Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-34-2014.pdf
PDF · 76.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/34/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, proti povinnej: O. F., W. H., E.A. XX, vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 1177/13, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 2.638,75 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 10Er/1343/2013-14 z 29.11.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného. Exekučným titulom bol právoplatný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline z 19.6.2013 sp. zn. RK-PC-1618/13- EK. Vychádzajúc z § 41 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, § 44 ods. 2 Ex. poriadku, § 52 ods. 1,3,4 OZ, § 53 ods. 1,3,4 OZ, § 53 ods. 1,4 písm. r/, ods. 5 OZ, § 54 ods. 1,2 OZ s prihliadnutím na obsah spisu dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Povinný mal v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa, pričom zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku. Mal za to, že medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje OZ v § 53 ods. 4 písm. r/ aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Praktickým dôsledkom podľa názoru súdu prvého stupňa ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v čl. 5 rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovská zmluva obsahujúca rozhodcovskú doložku nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, spotrebiteľ nemal možnosť meniť jej ustanovenia. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Uzavrel, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, preto exekučný súd bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto návrh na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal náhrady trov odvolacieho konania. Namietal, že postup exekučného súdu nemal oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku a z napadnutého uznesenia vyplýva tendencia nepripustiť výkon exekúcie, pretože exekučným súdom je rozhodcovský rozsudok. Poukázal na to, že pojem spotrebiteľa z pohľadu uzatvárania zmlúv je chápaný ako osoba, ktorá je dobre informovaná. Citujúc ust. § 53 ods. 2 OZ konštatoval, že rozhodcovská zmluva č. 44831 nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. Uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Rozhodcovská zmluva podľa jeho názoru spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie vo veci C - 453/10 Súdneho dvora EÚ a na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE 24/2012 zo dňa 15.5.2012. Rozhodcovské konanie podľa jeho názoru poskytuje spotrebiteľovi minimálne rovnaký a v niektorých prípadoch širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu pri konaní pred súdom. Poukázal aj na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, podľa ktorej by takýto výklad rozhodovať spor v rozhodcovskom konaní nemal za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy podľa jeho názoru vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom a teda konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne. Oprávnený bol toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou.
Súdny exekútor a povinný zostali v odvolacom konaní nečinní.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal odvolací súd.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
Exekučným titulom v tomto prípade je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victória rozhodcovský súd v Žiline.
Pri skúmaní, či rozhodnutie rozhodcovského súdu uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné, je exekučný súd oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ v určitej veci nedošlo k uzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (porovnaj tiež R 46/2012).
Pokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, nenamietal v rozhodcovskom konaní neexistenciu rozhodcovskej
zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.
V preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ďalej skúmal, či bola (platne) uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávnenou predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný (exekučný) súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011).
K záveru súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky treba uviesť, že exekučný súd mal v danom prípade k dispozícii rozhodujúce skutkové podklady, z ktorých bol schopný získať potrebné informácie o skutkovom a právnom stave.
Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný vlastnoručne podpísal. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 OZ za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.