Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6CoP-15-2014.pdf
PDF · 87.99 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/15/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matky T.. N. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. J., B. G. 2, zastúpenej Mgr. Danou Hankovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, Björnsonova 2, otca J. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. J., I. XX, o návrhu otca na zmenu úpravy styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 18. februára 2014 č. k. 12P/205/2013-23, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom upravil styk otca s mal. V. V. tak, že otec je oprávnený sa s dieťaťom stýkať každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 15.00 do 18.30 hod., každý párny týždeň v nedeľu od 8.30 do 18.30 hod., každý nepárny týždeň v utorok od 15.00 do 18.30 hod. a každý nepárny týždeň od piatku od 16.00 do soboty do 18.30 hod., ďalej počas letných prázdnin vždy od 08.07. od 8.30 hod. do 14.07. do 18.30 hod., ďalej od 22.07. od 8.30 hod. do 28.07. do 18.30 hod., ďalej od 05.08. od 08.30 hod. do 11.08. do 18.30 hod. a od 19.08. od 8.30 hod. do 25.08. do 18.30 hod. s tým, že otec si dieťa na styk uskutočňovaný vždy počas týždňa od 15.00 hod. prevezme v Materskej škole na G. ul. v G. J., čím zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 17P/5/2011-22 zo dňa 11. 03. 2011. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ust. § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“), ako aj zisteným skutkovým stavom. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh na zmenu doterajšej úpravy styku otca s dieťaťom je dôvodný, keď od času jeho poslednej úpravy uplynula doba 2,5 roka, počas ktorého obdobia sa síce otec s dieťaťom stýkal aj v širšom rozsahu ako mal upravené súdnym rozhodnutím, avšak dieťa u neho, vzhľadom na nesúhlas matky, v noci neprespávalo, pričom rodičia sa na rozšírení styku otca so synom nevedeli dohodnúť. Je nepochybné, že obaja rodičia majú vytvorený veľmi blízky citový vzťah k maloletému, v zásadných otázkach týkajúcich sa starostlivosti o dieťa vedia spolu komunikovať na slušnej úrovni. To, že podľa názoru matky sa dieťa vracia od otca rozpustilé, je nekoncentrovaný, nakoľko mu otec dovolí viac ako ona, je benevolentnejší, neznamená, že v dôsledku toho by malo dôjsť k obmedzovaniu styku otca. Pokiaľ tvrdenia matky sú v tomto smere čo i len sčasti pravdivé, je potrebné, aby sa rodičia vzájomne dohodli na rovnakých t.j. jednotných pravidlách v rámci výchovy, za účelom zabránenia toho, aby sa maloletý nenaučil v takých situáciách manévrovať a následne z toho čo najviac vyťažiť, čo by mohlo nepriaznivo vplývať na jeho ďalší osobnostný vývin a prípadne vyústiť aj do porúch správania. Ďalšia obrana matky spočívajúca v tom, že doteraz upravený styk, nakoľko fungoval aj nad jeho rámec, je pre dieťa postačujúci, pričom je dôležité, aby mal maloletý vytvorené jedno stabilné prostredie, taktiež nemohla prevážiť záujem
dieťaťa na rešpektovaní jeho práva na zachovanie rovnocenného vzťahu k obom rodičom, právo na ich starostlivosť, zachovanie rodinných záväzkov a udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s oboma rodičmi (článok 7, článok 8, 9 Dohovoru č. 104/91 Zb. o právach dieťaťa) Z týchto dôvodov mal za to, že zo strany matky neboli tvrdené ani preukazované také skutočnosti, ktoré by bránili tomu, aby maloletý, vzhľadom na jeho súčasný vek, nemohol u otca prespávať a stýkať sa s ním v širšom rozsahu, ako mal doposiaľ súdom upravené. Otec má vytvorené vhodné podmienky na výchovu a starostlivosť aj počas niekoľkodňového pobytu dieťaťa v jeho domácnosti. Súd, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností mal za to, že nič nebráni tomu, aby otec realizoval počas letných prázdnin styk s maloletým v širšom rozsahu, t. j. každý druhý týždeň a to napriek tomu, že dieťa nie je zatiaľ školopovinné, keďže táto okolnosť nebráni tomu, aby aj v širšom rozsahu ako v priebehu roka sa jeho styk uskutočňoval, nakoľko práve počas letných prázdnin si môže počas jedného týždňa vytvoriť vhodný program na trávenie času so synom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku / ďalej aj „OSP“/.
Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla matka, ktoré ho odôvodnila s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ OSP. Žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil a určil styk počas letných prázdnin tak, ako počas celého roka. Nesúhlasila s úpravou styku, ako ju určil súd počas letných prázdnin, pretože je upravená ako striedavá starostlivosť. Považovala ju za nepraktickú a najmä predčasnú, keďže maloletý ešte navštevuje škôlku. Poukázala na vyjadrenie otca, že takú dlhú dovolenku /4 týždne/ si nevie zobrať a počas dňa by s maloletým bola jeho stará mama. Mala za to, že súd mal vziať do úvahu skutočnosť, že sa s otcom na úprave styku vždy vedeli dohodnúť, teda túto úpravu považuje za nadbytočnú a pre dieťa stresujúcu. Poukázala na nízky vek dieťaťa, pre ktoré nie je vhodné, aby putovalo každý týždeň k inému rodičovi.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa pridržiava svojho predchádzajúceho vyjadrenia na súdnom pojednávaní konanom dňa 18. 02. 2014 a poukázal na to, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné prostredie pre maloletého. Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.
Otec maloletého sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 212 ods. 2 OSP) prejednal odvolanie matky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 156 ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 odsek 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Uvedené ustanovenie zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine je takto v priamom vzťahu k ust. § 24 až 26 ZoR, ktoré určujú povinnosť súdu rozhodovať o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu. V tých prípadoch, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, upraví všetky otázky, ktoré sa týkajú výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, t.j. určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, ako má druhý rodič prispievať na jeho výživu, tiež kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a upraví aj styk s dieťaťom, pokiaľ rodičia úpravu styku žiadajú. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovať starostlivo a zvážiť jednak okolnosti na strane maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi atď.), ako i okolnosti na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a hospodárske možnosti, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, atď.). V prípade, že je to v záujme zdravého vývoja dieťaťa potrebné, súd styk dieťaťa s rodičmi obmedzí alebo ho celkom zakáže (§ 25 ods. 3 Zákona o rodine). Zároveň ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu, aby pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností sledoval vždy záujem maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Rovnako tak dbal, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s nimi.
Uvedená právna úprava takto v plnom rozsahu korešponduje Dohovoru o právach dieťaťa, prijatému dňa 20. 11. 1989, ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň článok 8 ods. 1 Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Rovnako tak Listina základných práv a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a neplnoleté deti môžu byť od rodičov odlúčené proti ich vôli len rozhodnutím súdu na základe zákona.
Odvolací súd mal za to, že dokazovanie prvostupňového súdu bolo veľmi starostlivo orientované na zistenie skutočností potrebných pre úpravu styku maloletého V. s otcom. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa posúdil komplexne pomery účastníkov ich výsluchmi a šetrením pomerov u oboch rodičov a z takto vykonaného dokazovania konštatoval správne právne závery. Z dokazovania vykonaného v prvostupňovom konaní nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali výchovnú spôsobilosť otca, alebo ktoré by nasvedčovali tomu, že doposiaľ realizované dobrovoľné stretávanie sa otca maloletým V. by ohrozovalo jeho zdravý vývoj. V záujme riadnej výchovy maloletého V. ide o to,
aby sa ešte viac rozvinul vzťah medzi otcom a dieťaťom a aby sa otec na výchove syna podieľal vo väčšej miere. Z tvrdení rodičov je zrejmé, že dieťa ma výborný vzťah k obom rodičom, ktorý sa udržoval v dôsledku dobrovoľného a pravidelného stretávania sa aj nad rámec posledného rozhodovania o styku otca s maloletým. Odvolací súd preto nevidel dôvod, aby sa styk otca s maloletým upravil rozhodnutím v širšej miere, keď takéto stretávanie prebiehalo aj doteraz. Z dokazovania navyše vyplynulo, že v domácnosti otca sú vytvorené vhodné podmienky na výchovu a starostlivosť o maloletého V.. K námietke matky, ktorá uviedla, že nesúhlasí so striedavým systémom styku s maloletým počas letných prázdnin, pretože otec si nemôže zobrať toľko dovolenky /4 týždne/, odvolací súd uvádza, že aj matka potvrdila, že dieťa navštevuje škôlku a letné prázdniny v predškolskom zariadení nie sú. Z toho vyplýva, že aj počas letných prázdnin maloletý môže navštevovať škôlku a otec sa mu môže venovať po pracovnej dobe bez čerpania dovolenky.
Odvolací súd predovšetkým prihliadol na záujem maloletého, aby styk maloletého s otcom bol určený, vzhľadom na všetky okolnosti, v dostatočne širokom rozsahu v súlade so záujmom maloletého a otca tak, aby bol zachovaný vzťah maloletého k otcovi a aby sa aj otec mohol podieľať na výchove dieťaťa. Takto určený styk umožňuje rozvíjanie vzťahu medzi synom a oboma rodičmi.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach poukazuje.
O trovách celého konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 a § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.