Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-130-2013.pdf
PDF · 71.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/130/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Justičná 9, IČO: 36 789 615 proti žalovanému: M. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. I. XX, O., o zaplatenie 2 042,89 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 29C/440/2012-62 zo dňa 12. 04. 2013 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 31. 10. 2012 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 042,89 Eur a trov konania.
O žalobe rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 12. 04. 2013 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 860,92 Eur v splátkach po 30 Eur mesačne a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci konania dňa 20. 04. 2007 uzatvorili úverovú zmluvu majúcu charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 30 000 Sk. Žalobca súdu predložil žiadosť žalovaného o zmene výšky úverového rámca s 30 000 Sk na 60 000 Sk, ktorý však bol podpísaný iba z jeho strany, napriek tomu, že z obsahu úverovej žiadosti vyplýva, že dodatok je účinný od dátumu podpísania spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. Nakoľko pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, pričom žalobca nepreukázal, že dohoda o zmene úverového rámca bola medzi účastníkmi uzatvorená v písomnej forme, mal súd za to, že uvedený dodatok je neplatný. Konajúci súd poukázal na ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať sumu, počítať termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov s tým, že ak táto nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca nepreukázal, že žalovaného ako spotrebiteľa informoval o výške úroku zo spotrebiteľského úveru, vrátane tzv. pravidelných aj nepravidelných poplatkov. Keďže úverová zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to najmä údaje o výške úroku a iných poplatkov, mal súd za to, že na základe uvedeného spotrebiteľského úveru žalobcovi vzniká iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému bez ďalších poplatkov a úrokov. Preto súd prvého
stupňa žalobe vyhovel iba v časti o zaplatenie 860,92 Eur, t.j. v sume zodpovedajúcej rozdielu medzi súčtom výberov z bankomatu a nákupmi tovarov úverovou kartou a vykonaných úhrad.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to z toho dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že z ustanovení v zmluve o úvere a úverových podmienok je zrejmé, že žalovaný vedel, resp. mal a mohol vedieť, že splátka úveru pozostáva aj z úroku z úveru a prípadných poplatkov, ktorých výška bola špecifikovaná v Sadzobníku. Súd prvého stupňa teda skutkový stav nesprávne posúdil, keď tvrdil, že žalovaný nebol informovaný o úroku z úveru a pravidelných a nepravidelných poplatkoch. Je zrejmé, že žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy z predloženého návrhu zmluvy v spojení s úverovými podmienkami a sadzobníkom vedel, že je povinný platiť úrok z úveru a aj výšku tohto úroku z úveru, ako aj výšku pravidelných, aj nepravidelných poplatkov. Súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, ak poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že navýšenie úverového rámca sa udialo uzatvorením písomného dodatku, pretože žalovaný písomne požiadal o navýšenie úverového rámca, túto žiadosť vlastnoručne podpísal, pričom žalovaným žiadosť bola posúdená písomne protokolom k žiadosti o zmenu výšky úverového rámca a následne podpísaná zo strany žalobcu. Domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu, vrátane uplatnených trov prvostupňového konania.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne správne.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem iného aj sumu, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. V danom prípade úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania tieto náležitosti (výšku úroku a výšku poplatkov) neobsahuje. Aj z odvolania žalobcu vyplýva, že výška úrokov a poplatkov bola obsiahnutá v sadzobníku, teda nie v samotnej zmluve, resp. v úverových podmienkach, ktoré boli súčasťou zmluvy. Uvedené náležitosti bol dodávateľ povinný so spotrebiteľom dohodnúť v zmluve, nestačilo uviesť ich v sadzobníku (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z.) Je teda správny záver súdu prvého stupňa, že v takomto prípade je úver bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda súd prvého stupňa priznal žalobcovi len sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi súčtom výberov z bankomatov a nákupov tovarov úverovou kartou a vykonaných úhrad, je toto rozhodnutie správne.
Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil postupom podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p..
Správne je rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, ktoré vyplýva z ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. Žalobca bol v spore úspešný len čiastočne, a to v menšej časti (v rozsahu 42 %) a žalovanému trovy konania nevznikli, a preto súd prvého stupňa mohol o trovách konania rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspešný bol, trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto sa mu ich náhrada nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.