Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-84-2013.pdf
PDF · 87.15 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/84/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci navrhovateľa: Urbárske pozemkové spoločenstvo Turčianske Kľačany, so sídlom Turčianske Kľačany 118, právne zastúpený JUDr. Vincentom Pribulom, advokátom so sídlom ul. H. XXXX/X, N. L., proti odporcovi: Okresný úrad v Žiline, so sídlom Janka Kráľa 4, Žilina, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Obvodného úradu životného prostredia Žilina č. 2013/210/Kr zo dňa 18.06.2013, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Žilina č. 2013/210/Kr zo dňa 18.06. 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a za použitia § 250q ods. 2 O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. a vec v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 510,82 € z titulu trov právneho zastúpenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Vincenta Pribulu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol, že podľa § 61 ods.8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. zaniká žiadateľovi nárok náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v ochranných lesoch na území národnej prírodnej rezervácie Kľačianska Magura s piatym stupňom ochrany z dôvodu trvalého zákazu vykonávania hospodárskej činnosti na lesných pozemkoch v kat. úz. F. L. vedených ako parcely registra C-KN uvedené vo výroku rozhodnutia, ktoré prekrývajú lesné porasty podľa programu starostlivosti o lesy pre lesný hospodársky celok Jánošíkovo, lesný užívateľský celok F. L. na roky 2002 - 2011 v uvedených jednotkách priestorového rozdelenia lesa (JPRL), ktoré sú vo vlastníctve žiadateľa, vo výške 49 171,04 eur. V odôvodnení správny orgán uviedol, že o náhradu žiadateľ požiadal listom doručeným správnemu orgánu dňa 21.12.2012. Čo sa týka náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v JPRL - v porastoch zaradených do kategórie ochranných lesov v zmysle vyhlášky MP č. 5/1995, odporca vyslovil právny záver, že nárok na náhradu zaniká v ochranných lesoch. Ochranné lesy a ostatné subkategórie lesov osobitného určenia sú vyňaté spod uplatňovania ustanovení § 61 ods. 1 a 2 z.č 543/2002 Z.z. Len na kategóriu lesov osobitného určenia sa vzťahuje výnimka „lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody“. Definoval pojmy ochranný les a les osobitného určenia, ozrejmil, v čom spočíva ich rozdielnosť a čo viedlo zákonodarcu k doplneniu ustanovenia § 61 ods. 8 písm. i) do zákona z.č. 543/2002 Z.z.. V prípade, ak prevažuje funkcia lesov osobitného určenia nad funkciou lesov ochranných, napríklad zaradením lesa do piateho stupňa ochrany, vlastník pozemku v ochranných lesoch má možnosť po ich prekategorizovaní na lesy osobitného určenia nárokovať si náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že výklad § 61 ods. 8 písm. i) zákona zo strany odporcu je vecne nesprávny. Zákonodarca v tomto ustanovení jednoznačne stanovil, že ako lesy osobitného určenia, tak aj ochranné lesy pokiaľ sa nachádzajú, resp. sú začlenené do chránených území, podliehajú nároku na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Z tohto gramatického výkladu nie je zrejmé, že by začlenenie lesov do chránených území a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody by sa vzťahovalo len k lesom osobitného určenia a nie aj k ochranným lesom. Zákonodarca vyníma zákonnou výnimkou lesy v chránených územiach a iné časti lesov z hľadiska ochrany prírody. Náhrada patrí tak kategórii lesov osobitného určenia, ako aj ochranných lesov, ak sa nachádzajú v chránených územiach. Ďalej odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp 3/2010. Žiadal rozhodnutie odporcu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril písomným podaním zo dňa 02.09.2013. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci tak, ako bolo vyložené v napadnutom rozhodnutí.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 250l a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 250q ods. 2 O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. z nasledujúcich dôvodov:
Zo správneho spisu vyplýva, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že jednotky priestorového rozdelenia lesa uvedené vo výroku správneho rozhodnutia sú vedené v kategórii ochranných lesov a súčasne sú zaradené na území NPR Kľačianska Magura, kde platí 5. stupeň ochrany v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Odporca vo vzťahu k týmto jednotkám rozhodol o zániku nároku na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch v týchto jednotkách priestorového rozdelenia lesa zaradených do kategórie ochranných lesov.
Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 534/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov vlastník pozemku je povinný strpieť obmedzenie a opatrenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom, alebo na jeho základe. Ak dochádza v dôsledku týchto obmedzení a opatrení k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, patrí mu náhrada vo výške zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania; to neplatí pre vlastníka súkromného chráneného územia a jeho ochranného pásma, ak sa obmedzenie týka bežného obhospodarovania v tomto území a na pozemkoch vo vlastníctve štátu.
Podľa § 61 ods. 8 písm. i) citovaného zákona nárok na náhradu podľa odseku 1 zaniká, ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch93a) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody;93b) nárok nezaniká v prípade, ak orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutie s určenými obmedzujúcimi podmienkami a tým obmedzí postup vlastníka pozemku podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídateľných škôd v lesoch.93c)
93a) § 23 zákona č. 61/1977 Zb.
93b) § 2 ods. 3 písm. e) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 5/1995 Z.z.
93c) § 22 ods. 2 písm. c) zák. č. 326/2005 Z.z..
Podľa § 61 ods. 9 citovaného zákona o nároku na náhradu podľa odseku 1 a o zániku tohto nároku podľa odseku 8 písm. b) až i) rozhoduje povinný orgán. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nároku na náhradu podľa odseku 1 rozhoduje súd.
Krajský súd v Žiline má za to, že v tomto prípade je potrebné ustáliť, či patrí náhrada v zmysle § 61 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov len za pozemky v lesoch osobitného určenia alebo aj za pozemky v kategórii ochranných lesov, ak obe kategórie lesov sa nachádzajú v chránených územiach a iných častiach lesov významných z hľadiska ochrany prírody. Je teda potrebné zaujať právny názor ohľadne výkladu § 61 ods. 8 písm. i) citovaného zákona. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp 1/2010 zo dňa 27. apríla 2011, ktorý sa touto právnou problematikou zaoberal, pričom krajský súd zaujal k tejto právnej otázke rovnaký postoj.
Predpokladom správnej aplikácie uvedenej právnej úpravy je jej výklad nielen z gramatického hľadiska, ale súčasne z hľadiska účelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorým zákonodarca sledoval naplnenie cieľa touto právnou úpravou, pričom treba vychádzať z koncepcie účelu tohto zákona ako celku a nie je možné vytrhnutie jednotlivých častí predmetu právnej úpravy (§ 61 ods. 8 písm. i) pred bodkočiarkou) z kontextu právnej normy. Zo zákonného znenia právnej normy v § 61 ods. 8 písm. i) nevyplýva, že by zákonodarca zánik nároku rozdelil podľa toho, či žiadateľ uplatnil tento nárok k ochranným lesom ( odkaz 93a) na § 23 zák. č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov je neúčinný, pretože v súčasnosti sú ochranné lesy ako kategória upravené v § 13 z,.č 326/2005 Z.z.), alebo k lesom osobitného určenia. Bolo by v rozpore so zákonom o ochrane prírody ako aj s Ústavou SR, ak by vlastníkovi ochranného lesa, ktorý je súčasťou chráneného územia a z tohto dôvodu je povinný strpieť obmedzenia, v dôsledku ktorých dochádza k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, zaniklo právo na náhradu zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu.
Krajský súd v Žiline uvádza, že odporca vykladal zákonné ustanovenie § 61 ods. 8 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. nesprávnym spôsobom a to tak, že výnimku, pri naplnení ktorej nedochádza k zániku nároku na náhradu, aplikoval len na lesy osobitného určenia a to zrejme z dôvodu, že slovné spojenie za slovom „výnimkou“, t.j. slovné spojenie „lesov v chránených územiach a iných častí lesov významným z hľadiska ochrany prírody“, je totožné s charakteristikou skupiny lesov osobitného určenia uvedenej v § 2 ods. 3 písm. e) vyhlášky č. 5/1995 Z.z., na ktorú aj odkazuje odkaz 93b). K tomu treba povedať, že takýto výklad nie je správny, pretože ak chcel zákonodarca vyjadriť, že výnimka platí len na lesy osobitného určenia a to konkrétne na lesy osobitného určenia uvedené v § 2 ods. 3 písm. e) citovanej vyhlášky, mal do gramatického textu túto skutočnosť i expressis verbis uviesť, t.j. výnimka sa mala týkať len lesov osobitného určenia v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody. Ak tak neučinil, je potrebné konštatovať, že výnimka platí na všetky kategórie lesov uvedené v písmene i) pred slovom výnimkou, t.j. na ochranné lesy a lesy osobitného určenia, čiže na obidve kategórie lesov a to v prípade, ak sa nachádzajú v chránených územiach a iných častiach lesov významných z hľadiska ochrany prírody. Iný výklad tejto právnej normy nie je v súlade s gramatickým a teleologickým výkladom tejto časti zákona. Keďže Krajský súd v Žiline zastáva iný právny názor na výklad a aplikáciu tohto zákonného ustanovenia ako odporca, bolo potrebné toto rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. za použitia § 250q ods. 2 O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p..
Súd ako s odporcom v zmysle z.č. 180/2013 Z.z. účinného od 01.10.2013 konal s Okresným úradom Žilina ako s právnym nástupcom pôvodného odporcu, ktorým bol Obvodný úrad životného prostredia Žilina (§ 107 ods. 4 O.s.p.).
Navrhovateľ bol v konaní úspešný a preto mu podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p., v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. patrí náhrada trov konania. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu si uplatnil a špecifikoval náhradu trov konania v podaní zo dňa 04.06.2014. Uplatnené trovy konania zahŕňali trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby - prevzatie a príprava, písomné podanie návrhu na súd a účasť na pojednávaní dňa 03.06.2014, 2 x 130,16 € + 2 x 7,81 € režijný paušál, 1 x 134,- € + 1 x 8,04 €. Súčasne si uplatnil náhradu za stratu času dňa 03.06.2014 v sume 53,60 € - čas strávený cestou z Dolného Kubína do Žiliny a späť spolu za 4 polhodiny, pričom náhrada za 1 polhodinu činí 13,40 € x 4 = 53,60 € a náhradu za použitie osobného motorového vozidla DK 579 AA v sume 39,24 €. Celkom si navrhovateľ uplatnil trovy konania vo výške 510,82 €.
Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom navrhovateľa , obsah spisového materiálu a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 510,82 €, titulom trov právneho zastúpenia, tak ako bola uplatnená v písomnej špecifikácii. Priznané trovy konania pozostávajú z odmeny za úkony:
- prevzatie a príprava veci vo výške 130,16 € + režijný paušál 7,81 €,
- písomné podanie návrhu (opravného prostriedku) na súd vo výške 130,16 € + režijný paušál 7,81 €,
- účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 03.06.2014 vo výške 134,- € + režijný paušál 8,04 €,
a to v zmysle § 11 ods. 4, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“),
- z cestovného na trase Dolný Kubín - Žilina a späť na pojednávanie dňa 03.06.2014 vo výške 39,24 € (za použitia osobného motorového vozidla FIAT BRAVA 1,4, EČ: DK 579 AA s priemernou spotrebou 8,0 l/100 km, ubehnutých 130 km, cena PHM 1,486 Eur/l, suma základnej náhrady 0,183 €),
- zo straty času vo výške 53,60 € (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 4 polhodiny vrátane spiatočnej cesty x 13,40 €).
Celkom krajský súd zaviazal odporcu povinnosťou nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 510,82 €.
Tieto je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.