Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Cb-42-2010.pdf
PDF · 111.14 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cb/42/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s., Partizánska cesta 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 644 030, zast. advokátskou kanceláriou KOVAL & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica 1, IČO: 36 648 892, proti žalovanému KSR
- Kameňolomy SR, s. r. o., so sídlom Neresnícka cesta 3, 960 01 Zvolen, IČO: 31 559 123, zast. advokátskou kanceláriou Ulianko & Holčík, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, o zaplatenie 4 418,04 Eur, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 2 483,69 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného Advokátskej kancelárii Ulianko & Holčík, s. r. o. so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, do 7 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Zvolen z titulu štátom preddavkovaných trov sumu 3,-- Eurá do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal zaplatenia sumy 4 418,04 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1 472,68 Eur od dňa 24. 05. 2010 do zaplatenia, zo sumy 1 472,68 Eur odo dna 22. 06. 2010 do zaplatenia a zo sumy 1 472,68 Eur odo dňa 20. 07. 2010 do zaplatenia. V prípade úspechu si žalobca uplatnil v konaní náhradu vzniknutých trov.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
Súd vo veci meritórne rozhodol dňa 04. 04. 2011, tak že žalobu žalobcu zamietol. Proti tomuto rozsudku dňa 17. 05. 2011 podal právny zástupca žalobcu odvolanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 41Cob/181/2011 zo dňa 18. 04. 2012 rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd konštatuje, že žalobca si uplatnil žalobou zaplatenie sumy 4 418,04 Eur s príslušným úrokom z omeškania a to titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že žalovaný neoprávnene
vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie. Na strane 8 svojho rozhodnutia vyslovil vo veci právny názor, ktorým bol okresný súd v ďalšom konaní viazaný.
Súd výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, na základe skutočností opísaných v odôvodnení podaného žalobného návrhu, z predložených listinných dôkazov a to Zmluvy č. 206200857, prílohy č. 1 zo dňa 16. 06. 2006, prílohy č. 2 zo dňa 16. 06. 2006, Obchodných podmienok dodávok vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou, výpoveďou zo zmluvy č. 206200857 o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou v časti odberného miesta č. 20001-31320-0, listu žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 25. 01. 2010, záznamu z prerokovania výpovede obchodnej zmluvy, výpovedi Obchodnej zmluvy č. 206200857, fa. č. 202042488, č. 202050626, 202062394 a 202042488, oznámenia o nutnosti prerušiť dodávku vody zo dňa 16. 06. 2010, zápisnice zo dňa 01. marca 2006, vyjadrenia Obvodného banského úradu Banská Bystrica zo dňa 29. 03. 2006, rozhodnutia Ministerstva stavebníctva Praha zo dňa 20. 01. 1968, výpisu z LV č. XXX pre obec a kat. úz. N., výpisu z LV č. XXXX pre obec a kat. úz. N., výpisu z LV č. XXXX pre obec a kat. úz. N., výpisu z LV č. XXXX pre obec a kat. úz. N., snímok z katastrálnej mapy na dobývací priestor N. K.., farebnej snímky mapy dobývacieho priestoru N. K.., kópie katastrálnej mapy zo dňa 19. 02. 2013, čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre obec a kat. úz. N., výpisu z čiastočného LV č. XXXX, 925 pre obec a kat. úz. N., listiny o zastavení konania o povolenie likvidácie Q.N. v H. N.Č. K.. zo dňa 02. 04. 2001, rozsudku Okresného súdu Lučenec 12C/195/00 zo dňa 13. 05. 2004, vyjadrenia Okresného úradu Lučenec - odboru životného prostredia, oddelenia ochrany prírody a zložiek životného prostredia zo dňa 10. 03. 1997, oznámenia Ipeľských tehelní a. s. Lučenec Okresnému úradu
- odboru životného prostredia Lučenec zo dňa 02. 05. 2000, vyjadrenia zo dňa 25. 05. 2001, výsluchom konateľa spoločnosti žalovaného Petra Brtányiho, spisu Okresného súdu Lučenec 12C/195/2000 a ďalších listinných a ostatných dôkazov zistil tento skutkový stav:
Tak ako to vyplýva zo skutočností opísaných v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 04. apríla 2011, žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že mu žalovaný dlhuje titulom náhrady škody sumu 4 418,04 Eur, ktorú mu vyúčtoval fa. 202042488 s dňom splatnosti 23. 05. 2010 v sume 1 472,68 Eur, fa. 202050626 s dňom splatnosti 21. 06. 2010 v tej istej sume a fa. 202062394 s dňom splatnosti 19. 07. 2010 v tej istej sume. Uvedené čiastky žalobca žalovanému fakturoval z dôvodu odvádzania vôd z povrchového odtoku verejnou kanalizáciou z odberného miesta č 20001-31320-0 dobývacieho priestoru Q. v N. za obdobie od 01. 04. 2010 do 30. 06. 2010 (stočné).
Dňa 29. 06. 2006 žalobca so žalovaným uzatvoril Zmluvu č. 206200857 o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou, okrem iných odberných miest aj z dobývacieho priestoru Q. v N. (označený ako dobývací priestor N. K..) a to v zmysle Zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení Zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, Vyhl. č. 397/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodávanej verejným vodovodom a množstvo vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody a Obchodného zákonníka.
V prílohe č. 2 Obchodnej zmluvy č. 206200857 sa zmluvné strany dohodli, na základe odborného výpočtu, že mesačne sa odvádza do verejnej kanalizácie z dobývacieho priestoru 1 350 m3 vody a toto množstvo odvádzanej vody bude žalovanému cyklicky účtované. Odberné miesto - dobývací priestor - je v prírode bývalá ťažobná jama zatopená vodami z povrchového odtoku, ktorá nemá zvod do prirodzeného recipientu. Vody z ťažobnej jamy o ploche 30 tis. m2 odtekajú len do kanalizačného zberača a následne na ČOV v N..
Dňa 29. 12. 2009 doručil žalovaný žalobcovi výpoveď zo zmluvy č. 206200857 v časti týkajúcej sa odberného miesta č. 2001-31320-0 a to v súlade so zákonným ustanovením § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka s trojmesačnou výpovednou lehotou s odôvodnením, že nemá záujem na ďalšom trvaní zmluvy. Odôvodnenie výpovede rozšíril v písomnom stanovisku zo dňa 25. 01. 2010 kde uviedol, že zahájil práce na zrušení dobývacieho priestoru, ktorému musí v zmysle zákona 44/1988 Z. z. a Vyhl. č. 89/1988 Z. z. predchádzať plán likvidácie banského diela. Na viacerých stretnutiach, ktoré boli medzi
účastníkmi konania, upozorňoval žalobca žalovaného, že vypovedanie zmluvy bolo predčasné, pretože žalovaný nepreukázal že došlo ku zmene producenta odpadových vôd a teda ku zmene podmienok dohodnutých v obchodnej zmluve, pričom ku dňu 31. 03. 2010 nevykonal žiadne technické opatrenie, ktorým by zabránil odtekaniu vôd z dobývacieho priestoru do verejnej kanalizácie, ktoré preto stále podliehajú spoplatneniu v zmysle § 6 Vyhl. č. 397/2003 Z. z..
Vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie bez uzatvorenej zmluvy je v zmysle § 25 ods. 3 písm. a/ zák. č. 442/2002 Z. z. neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd a ten, kto neoprávnene vypúšťa odpadovú vodu do verejnej kanalizácie je v zmysle § 25 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z. z. povinný nahradiť škodu spôsobenú prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci je výška škody identická s výškou vyúčtovaného stočného, ktoré žalovaný neuhradil. O následkoch bezzmluvného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie bol žalovaný informovaný žalobcom v jeho písomnom stanovisku o výpovedi žalovaného zo dňa 05. 02. 2010.
Pretože žalovaný neuhradil žalobcovi dlžnú sumu - nenahradil spôsobenú škodu, dostal sa do omeškania a preto si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúcom po dni kedy sa jednotlivé pohľadávky stali splatnými až do ich zaplatenia a to v súlade so zákonným ustanovením § 3 ods. 1 Nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení.
Žalovaný uviedol, že žaloba je nedôvodná a žiadal ju zamietnuť.
Zdôraznil, že žalovaný nie je vlastníkom pozemkov, cez ktoré preteká odvádzaná voda do verejnej kanalizácie a následne do ČOV v N.. Poukázal na § 23 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z. z. s tým, že zákonná povinnosť stíha v tomto prípade vlastníka nehnuteľnosti - teda vlastníka pozemku. Žalovaný však nie je vlastníkom pozemku, cez ktorý odpadová voda preteká a následne vyúsťuje do verejnej kanalizácie. Pokiaľ žalobca poukázal na bezdôvodné obohatenie, toto podľa názoru žalovaného vzniklo na strane tretej osoby - na strane vlastníka pozemku cez ktorý odpadová voda preteká a následne vyúsťuje do verejnej kanalizácie žalobcu. K vypovedanie zmluvy o odvádzaní odpadových vôd medzi žalovaným a žalobcom došlo na základe právnych informácií a odbornej právnej konzultácie s advokátskou kanceláriou, ktorá poskytuje právny servis žalovanému.
Podľa zákonného ustanovenia § 23 ods. 2 zák. č. 442/2002 Z. z. vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu a splniť technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa stavba alebo pozemok nachádza, je zriadená a vlastník stavby alebo vlastník pozemku nemá povolenie príslušného orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami.
Podľa § 25 ods. 3 písm. a/ citovaného zákona, neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Odvolací súd na strane 8 v odstavci 4 zrušujúceho uznesenia poukazuje na to, že súd sa v ďalšom konaní musí vysporiadať s otázkou vlastníctva stavby v zmysle zák. č. 442/2002 Z. z. s poukazom na ustanovenie § 43a ods. 3 písm. j/ zákona č. 50/1976 Zb. (stavebného zákona).
Súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný nie je vlastníkom stavby v sporovom dobývacom priestore, pretože sa tu žiadna stavba nenachádza. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú z úradného listu Obvodného banského úradu Banská Bystrica zo dňa 15. 01. 2013.
Súd sa snažil zistiť, kto je vlastníkom kanalizačnej prípojky zaústenej do verejnej kanalizácie. Tak žalobca, jeho právny zástupca ako aj konateľ spoločnosti žalovaného a jeho právny zástupca, nevedeli súdu uviesť kto je jej vlastníkom. Ani jeden z nich nevedel uviesť, akým spôsobom má súd zistiť vlastníctvo tejto veci.
Súd následne urobil dopyt na Správu katastra Lučenec, aby súdu oznámila vlastníkov pozemkov, na ktorých sa nachádza dobývací priestor N. K.., určený v zmysle § 25 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva tak, ako je tento zakreslený v priloženej katastrálnej mape. Správa katastra Lučenec súdu nekonkretizovala mená vlastníkov dotknutých nehnuteľností, ale v prílohe prípisu zo dňa 19. 02. 2013 súdu doručila kópiu katastrálnej mapy dotknutého územia, ako aj čiastočné výpisy dotknutých listov vlastníctva súvisiacich pozemkov, z ktorých súd zistil, že vlastníkom je R. V. r. V., nar. XX. XX. XXXX, R. V., nar. XX. XX. XXXX a IPEĽSKÉ TEHELNE, a. s. so sídlom v Lučenci, IČO: 36 008 745.
Súd za účelom zistenia skutočností potrebných pre posúdenie nároku žalobcu predvolal a vypočul svedka K.. K. V., ktorý vypovedal, že dobývací priestor N. K.. je priestor, v ktorom sa mal ťažiť tehliarsky íl používaný na prípravu a výrobu pálených tehál. Po založení spoločnosti žalovaného, táto „zobrala“ viac dobývacích priestorov v rámci „balíka“, v ktorom bol pojatý aj sporový dobývací priestor. Týmito skutočnosťami svedok disponoval preto, lebo v minulosti (od roku 1984 do 31. 01. 2013) bol riadnym zamestnancom spoločnosti. Podľa informácií svedka, žalovaný nevlastní žiadne majetky, žiadne stavby v dotknutom dobývacom priestore, žalovaný v tomto priestore nevybudoval žiadnu stavbu. V čase kedy žalovaný nadobudol predmetný dobývací priestor sa v ňom už neťažilo a surovinové zásoby boli odpísané. Jediné, čo existovalo v čase prevzatia tohto dobývacieho priestoru žalovaným, boli pretrvávajúce súdne spory s vlastníkmi pozemkov. Svedok tiež potvrdil, že žiadnu stavbu ktorá by mala priamy súvis s odčerpávaním povrchových vôd v dobývacom priestore žalovaný nevybudoval. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, svedok zdôraznil, že keď prišiel prvýkrát do dobývacieho priestoru, videl už len súvislú vodnú plochu, pretože tento bol zaliaty vodou.
Konateľ spoločnosti Peter Brtányi vypovedal, že spoločnosť žalovaného je dcérskou spoločnosťou rakúskej stavebnej spoločnosti Strabag, ktorá v minulosti kúpila majetok patriaci spoločnostiam Cestné stavby s. r. o. Lučenec a spoločnosti Cesty Mosty Konštrukcie s. r. o. Zvolen. V rámci prevodu majetku žalovaný nadobudol aj práva k dobývacím priestorom. Pretože k prevodu vlastníctva k dobývacím priestorom podľa platnej právnej úpravy nemôže dôjsť, prevádzajú sa vždy len práva na dobývanie surovín, alebo nerastov, ktoré sa v priestore nachádzajú. Už v čase nadobudnutia dobývacieho priestoru, bol už tento zaliaty vodou a preto tam žalovaný nikdy nevykonával dobývaciu činnosť. Zásoby už boli nulové. Konateľ spoločnosti poukázal na to, že žalovaný nie je vlastníkom dobývacieho priestoru. Ku odtoku vody do kanalizácie uviedol, že do nej vtekajú vody aj z okolitých terénov, pozemkov, pretože sa v okolí hliniska nachádzajú pozemky, ktoré majú svojich fyzických vlastníkov. Tieto nie sú odvodnené a preto pri dažďoch, alebo pri zrážkových vodách voda vteká do hliniska a následne odteká z neho výpusťou do kanalizácie patriacej žalobcovi. Podľa jeho informácií v minulosti existoval v tejto lokalite prirodzený odtok. Voda odtekala do potoka nazývaného „V. T.“. Zdôraznil, že v minulosti pochybilo mesto Lučenec, ktoré v rámci stavebného konania dalo súhlas k tomu, aby pozemky nachádzajúce sa pri „V. T.“ boli predané osobám pre účely individuálnej stavebnej výstavby. Neskôr keď predchádzajúci užívateľ dobývacieho priestoru ukončil ťažbu ílu, nikto už neodčerpával vodu z hliniska a toto sa postupne, vzhľadom na charakter mastného podložia, plnilo vodou. K úbytku nazhromaždenej vody dochádzalo buď prirodzenou formou - vyparovaním, alebo pretekaním do „V. T.“. Koryto potoka bolo neskôr činnosťou stavebníkov zrušené, pretože každý z nových vlastníkov stavebných pozemkov pri terénnych úpravách zasypal časť koryta. Na záver konateľ spoločnosti poukázal na to, že v zmysle platnej legislatívy je Banský úrad oprávnený odňať právo dobývania v dobývacom priestore subjektu ktorému bolo toto právo vydané v prípade, ak za obdobie 3 rokov nevykonával žiadnu ťažobnú činnosť. V tomto prípade je však Banský úrad nečinný a to preto, že ak by odobral žalovanému dobývací priestor, logicky by všetky
náklady spojené s odvodom vody musel znášať on a tiež by musel riešiť ostatné problémy viažúce sa na predmetný DP a priľahlé pozemky.
Záväzný príkaz banského inšpektora zo dňa 01. 03. 2006, z pohľadu práva je táto listina individuálnym právnym aktom, ktorý je záväzný pre toho, kto takéto rozhodnutie vydal. Z obsahovo - gramatického výkladu zákonného ustanovenia § 23 ods. 2 zák. č. 442/2002 nevyplýva povinnosť žalovanému zabezpečiť technické podmienky na pripojenie dobývacieho priestoru na verejnú kanalizáciu a nevzniká mu dokonca ani povinnosť uzatvoriť zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ktorým je v tomto prípade žalobca. Zo zákonného ustanovenia však vyplýva, že túto povinnosť má buď vlastník stavby, alebo vlastník pozemku. Dokazovaním bolo preukázané, že stavba sa v dobývacom priestore nenachádza a žalovaný nie je vlastníkom ani pozemku na ktorom je situovaný dobývací priestor a dokonca nie je ani vlastníkom pozemkov, cez ktoré odteká dažďová voda z dobývacieho priestoru s vyústením do verejnej kanalizácie žalobcu.
Ak bol vydaný záväzný príkaz Obvodného banského inšpektora zo dňa 01. 03. 2003, tento nemôže byť v rozpore s inou právnou normou (zák. č. 442/2002 Z. z.). V prejednávanej veci neboli splnené ani predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, pretože predpokladom vzniku zodpovednosti sú protiprávny úkon, spôsobená škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V konaní nebolo preukázané, že žalovaný spôsobil svojim konaním porušenie právnej povinnosti, pretože predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú svoju povinnosť a jej porušením spôsobil inému škodu. Žalovaný nebol povinný zabezpečiť odvod vody z dobývacieho priestoru, pretože nie je vlastníkom ani dobývacieho priestoru - svedčí mu len právo dobývania v zmysle zákona.
Podľa § 119 OZ veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
Podľa § 120 OZ súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
Podľa § 121 odst.1) OZ príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
Žalovaný nie je vlastníkom vpuste ani výpuste, ako ani kanalizačnej prípojky, ktorá je buď samostatnou vodohospodárskou stavbou, alebo ju možno z právnej charakteristiky považovať za príslušenstvo hlavnej veci - v konkrétnom prípade pozemku, ktorý je vo vlastníctve inej fyzickej osoby. Žalobca nepreukázal, že kanalizačná prípojka je samostatnou (vodohospodárskou) stavbou, prípadne samostatnou vecou. Nebolo preukázané, že voda vtekajúca cez vpusť do kanalizačnej prípojky je produkovaná vlastnou činnosťou žalovaného, naopak jej „voľný“ prietok je len dôsledkom geomorfologického a geografického členenia prírodného terénu v danej zemepisnej lokalite. Žalovaný v konečnom dôsledku bol len vlastníkom práva ťažby v dotknutom dobývacom priestore; nie je vlastníkom ani vody, ani pozemku, ani kanalizačnej prípojky a ani akejkoľvek inej veci na spornom území.
Zo zhora uvedených dôvodov sa súd následne preto ani nezaoberal výpočtom správnosti platby a úhrady stočného. Na základe zhora uvedeného súd potom žalobu žalobcu opätovne zamietol.
Vychádzajúc zo zásady úspechu účastníka v konaní v zmysle § 142 ods. 1 OSP v spojení so zákonným ustanovením § 149 OSP súd priznal žalovanému - v konaní úspešnému - náhradu trov konania spočívajúceho v náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 2 483,69 Eur s DPH (12 úkonov právnej pomoci po 161,01 Eur, 1 úkon právnej pomoci 40,25 Eur + 3x režijný paušál po 7,21 Eur + 5x režijný paušál po 7,41 Eur + 2x režijný paušál po 7,63 Eur a 3x režijný paušál po 7,81 Eur = 2 069,74 Eur + 20 % DPH = 2 483,69 Eur).
Podľa § 164 OSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pri tom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.
Podľa § 148 ods. 1 OSP štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
S poukazom na zhora citované procesné ustanovenia súd uložil povinnosť žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen sumu vo výške 3,-- Eur, ktoré súd vyplatil vypočutému svedkovi z titulu svedočného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).