Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-277-2012.pdf
PDF · 104.99 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/277/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 175 eur a náhradu nemajetkovej ujmy 110,64 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovanému s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre vymoženie pohľadávky žalobcu od povinného N. H., W.. XX.XX.XXXX, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5210146. Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením žalobcovho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranom čase, nutnosťou deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a nutnosťou deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v právo, právnej istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením týchto práv. Rozsudkom vo veci samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej škody 175 eur a nemajetkovej ujmy 110,64 eur. Žalobu odôvodnil tým, že exekučný Okresný súd Lipt. Mikuláš nerozhodol v exekučnom konaní, vedenom súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 375/2007, o návrhu spísanom žalobcom ako oprávneným dňa 18.11.2010 na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, hoci prejednávaná vec nebola nadmerne právne zložitá a nevyžadovala s účastníkmi spoluprácu, podstatne ovplyvňujúcu čas potrebný pre rozhodnutie. Žalobca vyvinul enormné úsilie na docielenie vecného posunu v exekučnom konaní. O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa poškodený dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 25.01. 2011 o zmene súdneho exekútora. Výšku škody odôvodnil tým, že čiastka 70 eur predstavuje náklady vynaložené žalobcom na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40 eur sú náklady vynaložené na udržiavanie a správu informačného systému, 50 eur bolo vynaložených na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Požiadavku na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tak, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu boli oprávnené záujmy žalobcu vystavené nasledovným rizikám: neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, zánik už vytvorených podnikateľských plánov, vznik straty zisku z realizovaného obchodu a hospodársku stratu na strane žalobcu aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov, dosiahnutia adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55,32 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 110,64 eur (exekučný súd bol nečinný viac ako 68 dní). Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania tejto žaloby žalovaný na podanú žiadosť pozitívne nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia označil spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej predmetom je náhrada škody vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 6111489 dlžníčky X. C., W.. XX.XX.XXXX, sp. zn. súdneho exekútora EX 15058/2011.
Žalovaný v písomnej replike z 27.02.2014 navrhol zamietnutie žaloby, poukážuc na zmätočnosť podania. Uviedol, že jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu Ústavným súdom SR vo viacerých konaniach (napr. II.ÚS 2011/2012, IV.ÚS 366/2012 a tiež IV. ÚS 374/2012) bolo neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, spočívajúceho v tvrdených prieťahoch v súdnom konaní. Žalovaný tiež namietol, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z.. Všeobecným predpokladom rozhodnutia o zmene súdneho exekútora je žiadosť oprávneného obsahujúca uvedenie súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. Žalovaný pripúšťa, že v niektorých prípadoch mohol súd rozhodnúť o zmene súdneho exekútora po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty, najmä ak súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu potrebnú súčinnnosť, čo je dôvod objektívny pre nerozhodnutie aj o trovách konania a postúpenie veci novému exekútorovi. Žalobcovi nič nebránilo využiť zákonný prostriedok nápravy, akým je podanie sťažnosti predsedovi súdu, čím porušil prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč. zák.. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno vykladať a aplikovať
len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o zmene exekútora si vyžaduje výzvu pôvodnému exekútorovi na vyčíslenie trov, o ktorých súd rozhoduje spolu s rozhodnutím o zmene exekútora a na zaslanie exekútorského spisu za účelom postúpenia veci novému exekútorovi. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonnú lehotu, nečinnosť žalobcu a nevyhnutnosť vykonať aj ďalšie úkony nemožno nerozhodnutie o zmene exekútora v zákonnej lehote považovať za zbytočné prieťahy, teda za nesprávny úradný postup. Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná jej existencia ani výška. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy. Žalobca neuvádza, či sa domáha skutočnej škody, alebo ušlého zisku v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. a účelovo požaduje za veľmi všeobecne uvedené činnosti paušálne sumy. Pri výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný citoval ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a poukázal na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré mravy a na poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie, o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov. Žalovaný považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu. Žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti (nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom exekučného súdu). Žalovaný si v tomto vyjadrení uplatnil právo na náhradu trov konania, ktoré nevyčíslil.
Na pojednávaní dňa 21.05.2014 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov. Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný sa ospravedlnil z účasti na pojednávaní podaním z 15.05.2014 bez toho, aby navrhol odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. Žalobca elektronickým podaním zo 16.05.2014 navrhol zrušenie pojednávania tvrdiac, že doteraz nebolo rozhodnuté o nestrannosti a zákonnom sudcovi na základe námietky žalobcu. Súd zdôrazňuje, že o tomto návrhu žalobcu rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 04.04.2013 č.k. 5NcC/320/2013-19, právoplatným 14.02.2014, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 14.02.2014, o čom svedčí podpis na doručenke do vlastných rúk. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Navyše sa žalobca domáha, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o zmene exekútora, ale v žalobe samotnej tvrdí, že exekučný súd o tejto žiadosti rozhodol, aj keď oneskorene. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná,
rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie. Procesný návrh na neprejednanie veci z dôvodu, že žalobca požiadal o vyčíslenie náhrady škody súdneho znalca nie je bez ďalšieho dôvodom odročenia pojednávania.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom
Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného bremena. Dôkaznú povinnosť (ktorá má dve časti: účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich pravdivosť relevantnými dôkazmi) a dôkazné bremeno nesú účastníci konania.Úlohou súdu je vykonať navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je zamietnutie žaloby.
Pri skúmaní splnenia základného predpokladu uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15 ods. l Zákona predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca tvrdil, že o predbežné prerokovanie nároku požiadal písomnou žiadosťou žalovaného, keď potvrdenie o prijatí tejto žiadosti žalobcu žalovaným je založené v inom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš. Súd musí upozorniť na skutočnosť, že v tomto konaní je žalovaným štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická osoba), menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe podľa § 15 Zákona nekoná za štát, ale v rámci vlastných kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný účet ako samostatná právnická osoba. Preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou) sa nachádza v súdnom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným Zákonom na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR). Žalobca ani netvrdil, kedy v súdenom prípade požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR (nie na žalovaného - Slovenskú republiku) o predbežné prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom a
kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody bol uspokojený len čiastočne, alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude.
Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt. Mikuláš pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 375/2007, ktorý spočíva v oneskorenom rozhodnutí. Žalobca toto exekučné konanie označil nedostatočne -nič mu nebránilo uviesť aspoň to, či ide o spisovú značku exekúra pôvodne povereného vykonaním exekúcie, alebo o jeho nástupcu, meno a sídlo súdneho exekútora. Tvrdenie žalobcu o jeho nevedomosti spisovej značky exekučného súdneho konania je klamlivé, lebo vzhľadom na nevyhnutnú komunikáciu žalobcu a súdneho exekútora (či už priamo, alebo prostredníctvom jeho vtedajšieho právneho zástupcu) žalobca meno a sídlo súdneho exekútora, ktorého pôvodne sám požiadal o vykonanie exekúcie, ako aj jeho nástupcu, musel vedieť (minimálne s ohľadom na potrebu uzatvorenia zmluvy o vykonaní exekúcie). Z pripojeného spisu sp. zn. 8Er/462/2007 tunajšieho okresného súdu vyplýva, že vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobcu ako oprávneného boli doručené všetky rozhodnutia. Súdna exekútorka JUDr. Krasňanová navrhla zastavenie exekúcie podaním doručeným súdu 14.05.2010 po zistení, že podľa dedičského osvedčenia, vydaného v dedičskom konaní po povinnom N. H. poručiteľ zomrel bez zanechania majetku. Písomným podaním zo dňa 25.05.2010 súd vyzval súdnu exekútorku na predloženie jej exekútorského spisu, ktorý súdna exekútorka súdu doručila 03.06.2010. Návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. zo dňa 18.11.2010 na zmenu súdneho exekútora bol tunajšiemu okresnému súdu doručený dňa 21.11.2010 ako elektronický, opatrený zaručeným elektronickým podpisom. Tunajší okresný súd rozhodol uznesením č. k. 8Er/462/2007-15 zo dňa 25.01.2011, právoplatným 05.03.2011 (okrem výroku o náhrade trov konania) o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení z dôvodu úmrtia povinného bez zanechania majetku. Ako vyplýva z uvedeného, žalobca nepreukázal tvrdenie o bezdôvodnej nečinnosti súdu. Súd rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekučného konania, postupujúc v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. Existencia prieťahov v uvedenom exekučnom súdnom konaní ani nečinnosť súdu (porušenie právnej povinnosti) preukázaná nebola. Bolo nadbytočným a nehospodárnym rozhodnúť o návrhu oprávneného doručenom súdu 18.11.2010 na zmenu súdneho exekútora v štádiu skúmania dôvodnosti skoršieho návrhu na jej zastavenie (doručený súdu 14.05.2010) z dôvodu úmrtia povinného ako nemajetného. Žalobca nepreukázal ani existenciu ďalších podmienok vzniku zodpovednosti - vznik škody (vzhľadom na neexistenciu protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej vznik škody dokazovať, opäť však možno poukázať na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných dôkazov), ani príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a zavineným protiprávnym konaním. Žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej škody 175 eur, či už ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk (čo nie je zo žaloby zrejmé). Nepreukázal vynaloženie čiastky 70 eur na správu a údržby vymáhanej pohľadávky ani netvrdil, za ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca, kedy a v akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola žalobcom uhradená. Žalobca nepreukázal, za aké obdobie a kedy vznikli náklady na udržiavanie a správu informačného systému vyčíslené sumou 40 eur, administratívne výdavky 50 eur na komunikáciu so súdnym exekútorom (žalobca nehovorí, či ide o pôvodného exekútora, alebo o „nového“ exekútora) a na administratívne spracovanie, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy 110,64 € v peniazoch žalobcom je založené na nekonkrétnych tvrdeniach. K úmrtiu nemajetného povinného došlo ešte počas exekučného konania, čo bol dôvod jeho zastavenia. Žalobca netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani ich zánik nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal vznik straty zisku z realizovaného obchodu a hospodárskej strate u žalobcu (napr. predložením výpisov z účtovnej evidencie potom, čo by žalobca musel tvrdiť konkrétnu výšku tejto straty a obdobie jej vzniku). Napokon žalobca konkrétne netvrdil a nepreukázal ani ovplyvnenie jeho ďalších podnikateľských postupov a jeho neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Vzhľadom na nedostatok skutkových tvrdení súd nemohol posúdiť dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania.
Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V konaní úspešný žalovaný v zákonnej lehote nevyčíslil trovy konania, náhradu ktorých navrhol priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí, ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.