Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10CoE-34-2014.pdf
PDF · 81.82 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoE/34/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 a spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnej I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX B. C., toho času E. X, ubytovňa T., XXX XX B. C., o vymoženie 148 eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom X. XX, XXX XX J., pod sp.zn. EX 15596/10, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 3Er/1390/2010-42 zo dňa 30. októbra 2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie okresného súdu .
Návrh oprávneného na prerušenie konania a na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie z a m i e t a .
Návrh oprávneného na prerušenie konania a na predloženie návrhu na konanie o súlade právnych predpisov Ústavnému súdu Slovenskej republiky z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa § 57 ods. 1 písm. a/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil. Konštatoval absenciu právomoci rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, písomná forma rozhodcovskej doložky nebola dodržaná. Dlžníkovo vyhlásenie obsiahnuté v Zmluve o úvere, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, nie je dodržaním písomnej formy, ako to predpokladá § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, ale len vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Okresný súd uzavrel, že na výkon exekúcie chýba od začiatku spôsobilý exekučný titul. Absencia písomnej formy rozhodcovskej zmluvy má za následok jej absolútnu neplatnosť na ktorú je potrebné prihliadať ex offo. O trovách exekúcie rozhodol okresný súd tak, že uložil oprávnenému, ktorý zavinil jej zastavenie, zaplatiť súdnemu exekútorovi sumu 1,30 eur.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, domáhal sa zrušenia uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V rozsiahlom podaní namietal, že exekučný súd v prieskume rozhodnutia rozhodcovského súdu je limitovaný § 43 zákona o rozhodcovskom konaní; nekoná ani o zrušení rozhodcovského rozsudku. Dlžníkovi pritom nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu o zrušení rozhodcovského rozsudku a pokiaľ tak neučinil, nie je
možné zvrátiť rozhodnutie rozhodcovského súdu v štádiu konania pred exekučným súdom. Odvolateľ poukazoval na nevyhnutnosť uplatňovania princípov právneho štátu, predovšetkým princípu právnej istoty. Postup exekučného súdu označil za diskriminačný voči nemu z dôvodu jeho postavenia ako podnikateľského subjektu poskytujúceho krátkodobé úvery. Postupom súdu došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní, keď on (oprávnený) bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Exekučný súd nevykonal potrebné dokazovanie ohľadne záveru, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať, či je v súlade s dobrými mravmi (samotná) rozhodcovská doložka. Bez ohľadu na uvedené tvrdil odvolateľ, že táto je platná, dáva totiž zmluvným stranám na výber, či sa obrátia na rozhodcovský alebo všeobecný súd. Navyše odvolateľ nesúhlasil s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, z tohto dôvodu zmluva podľa jeho názoru nemusela obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Napokon okresný súd nesprávne vyhodnotil aj (ne)primeranosť úrokov z omeškania. V rámci odvolacej argumentácie oprávnený poukázal na nesprávnosť slovenskej verzie prekladu ods. 1 písm. q/ prílohy smernice Rady 93/13/EHS.
V súvislosti s tým, že exekučný súd posudzoval v danom prípade vec o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté ( bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie) a preskúmaval exekučný titul v rozsahu presahujúcom rámec posúdenia jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti, odvolateľ navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie a obrátil sa na Ústavný súd Slovenskej republiky s návrhom na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods. l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Oprávnený zároveň predložil odvolaciemu súdu aj návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. l písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a žiadal, aby sa odvolací súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnymi otázkami, ktoré odvolateľ v odvolaní aj vyšpecifikoval v konkrétnom znení.
Povinná zostala v odvolacom konaní nečinná.
Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník ( § 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote ( § 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Zároveň návrhy oprávneného na prerušenie konania a na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, ako aj na predloženie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na konanie o súlade právnych predpisov, zamietol.
Primárne je potrebné uviesť, že v predmetnej veci napadnuté rozhodnutie okresného súdu vydal vyšší súdny úradník s tým, že sudca okresného súdu na č.l. 86 spisu uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia podrobne vymedzujúce skutočnosti, pre ktoré nie je možné vykonať exekúciu na základe uvedeného exekučného titulu, v dôsledku čoho nemieni odvolaniu vyhovieť.
Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 205 ods. 3 O.s.p. je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj konkrétnymi dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ vymedzí v lehote stanovenej zákonom na podanie tohto opravného prostriedku. Preto krajský súd posudzoval vecnú správnosť napadnutého uznesenia práve z dôvodov označených odvolateľom - oprávneným vo vzťahu ku konkrétnym záverom okresného súdu.
Na základe porovnania dôvodu na ktorom súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie, s odvolacími dôvodmi oprávneného je zrejmé, že odvolateľ vôbec nenamieta záver okresného súdu vyslovený v napadnutom uznesení, t.j. že rozhodcovská doložka je neplatná pre nedostatok písomnej formy. Nadväzne možno uzavrieť, že dôvody odvolania vymedzené samotným odvolateľom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu. Odvolacie dôvody vôbec "nekorešpondujú s dôvodom“, na ktorom je založené napadnuté rozhodnutie, čo je (zrejme) dôsledkom podávania "formulárových" odvolaní zo strany oprávneného vo veľkom množstve súdnych konaní bez ohľadu na konkrétnosti jednotlivých rozhodnutí. Nereagovanie na konkrétnosti súdenej veci sú zrejmé
nielen z úplného „opomenutia“ dôvodov rozhodnutia okresného súdu, ale napr. tiež z toho, že odvolateľ vyčíta prvostupňovému rozhodnutiu záver zo strany 10, hoci napadnuté uznesenie má len šesť strán.
V podstate všetky odvolacie námietky oprávneného sú v priamej väzbe na jeho základné tvrdenie o absencii právomoci exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský rozsudok z hľadiska jeho rozporu s dobrými mravmi. Vzhľadom na (právny) základ napadnutého uznesenia (neplatnosť právneho úkonu z dôvodu nedostatku zákonom požadovanej písomnej formy) sú však bezpredmetné. Otázky neprimeranosti úrokov z omeškania, spotrebiteľského charakteru zmluvy o úvere atď. okresným súdom vôbec posudzované neboli (z logických dôvodov ani nemohli byť), bezpredmetná je tak aj námietka nesprávneho prekladu textu smernice Rady 93/13/EHS. Jednoznačne je nutné konštatovať, že z obsahu odvolania nie je možné abstrahovať žiadny konkrétny odvolací dôvod, ktorým by sa - s poukazom na (reálne) východiská a závery napadnutého rozhodnutia - krajský súd mohol zaoberať.
Oprávnený predložil odvolaciemu súdu návrh na prerušenie konania podľa 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a žiadal, aby sa odvolací súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie s nasledovnými prejudiciálnymi otázkami:
1. či sa má ust. písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako ,,smernica Rady 93/13/EHS“) vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov;
2. v prípade zápornej odpovede na otázku č. 1, či je možné označené ust. smernice Rady 93/13/EHS vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy; čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu;
3. či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré, aplikujúc vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.
Vzhľadom na okresným súdom vymedzený právny základ jeho rozhodnutia (absencia obligatórnej písomnej formy rozhodcovskej doložky) je zjavne nesprávna aj procesná iniciatíva oprávneného vo vzťahu k tvrdeným výkladovým problémom úniového práva (prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach a alternatívnej doložky). Úplne totiž absentuje základný predpoklad pre povinnosť (vnútroštátneho) súdu predložiť prejudiciálnu otázku, a to súvislosť s predmetom konkrétneho rozhodovania, keďže ani prípadné pozitívne (z hľadiska odvolateľa) odpovede na dotknuté otázky by neviedli k inému rozhodnutiu. Nadväzne odvolací súd zamietol návrh oprávneného na predloženie predmetných prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, a v dôsledku toho aj jeho návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Len na okraj krajský súd dodáva, že v tretej otázke oprávnený stavia do apriórne vylučujúceho protikladu aplikáciu vnútroštátnych noriem (s odkazom na smernicu 93/13/EHS) oproti možnosti vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa, čo je vyjadrením jeho výslovne účelového pohľadu.
Ako neopodstatnený vyhodnotil krajský súd aj návrh odvolateľa na prerušenie konania za účelom predloženia návrhu na konanie Ústavnému súdu o súlade ust. § 44 ods.2 veta prvá a druhá Exekučného
poriadku s čl. l ods. l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Z ustanovenia § 58 ods. l Exekučného poriadku vyplýva povinnosť exekučného súdu v ktoromkoľvek štádiu exekúcie ( teda aj po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi) z úradnej povinnosti zisťovať, či ( nie ) sú dané dôvody jej zastavenia podľa § 57 ods.1,2 Exekučného poriadku. V súdenej veci prieskumná činnosť súdu prvého stupňa nevychádzala z ust. § 44 ods. 2, veta prvá a druhá Exekučného poriadku, ale sa výslovne viazala k aplikácii ust. § 57 ods. 1 písm. a ) Exekučného poriadku.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. mu náhrada trov neprináleží. Naproti tomu povinná si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie prípustné.