Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoZm-16-2014.pdf
PDF · 81.24 KB
Case nature
Subarea
1CoZm/16/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, IČO: 26 429 705, Česká republika právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: G. P., bytom P. X. XXXX/XX, XXX XX F., štátny občan SR, o zaplatenie zmenkovej sumy 49,- eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 19CbZm/83/2013 - 21 zo dňa 21.1.2014, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením prerušil konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke: Či sa má podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 Smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla, v konaní vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6Co/156/2013.
Ako dôvod uviedol, že navrhovateľ si návrhom podaným na tamojšom súde uplatnil zaplatenie zmenkového nároku. Ten istý navrhovateľ podal návrh na rozhodnutie podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 vo veci Okresného súdu Humenné, ktorý rozsudkom zo dňa 9. 7. 2013 návrh zamietol z dôvodu, že navrhovateľ napriek výzve súdu nepredložil zmluvu, z ktorej zmenka vznikla a navrhovateľ podal odvolanie, o ktorom sa vedie odvolacie konanie na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6Co/156/2013. Uznesením zo dňa 16. 10. 2013 tento súd rozhodol o predložení prejudiciálnej otázky podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii Súdnemu dvoru Európskej únie pri súčasnom prerušení konania do skončenia konania o prejudiciálnej otázke. Z tohto dôvodu prvostupňový súd podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. konanie prerušil do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o tejto prejudiciálnej otázke, keďže rozhodnutie o tejto prejudiciálnej otázke je rozhodujúcim aj pre postup súdu v predmetnom konaní a táto otázka má zásadný význam pre rozhodnutie súdu.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/156/2013 o položení prejudiciálnej otázky a o prerušení konania nie je právoplatné, a to vzhľadom na to, že voči nemu bolo podané odvolanie. V prejednávanej veci je možné riadne pokračovať bez prerušenia konania, pretože formulovaná prejudiciálna otázka
nie je pre vec významná. Právny poriadok, či už vnútroštátny, ako aj medzinárodný, ktorý je možné na vec aplikovať, je v rozsahu pre rozhodnutie v tejto veci jednoznačný a nie je potrebné získať odpovede na formulovanú prejudiciálnu otázku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5. 9. 2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa. K prerušeniu konania Krajským súdom v Prešove vo veci 6Co/156/2013 navrhovateľ uviedol, že krajský súd predložil Súdnemu dvoru EÚ hypotetickú otázku a naviac nerešpektoval platné procesné predpisy uplatniteľné na konanie vo veci samej a nerešpektoval skutočnosť, že aj prvostupňový a aj odvolací súd má aplikovať predovšetkým jednoznačný procesný rámec určený navrhovateľom, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 7. 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ak by súdy dodržiavali uvedené Nariadenie, nemohli by sa takmer vôbec zaoberať aplikáciou vnútroštátnych procesných a hmotnoprávnych predpisov a z tohto dôvodu vykonštruovali situáciu len z dôvodu, aby mohli európske konanie s nízkou hodnotou sporu obísť a negovať. Na konanie vo veci samej je nutné pozerať len v rámci uplatniteľných procesných predpisov, či Nariadenie o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu umožňuje napriek svojmu ust. čl. 5, 7 a 9 a napriek celkovej pasivite odporcu nariadiť pojednávanie, vykonanie dôkazov a skúmať ex offo zmluvu a kauzu právneho vzťahu. Krajský súd nerešpektuje prednosť Nariadenia o Európskom konaní s nízkou hodnotou sporu a položil vo svojom uznesení hypotetickú otázku, to znamená otázku, ktorá smeruje na rozpor vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá nie je primárne použiteľná vo veci samej so sekundárnym právom EÚ. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora nie sú prípustné hypotetické prejudiciálne otázky. Súdny dvor odmieta prejudiciálne otázky položené najmä v prípadoch, ak požadovaný výklad práva Únie alebo posúdenie platnosti aktu Únie zjavne nesúvisia so skutkovým stavom alebo predmetom konania. Prejudiciálna otázka sa netýka výkladu práva Únie, ktorý by súd objektívne potreboval pre rozhodnutie vo veci samej, resp. je zjavné, že úniové ustanovenie, o výklad ktorého vnútroštátny súd požiadal, nie je možné aplikovať na prebiehajúci spor. Prvostupňový ani odvolací Krajský súd v Prešove nerešpektovali uplatniteľný procesný predpis, predovšetkým odmietli skutočnosť, že návrh a v zásade aj ostatné písomné procesné úkony súdu a účastníkov prebiehajú na základe predtlačených formulárov a celé konanie je v zásade písomné (čl. 5 ods. 1 Nariadenia), nerešpektovali Nariadením ustanovenú hospodárnosť a rýchlosť konania, ktorú má zabezpečiť výnimočná možnosť ústneho pojednávania, ako aj skutočnosť, že rýchlosť konania podmieňujú stanovenie lehoty, ktoré súd/navrhovateľ/odporca musia dodržať. Nedodržanie lehôt súdom a následné neuspokojenie pohľadávky môže založiť zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú porušením práva EÚ. Rozsudok by súd mal vydať do 30 dní od doručenia odpovede odporcu. Naviac súdy nerešpektovali, že podľa Nariadenia majú výslovne obmedzenú preskúmavaciu právomoc a návrh možno zamietnuť iba z dvoch dôvodov, ktoré Nariadenie špecifikuje. Súdy sa formou predloženia prejudiciálnej otázky snažia obísť kontradiktórnosť Európskeho konania s nízkou hodnotou sporu. Odvolateľ upozornil na zásadný rozdiel (ochrany spotrebiteľa) medzi Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza Európske konanie o platobnom rozkaze, ktorý výslovne zakotvuje, že ak sa pohľadávka týka zmluvy uzavretej osobou - spotrebiteľom na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania, majú právomoc len súdy v členskom štáte, v ktorom sa odporca bydlisko v zmysle čl. 59 Nariadenia (ES) č. 44/2001. Nariadenie o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu takúto výnimku nepozná. Práva dlžníka, aj keď ide o spotrebiteľa, sú jednoznačne a výlučne dané procesným postupom stanoveným Nariadením o európskom konaní s nízko hodnotou sporu a nemajú byť ex offo modifikované súdom. Prvostupňový súd, ako aj odvolací súd, nerešpektujú čl. 7 ods. 3 Nariadenia o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu, podľa ktorého, ak odporca na výzvu súdu neodpovedá, to znamená „nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6, súd vydá rozsudok o pohľadávke“. Podľa zahraničnej právnej doktríny „súd nemôže postupovať podľa ods. 2 a žiadať doplňujúce informácie, vykonávať dokazovanie alebo nariadiť ústne pojednávanie“ (viď.: Bureš - Drápal: Komentár „čierny“ OSŘ, strana 3250). Postup a spôsob krajského súdu pri predložení prejudiciálnej otázky porušuje práce Európskej únie a samotnú judikatúru Súdneho dvora EÚ. Vnútroštátny súd by mal pri podávaní prejudiciálnej otázky prihliadať na zásadu hospodárnosti a účinnosti konania. Je preto v záujme dobrej správy súdnictva, aby súdy predkladali prejudiciálne otázky až po vyjadrení účastníkov konania, hoci v znení čl. 267 ZFEÚ takúto podmienku neukladá. V zásade len súd rozhodujúci v poslednom stupni má výlučné právo posúdiť, či je predloženie prejudiciálnej otázky potrebné pre rozhodnutie veci samej. Slovenská republika je viazaná obsahom Ženevskej zmenkovej konvencie a Ženevského jednotného zmenkového zákona, pričom reálnym výrazom tejto viazanosti bol úplný prenos obsahu týchto medzinárodných zmlúv do zák. č. 191/1950 Zb., ktorý je naďalej bez zmeny účinný na území Slovenskej republiky a je rozhodným hmotnoprávnym normatívnym aktom aj v tejto
prejednávanej veci. Označené medzinárodné zmluvy majú prednosť pred právom EÚ, a to podľa čl. 351 Zmluvy o EÚ (ustanovenia zmlúv neovplyvnia práva a povinnosti vyplývajúce z dohôd uzavretých pred 1. januárom 1958 alebo pre pristupujúce štáty pred dňom ich prístupu medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi na jednej strane a jedným alebo viacerými tretími krajinami na strane druhej). Nie je preto možné položiť prejudiciálnu otázku tak, že bude pomerovaná z hľadiska rozporu vnútroštátna právna úprava obsahovo zhodná s medzinárodnou právnou úpravou s úpravou sekundárneho práva EÚ. Medzinárodná právna úprava má vždy prednosť pred sekundárnym právom. Ignorovanie platnej právnej úpravy zmenkového práva bude predstavovať porušenie medzinárodných záväzkov, ktoré sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať.
Pretože už odvolanie smerovalo proti uzneseniu o prerušení konania, ktoré nie je uznesením o veci samej, preskúmal odvolací súd napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie navrhovateľa je opodstatnené.
Tak podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
V preskúmavanej veci prvostupňový súd prerušil konanie z tzv. fakultatívnych dôvodov, to znamená takých, pre ktoré nie je nevyhnutné konanie prerušiť. V prípadoch navrhovaného prerušenia konania podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 109 ods. 2 O.s.p. je súd povinný urobiť najprv iné vhodné opatrenia sledujúce získanie potrebných informácii a len v prípade, že tak nemôže urobiť sám, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom pri zvažovaní splnenia podmienok prerušenia konania je zásada hospodárnosti konania. Preto prerušujúce konanie podľa § 109 ods. 2 O.s.p. je v konečnom dôsledku možné len výnimočne.
Môže sa jednať o konanie pred tým istým, ale aj iným súdom, pričom nie je podmienkou, aby súd rozhodujúci o prerušení konania dal na takéto konanie podnet. Spravidla môže byť dôvodom pre prerušenie konania prebiehajúce konanie patriace do právomoci iného orgánu než súdu. Nie je vylúčené, aby aj o takejto otázke rozhodol súd, pokiaľ nejde o prípad upravený v § 135 ods. 1 O.s.p., teda o prípad, keď už je súd viazaný právoplatným rozhodnutím iného orgánu. V ostatných prípadoch si môže v zásade takéto otázky posúdiť súd aj sám, a to napriek prebiehajúcemu konaniu pred iným orgánom (§ 135 ods. 2 O.s.p.).
Ako možno vyvodiť z citovaného uznesenia Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/156/2013, má sa ním položená prejudiciálna otázka týkať zmenkových nárokov uplatňovaných z indosovanej zmenky, ktorej vystaveniu predchádzala spotrebiteľská úverová zmluva. Nech by bolo rozhodnutie Súdneho dvora EÚ akékoľvek, bolo by sa týkalo len zmenkových nárokov uplatňovaných voči zmenkovému dlžníkovi-výstavcovi vlastnej zmenky, ktorej vystaveniu predchádzala ako kauza spotrebiteľská úverová zmluva. Všetky ostatné veci , kde z predložených podkladov nie je zistiteľné, že by odporcom bol spotrebiteľ ako dlžník z predchádzajúcej spotrebiteľskej úverovej zmluvy, nespĺňajú podmienku uvedenú v § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pre prerušenie konania, t.j. že sa pred Súdnym dvorom EÚ prejednáva prejudiciálna otázka, ktorá môže mať význam aj pre takúto konkrétnu vec pred všeobecným súdom.
V preskúmavanej veci je zistiteľné len to, že odporca je občanom Slovenskej republiky majúci bydlisko na území Slovenskej republiky a že predmetom konania sú nároky na zaplatenie zmenkového plnenia zo zmenky vystavenej odporcom. Jedná sa pritom o nárok žalovaný podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 Z. z., ktorým sa ustanovuje európske konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Pre prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. nie je možné vystačiť s domnienkou, že pred Súdnym dvorom EÚ sa rieši otázka, ktorá môže mať význam aj pre rozhodnutie súdu v preskúmavanej veci.
Medzičasom došlo k zásadnej zmene pomerov spočívajúcej v tom, že odvolacie konanie vo veci sp. zn. 6Co/156/2013 bolo dňa 16.5.2014 zastavené. V náväznosti na to bolo skončené aj konanie pred Súdnym dvorom EÚ.
Naviac je v tejto súvislosti vhodné poukázať na Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 18. 7. 2013 sp. zn. IV.ÚS 457/2010, ktorý podobnú predbežnú otázku už vyriešil.
Za takéhoto stavu by prerušenie konania mohlo mať za následok odňatie práva na súdnu ochranu patriacu všetkým účastníkom konania (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), či práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd.
Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.