podľa zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 29.01.2009 (184 ks) tak, ako boli špecifikované v dodatočnom platobnom výmere na str. 9 - 14.
Súčasťou administratívnych spisov je daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby - žalobcu za rok 2009, zápisnice o ústnych pojednávaniach zo dňa 18.04.2011 (výsluch bývalého konateľa daňového subjektu TRANSDIRECT s.r.o., Daniela Krestu) a zo dňa 25.02.2011 (výsluch bývalého konateľa daňového subjektu RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Q. L.) ,zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 22.03.2011 (výsluch konateľa žalobcu T.. M. A.), faktúry dodávateľa TRANSDIRECT s.r.o. špecifikované na strane 9 dodatočného platobného výmeru správcu dane spolu s objednávkami služieb, ktoré doslovne kopírujú predmet služby, jednotkovú cenu služby, množstvo a cenu za objednané služby a dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., špecifikované na strane 10 až 14 dodatočného platobného výmeru správcu dane spolu s objednávkami služieb, ktoré doslovne kopírujú predmet služby, jednotkovú cenu služby, množstvo a cenu za objednané služby a dodávateľa. Podľa zmlúv o vykonaní reklamy zo dňa 30.12.2008 uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou TRANSDIRECT s.r.o. ako dodávateľom a zo dňa 29.01.2009 uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. ako dodávateľom je predmetom zmluvy „stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní elektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch v období január 2009 a február až december 2009 pre projekty objednávateľa a pre reklamné kampane“.
Podľa § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkov zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaných v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 21 ods. 1 cit. zák. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a ďalej výdavky špecifikované pod písm. a) - k).
Podľa § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
Podľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4 a 8 cit. zákona dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti, rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenie, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daní a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Tieto zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva aj z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.
Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle citovaných zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne. Je to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosti medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný). Na uvedené tri kritériá musia daňovníci vždy pamätať a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak.
Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok stanovených v zák. č. 595/2003 Z. z. sú uvedené v § 19 ods. 2 - 5 a v § 20. V týchto ustanoveniach sú uvedené aj výdavky, ktorých rozsah alebo podmienky za ktorých môžu byť uznané za daňový výdavok limituje osobitný predpis. Výdavky, ktoré sa nepovažujú za daňový výdavok sú uvedené v § 21 cit. zákona.
Žalovaný i správny orgán prvého stupňa pri vydaní rozhodnutí v danom prípade nevychádzali iba z daňových dokladov predložených žalobcom, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmetné dodávky boli uskutočnené dodávateľmi a či jednotlivé náklady boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňového subjektu, t. j. či ich možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) cit. zák. o dani z príjmu.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy, ako už boli vyššie konkretizované jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a dospel zhodne ako správne orgány k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre zaúčtovanie nákladov z predmetných dodávateľských faktúr ako daňových.
Uskutočnený nákup služieb od uvedených dodávateľov žalobca preukazoval iba predmetnými faktúrami, ku ktorým boli pripojené objednávky služieb (objednávky doslovne kopírovali obsah fakturovaných služieb pokiaľ ide o druh služby, jednotkovú cenu za poskytnutú službu, množstvo, množstvo poskytnutých služieb a cena za poskytnutú službu), zmluvami o vykonaní reklamy uzavretými žalobcom s obchodnými spoločnosťami TRANSDIRECT s.r.o. zo dňa 30.12.2008 a RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. zo dňa 29.01.2009 a monitoringami mediálnej kampane a mediálnymi plánmi v jednotlivých televíziách a rozhlasových staniciach. Súd sa stotožňuje so závermi správcu dane ako aj žalovaného v tom smere, že žalobca nepreukázal dodanie služieb fakturovaných uvedenými dodávateľmi. Na jednotlivých faktúrach fakturované služby nie sú konkretizované, sú nezrozumiteľné, nie je z nich možné zistiť čo bolo predmetom fakturovania. K deklarovaným skutočnostiam o obsahu fakturovaných plnení na faktúrach neuznaných správcom dane súd dodáva, že spornosť, nekonkrétnosť a nezrozumiteľnosť označenia fakturovaných služieb pri štandardnej podnikateľskej činnosti by mala u každého odberateľa takej služby vyvolať pochybnosti o predmete fakturácie.
Výsledným produktom služieb dodaných týmito obchodnými spoločnosťami žalobcovi mali byť monitoringy, štatistiky sledovanosti, čítanosti a počúvanosti jednotlivých médií. Zo žalobcom predložených monitoringov mediálnych kampaní, mediálnych plánov v jednotlivých televíziách a rozhlasových staniciach, bilboardov a iných materiálov nevyplýva, kto ich spracoval, títo dodávatelia nemali zamestnancov, preto ich spracovať mohli iba ich subdodávatelia, akým spôsobom a na základe akých podkladov.
Podľa názoru súdu správca dane dôvodne spochybnil dodanie predmetných služieb žalobcovi uvedenými dodávateľmi . V súlade s ustanovením § 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. vykonal ďalšie dokazovanie, a to výsluchmi konateľov obchodnej spoločnosti TRANSDIRECT s.r.o. a RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. v rozhodnom období V. C. a Q. L. ako aj konateľa žalobcu. Konatelia dodávateľov uviedli, že v roku 2009 vystavili pre žalobcu spolu 13 a 184 faktúr, pričom zdaniteľné obchody uvedené v týchto faktúrach boli zrealizované, a to subdodávateľským spôsobom. Tieto spoločnosti nezamestnávali žiadnych zamestnancov, fakturované služby si objednávali u viacerých dodávateľov, ktorých mená si nepamätá, osobne ich nepoznali a nakontaktovali sa na nich cez internet. Účtovné daňové doklady za predmetné zdaňovacie obdobie a za ďalšie zdaňovacie obdobia nemali k dispozícii, pretože ich odovzdali novým konateľom spoločností N. M. na základe odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 22.11.2009 a W. T. na základe odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 10.03.2010.
T.. M. A., konateľ žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 22.03.2011 uviedol, že služby poskytnuté na základe zmluvy o vykonaní reklamy uzatvorenej so spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. boli dodané v objednanom rozsahu a v požadovanej kvalite, nesúhlasil s tvrdením p. Lengyela, podľa ktorého žalobca iba objednal a následne prevzal predmet zdaniteľných plnení, pretože žalobca aktívne spolupracoval pri tvorbe reklamnej kampane. Novú konateľku obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. správca dane nemohol vypočuť, pretože od 10.02.2010 menovaná nebýva na konkrétnej adrese a je prihlásená iba na trvalý pobyt v obci: Košice - sídlisko KVP. Správca dane prostredníctvom dožiadaného miestne príslušného správcu dane zistil, že obchodná spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. na adrese sídla nesídli, zásielky nepreberá (odpoveď Daňového úradu Košice II. na dožiadanie zo dňa 25.08.2010). Z objektívnych dôvodov (nekontaktnosť obchodnej spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., nemožnosť výsluchu súčasnej konateľky tejto obchodnej spoločnosti) správca dane nemohol vykonať ďalšie dokazovanie v záujme preverenia, či sporné služby boli žalobcovi dodané týmto dodávateľom.
Možno súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, podľa ktorých každá obchodná spoločnosť si slobodne vyberá svojich obchodných partnerov, nezodpovedá za činnosť svojho obchodného partnera, za vedenie jeho účtovnej a inej evidencie. Na druhej strane ak si žalobca ako platiteľ dane z príjmov pri určení daňovej povinnosti uplatňuje odpočítanie daňových výdavkov, zodpovedá za preukázanie existencie svojho nároku. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie predmetných daňových výdavkov zo sporných faktúr od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.
Žalobca v podanej žalobe odcitoval rozsiahlu časť rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf/16/2010 z 18.10.2010 bez toho, aby na základe tejto citácie konkretizoval právne dôvody, ktorými by napadal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Nie je úlohou súdu v správnom súdnictve, aby z citácie rozsudku súdu v inej veci vyvodzoval právne závery za žalobcu v záujme úspešnosti jeho žaloby. Súdny prieskum správnych rozhodnutí je založený na dispozičnej zásade (§ 249 ods.2 O.s.p.), a preto súd rozhodujúci v správnom súdnictve nemôže a nesmie za žalobcu domýšľať dôvody žaloby. Preto krajský súd iba na okraj poznamenáva, že síce Najvyšší súd SR v tomto rozsudku konštatoval, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru, ale na druhej strane skutkové okolnosti v tejto veci oproti rozhodovanej veci iné. Z citovaného rozsudku vyplýva, že žalobca disponoval odovzdávacím a preberacím protokolom týkajúcim sa predmetu dodávky, svedeckými výpoveďami bol presne konkretizovaný predmet dodávky a jednotlivé komponenty a pod.
Súd sa nestotožňuje so žalobnou námietkou, podľa ktorej je napadnuté rozhodnutie arbitrárne a zhodnotenie skutkového stavu správnymi orgánmi je nedostatočné. Právny predchodca žalovaného v súlade s ustanovením § 30 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb. konštatoval, na základe akých podkladov dospel k záveru o nepreukázaní skutočností, uvedených žalobcom v daňovom priznaní, jeho hodnotenie dôkazov predložených žalobcom ako aj dôkazov zabezpečených správcom dane zodpovedalo ustanoveniu § 2 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb., pričom na zistený skutkový stav správne aplikoval aj relevantnú právnu úpravu.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, žalobu žalobkyne jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) podľa § 250j ods.1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania v súlade s § 250k ods.1 O.s.p. nepriznal. Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ust. § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.