Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_63Ek-505-2021.pdf
PDF · 113.69 KB
Case nature
Subarea
63Ek/505/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: P. zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom L. cesta 2, XXX XX X. - mestská časť L., N.: XX XXX XXX proti povinnému: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, XXX XX O., t.č. B. 7, XXX XX P., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške X.XXX,XX Q., trov predchádzajúceho konania vo výške XX,- Q. a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu C. súdu X. X. sp. zn. XXEk/XXX/XXXX zo dňa XX. novembra XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/505/2021 zo dňa 23. 11. 2021 n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 23.11.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 63Ek/505/2021, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 1, 2, 3, § 196, § 197 ods. 1, 2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 11 ods. 2, § 17b ods. 1, 2, 5, § 21 ods. 4, § 23 ods. 1, 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom v tomto konaní je právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov č. 2025058013 zo dňa 14.07.2020, ktorý vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Súčasne vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania zo strany povinného uviedol, že túto nepovažuje za dôvodnú, nakoľko nárok oprávneného vyplývajúci z predloženého exekučného titulu zo dňa 14.07.2020 nepovažuje za premlčaný. Ďalej uviedol, že premlčanie je hmotnoprávny inštitút, ktorý v prípade aplikácie má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Tiež uviedol, že námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Avšak súd nie je povinný z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol. Súčasne uviedol, že v danej veci sa vymáha pohľadávka oprávneného vo výške 4.662,57 Eur s príslušenstvom, ktorá je priznaná exekučným titulom zo dňa 14.07.2020, a preto považuje vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú a zmätočnú, pretože s poukazom na § 21 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení je objektívna premlčacia doba desaťročná. K uvedenému súd konajúc vyšším súdnym úradníkom tiež uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že oprávnený na základe výzvy zo dňa 12.02.2020 v zmysle § 23 ods. 13 zákona o zdravotnom poistení zaevidoval povinnému poistný vzťah tzv. samoplatiteľa, a v tomto prípade sa na povinného vzťahuje spomenutá objektívna 10-ročná lehota na uplatnenie nároku na predpísanie dlžného poistného, a to od dňa splatnosti poistného. A preto ak premlčacia lehota by uplynula dňa 08.09.2021, avšak výkaz nedoplatkov bol vystavený dňa 14.07.2020, a teda pred uplynutím objektívnej desaťročnej premlčacej lehoty, z tohto dôvodu nie je nárok oprávneného premlčaný.
3. Vo vzťahu k vznesenej námietke povinného, že mu predložený exekučný titul nebol doručený uviedol, že výzvou zo dňa 08.11.2021 označenou ako „Urgentná žiadosť“ vyzval oprávneného, aby predložil súdu poštovú doručenku k Výkazu nedoplatkov č. 2025058013 zo dňa 14.07.2020, ktorá bude preukazovať doručenie predmetného výkazu nedoplatkov povinnému. Následne dňa 22.11.2021 bolo konajúcemu súdu doručené podanie oprávneného označené ako „Doloženie dokladov“ zo dňa 15.11.2021 spolu s poštovou doručenkou zo dňa 15.07.2020. V predloženom podaní oprávnený zároveň uviedol, že: „v prílohe listu Vám oprávnený predkladá poštovú doručenku a súčasne uvádza, že: V zmysle ustanovenia §17a zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení dňa 14.7.2020 VšZP vydala na nedoplatok Výkaz nedoplatkov č. 2025058013 vo výške 4 672,57 eur za obdobie od 2011.08 do 2018.06, ktorý bol dňa 15.07.2020 preukázateľným spôsobom (Doručenka Doporučene do vlastných rúk) odoslaný na adresu trvalého pobytu: č.d. XXX, XXX XX O.. Zásielka bola dňa 20.07.2021 VšZP vrátená s označením „adresát je neznámy“. Deň v ktorom poštový prepravca vrátil zásielku t.j. 17.07.2020, sa týmto dňom zásielka považuje za doručenú, i keď sa adresát o tom nedozvedel (§17b ods. 5 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení) . Vzhľadom na skutočnosť, že do 15 dní odo dňa doručenia zásielky, platiteľ poistného nepodal proti výkazu námietky (§ 17a ods. 4 zákona), výkaz sa stal uplynutím tejto lehoty právoplatný a vykonateľný a je exekučným titulom (§ 17a ods. 5 a ods. 10 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení).“ V tejto súvislosti súd konajúc vyšším súdnym úradníkom mal z predloženej poštovej doručenky zo dňa 15.07.2020 preukázanú skutočnosť, že exekučný titul zo dňa 14.07.2020 bol povinnému preukázateľným spôsobom odoslaný na adresu trvalého pobytu povinného
- O. XXX, XXX XX O. s tým, že zásielka bola dňa XX.XX.XXXX oprávnenému vrátená s označením „adresát je neznámy“. V tejto súvislosti poukázal na ust. §17b ods. 5 Zákona o zdravotnom poistení. A vzhľadom na vyššie uvedené konajúci súd vyhodnotil námietku povinného o nedoručení exekučného titulu zo dňa 14.70.2020 za nepravdivú a zavádzajúcu. Nakoľko teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný, a z uvedeného dôvodu ho v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podal povinný osobne na súde dňa 10.02.2022 sťažnosť a navrhol, aby súd exekúciu č. 367EX 140/21 ako nezákonnú zastavil.
5. Vo svojej sťažnosti uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože o právach a povinnostiach povinného nerozhodoval zákonný sudca, pričom sa má za to, že povinný bol odňatý zákonnému sudcovi, čo podľa povinného spôsobilo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súčasne uviedol, že mu bolo ako účastníkovi konania porušené právo na spravodlivý proces s poukazom na čl. 46 Ústavy SR a s poukazom na čl. 48 ods. 1 a 2, pretože sa jeho vec neprerokovala v jeho prítomnosti a nemohol sa tak vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Ďalej uviedol, že napáda uznesenie v celom rozsahu, napáda jeho výrok, napáda postup súdov, pričom považuje postup súdu za nesprávny a za nezákonný, pretože podľa povinného ide o porušenie práva na spravodlivý proces, ide o formálne rozhodnutie a formálny postup súdu, ktorý je neprípustný a smeruje k diskriminácii občana a k upretiu jeho práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň považuje postup sudcu za vykazujúci znaky trestného činu ohýbania práva, pretože sudca pri rozhodovaní svojvoľne uplatnil právo ponechať rozhodovanie o právach a povinnostiach povinného vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý podľa povinného nie je kompetentný ani oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach povinného ako účastníka konania. Zároveň povinný zdôraznil, že je chránenou osobou - starobný dôchodca. Povinný ďalej spochybňuje zákonnosť vydaného exekučného titulu, opätovne spochybňuje jeho doručenie. Súčasne uviedol, že mu nebola poskytnutá žiadna zdravotná starostlivosť v období od roku 2011 do roku 2018. Rovnako uviedol, že nebol osobou zdravotne poistenou, a preto nie je možné uplatniť na prejednávanú vec ustanovenia zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V podanej sťažnosti ďalej tvrdil, že v období od 01.01.2011 do 24.06.2018 nemal žiadny právny vzťah, ktorý by vznikol na základe zdravotného poistenia. Vyšší súdny úradník preto podľa povinného nesprávne a v rozpore so zákonom odôvodnil napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k námietke premlčania a k preklúzii práva, čo je neospravedlniteľné a nezákonné. Súčasne z napadnutého rozhodnutia zistil, že súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného zo dňa 30.06.2021 k podanému návrhu na zastavenie exekúcie, pričom povinnému nebolo nič doručené, a tým bolo podľa neho porušené právo podľa čl. 46 Ústavy SR s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR a i z toho dôvodu napadnuté uznesenie považuje za nezákonné a exekúciu nie je možné vykonať. A na záver uviedol, že je starobný dôchodca a chránená osoba, pričom ide o skutočnosť hodnú osobitného zreteľa, ktorou sa súd je povinný zaoberať ako i skutočnosťou, že nebol povinný platiť žiadne poistné, po celý život odvádzal a odvádza do štátneho rozpočtu dane sa tak prispieva na verejné zdravotné poistenie, pričom verejné zdravotné poistenie je hradené zo štátneho rozpočtu. Tiež uviedol, že nemá individuálne zdravotné poistenie. Rovnako mu v inkriminovanom období nebola poskytnutá žiadna zdravotná starostlivosť a je podľa neho nedôvodné od neho vymáhať platiť za niečo, čo mu nikdy nebolo poskytnuté. Zároveň podľa povinného mu nikdy nebolo ani zaslané ani doručené zaevidovanie povinného poistným vzťahom tzv. Samoplatiteľa, takže sa na neho nevzťahuje žiadna povinnosť ani objektívna 10 ročná lehota na uplatnenie nároku na predpísanie dlžného poistného. Pričom podľa povinného neexistuje ani žiadny dôkaz o povinnom ako samoplatiteľovi. Tiež odcitoval ust. § 23 ods. 13 zákona č. 580/2004 Z.z. argumentujúc, že žiadna výzva nebola povinnému doručená, a preto nie je možné, aby sa povinný považoval za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2. A nakoľko doručovanie zásielok nebolo doposiaľ osvedčené, že poštový prepravca vrátil zásielku zdravotnej poisťovni, preto na úvahy súdu treba podľa povinného prihliadať ako na svojvoľné. Z uvedených dôvodov nie je dlžníkom oprávneného, a preto žiada exekúciu ako nezákonnú zastaviť.
6. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 6.4.2022 vyjadril aj oprávnený, ktorý k tvrdeniu povinného, že nebol osobou zdravotne poistenou, nemá individuálne zdravotné poistenie, a preto nie je možné uplatniť zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) uviedol, že povinný bol do 31.12.2009 poistencom Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s. (v spise povinného - platiteľa poistného z toho obdobia eviduje VšZP doklady preukazujúce plnenie oznamovacích povinností platiteľa poistného). Poistencom VšZP sa povinný stal na základe zlúčenia Spoločnej zdravotnej poisťovne, a. s. so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s. od 1. januára 2010 (§ 86e zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Povinný je teda poistencom VšZP od 1.1.2010 ako osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Povinný - platiteľ poistného je u oprávneného od 1.1.2010 do 31.12.2010 evidovaný ako osoba poberajúca dávku v hmotnej núdzi (platiteľ poistného štát). Od 1.1.2011 nemal povinný evidovaného platiteľa poistného až do 24.06.2018. Od 25.6.2018 je platiteľ poistného evidovaný vo VšZP ako starobný dôchodca na základe údajov poskytnutých VšZP elektronicky (údaje zo Sociálnej poisťovne na základe § 29b zákona). Povinný oprávnenému doklady preukazujúce zánik jeho verejného zdravotného poistenia podľa § 5 ods. 2 zákona nepredložil. Verejné zdravotné poistenie povinného preto trvá. Povinný ďalej namieta, že Výkaz nedoplatkov č. 2025058013 zo dňa 14.7.2020 nie je zákonným exekučným titulom a nebol mu ako povinnému doručený. Ďalej namieta, že mu nikdy nebola doručená výzva na oznámenie platiteľa poistného podľa § 23 ods. 13 zákona, nebolo mu zaslané a doručené zaevidovanie poistného vzťahu samoplatiteľa, a tak sa naňho nevzťahuje 10 ročná objektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na predpísanie poistného. K uvádzaným tvrdeniam sa VšZP vyjadrila dňa 30.6.2021 vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Stanovisko pripájame: Dňa 8.4.2020 bola povinnému zaslaná výzva na nepokryté obdobie za obdobie od 01.01.2011 do 24.06.2018, ktorú poštový prepravca vrátil dňa 19.05.2020 ako neprevzaté v odbernej lehote. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný si nesplnil oznamovaciu povinnosť oznámiť platiteľa poistného, v zmysle § 23 ods. 13 č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon“) a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bol povinný za obdobie od 01.08.2011 do 24.06.2018 zaevidovaný ako osoba, ktorá si poistné za uvedené obdobie zaplatí sama a bol jej dňa 29.05.2020 vyčíslený preddavok z minimálneho vymeriavacieho základu podľa § 20 ods. 4 zákona vo výške 4 662,57 Eur. Dňa 24.06.2021 bola povinnému odoslaná obyčajnou zásielkou „Výzva na úhradu nedoplatku“ vo výške 4 662,57 eur za obdobie od 01.08.2011 do 24.06.2018, na adresu evidovanú v RFO: XXX XX O. č. XXX. Zásielka sa oprávnenému vrátila dňa 02.07.2020 s označením: „nebýva na adrese“. Oprávnený u povinného neevidoval inú adresu. V zmysle ustanovenia §17a zákona, oprávnený dňa 14.7.2020 vydal Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX vo výške 4 672,57 eur za obdobie od 2011.08 do 2018.06, ktorý bol dňa 15.07.2020 preukázateľným spôsobom odoslaný na adresu trvalého pobytu povinného XXX XX O. č. XXX. Zásielka bola dňa 20.07.2021 oprávnenému vrátená s označením ako „adresát je neznámy“. Deň , v ktorom poštový prepravca vrátil zásielku t. j. 17.07.2020, sa týmto dňom zásielka považuje za doručenú, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Právo oprávneného si uplatniť nárok na poistné na verejné zdravotné poistenie sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa splatnosti poistného. V zmysle § 21 ods. 4 zákona v prípade nesplnenia povinnosti podľa § 6 zákona alebo oznamovacích povinností podľa § 23 ods. 1, 2 a 5 zákona , právo oprávneného uplatniť si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa dodatočného splnenia oznamovacej povinnosti, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného. Pre premlčanie nároku pri nesplnenej oznamovacej povinnosti v zmysle § 23 ods. 1, 2 a 5 zákona je určená subjektívna lehota - 5 rokov odo dňa dodatočného splnenia oznamovacej povinnosti a objektívna lehota - najneskôr 10 rokov odo dňa splatnosti poistného. Nakoľko oprávnený na základe výzvy v zmysle § 23 ods. 13 zákona zaevidoval povinnému poistný vzťah tzv. samoplatiteľa, tak objektívna lehota na uplatnenie nároku na predpísanie dlžného poistného je maximálne 10 rokov od splatnosti poistného. Vo výkaze nedoplatkov č. 2025058013 bolo najstaršie kontrolované obdobie 2011.08, ktoré bolo splatné dňa 08.09.2011. Objektívna premlčacia lehota je 10 rokov odo dňa splatnosti poistného. V tomto prípade by uplynula dňa 08.09.2021. Nakoľko výkaz nedoplatkov bol vystavený dňa 14.07.2020, teda pred uplynutím objektívnej desaťročnej premlčacej lehoty, právo oprávneného uplatniť si nárok na predpísanie dlžného poistného nebolo premlčané. Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.07.2020 nadobudol právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie námietok. Námietky boli podané po 15 dňovej lehote na ich podanie na základe čoho, výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa exekučným titulom. Pre úplnosť oprávnený dodal, že Výzva na oznámenie platiteľa poistného bola povinnému zaslaná podľa §17b zákona preukazným spôsobom, a to poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ na adresu trvalého pobytu. Poštový prepravca vrátil zásielku ako neprevzatú v odbernej lehote. Podľa § 17b ods. 5 tretia veta zákona, ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ bola zaslaná na všetky adresy podľa odseku 3 (fyzickej osobe alebo právnickej osobe, vrátane osôb uvedených v písmenách a) a b), na poslednú adresu sídla, miesta podnikania alebo trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jej oznamovacích povinností (§ 23); fyzickej osobe aj na kontaktnú adresu, a ak sa výkaz nedoplatkov nepodarí doručiť na kontaktnú adresu, na adresu z registra fyzických osôb,51d) ak je odlišná od kontaktnej adresy), považuje sa za doručenú dňom, v ktorom poštový prepravca vrátil zásielku zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Výzva na oznámenie platiteľa poistného sa podľa § 17b ods. 5 zákona považuje za doručenú. Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX bol platiteľovi poistného podľa §17b zákona zaslaný preukazným spôsobom, a to poštou na adresu trvalého pobytu ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Zásielka bola dňa 20.07.2020 VšZP vrátená s označením „adresát je neznámy“. Dňom, v ktorom poštový prepravca vrátil zásielku t. j. 17.07.2020, sa zásielka, podľa § 17b ods. 5 zákona, považuje za doručenú, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.07.2020 tak nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť márnym uplynutím lehoty na podanie námietok, dňa 4.8.2020. Podľa § 17a ods. 10 zákona, právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov je exekučným titulom. Skutočnosť, či bola alebo nebola povinnému poskytnutá zdravotná starostlivosť, nemá vplyv na existenciu a trvanie jeho zákonného zdravotného poistenia, ani na povinnosť platiť poistné.
7. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola podaná osobne na súde dňa 10.02.2022 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 26.01.2022, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
14. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
15. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 16.02.2021, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník vydal na podklade exekučného titulu - výkazu nedoplatkov VŠZP, a.s. č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.07.2020, právoplatný a vykonateľný márnym uplynutím lehoty na podanie námietok, dňa 4.8.2020, dňa 18.02.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi T.. Y. J. (XXXEX XXX/XXXX). Dňa 22.06.2021 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyšší súdny úradník vydal sťažnosťou napadnuté uznesenie.
16. Podľa čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.
17. Podľa čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.
18. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov na výkone súdnictva sa podieľajú aj odborní justiční stážisti, súdni úradníci a zamestnanci súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva (§ 92 ods. 1).
19. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu samostatne. Poverenie je súčasťou rozvrhu práce alebo súčasťou súdneho spisu.
20. Podľa § 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu okrem schválenia príklepu súdom.
21. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
22. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
23. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
24. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v bode 20 - 22, pričom v súvislosti s podanou sťažnosťou povinného na potvrdenie správnosti napádaného rozhodnutia ešte uvádza.
25. V súvislosti so základnou námietkou, ktorou povinný odôvodňuje podanú sťažnosť a to, že o jeho návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník a nie sudca, exekučný súd uvádza, že súdnictvo v Slovenskej republike vykonávajú nezávislé a nestranné súdy. Z ustanovení čl. 144 ods. 1 a čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že súdnictvo vykonávajú sudcovia, pričom iné osoby sa na výkone súdnictva môžu podieľať len v prípadoch stanovených zákonom. Účelom čl. 142 je zabezpečiť oprávneným osobám kvalifikované rozhodnutie o ich právnom postavení. Veta druhá odseku 3 tohto článku inštruuje zákonodarcu k tomu, aby sám zákonom určil, v ktorých veciach a akým spôsobom môže namiesto sudcu rozhodovať zamestnanec súdu. Vyšší súdny úradník predstavuje osobu vykonávajúcu úkony súdu, ktoré jej zveril zákon a rozhodujúcu v prípadoch stanovených zákonom. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci súdov v zásade rozhoduje sudca a zamestnanec poverený súdom je oprávnený rozhodovať iba v tých veciach, ktoré sú mu na rozhodnutie zverené osobitným predpisom. Osobitným predpisom je zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, ktorý v § 5 stanovuje taxatívny okruh konaní a právnych vecí, v ktorých vyšší súdny úradník môže na základe poverenia sudcu konať aj rozhodovať. V prejednávanej veci išlo o rozhodovanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktoré je bez akýchkoľvek pochybností súčasťou exekučného (vykonávacieho) konania podľa osobitného predpisu, ktorým je Exekučný poriadok, tzn. že sa jedná o konanie, ktoré je vymenované v ust. § 5 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch a vyšší súdny úradník JUDr. Tomáš Gorej bol oprávnený vo veci konať a rozhodovať samostatne na základe všeobecného poverenia sudcu, ktoré je súčasťou rozvrhu Okresného súdu Banská Bystrica pre rok 2021, ktorý je zverejnený na webovej stránke súdu. K otázke postavenia vyšších súdnych úradníkov v systému nášho súdnictva a ich právomoci konať a rozhodovať (vrátane právomoci vyššieho súdneho úradníka rozhodovať samostatne či už v tzv. civilnom skrátenom konaní, alebo v exekučnom konaní) súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2019-11 zo dňa 30.01.2019, v ktorom okrem iného je uvedené, že „Vyšší súdny úradník podľa súčasnej právnej úpravy už nie je iba pomocníkom sudcu v konkrétnej agende, ale sú mu zverené aj isté rozhodovacie kompetencie.“ Preto neobstojí námietka povinného, že vo veci rozhodol neoprávnený vyšší súdny úradník.
26. Pokiaľ povinný namieta, že o jeho veci bolo rozhodnuté bez jeho prítomnosti a bez prejedania veci, exekučný súd konštatuje, že účelu a zmyslu konania o výkon o rozhodnutia zodpovedá skutočnosť, že v tomto konaní sa rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, resp. bez výsluchu účastníkov konania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) a vo veci súd nariadi pojednávanie, len ak to považuje za nevyhnutné. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Rozhodovacia činnosť súdu v danom prípade spočívala výlučne v právnom posúdení veci (splnenie podmienok pre vedenie exekučného konania) a súd rozhodoval výhradne na základe tvrdení účastníkov konania a obsahu spisu, resp. listín, ktoré sú jeho súčasťou a ku ktorým mali prístup i účastníci konania a ktoré poskytli kompletný a ucelený podklad pre zákonné rozhodnutie a vzhľadom na to nebola nevyhnutná osobná účasť účastníkov exekučného konania (oprávneného, ani povinného). Z uvedených dôvodov súd nielen o podanej sťažnosti ale i podanom návrhu na zastavenie exekúcie rozhodoval bez nariadenia pojednávania.
27. Pokiaľ povinný v sťažnosti poukazuje na vady predloženého exekučného titulu, jeho nezákonnosť a pochybenia oprávneného pri jeho vydaní, ktorými povinný podľa jeho vyjadrenia odôvodnil svoje podanie zo dňa 14.06.2021, musí exekučný súd uviesť, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať len okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky existencie poistného vzťahu medzi oprávneným a povinným. Exekučný súd nemá vôbec žiadnu právomoc zasahovať do právoplatných výkazov nedoplatkov, resp. posudzovať činnosť zdravotných poisťovní pri vydávaní výkazov nedoplatkov. Exekučný súd je predloženým exekučným titulom viazaný, nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia (tu výkaz nedoplatkov), nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Inými slovami povedané exekučné konanie nie je miestom na preskúmavanie platnosti právnych úkonov, ak tu existuje právoplatný exekučný titul. Exekučný súd teda nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo 1940/2008 zo dňa 31.07.2008 akceptované aj praxou slovenských súdov, v zmysle ktorého „Súd pri výkone rozhodnutia nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní. Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu.“ alebo uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019. Pokiaľ teda povinný namieta neexistenciu poistného vzťahu s oprávneným, či iné vady, resp. nesprávny postup oprávneného pri vydaní výkazu nedoplatkov, ide o okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a povinný mal možnosť ich namietať v nachádzacom (pôvodnom) konaní zákonom stanoveným spôsobom, a to podaním námietok proti výkazu nedoplatkov, čo však povinný neurobil. Návrh na zastavenie exekúcie teda nie je ďalším opravným prostriedkom a povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného exekučného titulu. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní (existencia záväzku voči oprávnenému). Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť a ktorý nebol doposiaľ zrušený, ani zmenený a exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie nároku oprávneného a postupu, ktorý viedol k vydaniu exekučnému titulu, nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie.
28. Zároveň v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti povinného sudca považuje ešte za potrebné dodať, že vyšší súdny úradník dala jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému a povinnému vyplývajú z predloženého exekučného titulu. Vyšší súdny úradník pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie a jeho príloh neponechal bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS XX/XX zo XX. marca XXXX, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. P. z 9. decembra XXXX, séria A, č. XXX - A, s. XX, § 29, V. X. c. P. z 9. decembra XXXX, séria A, č. XXX - B, R. c. R. z XX. mája XXXX, V. c. K. z XX. februára XXXX).
29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
30. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov sťažnostného konania s tým súvisiacich.
31. Pretože sudca prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinných nevznikli, súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).