Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobcu: F.. M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX G. G., právne zast.: Mgr. Martin Orvinský, advokát, so sídlom Vígľašská Huta - Kalinka č. 67, 962 25 Vígľašská Huta, IČO: 53 581 571, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 890 108 7745 0 zo dňa 23. novembra 2021, o priznanie invalidného dôchodku, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím č. 890 108 7745 0 zo dňa 28.06.2021 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „“) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok spísanú dňa 28.04.2021, ktorou žalobca požiadal o priznanie invalidného dôchodku od 15.10.2020.

2. Rozhodnutie Sociálna poisťovňa, ústredie odôvodnila tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica zo dňa 28.04.2021 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uviedla, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 28.04.2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. 890 108 7745 0 zo dňa 23.11.2021 (ďalej aj len „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje.

4. Žalovaná v odôvodnení svojho druhostupňového rozhodnutia uviedla, že zdravotný stav žalobcu bol po odvolaní opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica dňa 06.08.2021, ktorý odvolaniu nevyhovel, teda zotrval na závere, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV.

- choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písm. a) - s miernym reziduálnym funkčným nálezom, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%.

5. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Banská Bystrica, ktorému bol predložený kompletný posudkový spis posudkovým lekárom pobočky, ktorý odvolaniu nevyhovel, posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 21.10.2021 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, defermujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často reciduvujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, ktoré zaradil do kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35% z percentuálneho rozpätia 35% až 45%. Za ostatné zdravotné postihnutia žalobcu - stav po mikrodiscektómii L5 - S1 vpravo, arteriálna hypertenzia WHO I. a obezita - tučnota 2. stupňa s BMI 37.3, nezvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná uzavrela, že v prípade žalobcu neboli splnené zákonom predpokladané podmienky pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa žalovanej žalobca v odvolacom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následné posúdenie jeho nároku na invalidný dôchodok prvostupňovým orgánom. Tiež konštatoval, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo vykonané len na základe zdravotnej dokumentácie v neprítomnosti žalobcu z dôvodu prijatých opatrení počas krízovej situácie v záujme ochrany zdravia pred pandémiou ochorenia COVID-19.

Správna žaloba - žalobné body

6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutí žalovanej vydaných v oboch stupňoch a vrátenia veci do prvostupňového konania, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, že vychádzajú z nesprávneho posúdenia veci, pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci na riadne posúdenie veci a zároveň z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

7. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne síce cituje príslušné ustanovenia o sociálnom poistení, niektoré časti Lekárskeho posudku vypracovaného dňa 21.10.2021 posudkovým lekárom a konštatuje rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35%, avšak bez toho, aby uviedol akékoľvek svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Namietal chýbajúce úvahy alebo odôvodnenie, ktorými by sa odvolací orgán vysporiadal s argumentáciou žalobcu pre priznanie invalidného dôchodku. Bolo nevyhnutné, aby konajúci správny orgán okrem odcitovania príslušných ustanovení zákona uviedol aj ich výklad, čo generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v napadnutom rozhodnutí neurobil. Na podporu svojej argumentácie označil závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 06.05.2015 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.02.2014, z ktorého vyplýva, že nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiadúce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ďalej žalobca namietal, že generálny riaditeľ neaplikoval všetky príslušné ustanovenia odcitované v napadnutom rozhodnutí, konkrétne ustanovenie zákona o sociálnom poistení, keď dostatočne neodôvodnil prečo nebolo v jeho prípade vhodné priznať 10%-né zvýšenie určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ostatné jeho zdravotné postihnutia a tiež nebolo odôvodnené prečo je jeho posúdenie zníženia pracovnej spôsobilosti ustálené práve na 35% z možného rozpätia 35% až 45%. Tvrdil, že žalovaná nedala odpoveď na ťažiskové argumenty o jeho nepriaznivom zdravotnom stave a tiež neschopnosti vykonávať pôvodnú prácu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 15.11.2017, v zmysle ktorého povinnosťou správneho orgánu v prvostupňovom správnom konaní, ako aj odvolacom konaní je dať odpoveď na ťažiskové argumenty účastníka v tom smere, že v odôvodnení rozhodnutia uvedie ako sa s jednotlivými argumentmi a tvrdeniami účastníka vysporiadal.

8. Podľa žalobcu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v tom zmysle, že generálny riaditeľ žalovanej nepoužil ustanovenie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení napriek tomu, že ho odcitoval v odôvodnení, jeho prvú vetu. Namietal opomenutie následnej vety predmetného ustanovenia, ako aj jej neaplikovanie najmä vzhľadom na skutočnosť, že v dôsledku úrazu musel zmeniť prácu. Podľa žalobcu došlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, ak generálny riaditeľ vychádzal výlučne z lekárskeho posudku, ktorý bol však zostavený výlučne na základe lekárskych správ uvedených v tomto posudku bez toho, aby bol posudzujúcim lekárom aj vyšetrený. Posudzujúci lekár teda nezobral do úvahy jeho aktuálny zdravotný stav, v dôsledku čoho nemohol ani správne posúdiť pokles jeho pracovnej spôsobilosti. V lekárskom posudku je uvedené ako navrhované pracovné zaradenie - pôvodné pracovisko, čo ale objektívne nie je možné, keďže pôvodný zamestnávateľ ho odmietol zamestnávať, čo vyplýva z Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 24.11.2020, v ktorej je uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru „...zdravotný stav zamestnanca, nakoľko podľa lekárskeho posudku zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.“ Tvrdil, že takýto lekársky posudok vystavený bez vyšetrenia žalobcu, pri nezohľadnení straty pôvodného zamestnania, nie je rozhodným podkladom pre posúdenie jeho invalidity. Lekársky posudok absolútne neodôvodňuje prečo zo zisteného rozsahu poklesu medzi 35% až 45% bola určená najnižšia možná hodnota.

9. Podstatnú vadu v konaní žalovanej žalobca videl v tom, že Sociálna poisťovňa nerešpektovala ustanovenia a zákona o sociálnom poistení, čím bola porušená zásada materiálnej pravdy, nedošlo k úplne a presne zistenému skutočnému stavu veci, čím hrubo porušila ustanovenia o predmetnom konaní v zmysle

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

10. Sociálna poisťovňa vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkových a právnych dôvodoch uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej, na správnosti tohto rozhodnutia, ako aj vecne totožného rozhodnutia žalovanej, ústredie zo dňa 28.06.2021, ktoré mu predchádzalo. Ďalej uviedla, že posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti a zhodne dospeli k záveru, že nie je invalidný. Žalobca neuviedol také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola určená. Posudky posudkových lekárov označila za presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

11. K námietke žalobcu, ktorou namietal určenie dolnej hranice z percentuálneho rozpätia, žalovaná uviedla, že posudkový lekár žalovanej, ústredie, pracovisko v Banskej Bystrici uviedol, že dolná hranica z percentuálneho rozpätia od 35% do 45% je určená vzhľadom na charakter práce, ktorú vykonáva, ako aj vzhľadom na výsledky objektívneho neurologického vyšetrenia. K námietke, že nedošlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximálne 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, žalovaná poukázala na závery posudkového lekára žalovanej, ústredie, pracovisko v Banskej Bystrici, ktorý konštatoval, že pridružené ochorenia sú posudkovo nezávažné a preto nezvyšujú určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K námietke, že nebol osobne prítomný pri posudzovaní jeho zdravotného stavu žalovaná uviedla, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený v jeho neprítomnosti, pretože z dôvodu pandemickej krízovej situácie sa posúdenie zdravotného stavu za osobnej účasti podľa nevykonáva, a to v súlade s v znení K predloženým aktuálnym lekárskym správam správnemu súdu, žalovaná konštatovala, že tieto správy nemohla posúdiť v čase vydania rozhodnutia a žalobca má možnosť podať novú žiadosť o invalidný dôchodok. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého druhostupňového rozhodnutia. Skutkový stav bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia.

12. Žalobca nevyužil právo podať repliku.

13. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa na žiadosť žalobcu na deň 02.03.2023, na ktorom sa účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom ich písomných prednesov.

Posúdenie veci správnym súdom

14. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd ( a v znení zmien a doplnkov - ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a . Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto podľa v spojení s žalobu zamietol.

15. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. V zmysle každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí na základe žalôb ( ), teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). V danom prípade, pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie invalidného dôchodku je postup, vrátane náležitosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne upravený v o sociálnom poistení.

16. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci je žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovanej, ktorými rozhodnutiami žalobcovi nepriznala invalidný dôchodok. Podmienky, za ktorých vzniká nárok na invalidný dôchodok sú upravené v ustanovení tak, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

17. Jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je invalidita poistenca, ktorá je v danom prípade medzi účastníkmi konania sporná. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenie za invalidného upravuje Postup pri zisťovaní tejto skutočnosti, vznik nároku na invalidný dôchodok a obsah tohto nároku vymedzuje zákona o sociálnom poistení nasledovne: za invalidného sa poistenec považuje, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako rok (ods. 2). Pokles tejto schopnosti sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopností zdravej fyzickej osoby (ods. 3). Pokles sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a jeho zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe číslo 4 (ods. 5). Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (ods. 6). Jednotlivé percentuálne miery poklesu sa nesčítavajú (ods. 7). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ods. 8).

18. Zo strany správneho súdu bolo podstatné vysporiadať sa najmä so žalobnými námietkami žalobcu uvedenými v bodoch 6 až 9 odôvodnenia tohto rozsudku vo vzťahu k postupu a záveru žalovanej, podľa ktorého žalobcovi nepatrí invalidný dôchodok, pretože sa nestal invalidným, teda nespĺňa podmienky pre jeho priznanie v zmysle a

19. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia ( v spojení s ) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia ( citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Práve preto, že lekársky posudok o invalidite je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudok posudkového lekára ústredia žalovanej tieto atribúty spĺňa.

20. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej je nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné. Podľa žalobcu generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne síce cituje príslušné ustanovenia , tiež niektoré časti Lekárskeho posudku vypracovaného dňa 21.10.2021 posudkovým lekárom a konštatuje rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35%, avšak bez toho, aby uviedol akékoľvek svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Náležitosti rozhodnutia vydaného Sociálnou poisťovňou upravuje ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. V danom prípade generálny riaditeľ žalovanej rozhodol vo veci žiadosti o invalidný dôchodok. Je zrejmé, že základným podkladom takéhoto rozhodnutia je lekársky posudok o invalidite. Ide o jeden z dôkazov vymenovaných v ustanovení zákona o sociálnom poistení. Žalobca síce namietal, že bolo potrebné vo veci zabezpečiť aj ďalšie dôkazy, neuvádzal však aké. Rovnako aj žalobca má povinnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení v zmysle Ustanovenie zákona o sociálnom poistení ako aj ustanovenie citovaného zákona je potrebné vnímať ako ustanovenia majúce všeobecný charakter pre všetky druhy konaní a vydávané rozhodnutia Sociálnou poisťovňou. Je zrejmé, že dôkazom aj v tomto konaní je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, pričom ale relevantnou skutočnosťou, ktorá je podkladom rozhodnutia je lekársky posudok o invalidite, závery ktorého žalovaná uviedla v odôvodnení svojho rozhodnutia v dostatočnom rozsahu. Navyše posudok je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia, čo umožňuje účastníkovi konania oboznámiť sa so závermi posudkového lekára úplne. Preto námietku čo do nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k lekárskemu posudku považuje správny súd za neopodstatnenú.

21. Žalobca tvrdil, že v dôsledku posúdenia zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti, nemohlo dôjsť k náležitému zisteniu skutočného stavu veci, pretože posudkový lekár nezobral do úvahy jeho aktuálny zdravotný stav, v dôsledku čoho nemohol správne určiť ani pokles jeho pracovnej spôsobilosti.

22. Podľa ; ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

23. Podľa ; počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

24. Podľa ; posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

25. Už novela , účinná od 01.09.2019 umožnila v niektorých prípadoch posudkovému lekárovi určiť, že prítomnosť poistenca alebo poškodeného pri posudzovaní nie je potrebná. Zdravotný stav posudkový lekár potom posudzuje v neprítomnosti poistenca, len na základe doložených lekárskych odborných nálezov. Aj keď je zrejmé, že v prípade žalobcu sa nejedná o takýto prípad (týka sa to ťažkých, najmä liečbou neovplyvniteľných stavov, ako napr. ťažkých onkologických prípadov, prípadov po ťažkých cievnych mozgových príhodách, nevidomých osôb, poistencov po amputácii končatín a pod.), v predmetnej veci posudkovému lekárovi umožnilo takto postupovať ustanovenie v znení účinného od 04.04.2020, v zmysle ktorého na čas krízovej situácie sa vylúčila aplikácia ustanovenia časť vety za bodkočiarkou , teda, že „ podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada“. Čo je potrebné rozumieť pod „krízovou situáciou“ vyplýva z ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, je to mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav vyhlásený v súvislosti s ochorením COVID-19. V prípade namietania nezákonnosti postupu, je rozhodujúci stav a právna úprava platná v čase realizácie postupu.

26. Stav globálnej zdravotnej núdze bol vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou 30.01.2020. Následne generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie 11.03.2020 vyhlásil pandémiu ochorenia COVID-19. Pandémia predstavuje aj pre Slovenskú republiku novú mimoriadnu situáciu, na ktorú musela adekvátne reagovať. Počas tejto krízovej situácie (právny poriadok SR upravuje viacero typov) spoločnosť nefunguje v bežnom režime a orgány štátu musia reagovať na závažné skutočnosti, ktoré v jej súvislosti nastali alebo bezprostredne hrozia, a to primerane daným okolnostiam v konkrétnom priestore a čase. Štát má pozitívny záväzok chrániť ľudské práva a slobody. V súvislosti s právom na ochranu zdravia garantovaným v článku 40 SR a právom na život garantovaným článkom 15 SR, to v kontexte šírenia ochorenia COVID-19 znamená povinnosť štátnych orgánov aktívne prijímať opatrenia chrániace život a zdravie osôb na území Slovenskej republiky a zároveň povinnosť ostatných štátnych orgánov tieto opatrenia dodržiavať. Žalobca namietal, že jeho zdravotný stav bol vyhodnotený v jeho neprítomnosti, avšak na takýto postup mala Sociálna poisťovňa zákonný rámec, vychádzajúc z ustanovenia , preto sa nejedná o nezákonný postup pri posúdení jeho zdravotného stavu.

27. Správny súd poukazuje tiež na to, že núdzový stav v období pretrvávajúcej mimoriadnej situácie v súvislosti s pandémiou COVID-19 bol vládou SR vyhlásený trikrát (podľa článku 5 Ústavného ) a to: 1. od 16.03.2020 do 13.06.2020, 2. od 01.10.2020 do 14.05.2021 a 3. od 25.11.2021 do 22.02.2022. Núdzový stav bol ukončený, avšak mimoriadna situácia, vyhlásená vládou SR odo dňa 12.03.2020 z dôvodu ohrozenia verejného zdravia II. stupňa v dôsledku pandémie infekčného ochorenia COVID-19 ostala naďalej v platnosti. Ústredný krízový štáb 31.05.2022 neodsúhlasil jej zrušenie. Evidentne zákonom predpokladaná krízová situácia, ktorá predstavuje aj mimoriadnu situáciu, v čase posudzovania žalobcu posudkovými lekármi dňa 28.04.2021 ako aj dňa 21.10.2021 trvala.

28. Správny súd nepovažuje za správne tvrdenie žalobcu, že osobná účasť a osobné vyšetrenie je zásadné za účelom zistenia skutočného stavu veci. Posudkoví lekári posudzujú zdravotný stav primárne z lekárskych správ (nie z osobného vyšetrenia posudkovým lekárom), keď vo všeobecnosti úlohou lekára špecialistu je popísať zdravotné postihnutie a úlohou posudkového lekára je vyjadriť sa k dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zohľadnením odborných lekárskych nálezov. Samotná skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu došlo v jeho neprítomnosti, nespôsobuje automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, neúplné, nekomplexné posúdenie jeho zdravotného stavu, ak posudkový lekár vychádzal z predložených a jemu dostupných lekárskych správ, z predloženej posudkovej spisovej dokumentácie žalobcu. V danom prípade boli posudkovým lekárom ústredia žalovanej zhodnotené lekárske správy z MR vyšetrenia LS chrbtice zo 06.11.2019, z MR vyšetrenia LS chrbtice zo 14.09.2020, z neurologického vyšetrenia z 31.10.2019, z neurologického vyšetrenia z 25.08.2020, z neurologického vyšetrenia z 27.04.2021, z neurologického vyšetrenia z 21.07.2021, z prepúšťacej správy z kúpeľnej liečby v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová, kde bol žalobca hospitalizovaný od dňa 30.06.2020 do 13.08.2020, z neurochirurgického vyšetrenia zo 16.12.2019, z neurochirurgického vyšetrenia z 08.10.2020 a z EMG vyšetrenia z 15.10.2021. Posudkový lekár konštatoval u žalobcu choroby: poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou (M51.1), stav po mikrodiscektómii L5-S1 vpravo (03.12.2019), arteriálna hypertenzia WHO I., obezita - tučnota 2. stupňa s BMI 37,3. Pri posudzovaní žalobcu v rámci odvolania posudkový lekár vyhodnotil aj lekársku správu z neurologického vyšetrenia z 21.07.2021, ktorú pripojil žalobca k odvolaniu, preukazujúc zhoršenie jeho zdravotného stavu. Posudkový lekár ústredia žalovanej odročil ústne pojednávanie dňa 06.10.2021 z dôvodu potreby došetrovania zdravotného stavu žalobcu, ktorý v odvolaní uviedol, že má trvalé prejavy koreňového dráždenia aj po operácii driekovej chrbtice, preto za účelom objektívneho potvrdenia koreňového dráždenia považoval za potrebné doplniť EMG vyšetrenie periférnych nervov dolných končatín. Bezodkladne po tom, čo posudkovému lekárovi bola predložená lekárska správa z EMG vyšetrenia z 15.10.2021 bol posúdený zdravotný stav žalobcu dňa 21.10.2021, ako to vyplýva z lekárskej správy, zápisnice o ústnom pojednávaní z uvedeného dňa a bol vypracovaný odborný lekársky posudok. Postup posudkového lekára svedčí o tom, že zdravotný stav žalobcu posudzoval komplexne, na základe aktuálnych lekárskych správ lekárov špecialistov. Preto neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že posudkový lekár nezobral do úvahy jeho aktuálny zdravotný stav, čo mu neumožňovalo správne posúdiť pokles jeho pracovnej spôsobilosti.

29. Žalobca namietal, že z lekárskeho posudku nie je zrejmé akými úvahami sa pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu riadil pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú posudkový lekár určil na dolnej hranici percentuálneho rozpätia a taktiež nie je zrejmé prečo posudkový lekár za ostatné zdravotné postihnutia nezvýšil určenú mieru maximálne o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.

30. Príloha č. 4 KAPITOLA XV - CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU, ODDIEL E - DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA DORZOPATIA A SPONDYLOPATIA, Položka 4. Stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice a) s miernym reziduálnym funkčným nálezom : 10 % - 20% b) často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu: 35% - 45% c) s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov: 70% - 80%.

31. Posudkový lekár ústredia žalovanej v posudku konštatoval, že v čase posudzovania išlo o 32 ročného účastníka konania s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v odbore environmentalistika a inžinierstvo, ktorý aktuálne pracuje ako administratívny pracovník - referent a od októbra 2019 je v liečbe neurológa a neurochirurga pre bolesti driekovo - krížovej chrbtice, ktoré vznikli náhle v októbri 2019 pri dvíhaní bremena, kedy pocítil prasknutie v krížoch. Z lekárskej správy, zápisnice o ústnom pojednávaní 21.10.2021 vyplýva, že žalobca podstúpil 03.12.2019 operáciu hernie disku L5-S1, následne absolvoval kúpeľnú liečbu v NRC Kováčová, ďalej sa podrobil periradikulárnej liečbe pod CT kontrolou. Mal doplnené EMG vyšetrenie periférnych nervov dolných končatín, ktoré podporuje diagnózu chronického útlaku koreňa S1 vpravo.

32. Žalobca v žalobe namieta absenciu úvahy posudkového lekára pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo však nezodpovedá skutočnosti, pretože posudkový lekár vo svojom posudku uviedol úvahu pri konštatovaní záveru, ku ktorému dospel. Posudkový lekár v posudku o. i. konkrétne uviedol, že žalobca "Dňa 14. októbra 2020 absolvoval periradikulárnu liečbu pod CT kontrolou s miernym zlepšením ťažkostí. V klinickom neurologickom náleze pretrváva reziduálna radikulárna symptomatológia S1 vpravo a uvedenú diagnózu podporuje aj objektívne EMG vyšetrenie, pri ktorom je objektivizovaná chronická kompresia koreňa S1 vpravo. Vzhľadom k uvedenému určujem mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri stave po operácii chrbtice - mikrodiskektómii L5- S1 na 35 %. Dolnú hranicu percentuálneho rozpätia som určila vzhľadom na charakter práce, ktorou vykonáva, ako aj vzhľadom k tomu, že pri objektívnom neurologickom vyšetrení opakovanie nie je dokumentovaná hypotónia svalstva, ani hypotrofia až atrofia svalstva, svalová sila pravej dolnej končatiny je popisovaná ako zlepšená, taktiež sa zlepšila stabilita, reflexy na dolných končatinách sú symetrické, postoj III. a chôdza sú bez patológie, zostáva pozitívny napínací manéver Lasseque od 50 do 70 stupňov, ktorý svedčí pre reziduálne prejavy koreňového dráždenia".

33. Správny súd zastáva názor, že z predmetného posudku je zrejmé, akými úvahami sa posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu riadil a zrejmé sú aj dôvody určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd nemôže podľa vlastnej úvahy nahradiť odborné závery posudkových lekárov vlastnými závermi, pokiaľ nezistí, že obsah posudku je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov alebo niektoré lekárske nálezy neboli zohľadnené vôbec, resp. by zistil že lekársky posudok je svojou celkovou skladbu nepreskúmateľný. V posudzovanom prípade správny súd takéto nedostatky odborného posudku o invalidite nezistil.

34. Čo sa týka samotného určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z vymedzeného percentuélneho rozpätia, aj táto činnosť je plne v kompetencii posudkového lekára. Posudkový lekár mieru poklesu pracovného potenciálu v konkrétnych prípadoch určuje v závislosti od závažnosti rôznych komplikácií, ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie vyvoláva. Posudkový lekár v zásade postupuje tak, aby ním určená percentuálna miera ku konkrétnemu postihnutiu zodpovedala približnému zaradeniu tohto postihnutia v rámci možnej škály závažnosti všetkých možných postihnutí, ktoré obsahuje príslušná položka a príslušné písmeno. Jednotlivé položky v prílohe č. 4 sa vnútorne členia na viaceré písmená, ktoré podrobnejšie stupňujú mieru obmedzenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v závislosti od stúpajúcej závažnosti jednotlivých ochorení. Dolná hranica miery poklesu sa určí pri menej závažných chorobných stavoch z hľadiska hodnotenia funkčného stavu orgánu alebo systému, ako to vyplýva z metodického usmernenia pre posudkových lekárov. Posudkový lekár zohľadniac obsah lekárskych správ a nálezov určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %, čo je plne v jeho kompetencii, teda posúdiť či sa jedná o menej či viac závažné chorobné stavy. Súdu posudzovať odborné medicínske závery neprináleží. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z určeného percentuálneho rozpätia), je irelevantné. Opakovane správny súd zdôrazňuje, že posúdenie tak rozsahu zdravotného postihnutia ako aj jeho následkov na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti, a preto je zverené posudkovým lekárom žalovanej v zmysle zákona o sociálnom poistení. Žalobca síce namietal, čo do určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, avšak samotný záver posudkového lekára ničím nespochybnil, resp. nepredložil žiadny taký dôkaz, ktorým by vyvrátil záver odborného lekárskeho posudku o jeho invalidite, ktorý sa stal podkladom žalobou napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej.

35. Neobstojí ani žalobná námietka čo do nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre neuvedenie úvahy posudkového lekára prečo nepriznal zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle Podľa tohto ustanovenia posudkový lekár môže zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí tento pokles ovplyvňuje. Zo znenia citovaného ustanovenia však vyplýva, že ani existencia ostatných zdravotných postihnutí nezakladá poistencovi nárok na toto zvýšenie. Naopak, toto zvýšenie je oprávnením posudkového lekára, ktorý pritom uplatňuje zákonom povolenú správnu úvahu. Spravuje sa pritom kritériami uvedenými v citovanom ustanovení, teda tým, či u poistenca existujú iné zdravotné postihnutia a tieto sú tak závažné, že znižujú jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť ešte viac než rozhodujúce zdravotné postihnutie v zmysle na ods. 6 (porovnaj závery rozsudku NSS SR sp. zn. zo dňa 30.03.2022). Posudkový lekár ústredia žalovanej v posudku zo dňa 21.10.2021 konkrétne uviedol: „Vysoký krvný tlak je aktuálne jeden rok bez potreby užívania antihypertenzív s normálnymi hodnotami krvného tlaku (125/85 mmHg), bez dokumentovaných orgánových komplikácií. Obezita - tučnota dosiaľ nebola liečená. Uvedené ochorenia sú posudkovo nezávažné, nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť", čím dostatočne odôvodnil úvahu, prečo nezistil dôvody pre priznanie zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť maximálne o 10 % za ostatné zdravotné postihnutia.

36. Podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej absentuje odôvodnenie, ako sa žalovaná vysporiadala s jeho argumentáciou pre priznanie invalidného dôchodku. Táto žalobná námietka je nekonkrétna, všeobecná a nedôvodná, pretože z odôvodnenia rozhodnutia, ako aj z lekárskych posudkov jednoznačne vyplýva, ktoré lekárske správy a nálezy boli posudkovými lekármi vyhodnotené a s akým záverom. Žalovaná odôvodnila, prečo neakceptovala argumentáciu žalobcu pre priznanie invalidného dôchodku, ak uviedla, len kto je v zmysle platnej právnej úpravy oprávnený prijať záver o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave poistenca a o jeho poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa SR je právo na odôvodnenie rozhodnutia, ktorého štruktúra je rámcovo upravená pre predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovni v , v zmysle ktorého v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Správny súd zastáva názor, že tam uvedené náležitosti žalobou napadnuté rozhodnutie spĺňa. Rozhodnutie je dostatočne zrozumiteľné a nezrozumiteľnosť nemôže spôsobiť ani citácia ustanovení aplikovaných pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery rozsudkov Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. a Najvyššieho súdu SR sp. zn. , správny súd konštatuje, že proti záverom uvedeným v týchto rozsudkoch nemožno nič namietať, avšak zo žaloby žalobcu nie je zrejmé, v čom konkrétne spočíva pochybenie žalovanej v jeho prípade. Správny súd sám v týchto rozsudkoch konštatované nedostatky v postupe a v rozhodnutí žalovanej nezistil.

37. Správny súd nezistil ani tvrdené nesprávne právne posúdenie veci, ktoré videl žalobca v tom, že žalovaná v rozhodnutí generálneho riaditeľa nepoužila ustanovenie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, napriek tomu, že ho odcitovala v odôvodnení rozhodnutia, konkrétne len jeho prvú vetu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Je zrejmé, že žalovaná zistený skutkový stav veci subsumovala pod predmetné ustanovenie, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že za ostatné zdravotné postihnutia účastníka konania - stav po mikrodiskektómii L5- S1 vpravo zo dňa 03.12.2019, arteriálna hypertenzia WHO I., obezita - tučnota 2. stupňa s BMI 37.3, zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa nepatrí (tretí odsek na strane 4). Použitie právneho predpisu neznamená len vydanie priaznivého rozhodnutia pre účastníka konania. Rovnako, ak rozhodujúci orgán zistí, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, že nie sú splnené podmienky pre postup podľa právnej normy, nárok neprizná, čo však neznamená, že podľa citovaného ustanovenia právnej normy nerozhodoval.

38. K žalobnej námietke žalobcu, že žalovaná nezohľadnila skutočnosť, že žalobca stratil schopnosť vykonávať pôvodnú pracovnú pozíciu, keď zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer dohodou z dôvodu straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu, správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.03.2022, že z ustanovenia a vyplýva, že základným predpokladom invalidity je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, teda stav, kedy telesné, duševné a zmyslové schopnosti takejto osoby sú nižšie než telesné, duševné a zmyslové schopnosti zdravého človeka. Rozhodujúce sú teda osobné charakteristiky dotknutej osoby. Naopak, z citovaných ustanovení nevyplýva, že by sa pri posudzovaní invalidity malo skúmať, aké pracovné možnosti ponúka dotknutej osobe trh práce. Invalidné poistenie podľa druhého bodu zákona o sociálnom poistení nie je poistením pre prípad nedostatočnej ponuky na trhu práce, ale poistením pre prípad zmeny zdravotného stavu. Pokiaľ by sa malo pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť prihliadať aj na to, či je osoba s určitými postihnutiami uplatniteľná na konkrétnom trhu práce (teda či konkrétny trh práce ponúka prácu pre osoby s takýmito postihnutiami), viedlo by to k nerovnakému zaobchádzaniu s rôznymi osobami s tými istými zdravotnými postihnutiami, a to len v závislosti od aktuálnej situácie na trhu práce. Tým by ale invalidné poistenie stratilo svoj charakter poistenia vyslovene naviazaného na prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Správny súd preto považuje žalobnú námietku čo do nesprávnosti lekárskeho posudku v časti pracovnej rekomandácie za neopodstatnenú. Pokiaľ bolo navrhované pracovné zaradenie na trhu práce, na pôvodnom pracovisku, má sa za to, že v pozícii administratívneho pracovníka - referenta, a nie u toho istého zamestnávateľa, s ktorým sa žalobca dohodol na skončení pracovného pomeru, aj keď zo zdravotných dôvodov.

39. Správny súd nezistil ani podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré žalobca videl v tom, že Sociálna poisťovňa nerešpektovala ustanovenia a

40. Podľa ; organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

41. Podľa ; podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

42. V tejto žalobnej námietke žalobca v správnej žalobe len vo všeobecnosti konštatuje, že z citovaných ustanovení vyplýva zásada materiálnej pravdy, pričom zistením skutočného stavu sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka. Neuvádza však, v čom spočíva porušenie zásady materiálnej pravdy, ktoré skutočnosti neboli objasnené, zistené, ktoré relevantné otázky neboli zodpovedané. Tiež vo všeobecnosti namieta, že žalovaná má povinnosť vyhľadať si aj iné dôkazy, nielen postupovať v zmysle lekárskeho posudku. Správny súd sa vysporiadal už vyššie s argumentáciou žalobcu o nutnosti zabezpečiť jeho vyšetrenie posudkovým lekárom a zohľadniť ukončenie jeho pracovného pomeru, preto v dôsledku ich absencie, nepovažuje žalobou napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Ani v žalobe, ani na súdnom pojednávaní neboli uvedené také skutočnosti, ktoré by spochybnili záver posudkového lekára ústredia žalovanej, v dôsledku neprítomnosti žalobcu pri posudzovaní jeho zdravotného stavu. Nebolo namietané, v čom by bolo posúdenie iné, pokiaľ by sa žalobca posúdenia osobne zúčastnil. Aj keď pri sociálnych žalobách fyzických osôb správny súd postupuje neformálne ( ), neznamená to, že by žalobca nemal uvádzať relevantné skutočnosti, najmä v čom konkrétne spočíva ukrátenie na jeho právach pri namietanom postupe Sociálnej poisťovne. Inak povedané, správny súd nemôže uvažovať hypoteticky v tom zmysle, čo by mohlo priniesť pre žalobcu priaznivejší výsledok, pokiaľ by žalovaná postupovala určitým spôsobom, resp. domýšľať si, čím bol žalobca ukrátený na jeho právach.

43. Ustanovenie umožňuje správnemu súdu v odôvodnených prípadoch doplniť dokazovanie za účelom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Primárne však aj pre oblasť sociálnych vecí platí pravidlo obsiahnuté v , podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobca žiadne doplňujúce dokazovanie nenavrhol, ani súd nezistil potrebu dopĺňať dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, nakoľko zistený/preukázaný skutočný stav veci považoval za dostatočný pre vyvodenie záveru, k akému žalovaná dospela.

44. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity u žalobcu nie je definitívne/posledné, a to v tom zmysle, že by v budúcnosti už nemohlo dôjsť k jeho zmene. Predmetné rozhodnutie sa týka len žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku spísanej dňa 28.04.2021. Pri posudzovaní zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovanej je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej. Žalovaná mohla pri rozhodovaní zohľadniť len tie skutočnosti, ktoré jej boli v čase rozhodovania známe. Pokiaľ sa žalobcovi po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia zhoršil zdravotný stav, čo by vedel preukázať novými lekárskymi správami, či nálezmi, môže opätovne požiadať o invalidný dôchodok a žalovaná v novom konaní znova posúdi splnenie zákonných podmienok pre priznanie tohto nároku ( ), ktoré musia byť splnené kumulatívne, vrátane vzniku invalidity u žalobcu (ustanovenia citovaného zákona).

45. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach ( a nasl. ) nie je v zmysle a viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (žalobnými bodmi), preto správny súd okrem zaujatia stanoviska ku konkrétnym námietkam žalobkyne, posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia ústredia aj mimo žalobných námietok. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu (dávkového aj posudkového) správny súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, resp. také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Generálny riaditeľ žalovanej sa vo svojom rozhodnutí vyčerpávajúco vysporiadal s odvolacími námietkami, ako aj s relevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie. Žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutkového stavu veci a obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Samotná skutočnosť, že žalobca s napadnutým rozhodnutím nie je spokojný a že rozhodnutie nie je odôvodnené podľa jeho predstáv nemožno považovať za porušenie jeho práva, ak je založené na správnych, logických a odborných úsudkoch a argumentoch a je vydané v súlade so zákonom.

46. Keďže po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, žalobu zamietol podľa v spojení s .

47. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc a contrario.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).