Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/252/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a z členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a

JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s., Partizánska cesta 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 644 030, zast. KOVAL & spol., AK, s. r. o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému KSR

- Kameňolomy SR, s. r. o., so sídlom Neresnícka cesta 3, 960 01 Zvolen, IČO: 31 559 123, zast. Ulianko & Holčík, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, o zaplatenie 4.418,04 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -283 zo dňa 01.07.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Zvolen č. k. -283 zo dňa 01.07.2013 p o t v r d z u j e.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 202,58 Eur.

odôvodnenie:

Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. -283 zo dňa 01.07.2013 žalobu o zaplatenie 4.418,04 Eur s prísl. zamietol. Žalobcu zaviazal k náhrade trov konania žalovaného vo výške 2 483,69 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 4.418,04 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 472,68 Eur od 24. 05. 2010 do zaplatenia, zo sumy 1 472,68 Eur od 22. 06. 2010 do zaplatenia a zo sumy 1 472,68 Eur od 20. 07. 2010 do zaplatenia. Uviedol, že dňa 29. 06. 2006 žalobca so žalovaným uzatvorili Zmluvu č. XXXXXXXXX o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou, okrem iných odberných miest aj z dobývacieho priestoru Q. v N., a to v zmysle o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach, Vyhl. č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodávanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody a . V prílohe č. 2 citovanej obchodnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, na základe odborného výpočtu, že mesačne sa odvádza do verejnej kanalizácie z dobývacieho priestoru 1 350 m3 vody a toto množstvo odvádzanej vody bude žalovanému mesačne účtované, nakoľko meranie množstva týchto odpadových vôd odvedených do verejnej kanalizácie si žalovaný ako producent nezabezpečil. Odberné miesto - dobývací priestor - je v prírode bývalá ťažobná jama zatopená vodami z povrchového odtoku, ktorá nemá odtok do prirodzeného recipientu. Vody z ťažobnej jamy o ploche 30 tis. m2 odtekajú len do kanalizačného zberača a následne na ČOV v Lučenci. Ďalej žalobca uviedol, že dňa 29.12.2009 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď zo zmluvy č. XXXXXXXXX v časti týkajúcej sa odberného miesta č. XXXX-XXXXX-X v zmysle ust. s trojmesačnou

výpovednou lehotou s odôvodnením, že žalovaný nemá záujem na ďalšom trvaní zmluvy v predmetnej časti. Odôvodnenie výpovede rozšíril v písomnom stanovisku zo dňa 25.01.2010 kde uviedol, že zahájil práce na zrušení dobývacieho priestoru, ktorému musí v zmysle zákona a Vyhl. č. predchádzať plán likvidácie banského diela. K otázkam vypovedania zmluvy odvádzania vôd z dobývacieho priestoru po zrušení zmluvy, ako i k likvidácii samotného dobývacieho priestoru bolo medzi žalobcom a žalovaným niekoľko stretnutí. Žalobca na stretnutiach upozornil žalovaného, že vypovedanie zmluvy bolo predčasné, nakoľko žalovaný nepreukázal, že došlo k zmene producenta týchto odpadových vôd, k zmene podmienok dohodnutých v obchodnej zmluve a ani neurobil ku dňu 31. 03. 2010 žiadne technické opatrenia, ktorými by zabránil odtekaniu vôd z dobývacieho priestoru do verejnej kanalizácie, ktoré preto stále podliehajú spoplatneniu v zmysle Vyhl. č. . Uviedol, že aj keď žalovaný od 01.04.2010 naďalej v rovnakom množstve vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie z dobývacieho priestoru v N., prestal žalobcovi uhrádzať faktúry. Okresný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti pozemku cez ktorý odpadová voda z vodovodnej nádrže preteká a následne vyúsťuje do verejnej kanalizácie žalobcu. Z uvedených dôvodov žalobu pre nepreukázanie nároku navrhovateľom na uplatnenú náhradu škody zamietol.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Odvolací súd uznesením č. k. zo dňa 18.04.2012 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v ktorom mu uložil zistiť predpoklady pre priznanie nároku uplatneného z titulu náhrady škody podľa ust. Obč. zákonníka v náväznosti na právnu úpravu vyplývajúcu z ustanovení a Poukázal na to, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s otázkou vlastníctva stavby v zmysle s poukazom na ust. (stavebný zákon). Vytkol súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal ani so záväzným Príkazom obvodného banského inšpektora zo dňa 01.03.2003, z ktorého vyplývala povinnosť žalovaného zabezpečiť odvádzanie banských vôd z dobývacieho priestoru, ako ani s otázkou vlastníctva kanalizačnej prípojky zaústenej do verejnej kanalizácie.

Súd prvého stupňa po doplnenom dokazovaní rozsudkom č. k. -283 zo dňa 01.07.2013 žalobu o zaplatenie sumy 4.418,04 Eur s prísl. zamietol. V rozhodnutí konštatoval, že žalovaný nie je vlastníkom vpuste ani výpuste, ako ani kanalizačnej prípojky, ktorá je buď samostatnou vodohospodárskou stavbou, alebo ju možno z právnej charakteristiky považovať za príslušenstvo hlavnej veci - v konkrétnom prípade pozemku, ktorý je vo vlastníctve inej fyzickej osoby. Žalobca nepreukázal, že kanalizačná prípojka je samostatnou (vodohospodárskou) stavbou, prípadne samostatnou vecou. Nebolo preukázané, že voda vtekajúca cez vpusť do kanalizačnej prípojky je produkovaná vlastnou činnosťou žalovaného, naopak jej „voľný“ prietok je len dôsledkom geomorfologického a geografického členenia prírodného terénu v danej zemepisnej lokalite. Žalovaný v konečnom dôsledku bol len vlastníkom práva ťažby v dotknutom dobývacom priestore; nie je vlastníkom ani vody, ani pozemku, ani kanalizačnej prípojky a ani akejkoľvek inej veci na spornom území. Z uvedených dôvodov žalobu pre nepreukázanie nároku na uplatnenú náhradu škody zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 2.483, Eur, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. žalobca. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný je povinný zabezpečiť odvádzanie banských vôd z dobývacieho priestoru na základe platného aktu štátneho orgánu - záväzného príkazu obvodného banského inšpektora zo dňa 01.03.2006, ktorý je doposiaľ v platnosti. V konaní nebolo podľa jeho názoru sporné, že voda z dobývacieho priestoru vteká na to vybudovanou kanalizačnou prípojkou do verejnej kanalizácie. Uvedenú skutočnosť potvrdil i samotný konateľ žalovaného, ktorý uviedol, že povinnosti z príkazu inšpektora si žalovaný plní a to spôsobom, že sa voda prostredníctvom vpuste kanalizačnej prípojky odvádza do verejnej kanalizácie. S touto obzvlášť závažnou skutočnosťou sa súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal vôbec. Ďalej uviedol, že záväzný príkaz obvodného banského inšpektora je individuálnym správnym aktom pričom zdôraznil, že je záväzný pre subjekt o ktorého právach a povinnostiach bolo daným individuálnym správnym aktom rozhodnuté a ktorému bolo na základe neho plnenie konkrétnych povinností aj uložené. Voči rozhodnutiu banského inšpektora nebol

podaný opravný prostriedok, ani návrh na jeho preskúmanie súdom, a teda súd by z neho mal vychádzať. Zdôraznil, že žalovaný tento záväzný príkaz plní, a to práve odvádzaním vody z dobývacieho priestoru do verejnej kanalizácie. K stekaniu vôd do verejnej kanalizácie podľa názoru žalobcu dochádza v príčinnej súvislosti s existenciou dobývacieho priestoru bez ohľadu na to, či sa v ňom v súčasnosti vykonáva, alebo nevykonáva banská činnosť. Práve vybudované banské dielo, ktoré v prírodnom teréne tvorí jamu spôsobuje, že dochádza ku kumulácii povrchovej vody a pri vzostupe jej hladiny táto následne vteká prostredníctvom kanalizačnej prípojky priamo do verejnej kanalizácie. Pre posúdenie veci je podľa jeho názoru irelevantné, či voda, ktorá odteká do verejnej kanalizácie je dôsledkom vlastnej činnosti žalovaného, nakoľko základné právo na stočné pre žalobcu vzniká vtokom vody do verejnej kanalizácie ( v znení neskorších predpisov) bez ohľadu na pôvod odvádzanej vody, pretože za súčasť odpadovej vody sa považuje aj voda z povrchového odtoku, t. j. dažďová voda, ktorá je odvádzaná do verejnej kanalizácie na ten účel vybudovanou kanalizačnou prípojkou a ktorá je dôsledkom prírodných javov bez ohľadu na činnosť povinného subjektu. Ďalej odvolateľ poukázal na ust. v zmysle ktorého bolo relevantné zistiť jednoznačne osobu, ktorá vypúšťa odpadové vody z dobývacieho priestoru do verejnej kanalizácie. Podľa jeho názoru je to správca dobývacieho priestoru, ktorý stále zodpovedá za banské vody v dobývacom priestore a nie vlastníci pozemkov. Previazanosť vlastníka kanalizačnej prípojky a producenta vzhľadom na ust. nie je také jednoznačné, nakoľko ten kto produkuje odpadové vody môže byť aj v inom ako vlastníckom vzťahu k nehnuteľnosti (pozemku, stavbe) a môže odpadové vody vypúšťať do verejnej kanalizácie i cez cudziu kanalizačnú prípojku, ale v konečnom dôsledku on zodpovedá za predmetné odpadové vody. Správca dobývacieho priestoru aj v zmysle banského zákona zodpovedá za banské vody. Ďalej odvolateľ doplnil, že pokiaľ ide o nesplnenie predpokladov na vznik zodpovednosti za škodu uviedol, že podľa jeho názoru tieto splnené sú. Za protiprávny úkon považuje neuzavretie zmluvy o odvádzaní vôd do verejnej kanalizácie a neoprávnené bezzmluvné vypúšťanie vôd vybudovanou kanalizačnou prípojkou z dobývacieho priestoru. Vznik škody podľa jeho názoru je nezväčšenie majetku žalobcu, ku ktorému by došlo v prípade uzavretia zmluvy a platenia dohodnutých poplatkov a príčinná súvislosť je daná tým, že v prípade riadneho plnenia povinností zo strany žalovaného, t. j. uzavretia písomnej zmluvy na odvádzanie vôd by ku vzniku škody nedošlo. Odvolateľ napádal aj výrok o trovách konania, konkrétne ich výšku, rozhodnutie v tejto časti nie je dostatočne odôvodnené a z toho dôvodu je absolútne nepreskúmateľné. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom stanovisku k odvolaniu žalobcu uviedol, že záväzný príkaz banského inšpektora vytvára právny vzťah medzi spoločnosťou žalovaného a príslušným Obvodným banským úradom, pričom nijakým spôsobom z neho neplynú práva či povinnosti tretím osobám, teda ani žalobcovi. Uvedený záväzný príkaz banského inšpektora žalovaný v minulosti splnil uzatvorením zmluvy so žalobcom, pričom z toho dôvodu, že došlo k dohode žalobcu so žalovaným, žalovaný proti nemu (hoci ho považoval za nesprávny) nepodal opravný prostriedok v zmysle § 43 Zákona o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe. Na rozdiel od žalobcu ktorý tvrdí, že uvedený záväzný príkaz je dodnes v platnosti má žalovaný za to, že v tomto prípade už dnes nie je možné zo strany Obvodného banského úradu vynucovať splnenie povinnosti ním uloženej a to s poukazom na ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Samotný záväzný príkaz, je podľa žalovaného pre posúdenie veci bezpredmetný, už stratil spôsobilosť byť prostriedkom pre uloženie povinnosti žalovanému. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v zmysle ust. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach je žalovaný osobou zodpovednou za vypúšťanie odpadových vôd z dobývacieho priestoru do verejnej kanalizácie, poukázal žalovaný na znenie predmetného ustanovenia podľa ktorého je producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá má uzavretú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie a ktorá vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie. Osobou povinnou na uzatvorenie zmluvy o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie však v zmysle ust. Zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je vlastník stavby alebo vlastník pozemku, ktorým v tomto prípade žalovaný nie je, čo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 202,58 Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. bez nariadenia pojednávania podľa ust. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie 4.418,04 Eur s prísl. uplatnenej titulom náhrady škody.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil voči žalovanému zaplatenia sumy 4.418,04 Eur s prísl. Žalobca uviedol, že so žalovaným mal uzavretú Zmluvu o dodávke vody z verejného vodovodu č. XXXXXXXXX zo dňa 29.06.2006, týkajúcu sa dobývacieho priestoru Q. v N.. V prílohe č. 2 obchodnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na základe odborného výpočtu, že mesačne sa odvádza do verejnej kanalizácie z dobývacieho priestoru 1 350 m3 vody a toto množstvo odvádzanej vody bolo žalovanému cyklicky účtované. Odberné miesto - dobývací priestor - je v prírode bývalá ťažobná jama zatopená vodami z povrchového odtoku, ktorá nemá zvod do prirodzeného recipientu. Vody z ťažobnej jamy o ploche 30 tis. m2 odtekajú len do kanalizačného zberača a následne na ČOV v Lučenci. Dňa 29. 12. 2009 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď zo zmluvy v časti týkajúcej sa odberného miesta č. XXXX- XXXXX-X a to v súlade so zákonným ustanovením s trojmesačnou výpovednou lehotou s odôvodnením, že nemá záujem na ďalšom trvaní zmluvy. Odôvodnenie výpovede rozšíril v písomnom stanovisku zo dňa 25. 01. 2010 kde uviedol, že zahájil práce na zrušení dobývacieho priestoru, ktorému musí v zmysle zákona a Vyhl. č. predchádzať plán likvidácie banského diela. Na viacerých stretnutiach, ktoré boli medzi účastníkmi konania, upozorňoval žalobca žalovaného, že vypovedanie zmluvy bolo predčasné, pretože žalovaný nepreukázal že došlo ku zmene producenta odpadových vôd a teda k zmene podmienok dohodnutých v obchodnej zmluve, pričom ku dňu 31. 03. 2010 (ukončenie zmluvného vzťahu) nevykonal žiadne technické opatrenie, ktorým by zabránil odtekaniu vôd z dobývacieho priestoru do verejnej kanalizácie, ktoré preto stále podliehajú spoplatneniu v zmysle Vyhl. č. . Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. dospel k záveru, že žalovaný nie je vlastníkom vpuste ani výpuste, ako ani kanalizačnej prípojky, ktorá je buď samostatnou vodohospodárskou stavbou, alebo ju možno z právnej charakteristiky považovať za príslušenstvo hlavnej veci - v konkrétnom prípade pozemku, ktorý je vo vlastníctve inej fyzickej osoby. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal, že kanalizačná prípojka je samostatnou (vodohospodárskou) stavbou, prípadne samostatnou vecou, nebolo preukázané, že voda vtekajúca cez vpusť do kanalizačnej prípojky je produkovaná vlastnou činnosťou žalovaného, naopak jej „voľný“ prietok je len dôsledkom geomorfologického a geografického členenia prírodného terénu v danej zemepisnej lokalite. Žalovaný v konečnom dôsledku bol len vlastníkom práva ťažby v dotknutom dobývacom priestore; nie je vlastníkom ani vody, ani pozemku, ani kanalizačnej prípojky a ani akejkoľvek inej veci na spornom území. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa ust. o verejných vodovodoch a verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach, odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie (ďalej len "") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie a ktorá vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie.

Podľa ust. § 23 ods. 2 cit. zákona vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu a splniť technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa stavba alebo pozemok nachádza, je zriadená a vlastník stavby alebo vlastník pozemku nemá povolenie príslušného orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami.

Podľa ust. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Odvolací súd v danom prípade zistil, že v zmysle cit. ustanovení ( a )žalovaný nie je osobou povinnou na uzatvorenie zmluvy o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie, pretože nie je vlastníkom stavby, alebo vlastníkom pozemku tak, ako na túto skutočnosť správne poukázal súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa ďalej správne konštatoval, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané, že voda vtekajúca cez vpusť do kanalizačnej prípojky je produkovaná vlastnou činnosťou žalovaného, naopak tak, ako uviedol súd prvého stupňa, prietok je len dôsledkom geomorfologického a geografického členenia prírodného terénu v danej zemepisnej lokalite.

Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade nie sú preukázané zákonné predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, uplatnenej podľa ust. § 420 a nasl. Obč. zákonníka tak, ako tvrdil žalobca, pretože v tomto konkrétnom prípade žalobca nepreukázal protiprávny úkon žalovaného spočívajúci v neuzavretí zmluvy o odvádzaní vôd do verejnej kanalizácie, pretože žalovanému táto povinnosť na uzavretie zmluvy nevyplývala, nakoľko žalovaný nie je vlastníkom stavby v zmysle § 23 ods. 1. Žalobca relevantným dôkazom nepreukázal, že žalovaný je povinnou osobou, ktorá má povinnosť pripojiť stavbu, kde vznikajú odpadové vody na verejnú kanalizáciu. Túto povinnosť žalovaného nie je možné oprieť ani o Záväzný príkaz banského inšpektora zo dňa 01.03.2006, na ktorý poukazoval žalobca, pretože aj odvolací súd sa stotožnil s obranou žalovaného v tom, že uvedený správny akt stratil účinnosť a spôsobilosť byť prostriedkom pre uloženie povinnosti žalovanému.

Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 205, Eur podľa Vyhl. č. (jeden úkon právnej služby po 161,01 Eur + 20% DPH + jeden krát režijný paušál 7,81 Eur + 20% DPH)

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.