Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1C/123/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu: J.. W. A., N.. X.XX.XXXX, A. B. XX proti žalovanému: Slovenské národné múzeum, Spišské múzeum v Levoči, Námestie Majstra Pavla 40, Levoča, právne zastúpenom advokátskou kanceláriou Mgr. Peter Serina, s.r.o., Poľnohospodárska 10, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, určenie, že pracovný pomer trvá a náhradu mzdy takto

rozhodol:

Žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danú žalobcovi žalovaným listom zo dňa 4. 5. 2006 z a m i e t a .

Z a m i e t a návrh o určenie, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania naďalej trvá a žalobný návrh na náhradu mzdy.

Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Náhradu trov konania súd účastníkom konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.7.2006 domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danú žalovaným žalobcovi listom zo dňa 4.5.2006 č. SNM-SM/293/2006, určenia, že pracovný pomer medzi účastníkmi trvá aj naďalej a žalovaný je povinný umožniť žalobcovi vykonávať doterajšiu prácu a nahradiť ušlu mzdu. V návrhu uviedol, že na základe pracovnej zmluvy od januára 1990 pracuje ako správca Spišského hradu. Dňa 5.5.2006 prevzal výpoveď z pracovného pomeru danú mu žalovaným podľa pre nadbytočnosť, s výpovednou lehotou tri mesiace. Použitie výpovedného dôvodu nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný nesplnil zákonné podmienky, neuviedol vo výpovedi podrobné dôvody, ktoré viedli k organizačným zmenám a na základe čoho dospel k záveru, že sa ako pracovník stáva nadbytočným. Listom zo dňa 29.6.2006 upovedomil žalovaného, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na to, aby ho naďalej zamestnával. Výpoveď považuje za neplatnú a nezákonnú aj v súvislosti s rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou č. zo dňa 28.7.2005 a Krajského súdu v Prešove č. , , zo dňa 28.2.2006. Poukázal tiež na to, že použitie výpovedného dôvodu je motivované predchádzajúcimi súdnymi spormi, ktoré úspešne viedol proti žalovanému ako zamestnávateľovi a kde okrem iného poukazoval na nedostatky v riadení a hospodárení na Spišskom hrade, na trestnú činnosť, ekonomickú kriminalitu, ktorej chcel zabrániť. Tým sa stal nežiaducou osobou, ktorej sa chce žalovaný zbaviť. Žalovaný mu žiadnu inú prácu neponúkol a o zrušení funkcie správcu hradu sú dôvodné pochybnosti. Výpoveď z pracovného pomeru je nezákonná a neplatná aj z dôvodu dovolacieho konania vedenom Najvyšším súdom SR č. proti žalovanému o neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že výpoveď, ktorá je predmetom tohto konania je nezákonná. Poukázal na to, že pokiaľ bolo rozhodnuté, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, stalo sa tak na základe justičného omylu a podvodu. Krajský súd v Košiciach správne odmietol odvolanie žalovaného v uvedenej veci, lebo bolo podané po zákonnej lehote. Navrhol, aby súd konanie prerušil z dôvodu podania sťažnosti na Ústavný súd SR. Vo veci totiž nie je rozhodnuté a konečnou platnosťou a nie sú vyčerpané všetky zákonné prostriedky. V konaní došlo k závažným pochybeniam, na čom má podiel právny zástupca. Druhý rozsudok Najvyššieho súdu SR je nezákonný a preto predložil sťažnosť Ústavnému súdu SR. Ďalej poukázal na to, že je tu rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci, kde žiadal o priznanie predčasného dôchodku a v rozsudku z 28.10.2009 sa konštatuje, že pracovný pomer trvá. Táto skutočnosť nebola sporná ani medzi účastníkmi konania, žalovaný urobil zápočet rokov a uviedol, že spor bol právoplatne ukončený a sú povinný žalobcu naďalej zamestnávať. V čase keď mu bola daná výpoveď pre nadbytočnosť žalovaný nahlásil na úrade práce voľné pracovné miesto lektora a jemu nebolo ponúknuté.

Na pojednávanie konané dňa 27.5.2014 prevzal žalobca predvolanie dňa 16.4.2014. U žalobcu teda bola dodržaná zákonná lehota na prípravu na pojednávanie. Pred pojednávaním súdu nebolo doručené žiadne ospravedlnenie žalobcu z neúčasti na pojednávaní a preto súd v zmysle pojednával v jeho neprítomnosti. Ospravedlnenie žalobcu z neúčasti na pojednávaní bolo tunajšiemu súdu do podateľne doručené dňa 27.5.2014, do kancelárie C bolo predložené o 10.00 hod. a konajúcej sudkyni bolo predložené až následne t.j. po skončení pojednávania, ktoré bolo ukončené o 9.45 hod.. Okrem toho ospravedlnenie žalobcu z neúčasti na pojednávaní nespĺňa podmienky v zmysle ustanovenia ,

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný a predmet konania stratil zákonný podklad. Stalo sa tak po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, ktorý konštatoval, že návrh o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru je nedôvodná, rozsudok je právoplatný.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to pracovnou zmluvou z 26.2.1987, pracovnou náplňou správcu Spišského hradu z 25.3.1987, zápisnicou z porady konanej z 3.5.1989, výpoveďou z pracovného pomeru zo 4.5.2006, upovedomením zamestnávateľa z 29.6.2006, personálnym rozpisom skladby zamestnancov podľa organizačného poriadku SNM Spišského múzea v Levoči a pohybom kmeňových zamestnancov od roku 2003, Organizačným poriadkom Spišského múzea z 1.2.2000, oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, pracovisko Levoča zo dňa 18.3.2008, rozsudkom tunajšieho súdu č. -20 zo dňa 23.10.1991, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -108 zo dňa 22.2.1989, rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. -539 zo dňa 28.7.2005, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.6.2008, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. -813 zo dňa 16.12.2008, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 25.10.2012, návrhom na meditáciu pracovno - právneho sporu, a zistil tento skutkový stav:

Dňa 26.2.1987 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom ako zamestnancom a zamestnávateľom Východoslovenským múzeom v Košiciach. Podľa pracovnej zmluvy žalobca nastúpil do zamestnania dňom 1.3.1987 ako samostatný odborný pracovník - správca Spišského hradu s miestom výkonu práce Spišský hrad - vysunutá expozícia a pracovisko Východoslovenského múzea v Spišskom Podhradí. Podľa zápisnice z porady konanej dňa 3.5.1989 v Spišskom múzeu v Levoči žalobca vyhral pracovný spor s bývalým zamestnávateľom a ostal zamestnancom žalovaného. V zápisnici sa uvádza, že žalobca je jediným správcom Spišského hradu, ktorý zodpovedá za jeho prevádzku a sú mu zodpovední všetci pracovníci hradu.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -108 zo dňa 22.2.1989 bol potvrdený rozsudok Mestského súdu v Košiciach sp. zn. -95 zo dňa 17.2.1989 vo výroku o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Konanie bolo vedené na návrh J.. W. A. proti žalovanému Spišskému múzeu v Levoči. Súd bol názoru, že žalobca neporušil pracovnú disciplínu hrubým spôsobom, keď sa odmietol zúčastniť zasadnutia ústavnej rady, ktorá sa konala na Spišskom hrade.

Rozsudkom tunajšieho súdu č. -20 zo dňa 23.10.1991, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.1991, bola výpoveď z pracovného pomeru daná žalovaným Spišským múzeom v Levoči žalobcovi J.. W. A. listom zo dňa 29.4.1991 určená za neplatnú. Podľa odôvodnenia tohto rozsudku výpoveď bola daná žalobcovi organizačných dôvodov, žalovaný zrušil funkciu správcu Spišského hradu a jeho pracovnú úlohu rozdelil medzi ostatných pracovníkov. Žalovaný požiadal o zmenu organizačnej štruktúry Mestský úrad v Levoči, avšak do doby keď dal žalobcovi výpoveď žiadna organizačná zmena schválená nebola. Okrem toho v čase výpovede žalovaný prijal dvoch strážnikov na Spišský hrad a túto prácu predtým žalobcovi neponúkol. Preto bola výpoveď určená za neplatnú. Listom zo dňa 20.12.1991 žalovaný vyzval žalobcu na nástup do zamestnania na pôvodné miesto správcu Spišského hradu.

Dňa 28.7.2005 rozhodol Okresný súd Vranov nad Topľou pod sp. zn. -539 vo veci žalobcu J.. W. A. proti žalovanému Spišskému múzeu v Levoči tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovaného vykonané listom z 30.4.1992 je neplatné. Z odôvodnenia rozsudku bolo zistené, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané žalobcovi preto, že dňa 8.4.1992 bez povolenia a vedomia zamestnávateľa opustil pracovisko a svoju neprítomnosť v práci nezdôvodnil, dňa 23.4.1992 zabránil vstupu do Spišského hradu pracovníkom Spišského múzea a tým im bránil vo vykonávaní ich pracovných úloh a dňa 28.4.1992 odmietol jednať s riaditeľom múzea pri jeho osobnej návšteve na Spišskom hrade o plnení pracovných úloh.

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. -607, -607 a -607 okrem iného odmietol odvolanie žalovaného proti uvedenému rozsudku okresného súdu ako oneskorene podané. V uvedenom výroku bolo rozhodnutie Krajského súdu v Prešove rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.6.2008 zrušené.

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. -813 zo dňa 16.12.2008 bol uvedený rozsudok Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zmenený tak, že návrh na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného vykonaného listom zo dňa 30.4.1992 zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2008. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 25.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.12.2012, dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.12.2008 sp. zn. bolo zamietnuté.

Listom zo dňa 6.6.2008 bol žalobca vyzvaný na mediáciu medzi ním a žalovaným vo veci pracovno - právnych sporov, ktoré sa vedú od roku 1992. V odpovedi na tento list žalobca uviedol, že na každom súdnom pojednávaní navrhol žalovanému pre nich prijateľné a výhodné podmienky ukončenia sporu, ktoré žalovaný vždy odmietol. Odmietol tiež výzvu na mimosúdne vyrovnanie náhrady mzdy z dôvodu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súhlasil so stretnutím potom, čo si žalovaný splní povinnosť náhrady mzdy.

Dňa 5.5.2006 bola žalobcovi doručená výpoveď z pracovného pomeru č. SNM-SM/293/2006 zo dňa 4.5.2006 podľa pre nadbytočnosť s výpovednou lehotou 3 mesiace s tým, že výpoveď bola prerokovaná so Závodným výborom ZO SOZK a SO dňa 28.4.2006. Vo výpovedi z pracovného pomeru žalovaný uviedol, že v súvislosti s rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou č. zo dňa 28.7.2005 a Krajského súdu v Prešove č. , , zo dňa 28.2.2006, ktorým bolo okamžité zrušenie pracovného pomeru určené za neplatné, bola funkcia správcu Spišského hradu zrušená prijatím Organizačného poriadku zo 7.12.1992 a táto funkcia nie je ani v Organizačnom poriadku od 1.5.2003 a nemá žiadne vhodné pracovné miesto.

Listom zo dňa 29.6.2006 žalobca oznámil žalovanému, že výpoveď z pracovného pomeru danú listom č. SNM-SM/293/2006 zo dňa 4.5.2006 považuje za neplatnú a trvá na to, aby ho žalovaný naďalej zamestnával, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre danie výpovede.

Podľa vyjadrenia žalovaného funkcia správcu Spišského hradu s celoročnou pôsobnosťou sa v organizačnom poriadku od roku 1992 nenachádza, bola zrušená a do roku 2007 nebola vytvorená. Okrem troch kmeňových zamestnancov, žalovaný od roku 2003 prijímal zamestnancov len na sezónne práce spravidla od 1.5. do 31.10. bežného roka. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v

Poprade, pracovisko Levoča zo dňa 18.3.2008 bolo zistené, že odporca v roku 2006 nenahlásil úradu práce voľné pracovné miesta.

Podľa , súd konanie preruší, ak a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie; b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa , pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy; b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom; c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Na pojednávaní konanom dňa 11.10.2013 žalobca podal návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. Podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní jeho ústavná sťažnosť sa týka veci, ktorá bola vedená Okresným súdom Vranov nad Topľou t.j. určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Sťažnosť bola podaná z dôvodu, že podľa vyjadrenia žalobcu druhé rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uvedenej veci je nezákonné. K svojmu návrhu žalobca nepripojil kópiu jeho ústavnej sťažnosti, hoci bol na to súdom vyzvaný. Súd sa preto domnieva, že dôvodom prerušenia konania má byť ustanovenie ide o tzv. fakultatívne prerušenie konania, t.j. také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Keďže žalobca súdu jeho ústavnú sťažnosť nepredložil a len všeobecne uviedol dôvody podania tejto sťažnosti, nie je možné súdom posúdiť, či predmetom rozhodovania Ústavného súdu Slovenskej republiky je skutočne otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v tejto veci. Okrem toho súdu poukazuje na skutočnosť, že v konaní konanom pred Okresným súdom Vranov nad Topľou boli vyčerpané riadne aj mimoriadne opravné prostriedky, rozhodnutia sú právoplatné. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

Podľa , , , výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa , nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Podľa , výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Predmetom toho konania bolo v prvom rade určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danej žalovaným žalobcovi listom zo dňa 4.5.2006. Dokazovaním v konaní bolo preukázané, že výpoveď žalovaného daná žalobcovi uvedeným listom spĺňa formálne podmienky skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Výpoveď bola daná písomne a bola žalobcovi doručená do vlastných rúk. Vo výpovedi je vymedzený výpovedný dôvod, pre ktorý výpoveď žalobcovi bola daná.

Z vykonaného dokazovania je zrejme, že Okresným súdom Vranov nad Topľou bolo vedené konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalovaným žalobcovi listom zo dňa 30.4.1992. V uvedenej veci Okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 28.7.2005 tak, že určil toto okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a odvolanie žalovaného proti tomuto rozsudku bolo uznesením Krajského súdu v Prešove z 28.2.2006 odmietnuté. na základe uvedeného preto platil stav, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá. V uvedenom čase, konkrétne dňa 4.5.2006 tak bola daná žalobcovi žalovaným výpoveď z pracovného pomeru, ktorá je predmetom tohto konania.

Až rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.6.2008 bolo uznesenie Krajského súdu v Prešove o odmietnutí odvolania zrušené. Vo veci opätovne konal Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom zo dňa 16.12.2008 zmenil prvostupňový rozsudok a žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru danú žalovaným žalobcovi listom zo dňa 30.4.1992 zamietol. Dovolanie proti tomuto rozsudku bola Najvyšším súdom Slovenskej republiky zamietnuté a tak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť. Na základe uvedeného teda pracovný pomer žalobcu u žalovaného bol ukončený okamžitým skončením pracovného pomeru z 30.4.1992.

Pre rozhodnutie súdu vo veci je rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania ( ). Výpoveď žalovaného žalobcovi bola daná v čase, keď pracovný pomer, na základe vyššie uvedených rozhodnutí netrval. U takejto výpovede nemôžu nastať jej právne účinky vzhľadom na neexistenciu pracovného pomeru. U výpovede z pracovného pomeru, ktorý v čase jej dania neexistoval tak nemohli nastať právne účinky predpokladané , ktoré s takýmto právnym úkonom spája. Z uvedeného dôvodu nie je daný záujem na určení neplatnosti takejto výpovede a nie je daná ani aktívna legitimácia žalobcu pre takého určenie. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade pracovný pomer medzi účastníkmi konania bol ukončený okamžitým skončením pracovného pomeru z roku 1992 nie daný ani naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že pracovný pomer medzi účastníkmi naďalej trvá a žalobcovi neprináleží náhrada mzdy za obdobie po daní výpovede, keďže jeho pracovný pomer u žalovaného už netrval a bol ukončený v roku 1992.

Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný si uplatnil nárok na náhradu trov konania zo strany žalobcu. V konaní bol úspešný žalovaný a preto boli naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania žalovanému. Napriek uvedenému súd náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal a to poukazujúc na ustanovenie Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že sa jedná o výnimočné ustanovenie, ktoré je možné použiť len výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. V danej veci súd má za to, s prihliadnutím na osobitosti tejto veci, že priznanie trov konania žalovanému by bolo neprimerané. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v okolnostiach vo veci samej. Ako bolo uvedené výpoveď zo strany žalovaného žalobcovi bola daná v čase, keď sa malo za to, že pracovný pomer účastníkov trvá. Žalobca mal teda právo brániť sa proti takejto výpovedi podaním návrhu na začatie konania a navrhovať určenie jej neplatnosti. Skutočnosť, že následne bolo rozhodnuté inak a že v čase rozhodovania súdu platí, že pracovný pomer v čase dania výpovede netrval nemožno považovať za okolnosť, ktorú zavinil žalobca a preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného v znení neskorších predpisov. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.