Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9T-3-2014.pdf
PDF · 85.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9T/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou, v trestnej veci proti obžalovanému U. P., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.05.2014 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný U. P., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom M., N. kríža XX/XX, okres M., bez pracovného pomeru, slobodný, na slobode,
sa uznáva za vinného, že
v Námestove, okr. Námestovo a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 01.07.2013 až doposiaľ ako otec maloletého L. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol zverený do výchovy a starostlivosti matky L. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., P. XXX/XX, okr. M., si úmyselne riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na uvedené maloleté dieťa tak, ako mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1P/161/2012 zo dňa 18.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2013, a to prispievať na výživu maloletého L. L., nar. XX.XX.XXXX, sumou 100 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa, čím mu takto na výživnom za obdobie od 01.07.2013 doposiaľ vznikol dlh v sume 1.100,- € voči oprávnenej osobe L. L., pričom v uvedenom období, keď neplatil výživné na maloleté dieťa, nevyvinul dostatočné úsilie, aby si zabezpečil príjem za účelom plnenia si vyživovacej povinnosti, nebol evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, nie je vedený ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
t ý m s p á ch a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 18 /osemnásť/ mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 14.01.2014 Okresnému súdu Námestovo pod č. k. Pv 674/13/5507-10 obžalobu na obv. U. P. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný U. P. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd neprijal, keďže sa jedná o trváci trestný čin s prvkami hromadného trestného činu a súd bol povinný upraviť skutkovú vetu aj o obdobie od podania obžaloby až ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, upraviť celkový dlh na výživnom a vykonať dokazovanie aj k otázke zavinenia vo vzťahu k obdobiu, do vyhlásenia rozhodnutia, ktoré nebolo zahrnuté v obžalobe. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že doposiaľ výživné nezaplatil. Od 01.07.2013 bol zamestnaný, ale asi iba mesiac, človek, ktorý ho zamestnal s ním vybabral. Nie je evidovaný na úrade práce, nemá zaplatené ani poistné. Za ten mesiac čo bol zamestnaný zarobil asi 300,- €. Mohol ísť do práce už dávno, ale má veľké dlhy voči bankám a stále mu chodia nejaké papiere, tak musí chodiť po rôznych stretnutiach a toto vybavovať. Nepoberá žiadne dávky. Je alkoholik, kupuje si sám alkohol, aj kamaráti. Fajčí, keď je alkohol, sú aj cigarety. Býva u rodičov, títo ho živia, neprispieva im ničím. Nie je evidovaný na úrade práce, nevidel na to dôvod. Chodí na brigády, keď ho zavolá kamarát, buď za finančnú odmenu asi tak 10,- €, alebo odmenu v naturáliách - cigarety a alkohol. Predtým pracoval v Domatre, problémom bol alkohol, pracovný vzťah ukončil asi v roku 2008/2009, jednoducho povedal, že končí. Odvtedy sa nikde nezamestnal. V roku 2013 robil v novinovom stánku, zamestnávateľovi sa nepáčilo, že boli nízke príjmy, tak ho prepustil. Má veľa úverov a dlhov, asi vo výške 15.000,- €, keď zaráta aj dlh na výživnom. Dlhy nespláca, všetko odkladá. So synom sa nekontaktuje, mal by záujem sa s ním stretnúť, ale nechce ani synovi a ani rodine robiť hanbu. Na protialkoholickom liečení bol, ale nepomohlo mu. Momentálne nie je schopný uhradiť dlžné výživné. Snažil sa nájsť si zamestnanie, ale vzhľadom na jeho minulosť sa mu zamestnať nepodarilo. Priznal, že výživné v nižšej sume by bol schopný platiť, návrh na zníženie výživného zatiaľ nepodal. Svedkyňa L. L. vypovedala, že obžalovaný výživné na syna vôbec neplatí, ani nevie uviesť jeho celkový dlh. Obžalovaný žije s rodičmi, so synom sa nestretáva, nie je s ním v kontakte. Požiadala o náhradné výživné, toto jej bolo priznané vo výške 100,- €. Od narodenia syna obžalovaný na výživu syna neprispel. Svedkyňa U.. Q. P., matka obžalovaného, vypovedala, že obžalovaný býva u nich, lebo sa musel vysťahovať z bytu, ale so synom nekomunikujú. Snažili sa, aby obžalovaný išiel na liečenie, avšak neúspešne. Majetkové pomery obžalovaného nepozná. Keby nebolo jej manžela, tak by ho z domu vyhodila. Má vedomosť, že bol zamestnaný tri roky v Domatre, odtiaľ ho vyhodili pre alkohol, nevie, či bol odvtedy niekde zamestnaný. Nevie odkiaľ berie peniaze na alkohol. Peniaze mu nepožičali, ale zaplatili za neho nejaké dlhy alebo nájomné, kupovala mu stravu, spotrebič a pod. Alkohol je pre neho dôležitejší ako všetko ostatné. Svedkyňa T.. V. F. vypovedala, že matka mal. dieťaťa L. L. požiadala dňa 27.01.2014 o poskytnutie náhradného výživného za povinného U. P., ktorý si neplnil vyživovaciu povinnosť na mal. dieťa, ktorá mu bola určená vo výške 100,- € mesačne, o náhradné výživné požiadal aj spätne za tri mesiace. Po splnení podmienok bolo matke úradom práce rozhodnutím č. NO1/OHPN/SOC/2014/27153-0008 zo dňa 29.01.2014 priznané náhradné výživné vo výške 100,- € mesačne od 01.10.2013. Oprávnená osoba neoznámila žiadne nové skutočnosti, a preto jej bolo náhradné výživné naposledy poskytnuté za apríl 2014, ktoré jej bolo vyplatené v máji 2014. Za obdobie od 01.10.2013 do 30.04.2014 bolo matke vyplatené náhradné výživné spolu vo výške 700,- €. Rozhodnutie o priznaní náhradného výživného nebolo doručované obžalovanému, nakoľko tento nie je účastníkom konania. Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, najmä rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1P/161/2012 zo dňa 18.03.2012, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 16.06.2013, ktorým bola obžalovanému uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého L. L., nar. XX.XX.XXXX, sumou 100,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa; rodného listu mal. L. L.; rozhodnutia Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Námestovo č. NO1/OHPN/SOC/2014/27153-0008 zo dňa 29.01.2014, ktorým bolo oprávnenej matke maloletého priznané náhradné výživné vo výške 100,- € mesačne od 01.10.2013; správy Slovenskej sporiteľne, a.s., správy Tatrabanky, a.s., správy Mariána Bugaja, Ťapešovo, IČO: 41 963 768, u ktorého bol obžalovaný zamestnaný od 01.03.2013 do 31.03.2013, s mesačným príjmom 405,24 €, s tým, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny; správy súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, PhD.,
správy Sociálnej poisťovne, správy Centrálneho depozitára CP, správy Market o.c.p., správy mobilných operátorov a správy k osobe obžalovaného. Súd sumarizujúc výsledky mal za preukázané, že obžalovaný si v rozhodnom čase vymedzenom v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi L. L., nar. XX.XX.XXXX. Obžalovaný priznal, že si vyživovaciu povinnosť voči synovi v rozhodnom období neplnil, pričom na svoju obranu uviedol, že nemal stály príjem, nakoľko bol nezamestnaný a nemal finančné prostriedky. Pod neplnením vyživovacej povinnosti treba rozumieť aj stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Páchateľom trestného činu podľa § 207 môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Obžalovaný, ako rodič má podľa zákona NR SR č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení voči mal. synovi L. zákonnú vyživovaciu povinnosť. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Keďže obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil ani v minimálnom zákonom stanovenom rozsahu, svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Obrana obžalovaného, že nemal finančné prostriedky je v tomto smere účelová, obžalovaný je ako rodič povinný zabezpečiť si príjem tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť aspoň v zákonom predpísanom rozsahu a je preto namieste od neho žiadať, aby si sám iniciatívne hľadal zamestnanie a zabezpečil si tak príjem. Obžalovaný naopak, nevyvinul dostatočné úsilie nájsť si zamestnanie a zabezpečiť si tak stály príjem, neevidoval sa na úrade práce, nezaujímal sa o pracovné možnosti, čo v zásadnej miere ovplyvnili aj jeho preukázané sklony k požívaniu alkoholických nápojov a konal tak napriek tomu, že si vyživovacej povinnosti na syna bol vedomý. Nie je prípustné ospravedlňovať neochotu obžalovaného pracovať vybavovaním stretnutí ohľadne dlhov, ktorých splácanie obžalovaný len odkladá. Je v prvom rade jeho povinnosťou, a tiež v jeho záujme, riadne sa zamestnať a snažiť sa tak platiť nielen výživné na syna, ale uhradiť aj dlhy voči veriteľom, ktorý postup by bol účinnejší ako len kontaktovať veriteľov ohľadne odkladania úhrady dlhov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nemal pochybnosti o naplnení obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého prečinu sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil čo i len z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného. Obžalovaný sa dopúšťal žalovaného prečinu úmyselnou formou (§ 15 písm. a) Trestného zákona). Keďže sa jedná o trváci trestný čin s prvkami hromadného trestného činu, súd upravil skutkovú vetu žalovaného prečinu oproti podanej obžalobe do doby vyhlásenia rozsudku a zároveň upravil výšku dlžného výživného na mal. L. L.. Pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody až na dva roky. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že obžalovaný nemá žiaden záznam v registri trestov, rovnako v evidencii priestupkov, zo správy z miesta trvalého bydliska nevyplynuli na obžalovaného žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jeho potrestanie. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom na strane obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu (§ 36 písm. j) Tr. zák.), priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna. V danom prípade mal súd s prihliadnutím na závažnosť spáchaného trestného činu a okolnosti jeho spáchania, ako aj osobu obžalovaného za to, že na prevýchovu obžalovaného postačuje vplývať uložením podmienečného trestu odňatia slobody. Na základe uvedených skutočností súd uložil obžalovanému, pri prevahe poľahčujúcich okolností, trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov. Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, plniaci si všetky funkcie trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306 ods. 2 Tr. por.)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.