Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/15/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: I. D. J., nar. XX.XX.XXXX, štát. príslušnosť: S. W. republika, bez dokladu totožnosti, t.č. Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, 930 07 Medveďov, Slovenská republika, zastúpený: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, so sídlom Račianska 1523/71, Bratislava, IČO: 30 798 841, proti žalovanému: Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, so sídlom Regrútska 4, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe žalobcu zo dňa 15.02.2023 proti rozhodnutiu žalovaného č.p.: PPZ-HCP-BA5-228-033/2022-AV zo dňa 27.01.2022 vo veci zaistenia, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BA5-2795-010/2022-AV zo dňa 27.11.2022 žalovaný - Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava (ďalej aj „žalovaný“), podľa ust. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoPC“ alebo „“) administratívne vyhostil žalobcu, ktorý sa zdržiaval na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru bez oprávnenia, z územia Slovenskej republiky a podľa ust. mu uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu troch rokov. Podľa ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) vylúčil odkladný účinok odvolania proti tomuto rozhodnutiu, nakoľko to vyžadoval naliehavý všeobecný záujem, ako aj nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia bude opätovne ohrozený verejný poriadok, čo malo za následok, že toto rozhodnutie sa jeho doručením stalo dňa 27.11.2022 vykonateľným.

2. Dňa 27.11.2022 bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia podľa ust. § 22 ods. 1 správneho poriadku, v ktorej sa vyjadril k svojmu príchodu na územie Slovenskej republiky a k dĺžke doby zdržiavania sa na území schengenského priestoru. Žalobca do zápisnice uviedol, že v roku 2016 vycestoval zo Sýrie do mesta Hatay v Turecku, odkiaľ sa spolu s ďalšími migrantmi zo severnej Afriky člnom presunuli na Cyprus. Po príchode ich zadržala polícia a on hneď požiadal o udelenie azylu. Do tábora pre žiadateľov o azyl za ním prišiel jeho syn, s ktorým sa nakontaktovali pomocou aplikácie Telegram na skupinu s názvom Hakiba AL MUSAFER a pomocou prevádzačov uvedenej skupiny sa presunuli do Grécka. V meste Thesalloniki sa stretli so synovou ženou a deťmi a začali si plánovať cestu

ďalej do Európy. Spojili sa s ďalšími migrantmi a nelegálne sa spolu presunuli cez Macedónsko až do Srbska. Pešo prešli cez zelenú hranicu do mesta Tutin a autobusom sa presunuli do mesta Horgoš, kde sa nakontaktovali na prevádzača menom Mohamad Tituani, s ktorým sa dohodol, že za sumu 2000 Eur na osobu ich prevedie do Maďarska a následne na Slovensko. Zaradil ich do skupiny asi päťdesiatich osôb a pripravenými rebríkmi na srbsko- maďarskej hranici sa dostali do Maďarska, kde nastúpili do auta. Vodiča nepoznali. Ten ich vysadil na Slovensku, ale predtým im povedal, aby sa nechali chytiť, získali nejaký papier od slovenských policajtov a potom aby pokračovali ďalej do Nemecka. Krátko nato ich zadržala polícia. Na otázku, prečo si vybral túto trasu žalobca uviedol: „podľa inštrukcií na internete a aj z dôvodu, že ma nedokážete vyhostiť do domovského štátu.“

3. V zápisnici bola žalobcovi podľa ust. pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení daná možnosť vyjadriť sa k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. K predloženým podkladom sa vyjadriť nechcel.

II.

Rozhodnutie žalovaného

4. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-2795-014/2022-AV zo dňa 27.11.2022 žalovaný zaistil žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia na územie Cypru a podľa ust. mu stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 27.02.2023. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-228-033/2023-AV zo dňa 27.01.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný predĺžil podľa ust. dobu zaistenia žalobcu na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 27.04.2023. Konštatoval, že nakoľko žalobca nedisponuje platným cestovným dokladom ani prostriedkami na vycestovanie, zabezpečí výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení v zmysle ust. policajný útvar. Žalobca do zápisnice uviedol, že v domovskej krajine, odkiaľ vycestoval z ekonomických dôvodov, mu smrť nehrozí a o udelenie azylu na území Slovenskej republiky nežiada. Dňa 26.01.2023 bolo správnemu orgánu doručené stanovisko Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej aj „ÚPZC“) , z obsahu ktorého vyplýva, že bolo začaté konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 a pre žalobcu sa zabezpečuje transfer na Cyprus, ktorého termín nie je ešte známy. Nakoľko lehota zaistenia uplynula dňa 27.01.2023, vydal žalovaný rozhodnutie o predĺžení zaistenia do 27.04.2023, ktorému predchádzalo vyjadrenie žalobcu podľa ust. správneho poriadku, pričom do zápisnice o podaní vyjadrenia neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh konania. 5. Žalovaný uviedol, že skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, avšak dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa ust. a . Je zrejmé, že na území Slovenskej republiky nemá zabezpečené žiadne ubytovanie, ani dostatok finančných prostriedkov, ktoré si nevie ani zabezpečiť, čo vyplýva zo zápisnice o podaní vyjadrenia účastníka konania č. PPZ-HCP-BA5-2795-009/2022-AV zo dňa 27.11.2022 , ako aj zápisnice pred vydaním rozhodnutia o predĺžení zaistenia č. PPZ-HCP- BA5-228-025/2023-AV zo dňa 27.01.2023. Správny orgán skonštatoval, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, je zaistenie zákonným pozbavením slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia Slovenskej republiky. III. Žaloba

6. Správnou žalobou zo dňa 15.02.2023, procesne podriadenou ust. , , doručenou dňa 17.02.2023 Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie, sa žalobca postupom podľa ust. , (ďalej aj „“) domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Právne svoje dôvody založil na porušení ust. , a o správnom konaní a ust. o pobyte cudzincov.

7. So zaistením nesúhlasil z dôvodu jeho neúčelnosti za momentálneho skutkového stavu a nedostatočného vysporiadania sa žalovaného so všetkými náležitosťami použitého zaisťovacieho inštitútu. Žalovanému vytkol nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, čo robí rozhodnutie o zaistení nepreskúmateľným. Žalovaný je povinný náležité odôvodniť, prečo stanovil dĺžku doby zaistenia práve do 27.04.2023 a to najmä s poukazom

na konkrétne administratívne úkony, ktoré bude potrebné za účelom jeho transferu vykonať. V zmysle judikatúry súdov je vždy potrebné stanovenú dĺžku doby zaistenia náležite odôvodniť existujúcimi skutočnosťami konkrétneho prípadu. Absencia odôvodnenia dĺžky doby zaistenia predstavuje podstatnú vadu rozhodnutia, ovplyvňujúcu zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia, ktorý výrazným spôsobom zasahuje aj do základných ľudských práv a slobôd jednotlivca, keďže dochádza k obmedzeniu, resp. k pozbaveniu osobnej slobody človeka. Preto je potrebné zaoberať sa každým prípadom individuálne. V tomto prípade tomu tak nebolo a dĺžka doby zaistenia bola stanovená len všeobecne, na čas nevyhnutne potrebný a následne bola táto doba bez náležitého odôvodnenia len mechanicky predbežne ohraničená.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

8. Vo vyjadrení zo dňa 17.02.2023 označil žalovaný námietky týkajúce sa neodôvodnenej dĺžky zaistenia za neopodstatnené, nakoľko rozhodnutie o predĺžení zaistenia obsahuje časové vymedzenie jednotlivých úkonov v zmysle platnej legislatívy, dôvody zaistenia sú založené na podkladoch a individuálnom prístupe ku konaniu a osobe žalobcu, ktorý za svoju cieľovú krajinu určil Nemeckú spolkovú republiku a na území Slovenskej republiky nemá záujem zotrvať. Podmienkami na Cypre, kde bola žalobcovi poskytnutá doplnková ochrana, sa žalovaný nezaoberal, nakoľko Cyprus je vo všeobecnosti považovaný za bezpečnú krajinu a známu dovolenkovú destináciu. 9. Ako krajinu vyhostenia žalobcu, žalovaný zámerne neurčil Sýriu, pretože si bol vedomý bezpečnostného rizika, ktoré by mu tam mohlo hroziť a teda neporušil čl. 3 Dohovoru ani iných ustanovení Počas zaistenia bude ÚPZC Medveďov zisťovať reálnu možnosť vyhostenia žalobcu do krajiny, do ktorej sa rozhodne vrátiť a či ho takáto krajina prijme a preto sa priklonil k trojmesačnej lehote predĺženia zaistenia. 10. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia v zmysle ust. a , ako aj v zmysle článku 15 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, avšak dospel k záveru, že v prípade žalobcu nie je možné alternatívy zaistenia uplatniť. Neoprávnený pobyt je ďalšou z okolností brániacou uloženiu alternatívy zaistenia, resp. miernejšieho donucovacieho opatrenia, kedy sa trest vyhostenia nevykonáva do susedného štátu, kde nemá taktiež oprávnený/legálny pobyt, nie je držiteľom oprávnenia na pobyt a existuje odôvodnená obava rizika úteku (trestná činnosť, neoprávnený pobyt) žalobcu. 11. Počas lehoty zaistenia v zmysle ust. ods. l písm. d/ žalovaný skúma, či účel zaistenia naďalej trvá. Rovnakú povinnosť má v zmysle ust. aj policajný útvar v ktorom je žalobca zaistený a v prípade, že zaistenie žalobcu nebude naďalej účelné z relevantného dôvodu, bude zo zaistenia prepustený, napríklad aj skôr ako uplynie lehota určená v rozhodnutí o zaistení. Zaistením žalobcu neboli porušené ani jeho práva v zmysle čl. 5 ods. l písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. 12. Podanú správnu žalobu označil za v rozpore so zásadou individuálneho prístupu v konkrétnom prípade a skutočnosti podľa zástupcu žalobcu absentujúce, sú v rozhodnutí o zaistení dôkladne uvedené. Napadnuté rozhodnutie o zaistení je vecne správne a v každej časti aj dostatočne odôvodnené. 13. Žalobca k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie nepodal. V. Právne posúdenie správneho súdu

14. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný ( a ) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy , v rozsahu a medziach dôvodov podanej žaloby ale aj nad rámec žalobných námietok, riadiac sa znením prvej vety ust. , do siedmich pracovných dní nariadil vo veci pojednávanie. Nakoľko po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu náležitostí a dôvodov podanej žaloby (ust. ) dospel bez vypočutia žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí sa z pojednávania ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti k záveru, že správna žaloba, ktorú posudzoval neformálne a neviazane žalobnými bodmi (ust. ) nie je dôvodná, a podľa ust. ju zamietol.

15. Podľa , , , , správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Podľa , , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

17. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

18. Podľa , policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o vyhostení vydaného členským štátom (ďalej aj „“), ak štátny príslušník tretej krajiny porušil predpisy tohto štátu upravujúce vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretej krajiny.

19. Podľa , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

20. Podľa , rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

21. Podľa , štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.

22. Podľa a , policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť hlásenia pobytu alebo zložiť peňažnú záruku.

23. Podľa , policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

24. Podľa , zariadenie je povinné skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

25. Podľa článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, ak existuje riziko úteku alebo ak žiadosť o legálny pobyt bola zamietnutá ako zjavne neodôvodnená alebo podvodná, alebo ak dotknutá osoba predstavuje riziko pre verejný poriadok, verejnú alebo národnú bezpečnosť, členské štáty môžu upustiť od poskytnutia lehoty na dobrovoľný odchod alebo môžu poskytnúť lehotu kratšiu ako sedem dní.

26. Podľa č. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „“) každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:

a/ zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom

b/ zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom,

c/ zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní,

d/ iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán,

e/ zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov,

f/ zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

27. Podľa , 2 , každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

28. Podľa , správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

29. Podľa , rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

30. Podľa , v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

31. Inštitút zaistenia cudzinca je v zmysle čl. 8 ods. 2 Charty základných práv a slobôd zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo zaručená čl. 8 ods. 1 Charty, pričom jeho presnú dobu nie je možné predbežne presne určiť, nakoľko závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí zdravotný stav cudzinca, jeho spolupráca, ako aj komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých sa nútený návrat cudzinca týka, tiež vybavenie všetkých potrebných náležitostí, nevyhnutných na riadne dodržanie postupu upraveného medzinárodnými dohodami, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi.

32. V náleze č. k. -81 zo dňa 19.10.2010 Ústavný súd Slovenskej republiky konštatuje: „zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnuté tým spôsobom, ako je to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. Slovenská právna úprava požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné skúmať. To však neznamená, že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo o ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f/ uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia.“ V náleze Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na prípady rozhodované Nejvyšším správním soudem ČR napr. na rozsudok č.k. -61 a rozsudok č.k. -66 a aj na viaceré rozhodnutia Európskeho

súdu pre ľudské práva napr. vo veci Samie Ali v. Suisse a Agnissan v. Denmark, v ktorých sa venoval vzťahu medzi zaistením a jeho účelom.

33. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti, dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o zaistení svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenia zaisteného alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.

34. Žalobcu, ktorý nemá udelený žiaden druh pobytu a nedisponuje žiadnym dokladom totožnosti, žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-2795-014/2022-AV zo dňa 27.11.2022 zaistil na účel výkonu administratívneho vyhostenia podľa ust. zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA5-228-033/2023-AV zo dňa 27.01.2023 žalovaný predĺžil zaistenie žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia podľa ust. .

35. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane poukázal na , ktorý má v zmysle prednosť pred jej zákonmi a podľa ktorého možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu stanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. Ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom, musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca.

36. Konkrétne dôvody predĺženia zaistenia žalobcu sú z napadnutého rozhodnutia zrejmé, žalovaný zachoval postup súladný so zákonom, ktorý aj náležite odôvodnil a to stanoviskom ÚPZC Medveďov zo dňa 26.01.2023, z ktorého vyplýva, že voči žalobcovi bolo začaté konanie podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 a zariaďuje sa pre neho transfer na Cyprus, ktorého termín nie je ešte známy, s poukazom na výpoveď žalobcu, že v domovskej krajine, z ktorej vycestoval z ekonomických dôvodov, mu smrť nehrozí a na území Slovenskej republiky nežiada ani o udelenie azylu. Nakoľko lehota zaistenia uplynula dňa 27.01.2023, priamym vyústením týchto skutkových okolností bolo vydanie rozhodnutia o predĺžení zaistenia do 27.04.2023, a predchádzalo mu aj vyjadrenie žalobcu podľa ust. § 22 správneho poriadku, z ktorého nie sú zrejmé žiadne nové skutočnosti, prípadne prekážky, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh konania, predĺženie lehoty zaistenia a realizáciu administratívneho vyhostenia. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmá vyhostiteľnosť žalobcu, reálnosť vyhostenia, z ničoho nevyplýva svojvoľnosť zaistenia, či nesúlad s článkom 5 ods. 1 písm. f/ o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

37. Členské štáty musia pri posudzovaní existencie rizika úteku vychádzať z objektívnych kritérií stanovených vo vnútroštátnych predpisoch a jedným z nich je aj absencia dokladov a spolupráce pri určovaní totožnosti, predchádzajúce správanie, nedostatok finančných prostriedkov, nemožnosť zabezpečenia ubytovania a pod. (bod 1.6 odporúčania Komisie, ktorým sa ustanovuje spoločná „príručka o návrate, ktorú majú používať príslušné orgány členských štátov pri vykonávaní úloh spojených s návratom - C(2017) 6505 final).

38. Práve z uvedených dôvodov nebolo v prípade žalobcu možné využiť alternatívy zaistenia, nakoľko na území Slovenskej republiky nemá žiadnu rodinu, nemá zabezpečené žiadne ubytovanie, nedisponuje dostatočnou finančnou hotovosťou, ktorá by reálne pokryla jeho pobyt na území Slovenskej republiky a nedisponuje ani cestovným dokladom, ktorý by ho oprávňoval zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. Správne teda žalovaný vychádzal z ustanovenia § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, keď neuložil alternatívu zaistenia.

39. Žalovaný podľa názoru správneho súdu dostatočne popísal jednotlivé úkony, ktoré je na zrealizovanie administratívneho vyhostenia potrebné vykonať a tiež odôvodnenie rozhodnutia považuje za dostačujúce a v súlade s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Časové rozpätie zaistenia žalobcu nepovažuje za účelové alebo neodôvodnené. Dĺžka zaistenia ani po jeho predĺžení neprekračuje maximálnu dobu, po ktorú môže byť príslušník tretej krajiny podľa ust. § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov zaistený. Každý z úkonov systemizovaných za účelom realizácie fyzického výkonu vyhostenia vyžaduje čas, ktorý najmä v prípadoch dožiadaní nie je možné urýchliť ani skrátiť, napr. naliehaním na autority dožiadanej krajiny. V tomto prípade určená doba je preukázateľne nevyhnutná a súčasne postačujúca na vyvíjanie činností, smerujúcich k naplneniu výkonu trestu vyhostenia bez prekážok. Len zaistením žalobcu je možné zabezpečiť riadny výkon vyhostenia, a to aj titulom dôvodnej obavy z nebezpečenstva v pokračovaní nelegálneho pobytu, rizika úteku do iného štátu schengenského priestoru (cieľovou krajinou žalobcu je podľa výpovede do zápisnice č. č. PPZ-HCP- BA5-2795-013/2022-AV zo dňa 27.11.2022 Nemecko) alebo skrývania sa.

40. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva na slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok, definovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Tieto žalovaný naplnil a žalobca svojimi námietkami nedokázal spochybniť zákonnosť rozhodnutia o jeho zaistení, prípadne zákonnosť konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo. Vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je predĺženie zaistenia žalobcu v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f/ Európskeho o ľudských právach a základných slobodách.

41. Vzhľadom ku skutočnosti, že v danej veci nie správny súd je viazaný žalobnými bodmi a žalobu je povinný posudzovať neformálne ( ), preskúmaval napadnuté rozhodnutie aj nad rámec žalobných námietok, so zameraním sa predovšetkým na účel zaistenia. Dospel k záveru, že samotné zaistenie i jeho predĺženie nie je účelové ani nedôvodné a je v súlade s ust. , podľa ktorého je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Dobu zaistenia žalovaný určil v súlade so znením prvej vety ust. . Nejde o maximálnu dobu zaistenia (6 mesiacov), ide o dobu určenú presne, výstižne a dovtedy, kým sú s náležitou starostlivosťou učinené úkony smerujúce k vyhosteniu, ktorú žalovaný dostatočne a zrozumiteľne aj odôvodnil.

42. Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v čase rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom administratívneho spisu. V preskúmavanej veci možno uzavrieť, že závery správneho orgánu korešpondujú plne s obsahom administratívneho spisu a súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 ako aj Správnym poriadkom. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav veci v súlade s ust. § 32 Správneho poriadku, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a preto súd žalobu podľa ust. zamietol.

43. O trovách konania žalobcu rozhodol v zmysle ust. s poukazom na výsledok konania, keď žalobca úspech v konaní nemal ani čiastočný.

44. Žalobcu, pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov ( a ), na ich úhradu nezaviazal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, a to na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( a ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ).

Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( ). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c).