Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-10-2014.pdf
PDF · 109.11 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/10/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci žalobcu: A. Q., A. X, U., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 8. októbra 2013 č. KRPZ-NR-KDI-SK-100/2013, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 10. 12. 2013 domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zo dňa 08. 10. 2013 č. KRPZ-NR-KDI-SK-100/2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre zo dňa 29. 07. 2013 č. ORPZ-NR-ODI2-474/2013-Pr, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o priestupkoch“) a ktorým mu podľa § 22 ods. 2 písm. d/, e/ citovaného zákona bola uložená sankcia vo výške 60,- eur bolo potvrdené. Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa žalobca dopustil tým, že dňa 22. 04. 2013 v čase o 9,20 h viedol motorové vozidlo tov. zn. Honda FR-V, ev. č. U.XXXGV v obci Nitra, po ul. Štefánikova trieda, pred budovou Mestského úradu a ďalej smeroval za budovu Mestského úradu, kde nedodržal pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože za budovou Mestského úradu v Nitre prešiel s vozidlom do protismernej časti vozovky aj napriek tomu, že si to situácia v cestnej premávke nevyžadovala a zastavil v protismere. Pri státí s vozidlom na ceste s obojsmernou premávkou v protismere, žalobca neponechal aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre každý smer jazdy. Dodatočnou ohliadkou miesta priestupku, vykonaným meraním šírky cesty, ako aj fotodokumentáciou bolo zistené, že najväčšia šírka cesty v mieste státia vozidla bola 6,24 m. Šírka vozidla zn. Honda FR- V, ev. č. U.-XXXGV je 1,81 m.
Žalobca tvrdil, že bol rozhodnutím správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Nezákonnosť postupov správnych orgánov a rozhodnutí, ktorými bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku, videl najmä v tom, že príslušník MsP v zápise k veci uviedol, že konaním žalobcu nebol poškodený ani ohrozený žiadny záujem spoločnosti, a teda žalobca mal za to, že jeho konanie nemohlo byť priestupkom. Uviedol, že správny orgán vo vydanom rozkaze konštatoval, že jedným z dôkazov bol aj záznam o podaní vysvetlenia, čo však nebola pravda. Po upozornení na túto skutočnosť žalobcom
ho správny orgán predvolal, čomu okamžite vyhovel. Poukázal na to, že ním podané vysvetlenie bolo správnym orgánom zneužité. Poznamenal, že svojím konaním nenaplnil podstatu ust. § 3 a § 4 zákona o priestupkoch o zavinení, nakoľko takéto parkovanie za MsÚ v Nitre je bežné, cesta nie je označená smerom od MsÚ žiadnym zvislým ani vodorovným dopravným značením vyznačujúcim obojsmernú alebo jednosmernú prevádzku, zákaz zastavenia alebo státia, z opačnej strany je označená dopravnou značkou, o čom sa dozvedel pri podávaní vysvetlenia, pričom túto skutočnosť chcel správny orgán proti nemu zneužiť a vhodne zakomponovať do podávaného vysvetlenia. Mal za to, že i napriek tej okolnosti, že bol viackrát na správnom orgáne, ten nerešpektoval jeho práva a bol o svojom rozhodnutí presvedčený ešte pred vykonaním všetkých dôkazov a naviac ani odvolací správny orgán sa dôsledne nezaoberal všetkými skutočnosťami, ktoré uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu.
Žalovaný správny orgán žiadal žalobu zamietnuť. K tvrdeniu žalobcu o tom, že svojím konaním nenaplnil podstatu § 3 a § 4 zákona o priestupkoch, pretože parkovanie za MsÚ v Nitre je bežné, cesta nie je označená smerom od MsÚ žiadnym zvislým ani vodorovným značením vyžadujúcim obojsmernú alebo jednosmernú premávku, žalovaný uviedol, že pred vydaním rozhodnutia o odvolaní preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, celý spisový materiál, dôvody nespokojnosti žalobcu uvedené v odvolaní, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že k dopravnému priestupku došlo. Poznamenal, že situácia pred budovou Mestského úradu v Nitre je riešená ako zvislým dopravným značením - prikázaný smer jazdy okrem vodičom MsÚ, tak aj vodorovným prerušovaným značením, ktorý upravuje pohyb a smer vodičov k výjazdu na Damborského ulicu v obci, preto vyjadrovať sa k spôsobu jazdy a správania sa účastníkov cestnej premávky zúčastňujúcich sa obojsmernej premávky, vzhľadom na odbornú spôsobilosť, ktorú vodič má mať, považoval za bezpredmetné. Mal za to, že dôkazná situácia nachádzajúca sa v spisovom materiály a vykonané dokazovanie dostatočne preukazuje skutočnosť, že účastník konania nerešpektoval ust. § 3 ods. 1, § 9 ods. 1, § 23 ods. 1 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. k/ zákona č. 8/2009 Z. z., čím sa dopustil priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. j/, k/ zákona o priestupkoch. Konštatoval, že správny orgán sa pri ukladaní sankcie zaoberal všetkými hľadiskami, ktoré zákon pri hodnotiacej úvahe ustanovuje, obstaral si za tým účelom potrebné dôkazy, vyvodil z nich skutkové a právne zistenia a až potom na základe zákonom povolenej voľnej úvahy pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a medzí dospel pri dodržaní pravidiel logického posudzovania k rozhodnutiu. Ďalej uviedol, že správny orgán sa vyrovnal so všetkými hľadiskami pre uloženie sankcie v zmysle ust. § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, a nie iba s niektorými, ním vybranými. Pri rozhodovaní v merite veci správny orgán vychádzal zo základných zásad správneho konania a riadil sa ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Vzhľadom na uvedené námietky obsiahnuté v žalobe, ich žalovaný považoval za nedôvodné, subjektívne vnímané zo strany žalobcu, pričom poukázal na preukázateľne zdokumentovanú materiálnu situáciu vyplývajúcu zo spisového materiálu, čím mal za to, že zo strany žalobcu išlo o účelovú snahu vyhnúť sa právnej zodpovednosti za spáchaný dopravný priestupok.
Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 08. 10. 2013, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 250f ods. 2 OSP. Žalobca a žalovaný dali súhlas s prejednaním veci bez pojednávania. Rozsudok súd dňa 21. 05. 2014 verejne vyhlásil (§ 246c a § 156 ods. 1 OSP).
Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, vyplýva a nie je sporné, že žalobca dňa 22. 04. 2013 v čase o 9,20 h na ul. Štefánikova trieda v Nitre (za mestským úradom) nedodržal pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone č. 8/2009 Z. z., pretože zastavil a stál osobným motorovým vozidlom tov. zn. HONDA FR-V ev. č. U.XXXGV v obojsmernej premávke v protismere tak, že pri následnom státí neponechal voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre každý smer jazdy (šírka vozovky na danom mieste
je 5,1 m a šírka daného vozidla je 1,810 m), čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Keďže žalobca odmietol doriešiť priestupok v blokovom konaní, začalo sa konanie o priestupku, v ktorom Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Nitre ako orgán príslušný na prejednanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky vydal dňa 11. 06. 2013 Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. p.: ORPZ-NR-ODI2-474/2013-Pr, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch, za čo mu podľa § 13 ods. 2 zákona o priestupkoch bola uložená sankcia - pokuta vo výške 20,- eur. Proti tomuto rozkazu podal žalobca odpor, čím sa rozkaz zrušil a správny orgán pokračoval v konaní. Zo záznamu zo dňa 24. 06. 2013 vyplýva, že žalobca sa na základe telefonického predvolania dostavil Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Nitre za účelom podania vysvetlenia o dopravnom priestupku. Žalobca bol následne písomne predvolaný na prejednanie dopravného priestupku na deň 29. 07. 2013, avšak ako vyplýva zo zápisnice Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Nitre, žalobca sa na ústne pojednávanie nedostavil, neospravedlnil sa, neoznámil závažný, dôležitý dôvod jeho neúčasti na ústnom pojednávaní, preto bol jeho priestupok v zmysle ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch prejednaný v jeho neprítomnosti. Dňa 29. 07. 2013 Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Nitre vydal rozhodnutie o priestupku č. p.: ORPZ-NR-ODI2-474/2013-Pr, ktorým uznal žalobcu vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/, k/ zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa § 22 ods. 2 písm. d/, e/ citovaného zákona mu uložil sankciu vo výške 60,- eur. Proti uvedenému rozhodnutiu o priestupku podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol dôvody svojho nesúhlasu s týmto rozhodnutím a žiadal konanie zastaviť. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. KRPZ-NR-KDI-SK-100/2013 zo dňa 08. 10. 2013 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie o priestupku zo dňa 29. 07. 2013.
Podľa ustanovenia druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia (§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní.
Podľa § 23 ods. 1cit. zákona, vodič smie zastaviť a stáť len vpravo v smere jazdy v jednom rade a rovnobežne s okrajom cesty, čo najbližšie k okraju cesty a na jednosmernej ceste vpravo i vľavo. Ak nie je ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, vodič smie v obci zastaviť a stáť kolmo, prípadne šikmo na okraj cesty alebo zastaviť v druhom rade. Pri státí musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre každý smer jazdy. Pri zastavení musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre oba smery jazdy.
Podľa § 137 ods. 2 písm. k/ cit. zákona, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je jazda v protismernej časti cesty, ak si to nevyžaduje situácia v cestnej premávke.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 22 ods. 1 písm. j/ cit. zákona v znení účinnom v čase spáchania priestupku, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.
Podľa § 22 ods. 1 písm. k/ cit. zákona v znení účinnom v čase spáchania priestupku, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a/ až j/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Podľa § 22 ods. 2 písm. d/ cit. zákona v znení účinnom v čase spáchania priestupku, za priestupok podľa odseku 1 <aspi://G.O.> písm. j/ možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov.
Podľa § 22 ods. 2 písm. e/ cit. zákona v znení účinnom v čase spáchania priestupku, za priestupok podľa odseku 1 <aspi://G.> písm. k/ možno uložiť pokutu do 100 eur.
V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teda za osobitnú náležitosť žaloby je potrebné považovať konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva.
Súd sa preto obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, alebo či neboli porušené niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec príslušný právny predpis a dospel k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými zásadami upravenými vo všeobecne záväznom právnom predpise (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1, § 34 ods. 3 zákon č. 71/1967 Zb. o Správnom poriadku, v znení neskorších predpisov), na ktorý zákon č. 355/2007 Z. z. (§ 59 ods. 1) odkazuje a či si zadovážili podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, objasňovanie priestupkov sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu, najmä o tom, či
a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,
b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa
priestupku postačí samotné prejednanie priestupku,
d) uloží ochranné opatrenie,
e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
Súd je toho názoru, že v danej veci medzi účastníkmi skutkový stav nebol sporný, spornou zostala iba otázka výkladu zák. č. 372/1990 Zb. a zák. č. 8/2009 Z. z. z dôvodu uznania žalobcu vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/, k/ priestupkového zákona za porušenie § 3 ods. 1 a § 23 ods. 1 zákona o cestnej premávke.
Z administratívneho spisu je zjavné, že prvostupňový správny orgán vykonal vo veci náležité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, ako sú správa o výsledku objasňovania priestupku podľa § 60 ods. 3 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, vyhotovenú náčelníkom MsP v Nitre zo dňa 20. 05. 2013, ktorú spísal službukonajúci príslušník MsP z dôvodu, že u žalobcu dňa 22. 04. 2013 o 9,20 h na ul. Štefánikova trieda v Nitre (za mestským úradom) zistil porušenie pravidiel cestnej premávky v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z. a žalobca nesúhlasil s vybavením veci na mieste samom v blokovom konaní. Zo záznamu o podaní vysvetlenia k priestupku č. j. 6307/2013 zo dňa 22. 04. 2013 jasne
vyplýva, akého porušenia sa žalobca dopustil, na ktorom mieste a taktiež i ktoré ustanovenie zákona o cestnej premávke v tento deň na danom mieste porušil. Z pripojeného záznamu jasne vyplýva i poučenie obvineného z dopravného priestupku v zmysle zákona o obecnej polícii. Žalobca odmietol tento záznam podpísať z dôvodu, že „danému poučeniu neporozumel a nie si je vedomý priestupku, nespôsobil žiadnu spoločenskú škodu“. Správa mestskej polície má prílohu i situačný náčrt miesta činu, kde sa vozidlo žalobcu nachádzalo, ako i fotodokumentácia z miesta činu s motorovým vozidlom.
Vzhľadom na situáciu, že žalobca odmietol vec vybaviť v blokovom konaní, vec bola postúpená Okresnému riaditeľstvu PZ v Nitre, Okresnému dopravnému inšpektorátu Nitra na vybavenie v skrátenom konaní, a preto prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie - rozkaz o uložení sankcie za priestupok. Žalobca v zmysle poučenia v rozkaze podal riadny opravný prostriedok - odpor v lehote stanovenej zákonom, preto vec bola prejednaná v správnom konaní a žalobca do záznamu zo dňa 24. 06. 2013 podal vysvetlenie podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch. Z jeho vysvetlenia vyplýva, že so svojím vozidlom postál v protismernej časti vozovky na ľavej strane čo najbližšie k okraju vozovky a zastal tak, ako je to zvykom. S vozidlom na tomto mieste parkoval maximálne 15 minút a vzhľadom na okolnosti a prejednanie priestupku považuje sankciu uloženú rozkazom za neprimerane vysokú. V správnom konaní prvostupňový správny orgán zadovážil do spisu i fotodokumentáciu miesta činu, kde žalobca odstavil svoje motorové vozidlo dňa 22. 04. 2013 o zameraní šírky vozovky za budovou Mestského úradu v Nitre a výpis evidenčnej karty žalobcu. Následne nariadil ústne pojednávanie na prejednanie priestupku, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný a svoju neúčasť neospravedlnil. Preto správny orgán vydal rozhodnutie o priestupku dňa 29. 07. 2013, s ktorým nebol spokojný žalobca a na základe odvolania žalovaný správny orgán ako druhostupňový odvolací orgán žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne.
V prejednávanej veci neobstojí námietka žalobcu, že jeho konanie nemohlo byť priestupkom, pokiaľ príslušník MsP do zápisu k veci uviedol, že konaním žalobcu nebol poškodený ani ohrozený žiadny záujem spoločnosti alebo že jedným z dôkazov vo vydanom rozkaze mal byť aj záznam o podaní vysvetlenia, čo podľa žalobcu nebola pravda. K tejto námietke súd považuje za potrebné uviesť, že správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 20. mája 2013, vyhotovená náčelníkom MsP v Nitre, má všetky náležitosti v zmysle procesného postupu zákona o priestupkoch a vec nie je doriešená v blokovom konaní, čo je prípad žalobcu a keďže skutok bol preukázaný, vec správne bola postúpená na začatie konania o priestupku vecne a miestne príslušnému dopravnému inšpektorátu. Vec žalobcu nebola právoplatne skončená ani v skrátenom priestupkovom konaní v zmysle zákona o priestupkoch, preto bola doriešená až v správnom konaní prejednaním priestupku, kde nesporne bolo preukázané, že skutok sa stal tak, ako je opísaný vo výroku rozhodnutia a že skutok spáchal žalobca, ktorý nerešpektoval povinnosti vodiča, ktoré pre neho vyplývajú zo zákona o cestnej premávke na danom úseku. Cesta bola jasne označená dopravným značením. Žalobca si bol vedomý, že ide o obojsmernú cestu a nepoprel ani zistený skutkový stav, kde stálo jeho motorové vozidlo pri výkone hliadkovej činnosti v pridelenom rajóne Meste - stred za Mestským úradom v Nitre, ktorú skutočnosť zistili a zadokumentoval príslušník MsP v Nitre. Jednoznačne bolo preukázané, že žalobca porušil ust. § 23 ods. 1 zákona o cestnej premávke, lebo vozidlo odstavil za Mestským úradom v Nitre tak, že prešiel s vozidlom do protismernej časti vozovky aj napriek tomu, že si to situácia cestnej premávky nevyžadovala a zastavil a stál v protismere a neponechal aspoň jeden jazdný pruh šírky jazdy najmenej tri metre pre každý smer jazdy. Táto skutočnosť nesporne vyplýva z fotodokumentácie a vykonaného merania na mieste samom, keďže najväčšia šírka cesty v mieste situácia vozidla žalobcu bola v tento deň, 6,24 metra a šírka vozidla Honda FR-V, ev. č. U.-XXXGV bola 1,81 metra. Na tomto nič nemení skutočnosť a tvrdenie žalobcu „že zastal s vozidlom na tomto mieste tak, ako je to zvykom a parkoval maximálne 15 minút“. Žalobca ako vodič uvedeného motorového vozidla bol účastníkom cestnej premávky a v zmysle zákona o cestnej premávke vodič je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone o cestnej premávky vždy, v každom čase (§ 3 ods. 1 cit. zákona), pokiaľ si to nevyžaduje situácie v cestnej premávke (§ 137 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona), čo v prejednávanej veci nebol prípad žalobcu. Pokiaľ správny orgán vo vydanom rozkaze zo dňa 11. 06. 2013 sa v odôvodnení odvolal na dôkaz zabezpečený záznamom o podaní vysvetlenia žalobcom bez bližšej špecifikácie, v tomto štádiu zjavne išlo o záznam o podaní vysvetlenia k priestupku zo dňa 22. 04. 2013 č. 6307/2013, ktorý záznam žalobca odmietol podpísať z dôvodov vyššie uvedených.
Žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán sa dôsledne riadili procesnými zásadami, ktoré obsiahnuté v Správnom poriadku (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a § 34 ods. 3), zadovážili si podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom a žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán mali dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, ktorým žalobca bol v súlade so zákonom uznaný za vinného z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j/, k/ zákona o priestupkoch, a preto v súlade so zákonom bolo jeho konanie kvalifikované ako porušenie § 22 ods. 2 písm. d/, e/, v spojení s § 137 ods. 2 písm. k/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Nie je preto sporné, z akých dôkazných prostriedkov správne orgány pri rozhodovaní o vine a treste žalobcu vychádzali, nakoľko riadne zistili skutkový stav a riadne vyhodnotili dokazovanie, ktoré vyústilo do zisteného skutkového stavu a skutok, ktorého sa dopustil žalobca, v súlade so zákonom prvostupňový správny orgán sformuloval do výrokovej časti rozhodnutia. Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch upravuje postup správneho orgánu pri objasňovaní priestupkov na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby, postup pri prejednávaní priestupkov, špeciálne upravuje náležitosti výroku rozhodnutia o priestupku (§ 77) a ďalšie náležitosti rozhodnutia ako je odôvodnenie, poučenie, sa riadi všeobecným predpisom o správnom konaní, na ktorý zákon o priestupkoch ust. § 51 priamo odkazuje. Ide o zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
Súd dospel k záveru, že tieto námietky žalobcu nie sú dôvodné, nakoľko súd je toho názoru, že vykonané dokazovanie bolo v dostatočnom rozsahu a náležite vyhodnotené, a preto podľa § 250i ods. 2 OSP nepovažoval za potrebné rozšíriť dokazovanie. Súd poukazuje na judikatúru ESĽP (rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko vo veci č. 30544/96 z 20. 01. 1999) vyplýva právny názor, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Taktiež ani podľa nálezu Ústavného súdu (I.US 402/08, I.US 342/2010) sa nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania (žalobca) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ktorý by neprivodil účastníkovi priaznivejší výsledok.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd je toho názoru, že správne orgány dospeli k právnemu záveru v súlade so zákonom. Žalovaný správny orgán sa v rozhodnutí o odvolaní vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.
Pokiaľ ide o uloženú sankciu, túto žalovaný i prvostupňový správny orgán vyhodnotili v súlade s ust. § 12 zákona o priestupkoch za zistené porušenia žalobcu podľa zák. č. 8/2009 Z. z. a riadne zdôvodnili, ktorá bola uložená na spodnej hranici, a preto žalobca rozhodnutím nemôže byť ukrátený na svojich právach v zmysle § 247 ods. 1 OSP.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).