Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-30-2014.pdf
PDF · 129.28 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/30/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členiek senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu Š. A. T. L. R. A. T., B. O. Č.. XX/XXX, V., zast. advokátom JUDr. Antonom Hencovským, Františkánska č. 3, Košice, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 54798-3/2013-BA zo dňa 13.1.2014 takto
rozhodol:
Podľa § 250j ods. 2 písm. a), c) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 54798-3/2013-BA zo dňa 13.1.2014, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 77216-45/2013-KEM zo dňa 21.10.2013 a v r a c i a vec žalovanej na ďalšie konanie.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 246,78 eur do rúk právneho zástupcu žalobcu JUDr. Antona Hencovského, Františkánska č. 3, Košice, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 14.02.2014 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 20.02.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 54798-3/2013-BA zo dňa 13.1.2014 vydaného vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 77216-45/2013-KEM zo dňa 21.10.2013 a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Prvostupňovým správnym rozhodnutím vydaným podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nebol žalobcovi priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 05.04.2011 na základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 11.06.2013.
Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ustanovenie § 99, § 197 ods. 7, § 153 ods. 4 písm. c) a § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a špecifikoval doklady, z ktorých vychádzal pri posudzovaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu. Konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podaním žiadosti dňa 01.07.2013. Listom zo dňa 22.08.2013 bol žalobca a jeho právny zástupca upovedomený o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia.
Uviedol, že súčasťou žiadosti o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bol lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 11.06.2013, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu z poškodenia na zdraví zo dňa 05.04.2011 ohodnotené na 800 bodov nasledovne:
- položka č. 300b) - obmedzenie pohybu hrudnej steny po kompresii hrudníka s obojstrannými zlomeninami rebier s posunom na 200 bodov
- položka č. 302a) - prevodný blok pravej srdcovej komory po pomliaždení srdcového svalu a stlačení hrudného koša s obojstrannými zlomeninami rebier s posunom na 200 bodov.
Obe položky posudzujúci lekár zvýšil na dvojnásobok podľa § 9 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. pre dopad utrpených trvalých zdravotných poškodení na pracovný, rodinný, spoločenský a sociálny život biologicky aktívneho pacienta a predpokladanú akceleráciu chorobných zmien srdcového svalu a pľúc. Lekársky posudok bol v súlade s § 153 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení dňa 02.07.2013 odstúpený posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, pobočka Košice na kontrolu bodového hodnotenia. Z kontroly bodového hodnotenia bola vypracovaná zápisnica dňa 15.10.2013, v ktorej posudkový lekár nesúhlasí s bodovým hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu a považuje ho za nedôvodné. Podľa vyjadrenia posudkového lekára nie sú žiadne relevantné dôkazy odborných lekárov z oblasti pľúcneho lekárstva a kardiológie, ktoré by dokumentovali súvislosť uvedených diagnóz s predmetným úrazom podľa § 9 a § 10 zákona č. 437/2004 Z.z. Žalobca aj jeho právny zástupca boli predvolaní k oboznámeniu sa s výsledkami kontroly bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom právny zástupca sa konania nezúčastnil a žalobca nesúhlasil so závermi kontroly bodového hodnotenia, čo uviedol do zápisnice.
V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca uviedol, že odôvodnenie zisteného skutkového stavu veci správnym orgánom prvého stupňa považuje za nedostatočné, všeobecné a neurčité, čo determinuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Posudkový lekár iba konštatoval absenciu relevantného dôkazu, pričom sa absolútne nevyporiadal so skutočnosťou, že prílohou žiadosti žalobcu na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia okrem lekárskeho posudku bola aj zdravotná dokumentácia, a to lekárske správy, na základe ktorých došlo k vypracovaniu lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, ktoré nepochybne možno považovať za dôkazy relevantné v tejto veci, pretože nepochybne preukazujú súvislosť namietaných diagnóz s pracovným úrazom. Odôvodneniu rozhodnutia chýba charakter konkrétnosti, a preto nie je možné zistiť, prečo posudkový lekár považoval bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia za nedôvodné. U žalobcu bolo v lekárskom posudku zo dňa 11.06.2013 sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené celkovým počtom bodov 800, pričom posudkový lekár správneho orgánu prvého stupňa s týmto hodnotením nesúhlasil a považoval ho za nedôvodné. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci bolo potrebné riešiť medicínsku otázku, žalobca podaním zo dňa 07.11.2013 požiadal o poskytnutie stanoviska doc. MUDr. Theodoza Molčányiho, CSc., primára Kliniky úrazovej chirurgie, UNLP v Košiciach a zároveň ho požiadal o zaslanie relevantných dôkazov odborných lekárov z oblasti pľúcneho lekárstva a kardiológie, ktoré by dokumentovali súvislosť diagnóz hodnotených v posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 11.06.2013 (položky č. 300b) a č. 302a)) s pracovným úrazom zo dňa 05.04.2011. V podaní zo dňa 07.10.2013 doc. MUDr. Theodoz Molčányi, CSc. zotrval na správnosti lekárskeho posudku zo dňa 11.06.2013.
Ďalej žalobca namietal, že z kontrolného oprávnenia posudkového lekára Sociálnej poisťovne (§ 153 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení) nemožno vyvodiť kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, resp. odmietnutie lekárskeho posudku, ktorý bol vydaný v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne nie je oprávnený vykonať opravu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je obsiahnuté v záveroch lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, pretože by takýto posudok vylúčil ako hodnoverný dôkaz. Samotný pojem „kontrola bodového ohodnotenia“ neznamená súčasne aj právo Sociálnej poisťovne meniť výšku bodového ohodnotenia, ktoré bolo vypracované podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sžso 13/2010 a uviedol, že ak posudkový lekár Sociálnej poisťovne dospel k inému názoru ako ošetrujúci lekár žalobcu, mala Sociálna poisťovňa, pobočka Košice ako poskytovateľka náhrady postupovať podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. a požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 382/2004 Z.z., keďže odborná špecializácia posudkových lekárov a udelenie licencie na vykonávanie posudkovej činnosti nespĺňa kritériá stanovené na vykonávanie znaleckej činnosti a vydanie znaleckého posudku.
Žalovaná napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu vo veci nepriznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 05.04.2011 zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná citovala ustanovenie 215 ods. 1, 2, § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a konštatovala, že postup správneho orgánu prvého stupňa pri nepriznaní nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcovi na základe lekárskeho posudku zo dňa 11.06.2013 bol správny. Dňa 01.07.2013 žalobca predložil lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 11.06.2013, ktorý vyhotovil MUDr. Radoslav Hreha a potvrdil doc. MUDr. Theodoz Molčányi, CSc., primár Kliniky úrazovej chirurgie, Univerzitná nemocnica L. Pasteura, Košice. Predmetom posudku je bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu podľa prílohy č. 1, časť II a IV k zákonu č. 437/2004 Z.z. - položka 300b - obmedzenie pohybu hrudnej steny po kompresii hrudníka s obojstrannými zlomeninami rebier (spolu 10 rebier) s posunom - merané podľa Moll a Wrighta 2004 - 200 bodov - zvýšenie 200 bodov - spolu 400 bodov a položka 302a - prevodový blok (EKG dôkaz) pravej srdcovej komory po pomliaždení srdcového svalu a stlačení hrudného koša s obojstrannými zlomeninami rebier s posunom (kardiošpecifický marker pozitívny) - 200 bodov - zvýšenie 200 bodov - spolu 400 bodov, obidve položky spolu 800 bodov. Obe položky boli zvýšené o 100 % pre dopad utrpených trvalých zdravotných poškodení na pracovný, rodinný, spoločenský a sociálny život biologicky aktívneho pacienta a predpokladanú akceleráciu chorobných zmien srdcového svalu a pľúc.
Žalovaná ďalej uviedla, že Odbor úrazového poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice požiadal podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení Odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, pobočka Košice o kontrolu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice listom č. 77216-32/2013-KEM zo dňa 22.08.2013 lehotu v konaní predĺžila a následne rozhodnutím č. 77216-37/2013-KEM zo dňa 07.10.2013 konanie prerušila z dôvodu výzvy posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Košice adresovanej žalobcovi na doručenie FRO vyšetrenia so zameraním na dýchacie exkurzie so zhodnotením fyziologických, eventuálne patologických hodnôt.
Posudkový lekár OLPČ Sociálnej poisťovne, pobočka Košice v Kontrole bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 15.10.2013 uviedol, že celkový počet bodov za diagnózy žalobcu je 0. Posudkový lekár nesúhlas s lekárskym posudkom zo dňa 11.06.2013 o sťažení spoločenského uplatnenia zdôvodnil tým, že nie sú žiadne relevantné dôkazy odborných lekárov z oblasti pľúcneho lekárstva a kardiológie, ktoré by dokumentovali súvislosť uvedených diagnóz s úrazom podľa § 9 a § 10 zákona č. 437/2004 Z.z. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Košice nevyhovel odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a spisovú dokumentáciu odstúpil posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach v kontrole bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 09.12.2013 uviedol, že celkový počet bodov za diagnózy žalobcu je 0. Nesúhlas s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia zdôvodnil tým, že „položka 300 pojednáva o obmedzení hybnosti hrudníka a zrastoch pľúc následkom poranenia pľúc a hrudnej steny v písmene a) ľahkého, b) stredne ťažkého, c) ťažkého stupňa. Stanovenie hornej hranice stredne ťažkého postihnutia (200 bodov z rozhrania 100-200 bodov) len a základe dychovej exkurzie (ktorá sa dá subjektívne ovplyvniť), bez relevantne dokumentovaných zrastov pľúc s patričnými odbornými vyšetreniami hlavne pľúcneho oddelenia, nie je posudkovo akceptovateľné. Tobôž keď pľúcny nález z Kliniky PaF UNLP Košice zo dňa 17.04.2012 je prakticky v norme, až na FBS vyšetrením konštatovanú granuláciu a deformity chrupiek trachey, ktoré toho času nie sú predmetom sporu. Posudkový lekár ďalej uviedol, že položka 302a pojednáva o srdcových a cievnych poruchách ľahkého stupňa s rozsahom bodov 100-200. Konštatovanie, že vzostup hladiny kardiošpecifického enzýmu jednoznačne svedčí pre pomliaždenie srdcového svalu, je veľmi zúžené, s pokračovaním následného vzniku prevodového bloku na EKG, keď pred úrazom prevodová porucha nebola prítomná. Podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky MUDr. V. Rajničovej zo dňa
29.05.2012 u žalobcu do dátumu úrazu nebolo EKG vyšetrenie vykonané, to znamená, že naznačený IBPTR, o ktorý sa podľa EKG vyšetrenia jedná, mohol mať žalobca dávno pred úrazom, nemusel o ňom vôbec vedieť, lebo mu nespôsoboval žiadne ťažkosti. Nie je akceptovateľná samotná konštatácia a kombinácia začínajúca vzostupom T-proponínu až po naznačený IBPTR, ktorý aj z kardiologického hľadiska je bezvýznamný a subjektívny a žalobcu neobmedzuje v bežných aktivitách života natoľko, aby bola stanovená horná hranica príslušného hodnotenia sťaženie spoločenského uplatnenia (200 bodov zo škály 100-200 bodov) pri ľahkej srdcovej poruche s navýšením až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenia alebo stratu uplatniť sa v živote (pričom vypracovaný posudok akékoľvek zdôvodnenie v oboch položkách opomína).“
Žalovaná k námietke žalobcu o nariadení znaleckého dokazovania uviedla, že nedospela k záveru, že je potrebné ustanoviť znalca podľa § 196 zákona o sociálnom poistení ani podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. Uvedené ustanovenia zákonov sú fakultatívne, podľa ktorých Sociálna poisťovňa môže, ale nemusí ustanoviť znalca. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.09.2003 sp. zn. 1 So 109/03, podľa ktorého posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky rovnakú právnu hodnotu ako znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom. Uvedené sa analogicky vzťahuje aj na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti všetkých dávok sociálneho poistenia. Poukázala aj na skutočnosť, že žalobca je v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. taktiež osobou oprávnenou požiadať o vydanie znaleckého posudku. Žalobca do dnešného dňa znalecký posudok vo veci nepredložil.
Na záver žalovaná uviedla, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne riadne a úplne medicínsky odôvodnili svoj postup pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne pri svojej činnosti vychádzajú z objektívne zisteného zdravotného stavu na základe záznamov a záverov odborných lekárov.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Žalobca k posudkom posudkových lekárov Sociálnej poisťovne uviedol, že pokiaľ ide o položku č. 300b, obmedzenie pohybu hrudnej steny bolo hodnotené pri ambulantnom vyšetrení na Klinike úrazovej chirurgie UNLP v Košiciach dňa 05.02.2013 a 23.04.2013 a vyšetrenie bolo doplnené na základe žiadosti Sociálnej poisťovne, pobočka Košice FRO vyšetrením. Vzhľadom na rozsah pohybu hrudnej steny 1 až 1,5 cm podľa FRO vyšetrenia 1,0 až 2,0 cm (stav po sériovej zlomenine rebier obojstranne - spolu 10 rebier), hodnotenie tejto poruchy ako stredného stupňa považoval žalobca za správne (norma 6 cm podľa veku pacienta). Pokiaľ ide o položku č. 302a, pozitivita kardiošpecifického markera jednoznačne svedčí pre pomliaždenie srdcového svalu s patoanatomickým obrazom a následným vznikom prevodového bloku na EKG (pred úrazom prevodová porucha neprítomná), preto žalobca považuje hodnotenie tejto položky za správne. Posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 11.06.2013 je potrebné považovať za správny aj vzhľadom na biologický vek žalobcu, ako aj vzhľadom na dopad utrpených následkov na zdraví na srdcový stav a pľúcny parenchým s obmedzením pohybu hrudnej steny.
Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná sa nevyporiadala ani s námietkami žalobcu vo vzťahu k nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia vzhľadom na nedostatočné, príliš všeobecné a neurčité odôvodnenie zisteného skutočného stavu veci.
Žalobca ďalej namietal, že z kontrolného oprávnenia posudkových lekárov Sociálnej poisťovne nemožno vyvodiť ich kompetenciu na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, resp. odmietnutie lekárskeho posudku, ktorý bol vydaný v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne nie je oprávnený vykonať opravu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je obsiahnuté v záveroch lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, lebo by takýto posudok vylúčil ako hodnoverný dôkaz. Samotný pojem „kontrola bodového ohodnotenia“ neznamená súčasne aj právo Sociálnej poisťovne meniť výšku bodového ohodnotenia, ktoré bolo vypracované podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.05.2011 sp.
zn. 7 Sžso 13/2010 „v prípade, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 uvedeného zákona len požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu“. Ak mali teda žalovaná, ako aj správny orgán prvého stupňa pochybnosti o správnosti lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, na základe ktorého si žalobca uplatnil svoje nároky, nemali takýto posudok odmietnuť z dôvodu, že takýto názor vyslovil posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa však nie je zbavená ani povinnosti vykonať dokazovanie aj na správnosť tvrdení a záverov obsiahnutých v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 11.6.2013, nielen záverov vyslovených posudkovým lekárom. V tejto súvislosti opäť poukázal na citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého „právo posudkových lekárov vykonávať kontrolu bodového hodnotenia bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení a v prípade zistenia nesprávnosti bodového hodnotenia lekárskeho posudku vyhotoveného ošetrujúcim alebo iným lekárom, ani právo požiadať ho o opravu jeho lekárskeho posudku s uvedením dôvodov, prečo považujú jeho posudok za nesprávny, však nezbavuje žalovanú povinnosti vykonať nové znalecké dokazovanie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 382/2004 Z.z.“. Najvyšší súd SR v predmetnom rozsudku potvrdil, že argumentácia Sociálnej poisťovne, že „nebol dôvod, aby žiadala o vydanie kontrolného znaleckého posudku v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z., pretože takúto kontrolnú činnosť vykonáva zo zákona prostredníctvom svojich odborov posudkových činností, je v rozpore so zákonom stanoveným postupom pre riešenie sporných prípadov bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia pri pracovnom úraze“.
Žalobca k námietke žalovanej, podľa ktorej aj žalobca môže požiadať o vydanie znaleckého posudku, no do dnešného dňa znalecký posudok nepredložil, uviedol, že predložil relevantný dôkaz, a to lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 11.6.2013, ktorý bol vyhotovený v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. a ktorý považuje za správny, objektívny a zákonný. Žalobcovi uvedený zákon neukladá povinnosť predkladať znalecký posudok v prípade, ak posudkový lekár Sociálnej poisťovne nesúhlasí s bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, ktorý sám žalobca predložil, pričom takáto povinnosť nevyplýva žalobcovi ani z rozhodovacej praxe súdov. Práve naopak, takáto povinnosť vzniká Sociálnej poisťovni ako poskytovateľovi plnenia.
V závere žalobca vyjadril nesúhlas s právnym názorom žalovanej opierajúcim sa o rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.09.2013 sp. zn. 1So 109/03, podľa ktorého posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznaní dávky rovnakú právnu hodnotu ako znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom, pričom uvedené sa analogicky vzťahuje aj na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti všetkých dávok sociálneho poistenia. Uviedol, že v rámci kontroly bodového ohodnotenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania na účely náhrady za bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch kontroluje posudkový lekár sociálneho poistenia správnosť vyplnenia tlačiva bodového ohodnotenia ošetrujúcim lekárom a jeho súlad s právnymi predpismi, teda kontroluje, či lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti požadované zákonom č. 437/2004 Z.z. Z toho vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia nemá právo krátiť, resp. upraviť bodové ohodnotenie vyplývajúce z lekárskeho posudku vystaveného ošetrujúcim lekárom, ale Sociálna poisťovňa ako poskytovateľ náhrady má postupovať podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. a požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 382/2004 Z.z., keďže odborná špecializácia posudkových lekárov sociálneho poistenia a udelenie licencie na vykonávanie posudkovej činnosti nespĺňa kritériá stanovené na vykonávanie znaleckej činnosti a vydanie znaleckého posudku. Vzhľadom na uvedené nie je teda prípustná analógia, na ktorú sa žalovaná odvoláva v zmysle citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So 109/03.
Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 25.03.2014 poukázala na tie isté dôvody, ktoré sú obsahom napadnutého rozhodnutia a ďalej uviedla, že úlohou posudkového lekára sociálneho poistenia je v zmysle § 153 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení skontrolovať bodové hodnotenie. Takýto kontrolný mechanizmus však nie je samoúčelný. Slúži na elimináciu chýb, či neodborných záverov ošetrujúceho lekára, ale aj konaní zneužívajúcich systém sociálneho zabezpečenia, resp. kompenzačný charakter dávok sociálneho poistenia. Lekárska posudková činnosť je dôležitou súčasťou pôsobnosti výkonných orgánov Sociálnej poisťovne. Dôsledná činnosť v tejto oblasti má významný vplyv na účelné vynakladanie verejných prostriedkov v oblasti vyplácania dávok sociálneho poistenia. Výkon lekárskej
posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Nie je teda podmienkou, aby posudkový lekár získal atestáciu v každom medicínskom odbore.
Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovanej zo dňa 14.05.2014 zotrval na všetkých žalobných dôvodoch.
Poverená zástupkyňa žalovanej zotrvala na písomnom vyjadrení k žalobe a dodala, že z lekárskych správ nevyplývajú položky, ktoré boli hodnotené v lekárskom posudku o stanovení bodového hodnotenia na sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukázala na rozporné tvrdenia v žalobe, pretože žalobca na jednej strane odmieta právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR, pokiaľ ide o hodnotenie činnosti posudkových lekárov sociálneho poistenia a na druhej strane argumentuje iným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ktoré sa vyjadruje k potrebe znaleckého dokazovania v súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu. Ďalej uviedla, že stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovanej nemožno považovať za riadny úkon právnej služby, pretože je nadbytočné a obsahuje identickú argumentáciu s obsahom žaloby.
Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p., po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.
Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu súvisiacu s poškodením [§ 2 ods. 3 písm. a)].
Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z.z. o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený.
Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas.
Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.
Podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.
Z obsahu administratívnych spisov správneho orgánu prvého stupňa a žalovanej vyplýva, že žalobca doručil správnemu orgánu prvého stupňa spolu so žiadosťou o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia aj lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 11.6.2013, ktorý bol vystavený posudzujúcim lekárom MUDr. Radoslavom Hrehom, lekárom Kliniky úrazovej chirurgie, Univerzitná nemocnica L. Pasteura, Košice. Predmetom posudku bolo bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z., v ktorom sa uvádza celkový počet bodov 800 (položka 300b = 200 bodov, položka 302a = 200 bodov, obe položky zvýšené o 200 bodov podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. = 2 x 400 bodov). Posudkovými lekármi odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ako aj ústredia, bola vypracovaná kontrola bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom obidvoma kontrolami bodového hodnotenia bol žalobcovi priznaný celkový počet bodov 0. Zdôvodnenie nesúhlasu posudkových lekárov s posudkom MUDr. Radoslava Hrehu zo dňa 11.06.2013 spočívalo v tom, že stanovenie hornej hranice stredne ťažkého postihnutia (položka 300) len na základe dychovej exkurzie bez relevantne dokumentovaných zrastov pľúc s patričnými odbornými vyšetreniami hlavne pľúcneho oddelenia, nie je posudkovo akceptovateľné. Zároveň podľa názoru posudkových lekárov konštatovanie, že vzostup hladiny kardiošpecifického enzýmu svedčí pre pomliaždenie srdcového svalu, je veľmi zúžené a naznačený IBPTR, o ktorý sa podľa EKG vyšetrenia jedná, mohol mať žalobca už dávno pred úrazom, keďže do dátumu úrazu nebolo u neho EKG vyšetrenie realizované, preto stanovenie hornej hranice bodového hodnotenia zo škály 100-200 bodov nie je posudkovo akceptovateľné.
Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne upravili (krátili) bodové ohodnotenie stanovené v lekárskom posudku vydanom MUDr. Radoslavom Hrehom zo dňa 11.06.2013.
Pre rozhodnutie o zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa sa musel súd zaoberať predovšetkým obsahom práva žalovanej vykonať kontrolu bodového hodnotenia, ktoré je podkladom pre určenie výšky bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ak je obsiahnuté v lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovanom na základe požiadania poškodeného.
Súd zastáva právny názor, že samotný pojem „kontrola bodového ohodnotenia“ neznamená súčasne aj právo žalovanej meniť výšku bodového ohodnotenia, ktoré bolo vypracované podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.
V prípade ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v ods. 3 až
4 uvedeného zákona (teda poškodený alebo osoba, ktorá zodpovedá za pracovný úraz) len požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.
Svoje pochybnosti o správnosti bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu žalovaná, ako aj správny orgán prvého stupňa odôvodňovali skutočnosťou, že nie sú žiadne relevantné dôkazy odborných lekárov z oblasti pľúcneho lekárstva a kardiológie, ktoré by dokumentovali súvislosť diagnóz uvedených v lekárskom posudku zo dňa 11.06.2013 s úrazom.
Uvedené tvrdenie však žalovanú nezbavovala povinnosti vykonať dokazovanie aj na správnosť tvrdení a záverov obsiahnutých v posudku MUDr. Radoslava Hrehu, ktorý skúmal zdravotné ťažkosti, ktorých existenciu namietal žalobca. Takúto povinnosť mala aj žalovaná, ktorá však bez potrebného dokazovania ohľadom zdravotných ťažkostí žalobcu považovala za správne len hodnotenie nároku poškodeného ohľadne sťaženia spoločenského uplatnenia z pracovného úrazu zo dňa 05.04.2011, obsiahnuté v záveroch lekárskych posudkov jej posudkových lekárov. Táto skutočnosť nemohla mať za následok, že bez vykonania potrebného, aj predpísaného dokazovania poprie odborné závery obsiahnuté v lekárskom posudku MUDr. Radoslava Hrehu zo dňa 11.06.2013.
Právo posudkových lekárov vykonávať kontrolu bodového ohodnotenia bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení a v prípade zistenia nesprávnosti bodového hodnotenia lekárskeho posudku vyhotoveného ošetrujúcim alebo iným lekárom, ani právo požiadať ho o opravu jeho lekárskeho posudku s uvedením dôvodov, prečo považujú jeho posudok za nesprávny, však nezbavuje žalovanú povinnosti vykonať nové znalecké dokazovanie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 382/2004 Z.z.
Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nemohli vykonať opravu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu, ktoré je obsiahnuté v záveroch znaleckého posudku MUDr. Radoslava Hrehu zo dňa 11.06.2013, lebo takýmto postupom by dochádzalo k absolútnemu popretiu hodnoty lekárskeho posudku, a to bez ohľadu na jeho odbornú úroveň, v niektorých prípadoch dokonca neobjektívne závery posudkových orgánov by znevýhodňovali poškodených a bránili by im v uplatňovaní ich práv.
S ohľadom na uvedené súd je toho názoru, že lekárska posudková činnosť žalovanej podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona o sociálnom poistení zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch úrazového poistenia, ale z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového hodnotenia stanoveného v lekárskom posudku vydaného v súlade so zákonnou právnou úpravou upravujúcou odškodňovanie pracovných úrazov, ktorou je zákon č. 437/2004 Z.z.
V konkrétnom prípade na základe skutočností, že pri kontrole bodového ohodnotenia nároku žalobcu na bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia posudkoví lekári poisťovne dospeli k inému názoru ako MUDr. Radoslav Hreha v jeho lekárskom posudku, mala žalovaná ako poskytovateľka náhrady postupovať podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. a požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 382/2004 Z.z.
Tento právny názor súdu korešponduje s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky reprezentovanou napr. rozsudkami č.k. 4 Sžso 64/2009 zo dňa 28.04.2010, 7 Sžso 13/2010 zo dňa 12.05.2011, 9 Sžso 70/2011 zo dňa 26.09.2012 a ďalšími.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd podľa § 250j ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovanej, aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je žalovaná viazaná právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).
Úspešnému žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v sume 246,78 eur. Táto suma pozostáva z odmeny za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom - odmena podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 61,85 eur, podanie žaloby
- odmena podľa § 11 ods. 4 citovanej vyhlášky 61,85 eur, účasť na pojednávaní dňa 21.5.2014 - odmena podľa § 11 ods. 4 citovanej vyhlášky 61,85 eur), daň z pridanej hodnoty 20 % k odmene podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky 37,11 eur a 3 x 8,04 eur režijný paušál = 24,12 eur.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za jeden úkon právnej služby - stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovanej zo dňa 14.05.2014, pretože toto stanovisko nebolo podané na žiadosť súdu a jeho obsah zodpovedal námietkam uplatneným v žalobe. Z uvedeného dôvodu súd tento úkon právneho zástupcu žalobcu nepovažoval ako účelne vynaložené trovy.
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.