Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/4/2013

Potvrdené rozhodnutím 3Sžf/103/2014
„Identifikačné číslo spisu: 7013200025 Dátum vydania rozhodnutia: 06.10.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Gerdová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7013200025.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: IRON CLUB, s.r.o., Košice, Rastislavova 80, Košice, právne zastúpený: JUDr. Juraj Baláž, advokát, Kubicová, Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 68, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/570137- 1290243/2012/14008 zo dňa 28. novembra 2012, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/4/2013-78 zo dňa 29. mája 2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/4/2013-78 zo dňa 29. mája 2014 p o t v r d z u j e. Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu IRON CLUB, s. r. o., Košice, Rastislavova 80, zast. JUDr. Jurajom Balážom, advokátom, Kubicová, Benkóczki, Baláž - advokáti, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 68, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 11. 2012 č. 1100303/1/570137-1290243/2012/14008 takto jednomyseľne

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou z 09.01.2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z 28.11.2012 č. 1100303/1/570137-1290243/2012/14008 ako aj dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Košice z 23.08.2012 č. 9800402/5/230/8596/2012/Rsn a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že žalovaný napadnutým rozhodnutím dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice, ktorým bol podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o správe daní a poplatkov) v nadväznosti na o správe daní (Daňový poriadok) vyrubený rozdiel dane v sume 3.281,25 eur za zdaňovacie obdobie október 2008 žalobcovi zmenil tak, že časť výroku „vyrubuje rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 3.281,25 eur“. Rozdiel dane v sume 3.281,25 eur platiteľ dane z pridanej hodnoty uhradil v plnej výške dňa 18.08.2010, ktorý znie „nepriznáva nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 73.722,79 eur a určuje vlastnú daňovú povinnosť v sume 3.281,25 eur“. Žalobca konštatoval, že uvedené rozhodnutie je nesprávne a nezákonné a postup žalovaného ako aj dotknutých daňových úradov, ktorí vydaniu predmetného rozhodnutia predchádzali, je v rozpore s platnými právnymi predpismi.

Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo vykonanie daňovej kontroly, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty za mesiac október 2008. Kontrola prebiehala od 13.01.2009 do 25.02.2009 na Daňovom úrade Košice IV a od 13.01.2009 na Daňovom úrade Moldava nad Bodvou.

Na základe vykonanej daňovej kontroly vydal Daňový úrad Košice IV. dodatočný platobný výmer zo dňa 11.01.2010 č. /Mikl, ktorý bol Daňovým riaditeľstvom SR v odvolacom konaní rozhodnutím z 12.05.2010 č. I/223/9289-61039/2010/992517-r potvrdený.

Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 15.03.2011 v celom rozsahu zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR.

Následne Daňový úrad Košice vydal dodatočný platobný výmer zo dňa 23.08.2012, ktorý bol v časti zmenený napadnutým rozhodnutím.

Žalobca poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že nepriznal žalobcovi odpočet za zdaňovacie obdobie október 2008 z dôvodu, že dodávateľom tovarov a služieb, pri ktorých si žalobca uplatnil DPH nebola spoločnosť RT Group, spol. s r.o. ako jeho dodávateľ. Hoci v predchádzajúcom štádiu konania Najvyšší súd SR zrušil takto odôvodnené rozhodnutie žalovanému, napadnuté rozhodnutie sa opiera o tie isté skutočnosti ako predchádzajúci zrušený dodatočný platobný výmer. Žalobca má ďalej za to, že zistenia žalovaného v napadnutom rozhodnutí nemajú oporu v zistenom skutkovom stave a vo vykonanom dokazovaní a napadnutému rozhodnutiu predchádzal postup, ktorým boli porušené práva žalobcu ako daňového subjektu, pričom žalovaný tieto pochybenia neodstránil, resp. žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia nedostatočne zistil skutkový stav a následne takto nedostatočne zistený skutkový stav aj nesprávne vyhodnotil.

Žalobca poukázal na vážne procesné pochybenie spočívajúce v tom, že v priebehu vykonávania daňovej kontroly došlo bez akéhokoľvek vysvetlenia k zmene miestne príslušného daňového úradu. Z protokolu o vykonaní daňovej kontroly je zrejmé, že daňová kontrola bola začatá dňa 13.01.2009 a v danom čase mal žalobca sídlo na Rastislavovej ulici 80 v Košiciach, preto nebol daný žiadny zákonný dôvod na to, aby bola už prebiehajúca daňová kontrola žalobcu odstúpená inému daňovému úradu, a to Daňovému úradu v Moldave nad Bodvou. Zmenu miestne príslušného daňového úradu žalovaný nevysvetlil a žiadnym zákonným dôvodom ani neodôvodnil. Žalobca je preto toho názoru, že vykonaná daňová kontrola je v rozpore s ustanoveniami zákona o správe daní a poplatkov (§ 3 ods.1, ods.12, § 15 ods.2), a preto výsledky a dôkazy počas nej zaobstarané nemôžu byť podkladom pre vydanie zákonného rozhodnutia vo vyrubovacom konaní.

Žalobca ďalej namietal, že v rámci daňovej kontroly bola vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol vypočutý svedok L. M., ale pri spísaný tejto zápisnice nebol prítomný žalobca, hoci ako daňový subjekt mal právo byť prítomný pri výsluchu svedka, má právo klásť mu otázky a vyjadrovať sa k výpovedi. Z toho dôvodu ide o vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom, na ktorý nie je možné prihliadať.

Ďalším procesným pochybením, ktoré žalobca namieta v žalobe, bolo nevyhotovenie zápisnice z miestneho zisťovania v prevádzke fitnes centra v mesiacoch apríl, máj 2009. Žalobca nemal možnosť sa k tejto kontrole vyjadriť a informácia nie je spomenutá ani v protokole o ukončení daňovej kontroly. Nebol upovedomený ani o ústnom pojednávaní s p. G., ktoré sa uskutočnilo 11.02.2009. Opätovne tak boli porušené jeho práva, pretože sa na tomto úkone nemohol bez svojho zavinenia zúčastniť a klásť svedkovi otázky.

Žalobca vo vyrubovacom konaní namietal nezákonný postup žalovaného spočívajúci v tom, že platobný výmer bol vydaný po 15-dňovej lehote v rozpore s ustanovením § 44 ods.6 zákona o správe daní a poplatkov a tiež vytýkal žalovanému, že vo vyrubovacom konaní vykonával ďalšie úkony, a to výsluch svedka L. M., hoci vyrubovacie konanie slúži výlučne iba na určenie dane. Na zistenie skutočnosti potrebných na určenie dane v rámci vyrubovacieho konania slúži daňová kontrola, ktorá bola už vykonaná a riadne ukončená. Tento nedostatok neodstránil ani žalovaný, ktorý v napadnutom rozhodnutí naopak konštatuje, že ide o zákonný postup. Navyše nesprávne uvádza, že po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia rozsudkom Najvyššieho súdu SR už nebol daňový úrad viazaný 15- dňovou lehotou, ktorú mu zákon v rámci vyrubovacieho konania určuje na vydanie rozhodnutia. Podľa žalobcu táto argumentácia nemá oporu v zákone. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nemal záujem sa zúčastniť na vypočutí svedka L. M.Č., pretože žalobca písomne namietal nezákonnosť tohto úkonu ako aj nezákonnosť celého stavu konania, pretože daňový úrad rozhodoval viac ako rok čím porušil zákon, a to bol dôvod, pre ktorý sa žalobca na nezákonnom úkone nezúčastnil. Navyše v oznámení o úkone zo dňa 04.06.2012 daňový úrad neoznámil akého svedka bude vypočúvať.

Žalobca v žalobe poukázal na nedostatky napadnutého rozhodnutia spočívajúce v tom, že žalovaný pri jeho vydaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. pri rozhodnutí neprihliadal na všetky vykonané dôkazy. Podľa žalobcu v súlade s ustanoveniami § 29 ods.8 zákona o správe daní a poplatkov a ustanovením § 49 ods.2 písm.a/ a § 51 ods.1 písm.a/ preukázal, že plnenie tak tovarov

ako aj služieb, ktoré mu bolo fakturované bolo reálne dodané. Daňové doklady - faktúry, ktoré predložil správcovi dane spĺňali všetky zákonom stanovené náležitosti vrátane identifikácie dodávateľa tovarov a služieb. Správca dane ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí iba zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia a za preukázané mal najmä výlučne niektoré skutočnosti uvádzané p. M. v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 01.04.2009. Osvojil si najmä časť, v ktorej menovaný mal uviesť, že uvedenú spoločnosť neriadil , nevie kde firma sídli, nič za firmu nezariaďoval, resp. nemal vedomosť o tom, či za spoločnosť konala aj iná osoba. Žalovaný sa žiadnym relevantným spôsobom v rámci vyhodnotenia dôkazov nevysporiadal s viacerými námietkami, ktoré v rámci predchádzajúceho konania, v ktorom došlo k zrušeniu pôvodného dodatočného platobného výmeru ako aj v rámci odvolania proti ostatnému dodatočnému platobnému výmeru, predložil žalobca. Ide najmä o tieto skutočnosti: žalovaný sa nezaoberal s rozporom vo výpovedi svedka M. o tom, že mal stratiť občiansky preukaz a zrejme niekto použil jeho občiansky preukaz na vyhotovenie dokladov, ale následne ho mal osloviť jemu z videnia známy človek, ktorý by ho mal zobrať k notárovi a zariadiť podpisy dokladov a pod., správca dane a žalovaný neriešili rozpory výpovede M. s výpoveďou P., M. R. Y., ktorí vo svojich výpovediach uviedli, že M. poveril M. konaním vo veci spoločnosti RT Group, spol. s r.o., čím vyvrátili tvrdenia M. o tom, že s predmetnou vecou nemá nič spoločné, svedok M. mal ako konateľ spoločnosti RT Group, s.r.o. všetky predmetné faktúry vystaviť, čo preukazuje jeho čestné vyhlásenie zo dňa 23.01.2009, pričom toto čestné vyhlásenie jednoznačne popiera jeho vyjadrenie o tom, že o ničom nemal vedomosť, svedok Y. vo svojej výpovedi zo dňa 12.05.2009 uviedol, že všetky relevantné faktúry mu odovzdal M., pričom žalovaný túto výpoveď nebral do úvahy a považoval výpoveď svedka M. za jedinú pravdivú. Jeho výpoveď vyvracajú alebo spochybňujú aj ďalšie skutočnosti, ktoré vyšli v rámci dokazovania najavo, a to že svedok E. P., bývalý konateľ spoločnosti IRON CLUB, s.r.o. potvrdil, že konal so spoločnosťou RT Group, s.r.o., za ktorú konal M. a ten mal zabezpečiť aj prepravu tovaru a materiálu. Daňový úrad a žalovaný túto výpoveď účelovo diskvalifikujú z dôvodu určitej časovej nepresnosti , a to že stretnutie malo byť v septembri 2008, pričom M. mal byť od 02.10.2008 vo väzbe. Menovaný svedok však vo svojej výpovedi nevyjadroval s absolútnou určitosťou a pri uvedení času, kedy sa mal s M. stretnúť uviedol orientačne, že „asi v septembri“. pri vyhodnotení tohto dôkazu postupoval daňový úrad ako aj žalovaný účelovo v neprospech žalobcu.

Žalobca ďalej poukázal na to, že svedok M. vo svojej výpovedi tvrdil, že práce, ktoré mal vykonávať vykonával v subdodávke pre spoločnosť IRON CLUB, s.r.o. prostredníctvom svojej spoločnosti AVA GROUP, s.r.o., práce následne fakturoval spoločnosti RT GROUP, spol. s r.o. ako hlavnému dodávateľovi. Žalovaný túto výpoveď nepovažoval za pravdivú, pretože svedok nepredložil žiadne ďalšie doklady od subdodávateľských spoločností. Podľa názoru žalobcu dôkazné bremeno spočíva na daňovom úrade, a preto len samotný fakt, že M., ktorý už nie je oprávnenou osobou konať v mene subdodávateľských spoločností nepredložil daňovému úradu ním požadované doklady, nemôže sama o sebe spôsobovať nepravdivosť jeho výpovede.

Žalobca ďalej tvrdil, že na oslabenie relevantnosti výpovede svedka M. žalovaný argumentoval tvrdením, že dňa 15.04.2009 sa menovaný mal dostaviť na Daňový úrad Moldava nad Bodvou, kde ho mala poslať osoba menom E. R., ktorú žalovaný účelovo vykresľuje ako osobu neznámu alebo neexistujúcu. Konfrontovaním tohto mena s úplným spisom z obchodného registra žalobcu je však zrejmé, že malo ísť o osobu E. R., pričom len došlo k chybe pri písaní mena keď E. je krstné meno druhého konateľa, ktorý bol v tom čase E. P., ktorý ako svedok pred daňovým úradom už vypovedal. V danom kontexte sa potom táto okolnosť javí úplne v inom svetle. Všetky tieto skutočnosti podľa žalobcu vyvracajú závery konštatované v napadnutom rozhodnutí ako aj v dodatočnom platobnom výmere a úvahy žalovaného o tom, že spoločnosť RT Group spol. s r.o. nebola dodávateľom fakturovaných služieb a tovarov, ktorá skutočnosť je jediným dôvodom, o ktorú žalovaný oprel svoje rozhodnutie nie sú hodnoverne a preskúmateľne podložené nepochybnými dôkazmi, ktoré by boli produkované v rámci zákonnej daňovej kontroly. Žalobca konštatoval, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. žalovaný predložením všetkých relevantných dokladov maximálne vyčerpal svoje dôkazné bremeno a nemožno na jeho ťarchu od neho spravodlivo požadovať, aby u určitých dodávateľov mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. Daňový úrad ani žalovaný nevyprodukovali oproti pôvodne zistenému skutkovému stavu, ktorý bol predmetom hodnotenia aj pred Najvyšším súdom SR žiadny nový relevantný dôkaz, ktorý by tento skutkový stav nejakým spôsobom zmenil. Žalovaný použil rovnakú argumentáciu a rovnaký dôvod pre odmietnutie nadmerného odpočtu žalobcu, pre ktorý už bolo jeho predchádzajúce rozhodnutie rozsudkom Najvyššieho súdu SR zrušené. Žalovaný dôkaznú núdzu v

rámci napadnutého rozhodnutia v podstate „zneužil“, aby mohol konštatovať, že subdodávatelia alebo svedkovia nepredložili nové listiny alebo dôkazy, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a hodnoverne a dostatočne preukázal, že fakturované služby neboli dodané ani vykonané spoločnosťou uvedenou na sporných faktúrach. Takýto výklad a aplikácia záväzného právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR je nesprávna a neprípustná. Úlohou správcu dane a žalovaného v danom kontexte nebolo preukázať, že absentujú dôkazy o tom, že RT Group spol. s r.o. fakturované služby dodala a nevykonala, a tak skryte preniesť váhu dôkazného bremena opätovne na žalobcu, pretože tie neabsentujú. Žalobca ich predložil a vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Úlohou správcu dane a žalovaného v danom prípade v zmysle záväzného právneho názoru vysloveného Najvyšším súdu SR bolo na základe existujúcich dôkazov preukázať, že RT Group spol. s r.o. fakturované služby nedodala a ani nevykonala. V tomto smere ani žalovaný ani správca dane podľa názoru žalobcu dôkazné bremeno neuniesli.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Vo vyjadrení konštatoval, že po zrušení rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR z 12.05.2010 č. I/223/9289-61039/2010/992517-r následne Daňové riaditeľstvo SR vydalo rozhodnutie zo dňa 06.05.2011 č. I/223/10076-51478/2011/992517-r, ktorým zrušilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice IV. z 11.01.2010 č. /Mikl a na základe toho správca dane pokračoval v konaní vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008. Správca dane vo vyrubovacom konaní oboznámil žalobcu s vykonanými dôkazmi a umožnil žalobcovi vyjadriť sa k novým zisteniam tvrdeniam a záverom vyplývajúcim z doplneného konania. Po ukončení dokazovania správca dane znova vyhodnotil získané kontrolné zistenia a dôkazy, pričom vychádzal nielen z pôvodného protokolu, ale aj z výsledkov získaných v ďalšom konaní a dňa 23.08.2012 vydal dodatočný platobný výmer č. 9800402/5/230/8596/2012/Rsn proti ktorému žalobca podal odvolanie. V odvolacom konaní žalovaný svojim rozhodnutím z 28.11.2012 č. 1100303/1/570137-1290243/2012/14008 rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2008 vykázal nadmerný odpočet vo výške 73.722,79 eura. Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v tejto sume z faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená obchodná spoločnosť RT Group spol. s r.o., Kysucká 16 Košice. Ide o faktúru č. 02102880/F za televízory, reproduktory, DVD server, faktúra č. 03102008/F za stolárske práce, faktúra č. 06102008/F za posilňovacie zariadenie, faktúra č. 08102008/F za posilňovacie zariadenie, faktúra č. 09102008/F za sklenení obrazy, faktúra č. 10102008/F za sklenené obrazy, faktúra č. 10102008/ F za zámočnícke výrobky, faktúra č. 141002008/F za dvere na fotobunku, faktúra č. 16105228/F za chladiarenskú techniku, faktúra č. 20102008/F za osvetlenie, faktúra č. 21102008/F za stavebné práce, faktúra č. 23102008/F za plynofikáciu, faktúra č. 27102008/F za stavebné práce, faktúra č. 28102008/ F za stavebné práce, faktúra č. 29102008/F za stavebné práce - vodovod, kanalizácia, faktúra č. 31102008/F za stavebné práce. Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že fakturovaný tovar a služby neboli dodané dodávateľom - platiteľom dane uvedeným na faktúrach RT Group spol. s r.o. Vystavením faktúr nevznikla spoločnosti RT Group, spol. s r.o. daňová povinnosť a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr v zmysle podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa ustanovenia a a v znení neskorších predpisov.

Žalovaný k žalobným námietkam žalobcu týkajúcich sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, procesných vád, ktoré preukazujú nezákonný postup daňových orgánov pri vykonávaní daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí na stranách 7 až 14 sa dostatočným spôsobom vysporiadal s hodnotením dôkazných prostriedkov predložených v rámci kontroly žalobcom a zabezpečených správcom dane. S poukazom na ustanovenie § 29 ods.3 zákona o správe daní a poplatkov povinnosťou správcu dane je predovšetkým hodnotiť dôkazy predložené daňovým subjektom, ale dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Táto povinnosť je z ustanovenia § 29 ods.8 citovaného zákona. Zásada voľného hodnotenia dôkazov umožňuje správcovi dane na základe určitých skutočností (výsledky miestneho zisťovania, ústneho pojednávania, výpovede svedkov) spochybniť pravdivosť a hodnovernosť predložených dokladov, ale na daňovom subjekte (žalobcovi) je povinnosť preukázať hodnovernosť predložených dokladov. Pri dôkaznej povinnosti daňovníka nie je príslušný daňový orgán povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňovníka. Jeho povinnosťou je len posúdiť dôkazy rozhodné pre správne určenie dane.

V danom prípade správca dane rozsiahlym dokazovaním, ktoré vykonal v spolupráci s inými daňovými úradmi dospel k jednoznačnému záveru, že deklarované služby a dodávky tovaru neboli reálne uskutočnené dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. Zo spisového materiálu je zrejmé, že správca dane získal dostatočné množstvo relevantných dôkazov, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, podrobne sa zaoberal skúmaním jednotlivých skutočností, faktúr, vyjadrení, ktoré hodnotil jednotlivo a vo všetkých vzájomných súvislostiach, pritom prihliadol na všetko čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo.

K žalobným námietkam týkajúcich sa pochybenia pri miestnej príslušnosti žalovaný uviedol, že táto námietka nebola žalobcom namietaná v daňovom konaní a ani v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, preto by súd v správnom súdnictve na túto námietku nemal prihliadať. Navyše v danom prípade išlo len o úkon zamestnancov miestne príslušného správcu dane v priestoroch Daňového úradu Moldava nad Bodvou, t.j. daňová kontrola bola začatá aj ukončená tým istým správcom dane Daňovým úradom Košice IV. Toto tvrdenie dokazuje aj znenie zápisníc o ústnom pojednávaní spísaných Daňovým úradom Košice IV. v priestoroch Daňového úradu Moldava nad Bodvou. K zmene miestnej príslušnosti tak ako to namieta žalobca v podanej žalobe nedošlo. Žalobcom namietaný postup správcu dane nie je zákonný a je v súlade so zákonom o štátnej službe a organizačným poriadkom daňových orgánov. Daňovú kontrolu vykonávali zamestnanci v zamestnaneckom pomere k Daňovému riaditeľstvo SR, a teda na základe týchto skutočností nedošlo k zmene miestnej príslušnosti orgánu daňovej správy oprávneného vykonať daňovú kontrolu a nedošlo tým ani k obchádzaniu ustanovenia zákona o miestnej príslušnosti správcu dane. Žalobca teda nebol ukrátený na svojich subjektívnych právach, daňová kontrola bola vykonaná v súlade so zákonom a zabezpečené dôkazy môžu byť podkladom pre vydanie zákonného rozhodnutia.

K žalobcovej námietke, že nebol prítomný pri výsluchu L. M., čím bolo porušené jeho právo byť prítomný pri výsluchu svedkov a právo klásť im otázky a vyjadrovať sa k ich výpovediam, žalovaný uviedol, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly vypočul dvoch svedkov, a to E. M., konateľa spoločnosti RT Group spol. s r.o. v čase vystavenia faktúr a Z. Y., konateľa TR Group spol. s r.o. v čase výkonu daňovej kontroly. Správca dane upovedomil žalobcu o mieste, dátume a čase vypočutia svedkov. V prípade vypočutia svedka E. M. konateľ žalobcu E. P. oznámil, že sa pojednávania nezúčastní a nemá námietky k tomu, že svedok bude vypočutý bez jeho prítomnosti. Ústneho pojednávania s Z. Y. F. E. P. síce zúčastnil, ale otázky nemal žiadne.

L. M. konateľ spoločnosti a AVA Group, s.r.o. Košice a Matzo Slovakia, s.r.o. Bratislava, ktorého správca dane nepredvolal ani nekontaktoval sa dňa 15.04.2009 dostavil na Daňový úrad Moldava nad Bodvou za účelom podania informácie k faktúram vystavených spoločnosťou RT Group, spol. s r.o. Údajne ho poslal p. E. R. (osoba E. R. správcovi dane nebola a nie je známa, nie je v žiadnom vzťahu so žalobcom ani dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach). Správca dane s L. M. spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. /Rsn. V tomto prípade správca L. M. nevypočul ako svedka, keďže sa menovaný dostavil sám bez predvolania správcom dane, ale predmetom pojednávania bolo svojvoľné podanie informácie, preto zo strany správcu dane nedošlo k pochybeniu tým, že neoznámil žalobcovi pojednávanie s L. M..

K námietke žalobcu, že v rámci prebiehajúcej kontroly bolo v prevádzke fitnescentra žalobcu vykonané miestne zisťovanie bez prítomnosti konateľa spoločnosti a spísania zápisnice žalovaný uviedol, že zamestnanci správcu dane boli v sídle spoločnosti preveriť výrobné čísla fakturovaného tovaru za účelom zisťovania majetku v súvislosti s možnosťou vydania rozhodnutia o predbežnom opatrení podľa § 15a zákona o správe daní a poplatkov a nie za účelom preverovania fakturovaných tovarov a služieb, o ktorom by bolo potrebné spísanie zápisnice.

Námietku žalobcu, že nebol prítomný pri výsluchu svedka G. žalovaný považuje za zavádzajúcu a neodôvodnenú, pretože v danom prípade išlo o zistenie Daňového úradu Košice II. ako dožiadaného správcu dane. Daňový úrad Košice II. v rámci dožiadania telefonicky kontaktoval spoločnosť RT Group spol. s r.o., pričom rozhovor prebiehal s pánom, ktorý sa predstavil ako Y. - ekonóm spoločnosti, ktorý podľa jeho slov mal plnú moc na zastupovanie spoločnosti v čase neprítomnosti konateľa spoločnosti E. M.. Pán Y. uviedol, že požadované doklady predloží dňa 11.02.2009. Uvedeného dňa sa dostavil pán G. (správcovi dane sa nelegitimoval) podal dožiadanému Daňovému úradu Košice II. len informáciu, že doklady, ktoré mali byť predložené na základe telefonického rozhovoru pán Y. nepredložil, pretože ich mal nový vtedajší konateľ spoločnosti Z. Y.. O tejto skutočnosti spísal Daňový úrad Košice II. úradný

záznam, ktorý bol priložený k odpovedi na dožiadanie zaslanej dožiadaným správcom dane Daňovým úradom Košice II. Z uvedených skutočností vyplýva, že správca dane nevykonal ústne pojednávanie pánom G. tak ako to nesprávne uviedol žalobca v podanej žalobe.

K žalobným námietkam týkajúcich sa nezákonného postupu vo vyrubovacom konaní žalovaný uviedol, že tieto skutočnosti namietal aj v odvolaní a žalovaný sa s nimi vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Nad rámec odôvodnenia žalovaný poukázal tiež na to, že právna úprava ustanovenia § 44 ods.6 zákona o správe daní a poplatkov stanovuje lehotu na vydanie rozhodnutia do 15 dní od ukončenia daňovej kontroly. Daňová kontrola je v zmysle § 15 ods.13 uvedeného zákona ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. V tomto prípade bola daňová kontrola ukončená dňa 05.01.2010 prerokovaním protokolu zo dňa 04.12.2009 č. 698/230/89238/2009/ Rsn. Neskôr po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku podal žalobca žalobu na Krajský súd v Košiciach, ktorý zamietol žalobu rozhodnutím zo 07.10.2010 č.k. -53 a v odvolacom konaní Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. To znamená, že Najvyšší súd SR vrátil do konania vec priamo žalovanému, a preto bolo potrebné, aby žalovaný svojim rozhodnutím zrušil dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 11.01.2010 a vec vrátil na ďalšie konanie. Na základe uvedeného procesného postupu pri dodržaní v tom čase platnej legislatívy nebolo možné dodržať postup, ktorý žalobca uvádza ako zákonný v podanej žalobe, a to vydať rozhodnutie v 15 dňovej lehote od skončenia daňovej kontroly, nakoľko daňová kontrola bola ukončená dňa 05.01.2010 a rozhodnutie o zrušení a vrátení dodatočného platobného výmeru zo dňa 11.01.2010 na ďalšie konanie a rozhodnutie bolo doručené žalobcovi 30.05.2011. Naviac ustanovenie § 44 ods.6 zákona o správe daní a poplatkov neupravuje v akej lehote má byť vyrubovacie konanie ukončené v prípade, ak bol správcovi dane vrátený na doplnenie dokazovania odvolacím orgánom alebo súdom, a preto námietky žalobcu nemajú oporu v zákonných ustanoveniach. Správca dane konal v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov a právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorým bol viazaný.

K žalobným námietkam žalobcu, že pri vydaní rozhodnutia vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, že neprihliadal na všetky vykonané dôkazy a že žalobca preukázal, že fakturované tovary a služby boli reálne dodané predložením daňových dokladov, ktoré spĺňajú všetky náležitosti v súlade s ustanovením v znení neskorších predpisov, a teda že splnil všetky zákonom požadované podmienky na uplatnenie odpočítania dane v súlade s ustanovením citovaného zákona žalovaný uviedol, že sa s týmito námietkami vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nad rámec tohto odôvodnenia poukazuje tiež na to, že ustanovenie zákona o DPH upravuje hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ktorých splnenie preukazuje platiteľ dane. Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Žalobca preukazoval nárok na odpočítanie dane faktúrami vystavenými spoločnosťou RT Group, spol. s r.o. a tvrdením, že tovary boli dodané. Z predložených dokladov sa vec javí tak, akoby žalobca neporušil právne predpisy, napriek tomu nie je možné jeho konanie posúdiť inak ako zneužitie práva. Hlavným účelom a dôvodom fakturovaných zdaniteľných obchodov bolo obdržanie daňovej výhody, čo správca dane preukázal v rámci dokazovania. Navyše jediný spoločník a konateľ (v čase vystavenia faktúr) priameho dodávateľa uvedeného na sporných faktúrach - RT Group, spol. s r.o. , fakturované zdaniteľné obchody nepotvrdil.

K ďalším žalobným námietkam, že sa žalovaný nevysporiadal s rozpormi vo výpovediach svedka M., P., M. R. Y., čestným vyhlásením svedka M. žalovaný uviedol, že s týmito námietkami sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nad rámec odôvodnenia uviedol, že p. M. (jediný spoločník a konateľ v čase vyhotovenia faktúr) priameho dodávateľa uvedeného na sporných faktúrach RT Group, spol. s r.o. uviedol okrem iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane v rámci dokazovania aj skutočnosti ohľadom vzniku spoločnosti. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že firmu neriadil, nemal vedomosť o tom, kde spoločnosť sídli, nemal žiadnu vedomosť o činnosti spoločnosti, nemal vedomosť o obchodných partneroch spoločnosti, nevedel či spoločnosť zamestnáva zamestnancov, za spoločnosť nevystavoval ani nepodpisoval žiadne faktúry, podpis na faktúrach, ktoré mu boli poskytnuté k nahliadnutiu a na ktorých je čitateľný podpis M. nie je jeho, za spoločnosť neprevzal žiadnu finančnú hotovosť, nikoho nepoveril zastupovaním spoločnosti. Správca dane posudzoval nárok na odpočítanie dane vo vzťahu k priamemu dodávateľovi a k vzniku daňovej povinnosti dodávateľom. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil aj to, že v riadnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 daňový subjekt RT Group, spol. s r.o. do príslušného riadku daňového priznania neuviedol daň za uskutočnené zdaniteľné obchody, t.j. daň nebola odvedená. Žalovaný

v napadnutom rozhodnutí uviedol, že M. nepredložil dôveryhodné doklady, ktoré by jeho výpoveď potvrdzovali, nebol ani konateľom ani spoločníkom spoločnosti RT Group, spol. s r.o., ktorá mala fakturované tovary a služby dodať a nebol v čase keď mali byť dodané fakturované tovary a služby splnomocneným zástupcom tejto spoločnosti. Pán M. predložil pri ústnom pojednávaní dňa 15.04.2009 správcovi dane daňového priznanie spoločnosti RT Group, spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008, ktoré miestne príslušný správca dane neeviduje (zdaňovacím obdobím spoločnosti RT Group, spol. s r.o. je kalendárny mesiac a nie štvrťrok). Navyše pán M. predložil kópiu splnomocnenia (originál nepredložil) na zastupovanie p. M. vo všetkých konaniach vedených Daňovým úradom Košice IV. a Daňovým úradom Moldava nad Bodvou zo dňa 23.01.2009. Zamestnanci Daňového úradu Moldava nad Bodvou do výkonu daňovej kontroly vstúpili až od 09.03.2009, teda dňa 23.01.2009 nebol dôvod na vystavenie splnomocnenia na zastupovanie voči Daňovému úradu Moldava nad Bodvou. Z toho dôvodu je možné považovať predložení písomnosti za vyhotovené účelovo. Dôkazom účelovosti splnomocnenia je aj skutočnosť, že v čase overenia predmetného splnomocnenia pán M. už nebol konateľom RT Group, spol. s r.o. (skončenie funkcie 27.01.2009). Navyše, v čase keď sa mali zdaniteľné obchody uskutočniť pán M. uviedol, že za spoločnosť nič nepodpisoval a nič nevykonával. Tieto skutočnosti len potvrdzujú nehodnovernosť tvrdení pána M.. Pán P. uviedol, že jednal s pánom M. a nie s pánom M., konateľom spoločnosti v čase, keď mali byť uskutočnené zdaniteľné obchody. Dátum dodania prvej fakturovanej dodávky nábytku v celkovej hodnote 1.377.020,50 Sk je 03.10.2008 - prvý deň po prepustení pána M. z väzby (menovaný by nemohol zabezpečiť túto dodávku). K tvrdeniu pána P. (konateľa žalobca v čase fakturácie zdaniteľných obchodov), že si dojednal dodávku tovarov a služieb s vedomím, že konal so spoločnosťou RT Group, spol. s r.o. ako nám s pánom M. žalovaný uviedol, že menovaný pri náležitej starostlivosti mohol a mal vedieť, že osoba s ktorou konal pán M. nie je a ani nebol uvedený ako konateľ spoločnosti, ktorá mala fakturované služby a tovary dodať. Daňové zákony neukladajú daňovým subjektom akým spôsobom si majú preveriť, či osoba s ktorou obchodujú je skutočne tá, za ktorú sa vydáva a či obchodujú s platiteľom dane z pridanej hodnoty a pod. v znení neskorších predpisov ponecháva na platiteľoch dane, ako sa postarajú o preverenie dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov, nemusia ich dôveryhodnosť a dokonca ani identitu preverovať, ale v tomto prípade sa vystavujú riziku, že nesplnia zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane.

Súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania so súhlasom účastníkov konania rozsudkom, ktorý dňa 29.05.2014 vyhlásil.

Predmetom súdneho preskúmavania bolo rozhodnutie žalovaného z 28.11.2012, ktorým zmenil časť výroku platobného výmeru Daňového úradu Košice zo dňa 23.08.2012 č. 9800420/5/230/8596/2012/ Rsn tak, že nepriznala nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 73.722,79 eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 3.281,25 eur. Určenú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 3.281,25 eur je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto dodatočného platobného výmeru. Z obsahu spisu vyplýva, že u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie október 2008, ktorú vykonal Daňový úrad Košice IV. a o jej výsledku bol vyhotovený protokol zo dňa 04.12.2009 a dodatok č. 1 zo dňa 21.12.2009. Na základe prerokovaného a doručeného protokolu bol vydaný dodatočný platobný výmer z 11.01.2010 č. /Mikl, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 3.281,25 eur. Tento dodatočný platobný výmer bol potvrdený v odvolacom konaní rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR zo dňa 12.05.2010 č. I/223/9289-61039/2010/992517- r. Žalobca podal žalobu na preskúmanie rozhodnutí daňového úradu a Daňového riaditeľstva SR, žaloba bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 07.10.2010 č. k. -53 z dôvodu, že žalobca napriek svojej povinnosti, ktorú mu ukladá okrem iného aj ustanovenie zákona o správe daní a poplatkov neuniesol v rámci vykonávania daňovej kontroly dôkazné bremeno a nepreukázal žalovanému svoje právo na odpočítanie dane podľa , v nadväznosti na ustanovenie o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

V odvolacom konaní Najvyšší súd SR rozsudkom z 15.03.2011 č.k. zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach tak, že rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že správca dane vychádzal z nesprávneho výkladu ustanovenia § 29 ods.8 zákona o správe daní a poplatkov a o rozložení dôkazného bremena. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

správneho súdu Českej republiky z 25.03.2005 č.k. . Ďalej konštatoval, že skutočnosti vymedzené v ustanovení § 49 ods.2 písm.a/ a § 51 ods.1 písm.a/ zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu a z týchto ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo nasledujúcimi udalosťami. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia faktúrou s prílohami a s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastní dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania. V danom prípade správca dane pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočnosti, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.

Daňové riaditeľstvo SR zrušilo platobný výmer Daňového úradu Košice IV. z 11.01.2010 a správca dane pokračoval v konaní vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008. Vo vyrubovacom konaní oboznámil žalobcu s vykonanými dôkazmi a umožnil mu vyjadriť sa k novým zisteniam, tvrdeniam a záverom vyplývajúcim z doplneného konania. Po ukončení dokazovania a vyhodnotení dôkazov boli vydané nové rozhodnutia, ktoré sú predmetom tohto súdneho preskúmavania.

Daňový úrad Košice listom z 02.05.2012 č. 9800402/5/135845/2012 oznámil žalobcovi, že pokračuje konanie vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008. Správca dane vo veci potvrdenia vyjadrení podaných dňa 15.09.2009 do zápisnice o ústnom pojednávaní k reálnemu dodaniu tovaru a služieb spoločnosťou RT Group, spol. s r.o. Košice predvolal na deň 28.06.2012 L. M., ktorý sa v priebehu výkonu daňovej kontroly snažil konať za spoločnosť RT Group, spol. s r.o., k podaniu svedeckej výpovede. Upovedomenie o vypočutí svedka bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 17.06.2012. Žalobca zastúpený splnomocneným zástupcom doručil daňovému úradu svoje vyjadrenie k upovedomeniu a navrhol, aby daňový úrad upustil od vykonania výsluchu svedka a aby bezodkladne pristúpil k vydaniu platobného výmeru. Namietal postup daňového úradu, že v rámci vyrubovacieho konania vykonáva úkony - výsluch svedka napriek tomu, že nie je dodržaná 15 dňová lehota na vydanie platobného výmeru.

L. M. do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 28.06.2012 potvrdil, že vykonal stavebné a murárske práce, kúrenie a dodanie sanity na budove fitnescentra Iron Club, s.r.o. Košice a že tieto práce vykonávala spoločnosť Ava Group, s.r.o. Košice, ktorej bol konateľom. Uviedol, že fyzicky práce vykonali živnostníci, ktorých mená si nepamätá a od nich spoločnosť Ava Group, s.r.o. obdržala faktúry. Služby a dodávky daňový subjekt Ava Group následne fakturoval daňovému subjektu RT Group, spol. s r.o. Košice. Svedok si nepamätal počet vystavených faktúr, ani celkovú výšku fakturovanej sumy. Neskôr po nahliadnutí do faktúr sa svedok vyjadril, že faktúry mu odovzdal pán M. konateľ spoločnosti RT Group, spol. s r.o. pričom na čas a miesto si nepamätal.

Na ústnom pojednávaní bol svedok tiež požiadaný na predloženie originálu písomností udelenia plnej moci na zastupovanie daňového subjektu RT Group, spol. s r.o., ktoré vo fotokópii odovzdal na Daňovom úrade Moldava nad Bodvou dňa 15.04.2009. Svedok sa vyjadril, že originálom nedisponuje a na otázku v akých veciach za spoločnosť RT Group, spol. s r.o. konal prehlásil, že konal v daňovej kontrole, pretože konateľ RT Group, spol. s r.o. nereagoval. K predloženej fotokópii daňového priznania daňového subjektu RT Group, spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 zo dňa 26.01.2009 svedok uviedol, že predpokladá, že daňové priznanie mu doručil pán M. (konateľ spoločnosti RT Group, spol. s r.o.) a on ho len odniesol. Z výpovede ďalej vyplynulo, že za spoločnosť Iron Club, s.r.o. jednal s „E.C.“ priezvisko si nepamätal, ktorý ho oslovil, či nepozná niekoho, kto by vykonal požadované práce na prestavbe a následne ho zoznámil s pánom M..

Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Košice túto svedeckú výpoveď uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia z 23.08.2012 a konštatoval, že je toho názoru, že dostatočne preukázal, že tovar a služby fakturované predmetnými 15 faktúrami nedodal platiteľ dane RT Group, spol. s r.o., Kysucká 16, Košice, ktorý je uvedený na faktúrach ako dodávateľ. Dodávateľ tovaru nie je preukázaný tým, že existovalo materiálne plnenie a toto bolo podložené faktúrami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny. Uvedené zistenie správca dane dostatočne preukázal tým, že jediná osoba, ktorá bola oprávnená za spoločnosť konať, a to pán M. potvrdil, že v čase kedy bol konateľom spoločnosti táto nevykonávala žiadnu činnosť, za spoločnosť nekonal a nič nepodpisoval, preverované faktúry nevystavil. Správca dane nespochybnil materiálnu existenciu tovaru a vykonaných prác, ale spochybnil a preukázal, že tieto neboli dodané platiteľom dane uvedených ako dodávateľ.

Správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež konštatoval, že nikdy nežiadal žalobcu k preukazovaniu nároku na odpočítanie dane účtovnou evidenciou a písomnosťami jeho dodávateľov a dodávateľov jeho dodávateľa. Potrebné zistenia žiadal preveriť v rámci dožiadaní miestne príslušných správcov dane preverovaných daňových subjektov. Od žalobcu žiadal iba informácie, o ktorých mohol a mal mať vedomosť a žiadal ho predkladať len účtovné a daňové doklady a písomnosti, ktoré bol povinný evidovať a bol povinný o nich účtovať.

Správca dane umožnil žalobcovi poskytnúť informácie, preukazujúce uskutočnenie preverovaných zdaniteľných obchodov spoločnosťou RT Group, spol. s r.o., ale konateľ žalobcu uviedol do zápisnice z 08.04.2009, že nevie poskytnúť žiadne informácie. Správca dane nevyvodil svoje závery z preverovanej účtovnej evidencie žalobcu, resp. jeho dodávateľov, ale preukázal, že tovar a služby nedodal daňový subjekt RT Group, spol. s r.o. Košice. Platiteľovi dane RT Group, spol. s r.o. Košice nevznikla daňová povinnosť, a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Správny orgán v rozhodnutí konštatoval, že nespochybnil reálne vykonanie prác a dodávok, ale preukázal, že zdaniteľné obchody, ktoré boli deklarované predmetnými faktúrami, neboli dodané osobou uvedenou na faktúrach ako dodávateľ.

Podľa § 15 ods.5 písm.e/ zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrol, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

Podľa § 29 ods.1 citovaného zákona dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové kontroly.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods.2 citovaného zákona).

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (§ 29 ods.4 citovaného zákona).

Podľa § 16 zákona o správe daní a poplatkov miestne príslušný správca dane môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov správy daní iného vecne príslušného správcu dane, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť.

Podľa § 44 ods.6 písm.a/ zákona o správe daní a poplatkov ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods.13) platobný výmer, ak daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovanej daňovej kontrole sa neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení, alebo dodatočnom hlásení, alebo od dane vyrubenej správcom dane.

Žalobca v podanej žalobe uvádza identické žalobné námietky ako uviedol v žalobe zo dňa 15.07.2010, o ktorých krajský súd už rozhodol rozsudkom zo 07.10.2010 č.k. -53.

K námietke, že bezdôvodne a bez akéhokoľvek odôvodnenia došlo v priebehu daňovej kontroly ku zmene správcu dane súd konštatuje, že napriek tomu, že túto námietku žalobca neuviedol v odvolaní v danom prípade nešlo o zmenu miestne príslušného správcu dane z Daňového úradu Košice IV. na Daňový úrad Moldava nad Bodvou, ale na základe telefonického rozhovoru zo dňa 01.10.2010 od zamestnancov žalovaného bolo súdu podané vysvetlenie, že v uvedenom prípade išlo len o úkon zamestnancov miestne príslušného správcu dane v priestoroch Daňového úradu Moldava nad Bodvou, čo preukázateľne dokazujú aj ich vlastnoručné podpisy na predmetných zápisniciach o ústnom pojednávaní. Túto žalobnú námietku preto súd nepovažuje za odôvodnenú.

Žalobca ďalej tvrdil, že výsluch svedka M. bol vykonaný v neprítomnosti žalobcu, a preto takýto dôkaz bol získaný nezákonným spôsobom a nemôže byť vzatý pri rozhodovaní do úvahy. Po zrušení pôvodného platobného výmeru pre účely realizácie rozsudku Najvyššieho súdu SR správca dane vykonal opakovaný výsluch uvedeného svedka, o ktorom bol splnomocnený zástupca žalobcu včas upovedomený. Žalobca sa však na tomto úkone nezúčastnil a nevyužil tak svoje oprávnenie byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky. S námietkami ohľadom nevyhotovenia zápisnice z miestneho zisťovania a neupovedomenia o výsluchu svedka G. sa zaoberal krajský súd vo svojom rozsudku a k týmto námietkam súd môže iba opätovne uviesť, že správca dane nevykonával miestne zisťovanie, a preto nebolo potrebné vyhotoviť zápisnicu a nevykonal ani výsluch svedka G., ktorý podal na Daňovom úrade Košice II. iba informáciu týkajúcu sa dôvodov, pre ktoré nie je možné predložiť doklady spoločnosti RT Group, spol. s r.o.

K žalobnej námietke žalobcu, že platobný výmer bol vydaný po 15 dňovej lehote a že vo vyrubovacom konaní bol uskutočnený výsluch svedka M., hoci vyrubovacie konanie slúži na vyrubenie dane a nemá suplovať daňovú kontrolu súd uvádza, že po zrušení dodatočného platobného výmeru pre účely realizácie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. sa vec dostala do štádia vyrubovacieho konania. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v spomínanom rozsudku musí byť daňovému subjektu umožnená účasť na dokazovaní ak tieto dôkazy budú uplatnené voči nemu. Súd súhlasí so stanoviskom žalovaného, že v zákone o správe daní a poplatkov nie je uvedená lehota, v ktorej má byť vydaný dodatočný platobný výmer po jeho zrušení odvolacím orgánom. Ustálená súdna prax naviac pripúšťa vykonávanie dôkazov aj v štádiu vyrubovacieho konania ak si okolnosti vyžadujú vykonanie tohto ktorého dôkazu, pretože tým sa môže predísť vydaniu nezákonného eventuálne nesprávneho rozhodnutia. Žalobnú námietku žalobcu preto súd považuje za nedôvodnú.

Súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že žalovaný rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a neprihliadol na všetky skutkové zistenia a nezaoberal sa s rozpormi v tvrdeniach konateľa spoločnosti RT Group, spol. s r.o. M.. Z výpovede tohto svedka vyplýva, že firmu neriadil nemal vedomosť o tom, že kde spoločnosť sídli, nemal vedomosť o jej činnosti o obchodných partneroch spoločnosti, nevedel, či spoločnosť zamestnáva zamestnancov, nevyhotovoval a nepodpisoval žiadne faktúry za spoločnosť a o podpise na faktúrach, ktoré mu boli poskytnuté k nahliadnutiu tvrdil, že podpis nie je jeho, nikoho nepoveril zastupovaním spoločnosti a za spoločnosť neprevzal žiadnu finančnú hotovosť. Žalovaný poukázal na to, že svedok M. sa snažil preukázať zastupovanie spoločnosti RT Group, spol. s r.o. neúčinným splnomocnením, predložená fotokópia bola u notára overená v čase, keď už E. M. nebol konateľom spoločnosti. Bolo zistené, že konateľ žalobcu o obchodných transakciách nerokoval s konateľom E. M., ale s pánom M., ktorá nebola oprávnená konať za daňový subjekt RT Group, spol. s r.o. Okrem pána M. sa bez poverenia na zastupovanie snažili za daňový subjekt RT Group, spol. s r.o. konať aj pán Y. a pán G.. Pán M. a pán P. nerokovali o obchodných transakciách s pánom M., pretože v čase, ktorý uviedli bol vo výkone väzby. Spoločnosť RT Group, spol. s r.o. nepriznala daň za uskutočnené zdaniteľné obchody v riadnom daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008. Hoci táto spoločnosť bola mesačným platiteľom DPH pán M. predložil správcovi dane vyplnené tlačivo daňového priznania RT Group, spol. s r.o. za IV. štvrťrok 2008, čím ho údajne poveril E. M., ktorý však tvrdil, že nič nevystavoval. Faktúry za spoločnosť RT Group, spol. s r.o. žalobcovi odovzdal pán M.. V dodatočnom daňovom priznaní podanom dňa 02.10.2009 platiteľ dane RT Group, spol. s r.o. deklaruje dodanie tovarov a služieb vo výške súčtu faktúr pre daňový subjekt Iron Club, s.r.o., pričom „zabudol“ odpočítať daň z prijatých služieb, ktoré mali byť dodané v subdodávke. Tieto zistenia správca dane ako aj žalovaný vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a záver, ku ktorému dospel zodpovedá logickému mysleniu a uvažovaniu, že spoločnosť RT Group, spol. s r.o. nebola dodávateľom tovarov a služieb, ktoré boli deklarované na predmetných faktúrach.

Žalobca v žalobe poukázal na to, že svedok M. potvrdil, že práce vykonával v subdodávke cez svoju spoločnosť Ava Group, s.r.o. a následne ju fakturoval RT Group, spol. s r.o. čo daňový úrad nepovažoval bez ďalšieho dokazovania. K tomu súd udáva, že správca dane zistil, že pán M. bol konateľom spoločnosti Ava Group, s.r.o. a Matzo Slovakia, s.r.o., Bratislava a dožiadaním preveroval uskutočňovanie zdaniteľných obchodov, pričom zistil, že v spoločnosti Matzo Slovakia, s.r.o. už je iný konateľ a na predvolanie z adresy sídla spoločnosti Ava Group, s.r.o. pán M. nereagoval a k príslušnému správcovi dane sa dostavil až dodatočne z vlastného podnetu. Neskôr tento svedok uviedol, že práce boli vykonávané spoločnosťou Ava Group, s.r.o., pre ktorú práce vykonávali rôzni živnostníci, ktorých však nevedel bližšie označiť. Všetky tieto dôkazy správca dane vzal do úvahy, riadne ich vyhodnotil a jeho závery považuje súd za správne a logické. Z vyjadrenia konateľa vyplýva, že obchodné transakcie dojednával s osobou, ktorá mu nebola známa a bližšie sa nezaujímal kto stavebné práce služby a tovary dodáva. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že žalobca pri náležitej starostlivosti mohol a mal vedieť, či osoba s ktorou rokoval je uvedená ako spoločník alebo konateľ spoločnosti, ktorá mala fakturované služby dodať a vykonať. Žalobca si však túto elementárnu povinnosť nesplnil a tým sa vystavil riziku, že nepreukáže splnenie zákonných podmienok nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

Súd z uvedených dôvodov považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné, a preto žalobu podľa zamietol.

Neúspešnému žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol podľa Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.