Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-3627-2008.pdf
PDF · 96.9 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7Er/3627/2008
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: L. J., B.. XX.XX.XXXX, X. U. XXX/XX, Š., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera, so sídlom exekútorského úradu Longobardská 1301/27, Bratislava, pod sp. zn. EX 164/2006, o vymoženie 808,60 eur (24.360,- Sk) s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e exekúciu vedenú na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7Er 3627/2008, u súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera pod sp. zn. EX 164/2006 za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
IV. Súd návrhu oprávneného zo dňa 21.09.2010 na zmenu súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera, so sídlom exekútorského úradu Longobardská 1301/27, Bratislava, na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, n e v y h o v u j e .
odôvodnenie:
Dňa 13.11.2006 bola Okresnému súdu Trnava doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 28.10.2006 doručeného súdnemu exekútorovi dňa 08.11.2006 a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn.: SR 3356/06 zo dňa 16.08.2006.
Poverením č. 5207 051406* zo dňa 15.11.2006 vydaným Okresným súdom Trnava bol súdny exekútor JUDr. Ivan Lutter poverený vykonaním exekúcie na vymoženie sumy výške 808,60 eur (24.360,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 800,64 eur (24.120,- Sk) od 24.03.2006 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania vo výške 217,39 eur (6.549,- Sk) a trov exekúcie.
Podaním zo dňa 16.01.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.01.2014 predložil súdny exekútor JUDr. Ivan Lutter zmluvu o úvere uzatvorenú medzi oprávneným a povinným dňa 17.01.2006 a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Súdny exekútor súčasne uviedol, že nežiada priznať náhradu trov a hotových výdavkov.
Súd následne preskúmal exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn.: SR 3356/06 zo dňa 16.08.2006. Súd z rozhodcovského rozsudku zistil, že povinnému bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu
24.360,-Sk s úrokom z omeškania 0,25% denne zo sumy 24.120,-Sk od 24.03.2006 do zaplatenia a trovy konania v sume 6.549,-Sk, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti predmetného rozsudku. Z odôvodenia predmetného rozhodcovského rozsudku, a tiež z predmetnej zmluvy o úvere vyplýva, že právny vzťah vznikol na základe Zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 17.01.2006 ( ďalej len „zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ďalej vyplynulo, že povinný nezaplatil svoj splatný záväzok, a tak dovtedy nesplatná časť úveru bola v súlade so zmluvou a úverovými podmienkami pre omeškania zosplatnená. Oprávnený sa so žalobou obrátil na rozhodcu, ktorého právomoc na rozhodnutie sporu bola daná rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Tento bol riadne menovaný a funkciu prijal.
Ďalej súd zistil, že zmluva o úvere medzi účastníkmi konania bola uzavretá podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. V zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Súd preto posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský vzhľadom na vyššie uvedené aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa vo výpise z Obchodného registra SR, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený vystupuje v obdobných prípadoch poskytovania úverov opätovne. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedených skutočností mal súd preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah účastníkov je potrebné okrem zmluvných dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán, ako aj normy európskeho práva zamerané na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len "neprijateľná podmienka" ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 5 s použitím § 40a Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné. Súd na ne prihliada bez toho, aby sa účastník právneho vzťahu tejto neplatnosti dovolal.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 28.02.2010, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl. 6 ods. 1 smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Nakoľko rozhodcovský rozsudok priznal pohľadávku, ktorá vznikla zo spotrebiteľského právneho vzťahu, vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorými bola do slovenského právneho poriadku vyššie citovaná smernica implementovaná. V zmysle judikatúry Súdneho dvora ES, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon vykonateľného rozsudku rozhodcovského súdu, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, ktorá je obsahom zmluvy uzavretej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má tento súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 obsahuje demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť výkladom, keď z obsahu záväzku vyplynie značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa článku 3 bodu 3. citovanej smernice, príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa bodu 1. písmena q) tejto prílohy je takouto podmienkou aj to, ak spotrebiteľovi nie je poskytnuté právo, alebo mu je bránené v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 44 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise; b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo; c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Citované zákonné ustanovenia ukladajú súdu povinnosť skúmať zákonné podmienky, a nielen podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale vzhľadom na skutočnosť, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, aj podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú právomoc súdu, na základe ktorého je exekučný súd oprávnený nazerať na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať aj čo do jeho materiálnej správnosti. Súd je teda povinný preskúmavať nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné prekážky, ktoré by jeho vykonaniu bránili.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd osobitne preskúmal aj rozhodcovskú doložku dojednanú v rámci Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným. Rozhodcovská doložka je tu vyjadrená v bode 17 s tým, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, so sídlom Trnavská cesta 70, Bratislava, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I., Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konania bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek so zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený opakovane používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takáto rozhodcovská doložka teda nepredstavuje individuálne dojednanie, ktoré by mohol povinný pri uzatváraní zmluvy ovplyvniť. Práve naopak, takto vyjadrená rozhodcovská doložka splýva s ostatnými ustanoveniami zmluvných dojednaní zmluvy o úvere a povinný nemá možnosť výberu. Ak by s rozhodcovskou doložkou nesúhlasil, znamenalo by to odmientnutie návrhu na uzavretie zmluvy ako celku.
Rozhodcovská doložka je súčasťou štandardných podmienok, preto vzniká riziko, že spotrebiteľ nepoukáže na jej neprijateľnosť. V záujme ochrany spotrebiteľa je v súvislosti s rozhodcovskou doložkou nevyhnutné, aby mal spotrebiteľ možnosť požiadať o ochranu všeobecný súd. Rozhodcovská doložka zakotvená v zmluvných dojednaniach, túto požiadavku ochrany spotrebiteľa nenapĺňa. Doložka je síce na jednej strane formulovaná tak, že spotrebiteľovi dáva možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, avšak len za predpokladu, že by sám podaním žaloby takto založil právomoc všeobecného súdu. V opačnom prípade je voľba na strane oprávneného, resp. dodávateľa. Ten si následne môže vybrať či chce spor riešiť prostredníctvom všeobecného súdu alebo prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu. V dôsledku čoho povinný síce má možnosť uplatniť svoje práva na všeobecnom súde, ale zároveň je povinný podrobiť sa konaniu na rozhodcovskom súde, ak konanie vyvolá dodávateľ.
Takto formulovanú rozhodcovskú doložku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona, pôsobí voči všetkým od počiatku, a teda ani spotrebiteľa nezaväzuje.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci odvodil od neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 exekučného poriadku, a preto je výkon exekúcie na jeho podklade neprípustný a exekúcie je potrebné v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastaviť.
Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2011, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. (Vyhláška MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov - ďalej len „Vyhláška“).
Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. (2) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Nakoľko súdny exekútor súdu oznámil, že trovy exekúcie nežiada priznať, súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože konanie bolo zastavené.
Oprávnený podaním zo dňa 21.09.2010, doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 24.09.2010 navrhol, aby súd rozhodol o zmene súdneho exekútora a zároveň navrhol poveriť vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava.
Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis 20) neustanovujú inak.
Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, súd posúdil návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a dospel k záveru, že zmene súdneho exekútora z JUDr. Ivana Luttera na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého nemožno vyhovieť, a to v zmysle Nálezu ÚS SR sp. zn. III.ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.04.2011 - „Ústavný súd konštatuje, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 Exekučného poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania
(v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 Exekučného poriadku). V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie.“
Vzhľadom na vyššie uvedený nález Ústavného súdu súd žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora nevyhovel, nakoľko oprávnený navrhuje, aby bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor, u ktorého sú pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku I. a III. je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia na Okresnom súde Piešťany. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku II. a IV. nie je prípustné odvolanie, avšak ak vo veci rozhoduje vyšší súdny úradník, odvolanie je prípustné podľa § 374 ods. 4 O.s.p. Podaním odvolania sa rozhodnutie v tejto časti zrušuje a rozhodne opätovne sudca.