Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-878-2013.pdf
PDF · 97.13 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/878/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ferdinanda Zimmemanna a členov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., sídlo 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 zastúpený splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 813 11 Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu zo dňa 01. 10. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Revúca č.k. 3C/215/2012-48 zo dňa 10. 09. 2013 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca oprel svoju žalobu o nesprávny úradný postup Okresného súdu Revúca vo veci sp. zn. 4 Er/150/2011 (nevydanie rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok - nelegálneho postupu vykonaním opätovného posúdenia práv žalobcu) a na tomto základe žiada náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, keď žalovaný na jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1 Zákona o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pozitívne nereagoval.
Okresný súd zo spisu sp. zn. 4 Er/150/2011 Okresného súdu Revúca zistil, že dňa 23. 02. 2011 bola na súd podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnému a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Uznesením zo dňa 12. 07. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, pretože po preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v zmysle § 44 ods. 2 EP a dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd exekúciu zastavil. Okresný súd poukázal na ust. § 41 ods. 2 písm. d/ EP § 44 ods. 2 EP. Uviedol, že v ust. § 44 ods. 2 EP uvedenú 15 dňovú lehotu na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia považuje za extrémne krátku na to, aby mohol exekučný súd náležite preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (s poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi EÚ).
Exekučný súd bol povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a to v každom štádiu vedenia exekúcie a v prípade zistenia, že nie sú splnené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Okrem iného je povinný skúmať, či podklad na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 EP. Pretože exekučným titulom je v danej veci rozhodcovské rozhodnutie bolo nevyhnutné okrem ustanovení EP vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Exekučný súd v zmysle ním uvedených kritérií preskúmal predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a túto v zmysle ust. § 44 ods. 2 EP zamietol. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia do vydania rozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenia poverenia zamietla, vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie (vyžadujúca osobitnú právnu úvahu), nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že súd nelegálne postupoval, keď skúmal predložený exekučný titul a to rozhodcovský rozsudok, súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané v konaní sp. zn. 6Cdo/1/2012, tiež 6 Cdo 135/2012.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP. Úspešnému účastníkovi žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože tomuto nevznikli.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 OSP, pretože sa žalobca bez ospravedlnenia nedostavil. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody, predložil súdu listiny spojené s označenými dôkazmi.
Žalobca uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Rozhodnutie súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach.
Rozhodnutie súdu neprichádza do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie.
Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.
Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Súd tak porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces.
Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Rovnako tak aj chýbajú dôvody pri nemajetkovej ujme.
Žalobca mal v úmysle pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to prostredníctvom znaleckého posudku. Súd žalobcu nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 OSP. Neoznámil, kedy hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal žalobca priestor navrhnúť a predložiť ďalšie dôkazy.
Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil z týchto dôvodov.
Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 OSP). Potom je potrebné poukázať na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie jeho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolacie dôvody žalobcu nie vždy korešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie.
Okresný súd o žalobe rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP),v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil, že žalobcovi bola prípadne postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, že vo veci rozhodol vylúčený sudca, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, prípadne že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že by súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že vo veci nerozhodoval nestranný sudca. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že o námietkach zaujatosti vznesenej žalobcom v podanej žalobe rozhodol krajský súd ako súd nadriadený tak, že uznesením č.k. 14 NcC/249/2012-8 zo dňa 11. 10. 2012 vo veci Okresného súdu Revúca vedenej pod sp. zn. 3C 215/2012 bol vylúčený sudca JUDr. Peter Kvietok. Ostatní sudcovia Okresného súdu Revúca neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. Potom otázka zákonného sudcu bola vyriešená uznesením krajského súdu ako súdu nadriadeného. V tejto súvislosti odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na dôvody uvedené v uznesení č.k. 14 NcC/249/2012-8 zo dňa 11. 10. 2012 a nepovažuje za potrebné opätovne v tomto rozsudku uviesť, to čo bolo uvedené v uvedenom uznesení. Od vydania uznesenia o nevylúčení zákonného sudcu, v ktorom krajský súd ako súd nadriadený podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonného sudcu možno považovať za nestranného zo subjektívneho aj objektívneho hľadiska, nedošlo k žiadnym takým skutočnostiam, ktoré by mohli mať prípadne vplyv na nestrannosť zákonného sudcu.
Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že meritórnemu rozhodnutiu vo veci súdom nepredchádzalo v čase jeho vydania rozhodovanie o prerušení konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, proti ktorému mal okresný súd pripustiť odvolanie; žalobca podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania a zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vo veci vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 3C/215/2012 nebol podaný návrh zo strany žalobcu o prerušenie konania. Potom nemohol okresný súd o takomto návrhu rozhodnúť.
Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že okresný súd porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces, pretože žalobca pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Tvrdenie žalobcu, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného je nepravdivé. Žalovaný podal vo veci vyjadrenie na základe výzvy súdu a toto došlo okresnému súdu dňa 05. 03. 2013. Okresný súd doručil žalobcovi (splnomocnenému právnemu zástupcovi) vyjadrenie žalovaného, ktoré bolo právnym zástupcom žalobcu osobne prevzaté
dňa 22. 04. 2013. Svedčí o tom doručenka nachádzajúca sa v spise (č. l. 29 pv spisu). Termín pojednávania, na ktorý bol žalobca riadne a včas predvolaný, bol vytýčený na deň 10. 09. 2013. Potom je zrejmé, že žalobca mal dostatočný priestor na prípravu pojednávania, zároveň možnosť oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to vrátane aj exekučného spisu Okresného súdu Revúca, ktorý je súčasťou spisu.
Neobstojí ani ďalšie tvrdenie žalobcu uvedené v podanom odvolaní, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Tak ako je vyššie uvedené odvolací súd konštatoval, že okresný súd vo veci nariadil pojednávanie a na toto pojednávanie bol žalobca riadne a včas predvolaný. Na uvedené pojednávanie sa žalobca nedostavil. Z neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnil a ani neuviedol dôležitý dôvod, pre ktorý sa nemohol na pojednávanie dostaviť. Okresný súd vo veci pojednával, svedčí o tom zápisnica o pojednávaní zo dňa 10. 09. 2013 (č. l. 46 - 47 spisu). Okresný súd v zápisnici o pojednávaní konštatuje, že sa účastníci a ani právny zástupca žalobcu na pojednávanie nedostavili, hoci predvolania na termín pojednávania majú riadne vykázané. Žalobca ani jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní ničím neospravedlnili. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť, nežiadal odročiť pojednávanie, teda súhlasil pojednávať v jeho neprítomnosti. Potom súd pojednával v neprítomnosti účastníkov.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 OSP) a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 OSP). Pretože účastník môže v konaní vystupovať aj prostredníctvom zástupcu (napr. zástupcu na základe plnomocenstva; § 22 a nasl. OSP) má aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť občianskeho súdneho konania. O možnosti prejednať vec v jeho neprítomnosti platí to isté, čo platí o samom účastníkovi konania. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, ale nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu) treba posudzovať vždy vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa pojednávania v právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak a ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon nešpecifikuje čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Súd ale môže žiadosť o odročenie pojednávania posudzovať len z aspektu tých skutočností, ktoré sú prípadne uvedené v žiadosti o odročenie pojednávania. V súdenej veci riadne predvolaný žalobca (splnomocnený právny zástupca; č. l. 47 spisu) svoju neúčasť na pojednávaní ničím neospravedlnil, neuviedol teda žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by sa nemohol pojednávania zúčastniť. Okresný súd potom dôvodne pokračoval v konaní aj keď bol žalobca nečinný. Riadne predvolaný účastník sa nedostavil na pojednávanie a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Súd potom môže prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka vec, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 OSP). Ust. § 101 ods. 2 OSP určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu a to: a) riadne predvolanie a b) absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, ale nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania).
V súdenej veci boli ale splnené súčasne obe tieto podmienky. Žalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný a absentuje existencia akéhokoľvek dôvodu na odročenie pojednávania pretože žalobca nepodal žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
Žalobca bol teda na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil. Potom prejednanie veci na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, nie je možné považovať za postup súdu, ktorým by bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom, vyjadriť sa k vykonaným listinným dôkazom, vrátane listinných dôkazov, ktoré boli
súčasťou exekučných spisov, prípadne možnosť navrhnúť dôkazy na postup svojich tvrdení. Žalobcovi nebolo postupom okresného súdu odňaté právo zúčastniť sa pojednávania, prípadne sa oboznámiť s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, vyjadreniami žalovaného a pod.
Žalobca v návrhu na začatie konania tvrdil, že exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi EÚ preskúmal (exekučný súd) predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietol. Tiež okresný súd poukázal na to, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania rozhodnutia, ktorým žiadosť o udelenie poverenia zamietol, vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie (vyžadujúca osobitnú právnu úvahu), nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom uviedol, prečo nepovažuje lehotu, v ktorej bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, za neprimerané a teda, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu v zmysle ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
Odvolací súd teda poukazuje na závery okresného súdu, keď tento mal za to, že s prihliadnutím na činnosť exekučného súdu a to osobitne vo veciach, v ktorých exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok týkajúci sa spotrebiteľských vecí, je táto činnosť náročnejšia a ako taká vyžaduje si táto činnosť aj tomu zodpovedajúci časový priestor pre správne posúdenie veci. V tomto smere ale odvolateľ neuviedol nič, čím by prípadne spochybnil právne posúdenie okresného súdu.
Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že nebol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 OSP. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo dané poučenie okresného súdu podľa ust. § 120 ods. 4 OSP tak, ako o tom svedčí predvolanie na č.l. 44 spisu, ktoré bolo doručené do vlastných rúk žalobcu podľa doručenky na č.l. 42 pv spisu.
Okresný súd teda v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, keď vychádzal najmä z príslušného exekučného spisu. Vykonaným dokazovaním mal nepochybne preukázané v akej lehote rozhodol exekučný súd o zamietnutí návrhu súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. S listinnými dôkazmi mal žalobca, prípadne jeho právny zástupca možnosť oboznámiť sa priamo na pojednávaní, prípadne spôsobom, ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok a to napr. aj nahliadnutím do spisu a pod..
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v súdenej veci je vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súdu, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovenosti za škodu je nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu a to nesprávny úradný postup v konaní nebol zistený. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že okresný súd rozhodol vo veci so zbytočnými prieťahmi. Nedošlo teda k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Nebol teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti. Potom sa okresný súd dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi, teda existenciou škody, príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.
Okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v súdenej veci nedošlo k prieťahom a to s poukazom na ním zistený skutkový stav. Nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca, ale podaným odvolaním nenamietal súdom zistený skutkový stav veci a právne závery okresného súdu, ktoré boli hmotnoprávnym dôvodom na zamietnutie návrhu. Okresný súd spôsobom zodpovedajúcim ust. § 157 ods. 2 OSP svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodnil.
Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 OSP, teda na základe zásady úspechu vo veci. Žalovaný, ktorý mal vo veci plný úspech nežiadal priznať náhradu trov konania. Tomuto trovy konania ani nevznikli.
V odvolacom konaní úspešný žalovaný nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 OSP). Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech. Nepatrí mu potom náhrada trov odvolacieho konania.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.