Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/334/2014

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. W. U. č. XXX, o zaplatenie 321,88 Eur s príslušenstvom, na odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778 proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č.k. - 47 zo dňa 25. marca 2014, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol odpor podaný Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778 (ďalej len Združenie) proti platobnému rozkazu Okresného súdu Partizánske č. k. - 38 zo dňa 25. februára 2014. Rozhodnutie, ktoré po právnej stránke odôvodnil poukázaním na ust. , založil na tom skutkovom základe, že odpor proti platobnému rozkazu podalo Zduženie, kým odporkyňa ostala v konaní nečinná. V danej súvislosti konštatoval, že platobný rozkaz bol odporkyni doručený do vlastných rúk, no odpor proti nemu nepodala. Platobný rozkaz tak nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Ďalej dôvodil, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu v štádiu skráteného konania (konania o vydanie platobného rozkazu), nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva. Účinky môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho účel. Za takéto označil len sporové konanie. Až v prípade podania odporu hlavného účastníka, na stane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, sa nárok uplatňovaný žalobou stáva sporným, a vtedy sa môže naplniť zmysel a účel vedľajšieho účastníctva. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že neprichádza do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu Združením. Odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Partizánske č.k. - 38 zo dňa 25. februára 2014, ktorý podalo Združenie, preto súd prvého stupňa odmietol ako odpor podaný neoprávnenou osobou.

Proti tomuto uzneseniu podalo v zákonnej lehote odvolanie Združenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako zjavne odporujúce zákonu zrušiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 20,49 Eur. Mal za to, že pokiaľ prvostupňový súd odmietol odpor vedľajšieho účastníka, je tento procesný postup protizákonný, keďže odníma právo vedľajšiemu účastníkovi byť účastníkom konania a konať pred súdom. Ďalej uviedol, že v prípade vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi aj napriek tomu, že zmluva obsahu neprijateľné zmluvné podmienky, a spotrebiteľ nepodá odpor, sa zvyšuje ochrana spotrebiteľa v tom, že v prípade mimoriadneho dovolania by sa nemohlo nebrať zreteľ na porušenie ust. , súd je navyše povinný uvedené nedostatky skúmať ex offo.

Rovnako skonštatoval, že v súčasnosti pretrváva tendencia vybavovať spotrebiteľskú agendu naďalej platobnými rozkazmi v rozpore s , bez ohľadu na obsah zmluvných dojednaní v spotrebiteľskej zmluve, pričom predmetnú vec vôbec nebolo možné vybavovať v rozkaznom konaní, čo zároveň

vylučuje možnosť polemiky o oprávnení vedľajšieho účastníka na podanie odporu. Na podporu svojej argumentácie spomenul uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27. augusta 2012. Vyjadril presvedčenie, že procesný kódex súhlas hlavných účastníkov s vedľajším účastníctvom prezumuje, pretože relevantným úkonom hlavného účastníka je iba vyslovenie jeho nesúhlasu s vedľajšou intervenciou. Ak preto súd poučí hlavných účastníkov, že do konania vstúpil vedľajší účastníka a majú právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom, nie je možné za takýto nesúhlas považovať skutočnosť, že účastník sa v súdom určenej lehote nevyjadrí, že so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasí, v súvislosti s čím poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 05. februára 2013. Ďalej zdôraznil, že vedľajší účastník môže do konania vstúpiť v ktoromkoľvek štádiu konania až do jeho právoplatného skončenia. Za dôležité považoval upozorniť na to, že pri akceptovaní názoru o obmedzení lehoty vedľajšieho účastníka lehotou hlavného účastníka, by v praxi determinovali zachovanie lehoty vedľajšieho účastníka na podanie odporu napr. aj také faktory ako miera aktivity či pasivity resp. personálnych možností administratívneho aparátu súdu. Tento záver podľa jeho názoru z dôvodov objektívnych alebo i subjektívnych fakticky odníma možnosť vedľajšiemu účastníkovi konať pred súdom. Taktiež uviedol, že ust. druhá veta limitujúce vedľajšieho účastníka pri podávaní odvolania je vo vzťahu k vedľajšiemu účastníctvu v zmysle ust. obsolentné. Prípadný nesúhlas hlavného účastníka s podaným odporom, ktorý v jeho prospech podal vedľajší účastník, musí byť kvalifikovaný, teda hlavný účastník ho musí urobiť so znalosťou veci, preto súd neodmietne odpor vedľajšieho účastníka, ktorý je zjavne v prospech oprávnených záujmov hlavného účastníka, o ktorých tento nemusí byť informovaný. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov v spotrebiteľskej agende, napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 23.10.2013, uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. zo dňa 29.11.2013, uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. zo dňa 31.10.2013, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. zo dňa 19.12.2013 a ďalšie. Podľa jeho názoru možno vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ dôvodne vykladať ustanovenia tak, že do právoplatného skončenia konania je treba aplikovať všetky inštitúty procesného práva tak, aby sa zabránilo priznaniu plnenia z neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Nesprávny postup súdu pritom znemožňuje realizáciu procesných práv vedľajšieho účastníka, ktoré sú mu priznané v občianskom súdom konaní, čím bola vedľajšiemu účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Navrhovateľ sa k odvolaniu Združenia písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. , bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu s poukazom na ust. a dospel k záveru, že odvolanie Združenia nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa ust. , nakoľko je vecne správne. V súlade s ust. odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvého stupňa, v ktorým sa stotožňuje.

Podľa ust. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Z vyššie citovaného ust. vyplýva, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na stranu niektorého z účastníkov. Nemožno však uzavrieť, že tieto účinky nastávajú vždy v každom konaní, resp. v každom štádiu konania. Vzhľadom na zmysel inštitútu vedľajšieho účastníctva, ktorým má byť pomoc niektorému z účastníkov zvíťaziť v spore, treba predmetné ustanovenie vo väzbe na vznik účinkov vedľajšieho účastníctva vykladať tak, že tieto môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel, teda v konaní sporovom. Podľa poslednej judikatúry Najvyššieho súdu SR však uvedené neplatí pre to štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v tzv. skrátenom (rozkaznom) konaní vo forme platobného rozkazu. Je pritom zrejmé, že skrátené konanie v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového

konania vykazuje výrazné odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania. Dôraz je tu predovšetkým kladený na dodržanie rýchlosti a hospodárnosti konania a vo vzťahu k odporcovi sa uplatňuje zásada "vigilantibus iura scripta sunt" (t.j. práva patria bdelým, ostražitým). Pokiaľ preto odporca v tomto štádiu konania nevyvíja žiadnu procesnú aktivitu a neuplatňuje svoje procesné práva, nemôže tak procesne účinne urobiť ani subjekt, ktorý oznámi súdu, že vstupuje do konania na jeho stranu ako vedľajší účastník. To znamená, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na stranu odporcu v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. októbra 2013).

Vychádzajúc z citovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že možnosť tretieho subjektu zúčastniť sa konania na strane niektorého z hlavných účastníkov ako vedľajší účastník je podmienená nielen skutočnosťou, že ide o sporové konanie, zároveň toto konanie musí prekročiť procesné štádium, v ktorom už odporcovi je, resp. bola poskytnutá faktická možnosť uplatňovať svoje procesné práva. Pripustenie vzniku vedľajšieho účastníctva na strane odporcu už v skrátenom konaní by nevyhnutne vyvolalo celú radu ďalších procesnoprávnych otázok, na ktoré v aktuálnom znení neposkytuje žiadnu, príp. jednoznačnú odpoveď (doručovanie platobného rozkazu vedľajšiemu účastníkovi a jeho konkrétna forma, právo vedľajšieho účastníka podať odpor a jeho účinky). Odvolací súd nespochybňuje, že právo Európskej únie predpisuje zvýšenú úroveň ochrany pokiaľ ide o spotrebiteľa aj v skrátenom konaní, pripomína však, že táto sa v podmienkach Slovenskej republiky realizuje prostredníctvom ust. , podľa ktorého ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

Vo vyššie citovanom uznesení dovolací súd zároveň poukázal na to, že ak by aj tretí subjekt mal byť považovaný za vedľajšieho účastníka na strane odporcu už v štádiu skráteného konania, napriek tomu by nebol oprávnenou osobou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Právom podať odpor proti platobnému rozkazu totiž v zmysle ust. disponuje výslovne len odporca, pričom ide o významné dispozičné oprávnenie napĺňajúce jednu zo základných zásad občianskeho súdneho konania (zásadu dispozičnú). Iba odporca totiž rozhoduje o tom, či podaním odporu odstráni platobný rozkaz ako formu rozhodnutia vo veci samej a bude pokračovať v konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti. Pokiaľ by sa ale priznalo právo podať odpor aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, došlo by tým k popretiu tohto dispozičného práva odporcu. Na rozdiel od odvolania majúceho suspenzívny a devolutívny účinok má totiž podanie odporu okamžitý a nezvrátiteľný účinok - zrušuje sa ním platobný rozkaz v zmysle ust. veta prvá . V prípade podania odporu vedľajším účastníkom, ak by sa mu takéto právo priznalo, by sa zisťovanie stanoviska odporcu stalo bezpredmetné. Odporca by už účinky podaného odporu nemohol zvrátiť a v dôsledku toho by sa stalo nepoužiteľným aj ustanovenie tretia veta , v zmysle ktorého ak úkony vedľajšieho účastníka odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Súd by už nemal priestor na žiadnu úvahu. V dôsledku toho právna úprava ako aj závery súdnej praxe, týkajúce sa možnosti podania odvolania vedľajším účastníkom a riešenie prípadnej kolízie medzi ním a hlavným účastníkom v súvislosti s týmto opravným prostriedkom, sú pre analogické posudzovanie odporu podaného vedľajším účastníkom nepoužiteľné.

Zohľadniac uvedené odvolací súd po preskúmaní veci zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že oznámením Združenia, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu v štádiu skráteného konania, doručeným súdu prvého stupňa dňa 10.12.2013, nenastali účinky vzniku jeho vedľajšieho účastníctva v konaní, hoci súd prvého stupňa mohol túto skutočnosť v záujme procesnej čistoty zdôrazniť v samostatnom výroku napadnutého uznesenia. Keďže účinky vzniku vedľajšieho účastníctva Združenia v konaní nenastali, správny bol procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý Združením podaný odpor proti platobnému rozkazu odmietol ako odpor podaný neoprávnenou osobou.

Preto bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle ust. potvrdené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .