Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-22C/84/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Júliou Malegovou, v spore žalobcu: H. kancelária poisťovateľov, so sídlom Y. XXB, Y., M.: XX XXX XXX, zast. Remedium Legal s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: D. G., narodený XX.X.XXXX, bytom D. XX, U., zast. Advokátska kancelária Tomáš Herman, Bočná 10, Košice, IČO: 50 280 90, o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.12.2018 domáhal voči žalovanému (pôvodne žalovaný 1/) a Igorovi Jarošovi (v postavení žalovaného 2/) uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 520,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 47,99 eur od 08.06.2018 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 472,37 eur od 12.07.2018 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že je právnická osoba zriadená o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný (pôvodne žalovaný 1/) je fyzická osoba - v tom čase držiteľ motorového vozidla zn. A. s T.: XXJXXE, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný 2/ je fyzická osoba - vodič motorového vozidla zn. A. s T.: XXJXXE, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda (ďalej len „vozidlo“). Dňa 22.11.2016 spôsobil vodič - M. G. (pôvodný žalovaný 2/) predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle zn. B. s T.: Y ktorého držiteľom bola v tom čase spoločnosť N. U. H., s.r.o. (ďalej aj „poškodený“). J. na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia vyššie uvedeného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 18.04.2018 poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 472,37 eur, dňa 25.04.2018 poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 47,99 eur. Podľa ust. žalobca si listom zo dňa 20.04.2018 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovaným vo výške 472,37 eur. Žalobca vyzval žalovaného 2/ v predmetnom liste, aby uhradil dlžnú sumu do 20.05.2018. Listom zo dňa 07.05.2018 si žalobca uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovaným vo výške 47,99 eur. Žalobca vyzval žalovaných v predmetnom liste, aby uhradili dlžnú sumu do 07.06.2018. Listom zo dňa 11.06.2018 si žalobca uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovaným vo výške 472,37 eur. Žalobca vyzval žalovaného v

predmetnom liste, aby uhradil dlžnú sumu do 11.07.2018. Žalovaní svoj dlh doposiaľ neuhradili ani len čiastočne. Žalobca si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s , vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia , a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 uvedeného zákona, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca zároveň poukázal na to, že žalovaný zodpovedá podľa a nasl. ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný 2/ zodpovedá podľa za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.

3. Súd vo veci vydal dňa 25.2.2019 platobný rozkaz, č.k. -88, ktorým žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Proti uvedenému platobnému rozkazu nepodal M. G. ako žalovaný 2/ odpor, preto sa tento stal vo vzťahu k nemu právoplatným dňa 27.3.2019. Proti uvedené platobnému rozkazu podal žalovaný odpor zo dňa 29.3.2019, na základe čoho súd uznesením zo dňa 12.6.2019, č.k. -118 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17.7.2020, č.k. -192 zrušil platobný rozkaz vo vzťahu k žalovanému (pôvodne žalovanému 1/). Na základe uvedeného súd pokračoval v konaní už len so žalovaným.

4. V podanom odpore žalovaný uviedol, že na výzvy žalobcu pred začatím predmetného civilného sporového konania riadne a včas reagoval. S jeho tvrdeniami sa žalobca nevysporiadal, na ne nereagoval a napriek spornosti nároku podal žalobu na súde. Poprel dôvodnosť nároku žalobcu a mal za to, že k poistnej udalosti, na základe ktorej žalobca poskytol plnenie poškodenému z garančného fondu, vôbec nedošlo. O údajnej poistnej udalosti sa dozvedel až z predžalobnej výzvy žalobcu zo dňa 07.05.2018. Pred uvedeným termínom ho nikto nekontaktoval a neoznámil mu vznik údajnej poistnej udalosti. Osobné motorové vozidlo (ďalej tiež „OMV“), ktorého je v súčasnosti držiteľom (zn. A., vtedy T.: XXJXXE) bolo v čase, kedy malo dôjsť k údajnej poistnej udalosti, nepojazdné a zaparkované na súkromnom pozemku. Žiadnej osobe nedal súhlas na použitie OMV. Ak niekto s jeho osobným motorovým vozidlom manipuloval, konal tak bez jeho vedomia a súhlasu. Pri kolízii, pri ktorej údajne mala vzniknúť škoda na poškodenom osobnom motorovom vozidle zn. B. v sume 1.088 eur by nevyhnutne muselo dôjsť aj k poškodeniu jeho osobného motorového vozidla. Poprel, že by jeho osobné motorové vozidlo bolo poškodené od momentu, kedy nadobudol jeho vlastníctvo. Na predmetnom osobnom motorovom vozidle je možné vykonať obhliadku, príp. znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či jeho OMV došlo, resp. reálne mohlo dôjsť k vzniku predmetnej poistnej udalosti, ako aj vypočuť svedka - predávajúceho, od ktorého predmetné OMV nadobudol. Predmetné OMV je v rovnakom stave, v akom ho kúpil. Spôsob, akým bol popísaný vznik poistnej udalosti, ktorý je uvedený v správe o nehode, je objektívne fyzicky nerealizovateľný. Vzhľadom na výšku jeho OMV a veľkosť volantu predmetného OMV je fyzikálne nemožné ľudskou rukou dosiahnuť na spínaciu skrinku OMV a manipulovať s kľúčom od spínacej skrinky vozidla. Je teda nemysliteľné, aby jeho OMV spôsobilo predmetnú poistnú udalosť. V správe o nehode v kolónke č. 13 sa nachádza nákres údajnej poistnej udalosti v čase údajného stretu osobných motorových vozidiel. OMV, ktoré údajne spôsobilo fiktívnu poistnú udalosť je zakreslené kolmo na poškodené OMV. Na fotodokumentácii z obhliadky poškodeného OMV sú zreteľne viditeľné stopy pozdĺžneho vodorovného trenia vozidiel v dĺžke cca 30 až 40 cm. Pri deklarovanej pozícii osobných motorových vozidiel by v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k uvedenému poškodeniu OMV. Priebeh poškodenia OMV zn. FIAT je diametrálne odlišný od popisu priebehu poistnej udalosti. OMV, ktorého je držiteľom, nebolo doposiaľ v rámci likvidácie údajnej poistnej udalosti likvidátorom poisťovne ohliadnuté. To znamená, že príslušná poisťovňa a ani žalobca nemá žiadne dôkazy o priebehu údajnej poistnej udalosti, ani o prítomnosti jeho OMV na mieste, na ktorom malo dôjsť k vzniku poistnej udalosti, ani o rozsahu a mieste poškodenia jeho OMV. Neexistuje žiadna fotodokumentácia z poistnej udalosti samotnej a vychádza sa iba z tvrdenia poškodeného, ktorému bolo poskytnuté poistné plnenie. Mal za to, že predmetná poisťovňa pochybila a poskytla poistné plnenie bez dôkladnej likvidácie poistnej udalosti. Žalobca postupoval rovnako ľahkovážne. Pokojne sa pritom mohlo jednať o naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu poistného podvodu. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

5. Žalobca vo svojom vyjadrení (replike) zo dňa 18.7.2019 reagoval na odpor žalovaného a uviedol, že na uvedené vozidlo nebolo ku dňu spôsobenia škody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“), v dôsledku

čoho vznikla žalobcovi v zmysle ust. povinnosť uhradiť poškodenému za vzniknutú škodu poistné plnenie z poistného garančného fondu. Nárok žalobcu voči žalovanému 1/ je nárokom vzniknutým na základe ust. - a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa na náhradu toho, čo za neho plnil. Uvedené tvrdenia žalobca preukázal aj dôkazmi, pripojenými k podanej žalobe. Žalobca zastával názor, že dôkazy pripojené k podanej žalobe nepochybne preukázali skutočnosť, že vozidlo, ktorého vodičom bol žalovaný 2/ spôsobilo dňa 22.11.2016 dopravnú nehodu, pričom dopravnú nehodu zavinil žalovaný 2/. Tieto dôkazy zároveň preukázali, že pri tejto dopravnej nehode bola spôsobená škoda na motorovom vozidle B. s T.: Y (SK), ktorej regres je predmetom tohto konania. Jeho nárok voči žalovanému 1/ je nárokom na náhradu plnenia, ktoré žalobca za neho plnil poškodenému. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa , na základe čoho má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa na náhradu toho, čo za neho plnil ( ). Vzťah medzi žalobcom a žalovanými, z ktorého obsahu vyplýva uplatnené právo žalobcu v zmysle ustanovenia požadovať plnenie voči tretej osobe, t.j. náhradu toho, čo za neho žalobca plnil, je svojou povahou vzťahom sui generis, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených v zákone. Žalobca má právo postihu aj proti vodičovi

- osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. .

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.2.2023 uviedol, že v tomto prípade je nevyhnutné použiť lex specialis, teda a okruh zodpovednostných subjektov môže byť aj širší, ako je tomu v , ktorý zároveň zodpovednosť prevádzateľa nevylučuje. Zodpovedným subjektom sa javí byť ten, kto vykonával opravu, avšak nevylučuje to tvrdenie žalobcu o zodpovednosti a pasívnej vecnej legitimácii žalovaného, nakoľko okruh zodpovedných subjektov môže byť aj širší (viac ako jeden). v ustanoveniach a upravuje prechod práva poisteného proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Dôvodom, prečo na poisťovateľa prechádza právo, ktoré má poistený proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, je postihnutie osoby zodpovednej za škodu aj v tých prípadoch, keď poistený, ktorému bola spôsobená škoda, dostane náhradu od poisťovateľa. Ide o zákonný prechod práva (tzv. subrogačný postih), ku ktorému dochádza bez prejavu vôle účastníkov. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Všeobecne možno za ustálený (v literatúre aj judikatúre) považovať záver, že za prevádzkovateľa na účely považuje subjekt, ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom, pričom takáto dispozícia má dlhodobejšie účelové určenie, pričom nie je vylúčené, aby ako prevádzkovateľ boli určené aj viaceré subjekty, ktorých zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou daného dopravného prostriedku bude solidárna ( ). Nemusí ísť o aktívne spoločné konanie, pričom zákon nerozlišuje medzi škodcom a účastníkom na delikte. Zodpovednosť každého zo subjektov sa posudzuje samostatne, a to najmä s ohľadom na protiprávnosť jeho správania sa a na príčinnú súvislosť medzi správaním sa, porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Zodpovednosť prevádzkovateľa, ktorá je aj v tomto prípade daná na základe samotnej existencie kvalifikovanej škodovej udalosti majúcej svoj pôvod v prevádzke, však nevylučuje zodpovednosť vodiča dopravného prostriedku, ktorý spôsobil škodu pri tejto škodovej udalosti zavineným porušením právnej povinnosti podľa . Poškodený tak môže uplatňovať právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa na základe objektívneho princípu rovnako ako voči vodičovi dopravného prostriedku podľa na základe zodpovednosti založenej na prezumovanom zavinení. Keďže škoda bola spôsobená vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je žalovaný súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. A keď za neho žalobca plnil poškodenému z garančného fondu, má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa . Na základe uvedeného má žalobca za to, že ako prevádzkovateľ („zodpovedá rovnako ako prevádzkovateľ“) môže vystupovať aj viacero subjektov, a to podľa ich účasti na vzniknutom delikte. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný zodpovedá za porušenie povinnosti uzatvoriť povinné zmluvné poistenie na motorové vozidlo a z toho dôvodu je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto spore, čo samo o sebe nevylučuje, že rovnako s ním ako prevádzateľ zodpovedá aj prevádzateľ podniku, v ktorom sa oprava vykonáva. Pokiaľ ide o trovy konania v prípade zamietnutia žaloby súdom, žiadal aplikovať (ďalej len ). V konaní nie je a nebolo sporné, že žalobca vyzýval oboch

žalovaných ešte pred podaním žaloby, a to opakovane. V tejto súvislosti okrem jednotlivých výziev na zaplatenie regresných plnení a pokusov o zmier spísaných advokátom poukázal na priložené listinné dôkazy v súdnom spise - t. j. 4 výzvy, vrátane pokusu o zmier, pre každého z dlžníkov (žalovaný a pôvodne žalovaný 2/), ktorých vykázanie na poštovú prepravu je riadne zdokladované. Možno bezpečne konštatovať, že v predsúdnom konaní dlžníci odmietli vec so žalobcom riešiť a tento nemal a ani nemohol mať vedomosť o údajnej oprave vozidla a s tým spojeným zadefinovaním zodpovednosti podľa , o čom sa po prvý krát dozvedel až na pojednávaní zo dňa 16.01.2023. Žalobca vykonal všetky dostupné kroky pre zistenie skutočného stavu veci. Až v súdnom konaní sa „podarilo“ zadefinovať okruh zodpovedných osôb, kedy žalobca naďalej tvrdí, že do tohto okruhu spadá aj žalovaný ako držiteľ vozidla (spoločne s podnikom, kt. vykonával opravu, nakoľko každý z nich pochybil a majú rovnaký podiel na vzniku škody). Nakoľko žalovaný(í) na žiadnu z výziev žalobcu nereagoval(i), žalobcovi nezostalo nič iné, ako podať žalobu na súd. Nie je pritom sporné, že žalobca vytvoril pred podaním žaloby dlžníkom dostatočný časový priestor pre uvedenie (akýchkoľvek) tvrdení, avšak títo boli pasívni a na žalobcove výzvy nereagovali. Ani jednému z dlžníkov nič nebránilo tieto skutočnosti uviesť už skôr, a nie až na súdnom pojednávaní, ktoré sa udialo vyše 6 rokov po dopravnej nehode. Podľa názoru žalobcu mu nemôže byť na škodu, že konal zodpovedne a bdelo vo svojich právach, keď si uplatnil pohľadávku na súde, vychádzajúc zo skutočností a dôkazov, ktoré mal k dispozícii v tom čase tak, aby sa jeho nárok zbytočne nepremlčal. Taktiež nemožno pričítať na vrub žalobcovi totálnu pasivitu dlžníkov v predsúdnom konaní, z ktorých napr. konkrétne žalovaný si listinné zásielky a výzvy od žalobcu preberal, čo potvrdzujú jednotlivé doručenky k tej-ktorej výzve. Preto žalobca žiadal súd, aby prípadne úspešnému žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

7. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávania, ktorých sa zúčastnili sporové strany. Na pojednávaniach žalobca zotrval na podanej žalobe a najmä na svojom vyjadrení zo dňa 16.2.2023. Žalovaný žiadal žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnuť.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami žalobcu a žalovaného, ako aj listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, výpoveďami žalobcu a svedka Igora Jaroša (pôvodného žalovaného X/) a zistil nasledovný skutkový stav:

X. Zo správy o nehode zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX, XXX) vyplýva, že vodič - M. G. (pôvodný žalovaný X/) spôsobil škodovú udalosť tak, že vozidlo A. sa nekontrolovane pohlo po naštartovaní a po otvorení okna šoféra so zaradenou rýchlosťou narazilo do vozidla poškodeného N. U. H. s.r.o., ktorého vodičom bol Z. P..

XX. So záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti OR PZ U., A. U. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XX, XX) vyplýva, že ku škodovej udalosti došlo toho dňa o X,XX hodine na G. triede XX v U.. K. škodovej udalosti boli M. G. ako vodič motorového vozidla zn. A. s T.: XXJXXE a Z. P. ako vodič motorového vozidla zn. B. s T.: Y K. škodovej udalosti M. G. bolo za priestupok podľa § 22 ods. X písm. c/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. udelené napomenutie.

XX. Igor G. (pôvodný žalovaný X/) na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX v pozícii svedka uviedol, že vozidlo A. bolo dovezené G. H. do ich servisu, pričom malo české J. s tým, že v B. bolo odhlásené dňa XX.XX.XXXX. Ku škodovej udalosti došlo dňa XX.XX.XXXX. J. na to, že malo J. svedok neskúmal, či má uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Ak auto má J., má mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie. J. nemalo ani prenosné značky. I. vozidlo prišlo do servisu samé, nie odťahovou službou. X. zo servisu odišlo samé po komunikácii, bez odťahovej služby. K uvedenej škodovej udalosti reálne došlo, nakoľko tam prišla aj polícia, ktorá všetko zdokumentovala. T. aj fotodokumentácia aj zápis zo škodovej udalosti, ktoré vyhotovila polícia. V uvedenom motorovom vozidle A. nebol nikto. N. vodič tam fyzicky nikto nesedel, nakoľko svedok sa nahol cez dvere, naštartoval auto. S. auto síce vyzeralo, že nemá zaradenú rýchlosť, že má zaradený neutrál, avšak muselo tam byť na prevodovke preskočené a ako keby ostala zaradená rýchlosť, pretože auto sa samo pohlo smerom dopredu a narazilo do zaparkovaného auta spoločnosti N. U. H. (poškodeného). H. následne žiadal, či uvedená škodová udalosť sa nedá riešiť cez jeho poistenie servisu, avšak bolo mu povedané, že toto nie je možné, nakoľko k tejto škodovej udalosti došlo na cestnej komunikácii. H. uviedol, že predmetné motorové vozidlo A. mu dal na opravu do jeho servisu G. H.. M. o zákazníka, ktorý mu bežne nosil autá do servisu, keďže sa zaoberá dovozom áut. J. A. vo vlastníctve žalovaného bolo u svedka opravované pokiaľ ide o spojku a prevodovku. X. boli nedostatky, kvôli ktorým bolo k nemu do servisu predmetné vozidlo dovezené. E. ide o následky

škodovej udalosti, kvôli nim opravované nebolo, nakoľko svedok si nevšimol aby tam nejaké následky boli. O škodovej udalosti informoval G. H., ktorý si aj uvedené motorové vozidlo z jeho servisu prevzal. S G. H. mal svedok uzavretú ústnu zmluvu a mal od neho súhlas na použitie uvedeného motorového vozidla A..

XX. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX uviedol, že o poistnej udalosti sa dozvedel zhruba po X rokoch, od kedy sa stala. E. ide o správu o nehode tvrdil, že k nehode nemohlo dôjsť takýmto spôsobom ako je uvedené v tejto správe, pretože vozidlo je dosť vysoké a cez otvorené okno sa nedá manipulovať s kľúčom v zapaľovaní, teda naštartovať uvedené auto. G. vozidlo nebolo absolútne poškodené ani škrabanec a pri kolmom náraze by nemohli byť priečne trecie stopy, ktoré tam vznikli na uvedenom poškodenom vozidle. D. za to, že v danej situácii išlo o poisťovací podvod, ktorý by bolo možné aj preveriť tým, ak by bolo zistené, či X až X týždňov pred nehodou nebola náhodou uvedeným motorovým vozidlom spôsobená iná nehoda, alebo iná poistná udalosť nebola nahlásená poisťovni. G. vozidlo v servise držali X týždne až mesiac, pričom vždy, keď sa dotazoval prečo ešte nie je hotové uviedli, že vozidlo je na zdviháku, čo však taký dlhý čas nie je možné, pretože uvedený servis by skrachoval. J. bolo dovezené z B. G. H.. S pánom H. ho vyskúšal na parkovisku, teda vozidlo sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. U. na vozidle bola nejaká porucha dohodol sa s G. H., že zabezpečí jeho opravu. O poistnej udalosti žalovaný vedomosť nemal.

XX. Súd sa oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, avšak za rozhodujúce považoval len tie, na ktoré poukázal vyššie.

XX. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

E. ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. A. zákonníka ( ďalej len ), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

XX. Podľa § X4 ods. 2 písm. b) zákona č. XXX/XXXX Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon o E.), kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

XX. Podľa § 24 ods. X zákona o E., poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku X proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

XX. Podľa § 24 ods. X veta prvá zákona o E., kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku X za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona.

XX. Podľa § 24 ods. X veta prvá zákona o E., kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku X písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

XX. Podľa ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. A. zákonníka (ďalej len ), ak je dopravný prostriedok v oprave, zodpovedá po čas opravy prevádzateľ podniku, v ktorom sa oprava vykonáva, a to rovnako ako prevádzateľ dopravného prostriedku.

XX. Podľa X ods. 1 , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. H. udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

XX. Podľa § X50 ods. 1 W. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

XX. Podľa § X51 ods. 1 W. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

XX. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter

sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity strán sporu, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy strán sporu, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré zo stranami sporu označených dôkazov vykoná.

XX. Základnou právnou otázkou, ktorú bolo potrebné v danom spore vyriešiť bolo, či v spore je žalovaný pasívne vecne legitimovaný.

XX. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta (viď rozsudok P. súdu SR zo dňa XX.X.XXXX sp.zn. X W. XXX/XXXX). J. legitimáciou sa vo všeobecnosti v civilnom spore rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúce z hmotného práva. J. legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. V. je teda aktívne vecne legitimovaný vtedy, ak mu skutočne patrí nárok, ktorý uplatňuje a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný vtedy, keď má skutočne povinnosť, ktorej plnenia sa žalobca na ňom domáha. P. vecnej legitimácie znamená, že žalobca nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a vedie k zamietnutiu žaloby.

XX. Nakoľko otázka vecnej legitimácie je otázkou vyplývajúcou z hmotného práva, povinnosťou súdu nie je poučovať žalobcu o tom, že nie je ním predloženými listinnými dôkazmi, resp. vykonaným dokazovaním preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného v tomto spore. X. nedostatok bez ďalšieho vedie k neúspechu žalobcu v spore a k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok U. súdu v U. zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. XCo/XXX/XXXX).

XX. V tomto spore mal súd z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí svedka M. G. (pôvodne žalovaného X/), ako aj z výpovede žalovaného dokázané, že vlastníkom motorového vozidla zn. A. s T.: XXJXXE bol v čase škodovej udalosti žalovaný. U. toto motorové vozidlo si vyžadovalo opravu, na základe ústneho splnomocnenia udeleného žalovaným G. H. (podľa X ods. 1 ), G. H. odviezol vozidlo do opravy a zabezpečil jeho opravu v servise svedka M. G.. G. H. odovzdal predmetné motorové vozidlo do opravy na základe ústnej dohody o oprave uvedeného motorového vozidla, uzavretej medzi ním a svedkom G.. A. sa vykonávala v servise M. G., ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť ako živnostník pod obchodným meno M. G. - H., M.: XX XXX XXX s miestom podnikania G. 2, U.. Ku škodovej udalosti došlo dňa XX.XX.XXXX, teda v čase opravy vozidla. X. skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

XX. V zmysle ods. X , ak je dopravný prostriedok v oprave, zodpovedá po čas opravy prevádzkovateľ podniku, v ktorom sa oprava vykonáva, a to rovnako ako prevádzateľ dopravného prostriedku. E. opravárenského podniku zodpovedá za škodu, ktorá bola prevádzkou dopravného prostriedku spôsobená tretej osobe počas opravy. J. je spôsobená počas opravy vtedy, keď škoda vznikla v čase od prevzatia dopravného prostriedku do opravy až do jeho odovzdania prevádzateľovi po vykonaní opravy, čo je i tento prípad. P. na tom, kto škodu prevádzkou dopravného prostriedku počas opravy spôsobil, či to bol sám prevádzateľ opravovne, alebo jeho pracovník. E. podniku, v ktorom sa vykonáva oprava, vstupuje od prevzatia dopravného prostriedku na opravu do okamihu jeho odovzdania prevádzkovateľovi do postavenia prevádzkovateľa so všetkými dôsledkami aplikácie právneho režimu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, pričom jeho zodpovednosť je výlučná, teda nie solidárna so zodpovednosťou prevádzkovateľa podľa ods. X .

XX. Na základe vyššie uvedeného v danom spore nie je žalovaný ako prevádzkovateľ dopravného prostriedku podľa ods. X pasívne vecne legitimovaný. E. vecnú legitimáciu v danom spore má prevádzkovateľ podniku, v ktorom sa oprava vykonávala, čo v danom prípade bol M. G. - H., M.: XX XXX XXX, teda osoba totožná s pôvodným žalovaným X/, ktorý už bol platobným rozkazom zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXC/XX/XXXX-XX, právoplatným dňa XX.X.XXXX, zaviazaný uhradiť žalobcovi žalovanú pohľadávku v celom rozsahu. H. preto žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietol.

XX. Podľa § 262 ods. X W., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

XX. Podľa § 255 ods. X W., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Podľa § 257 W., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

XX. Pred tým, než všeobecný súd dospeje k záveru o potrebe aplikácie ustanovenia § 257 W., je potrebné ustáliť otázku procesného úspechu sporových strán, keďže účelom tohto ustanovenia je odstránenie neprimeranej tvrdosti voči strane sporu, ktorá nemala v konaní úspech v záujme dosiahnutia spravodlivosti. (P. K. súdu H. republiky č. k. II. ÚS XXX/XXXX z XX. augusta XXXX).

XX. Účelom ustanovenia § 257 W. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. X. ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. W. sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

XX. Toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. S. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. (uznesenie P. súdu SR z XX. januára XXXX, sp. zn. X M W. XX/XXXX).

XX. Aplikácia § 257 W. sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. D. ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. J. môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. X. rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Z. o trovách konania je v podstate druhotným aspektom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 W. sporového poriadku. (uznesenie K. súdu SR zo 6. 6. XXXX, sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX).

XX. V prejednávanom spore, ak by súd vychádzal zo zásady úspechu, bol by žalovaný plne úspešný. I keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v spore, súd však došiel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom neprizná. J. tohto sporu spočívať v okolnostiach danej veci. M. predovšetkým o skutočnosť, že nie je a nebolo sporné, že žalobca vyzýval oboch žalovaných ešte pred podaním žaloby, a to opakovane výzvami (č.l. XX-XX) ako aj pokusom o zmier (č.l. XX, XX) na úhradu dlžnej sumy. D. konštatovať, že v predsúdnom konaní dlžníci odmietli vec so žalobcom riešiť a tento nemal a ani nemohol mať vedomosť o údajnej oprave vozidla a s tým spojeným zadefinovaním zodpovednosti podľa ods. X , o čom sa po prvý krát dozvedel až na pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX, teda po vykonanom dokazovaní. V. vykonal všetky dostupné kroky pre zistenie skutočného stavu veci. Až v súdnom konaní došlo k zadefinovaniu okruhu zodpovedných osôb. P. žalovaný na žiadnu z výziev žalobcu nereagoval, žalobcovi nezostalo nič iné, ako podať žalobu na súd. P. je pritom sporné, že žalobca vytvoril pred podaním žaloby dlžníkom dostatočný časový priestor pre uvedenie (akýchkoľvek) tvrdení, avšak títo boli pasívni a na žalobcove výzvy nereagovali. N. jednému z dlžníkov nič nebránilo tieto skutočnosti uviesť už skôr, a nie až na súdnom pojednávaní. E. názoru súdu žalobcovi nemôže byť na škodu, že konal zodpovedne a bdelo vo svojich právach, keď si uplatnil pohľadávku na súde, vychádzajúc zo skutočností a dôkazov, ktoré mal k dispozícii v tom čase tak, aby sa jeho nárok zbytočne nepremlčal. X. nemožno pričítať na

vrub žalobcovi totálnu pasivitu dlžníkov v predsúdnom konaní, z ktorých napr. konkrétne žalovaný si listinné zásielky a výzvy od žalobcu preberal, čo potvrdzujú jednotlivé doručenky k tej-ktorej výzve. Na základe uvedeného súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).