Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/38/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému S. C. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 22. 11. 2013 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 2. júna 2014 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného S. C..

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. zo dňa 22. 11. 2013 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. za použitia § 138 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 16. novembra 2010 v čase okolo 11.00 hod. v katastri obce Smižany, okr. Spišská Nová Ves, v lokalite Košiarny briežok č. 700, po predchádzajúcej hádke za prítomnosti Ing. N. C., S. J. a S. W., fyzicky napadol X.. K. I. tak, že ho opakovane udrel vytyčovacou geodetickou hliníkovou palicou do oblasti pravej a následne aj ľavej ruky, následkom čoho tento spadol na zem a tam ho ešte udrel aj do oblasti ľavého predkolenia.

Súd mu za to podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch podaného odvolania vyjadril názor, že na podklade vykonaného dokazovania nie je možné dospieť jednoznačne a bez pochybností k záveru, že skutok uvedený v obžalobe sa stal spôsobom v nej uvedenom. Rozpornosť výpovedí tak údajného poškodeného, ako aj samotných svedkov preukazujú záver, že nie je možné brať za skutočnosť priebeh skutku tak, ako bol opísaný v obžalobe. Poukázal na to, že vo vzťahu k udalosti, ktorá sa mala stať 16. 11. 2010 boli vedené dve trestné konania, kde Okresná prokuratúra Prešov označila ako vinníka napadnutia Ing. I. a na toho aj podala obžalobu, zatiaľ čo Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves obvinila pána C.. Je na mieste otázka, na základe akých logických záverov môže dospieť ten istý orgán štátu k diametrálne odlišným záverom. Výpovede vypočúvaných osôb podľa názoru obhajoby nasvedčujú tomu, že neboli svedkami toho, čo popisovali a že svedkovia sú zaujatými osobami vo vzťahu k údajnému poškodenému, ktorý bol v čase incidentu ich zamestnávateľom, resp. objednávateľom. Tým, že priebeh udalostí nebol zaznamenaný žiadnym spôsobom aj vzhľadom na postup príslušníkov PZ a zároveň nebol zaznamenaný treťou nezávislou osobou, nie je možné uznať niekoho vinného z trestného činu len titulom rozporných výpovedí údajných svedkov. S poukazom na diametrálne rozdielne výpovede má za to, že skutkový stav veci nebol

dostatočne zistený. V spojitosti s konaním vedenom na Okresnom súde Prešov vyvstáva príliš mnoho otázok a vykonané dôkazy nedávajú jasnú, zreteľnú a presvedčivú odpoveď. Obžalovaný bol skutkom zo dňa 16. 11. 2010 poškodeným, nebol útočníkom, nikoho nenapadol, naopak, bol sám napadnutý a preto poukazujúc na zásadu in dubio pro reo navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného spod obžaloby podľa oslobodil. V doplnení dôvodov odvolania zároveň namietal záznam výpovede svedka T. H. na hlavnom pojednávaní dňa 22. 11. 2013.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu zotrval na dôvodoch podaného odvolania a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť za použitia zásady in dubio pro reo.

Krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný sa pripojil v celom rozsahu k záverečnému návrhu svojho obhajcu.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Po dôslednom preskúmaní predloženého spisového materiálu, zhodnotiac vykonané dôkazy tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnom súhrne sa krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný Ján C. sa dopustil žalovaného trestného činu a to v prítomnosti ďalších troch osôb, teda verejne, ako to vyplýva z ustanovenia § 122 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s tým, že napadol poškodeného geodetickou hliníkovou tyčou spôsobiac mu zranenia, ktoré však neboli takého charakteru, aby si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosť, majúcu za následok naplnenie skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., teda závažnejším spôsobom konania s použitím § 138 písm. a/ Tr. zák., t. j. so zbraňou - teleskopickou geodetickou tyčou, ktorú bezpochyby možno chápať ako predmet, ktorým možno urobiť útok voči telu dôraznejším.

Z vykonaného dokazovania mal aj krajský súd preukázané, že dňa 16. novembra 2010 okolo 11.00 hod. došlo k stretnutiu obžalovaného s poškodeným, ktoré vyústilo v chatárskej oblasti Košiarny briežok v katastri obce Smižany do fyzického stretu. Fyzický kontakt preukázateľne započal svojím konaním obžalovaný a to za prítomnosti ďalších osôb vypočutých v predmetnom konaní ako svedkov. Nielen z výpovedí poškodeného, ale aj z výpovedí svedkov I., J. a W. bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že prvý fyzicky napadol poškodeného práve obžalovaný a to tak, že ho udrel po ruke v čase, keď tento v nej držal telefón pri uchu a telefonoval, teda jeho prvý úder smeroval na oblasť hlavy a bol tlmený rukou poškodeného. Okrem tohto úderu obžalovaný chcel udrieť poškodeného znovu po hlave, tento sa však bránil rukou a po tom, keď spadol na zem, ho obžalovaný znovu udieral. Výpovede poškodeného a svedkov sú objektivizované odborným vyjadrením MUDr. W..

Obhajoba obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že on poškodeného nenapadol a že to bol práve poškodený, ktorý napadol jeho, je nepravdivé a vylúčené výsledkami vykonaného dokazovania, pričom okolnosti pre iné ustálenie priebehu deja nevyplývajú ani z výpovede svedka H. ktorý bol vypočutý na hlavnom pojednávaní s odstupom času cca troch rokov od skutku na návrh obžalovaného.

Vo vzťahu k namietanému záznamu zo zápisnice z hlavného pojednávania o výsluchu tohto svedka zo dňa 22. 11. 2013, po podrobnom preskúmaní tejto výpovede krajský súd uvádza, že nezistil žiadne pochybenie okresného súdu a že nezodpovedá skutočnosti námietka obhajoby spočívajúca v tvrdení, že predmetný svedok zásadným spôsobom vyvracal tvrdenia poškodeného a svedkov obžaloby. Z celkového zhodnotenia predmetnej výpovede, vrátane namietanej repliky je zrejmé, že svedok síce videl určitý incident zo vzdialenosti 20 až 25 metrov, nevedel však identifikovať jednotlivé konkrétne osoby okrem hlasu obžalovaného C. a z jeho výpovede je zjavné, že nevie, kto bol útočník, resp. kto, čo robil.

Pokiaľ ide o námietky obhajoby ohľadom súbežného priebehu dvoch trestných stíhaní, poukazuje aj krajský súd na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 21. 6. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 21. 10. 2013, ktorým bol X.. I. podľa oslobodený spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, že u obžalovaného X.. I. prichádza do úvahy použitie ustanovenia Tr. zák. ako nutná obrana, pretože tento odvracal priamo hroziaci alebo pretrvávajúci útok na svoju osobu zo strany poškodeného C. a nešlo o konanie neprimerané charakteru útoku.

Aj krajský súd tak považoval, vzhľadom na všetky vyššie zistené skutočnosti obhajobu obžalovaného S. C., za vyvrátenú s tým, že s dôvodmi podaného odvolania sa v podstate dôsledne vyrovnal už okresný súd v písomných dôvodoch napadnutého rozsudku.

Žiadne pochybnosti nezistil krajský súd ani vo vzťahu k výroku o treste. Po podrobnom zhodnotení osoby obžalovaného, zohľadniac žiadny záznam v registri trestov, kladné charakteristiky, všetky kritériá rozhodné pre ukladanie trestu podľa § 34 Tr. zák. dospel aj krajský súd k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, teda úplne na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka, t. j. na najkratšiu možnú skúšobnú dobu spĺňa všetky kritériá z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.