Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/19/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Katriakom, so sídlom Bratislava 821 02, ul. Dr. Vladimíra Clementisa 10, proti žalovanému: L. W. - BAGA, X. XXX XX H., A. O. XXX/X, IČO: 44 338 686, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove 080 01, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, so sídlom v Stropkove 091 01, Nám. SNP 7, o zaplatenie 666,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. -204 zo dňa 17.12.2012 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov.

Z a v ä z u j e žalovaného a vedľajšieho účastníka zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Martina Katriaka náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 51,20 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi (v ďalšom konaní žalovanému - § 79 ods. 1 O. s. p) zaplatiť navrhovateľovi (v ďalšom konaní žalobcovi - § 79

ods. 1 ) sumu 666,78 eur s 0,05 % denným úrokom z omeškania od 4.9.2009 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce z iných trov vo výške 39,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 141,79 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Martina Katriaka, advokáta, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 18.8.2008, zapožičal žalobca žalovanému mikroprocesorovú SIM kartu, za účelom jej pripojenia na mobilnú telekomunikačnú sieť a poskytovania verejnej telefónnej služby. V zmysle Dodatku Zmluve o pripojení uzavretého dňa 18.8.2008 odpredal žalobca žalovanému mobilný telefón Nokia 6120 classic zo zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny. Uvedený Dodatok je podľa obsahu potrebné považovať za kúpnu zmluvu. Podľa článku 2 bod 2.5 Dodatku, v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho

platnosti), je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 15.000,- Sk (497,91 eur) s tým, že právo na zmluvnú pokutu vznikne samotným porušením povinnosti účastníka, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy Podniku účastníkovi. Z faktúr zo dňa 23.4.2009, 23.5.2009 a 23.6.2009 bolo zistené, že žalobca žalovanému titulom ceny za poskytnuté telekomunikačné služby, poplatku za znovuprijatie, poplatku za upomienku a poplatku za odpojenie vyúčtoval sumu 168,87 eur, ktorú žalovaný nezaplatil. Predmetom konania je aj nárok žalobcu vyplývajúci zo zmluvy a jej dodatku uzavretých so žalovaným, ktorý je v nich označený ako fyzická osoba - podnikateľ. Z výpisu zo živnostenského registra Obvodného úradu Bardejov č. 760-13705 bolo zistené, že predmetom podnikania žalovaného v čase, keď uzatváral Zmluvu o pripojení a dodatok k nej, bolo uskutočňovanie stavieb a ich zmien, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, poskytovanie služieb rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu, prevádzkovanie kultúrnych, spoločenských a zábavných zariadení súd zistil, že uvedenú Zmluvu o pripojení a jej dodatok uzatváral žalovaný ako podnikateľ v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou, keďže predmetom zmluvy bolo pripojenie žalovaného na mobilnú telekomunikačnú sieť a poskytovanie verejnej telefónnej služby a predmetom Dodatku bol predaj mobilného telefónu na jeho používanie žalovaným, nie teda na jeho ďalší predaj, čo na prvý pohľad priamo nesúvisí s podnikateľskou činnosťou žalovaného. Niet pochýb, že iba samotné označenie žalovaného v zmluve a jej dodatku identifikačnými znakmi podnikateľa (obchodné meno, miesto podnikania, IČO) nie je smerodatné. Samo osebe totiž nerobí zo záväzkového vzťahu automaticky relatívne obchodný záväzkový vzťah ( ), ani automaticky nevylučuje, že by nemohlo ísť o vzťah spotrebiteľský. Podľa názoru súdu v danom prípade sú naplnené definičné znaky vyžadované , žalobca i žalovaný v čase uzavretia zmluvy a dodatku k nej boli podnikateľmi. Žalovaný uzavrel zmluvu a jej dodatok so žalobcom iba v tretí deň po vzniku živnostenského oprávnenia, pričom vstupoval do rokovaní o zmluve so žalobcom ako podnikateľ, predložil živnostenský list, ktorý je v zmluve uvedený ako príloha. V zmluve a jej

dodatku sa žalovaný označil ako podnikateľ a predmetom zmluvy o pripojení bol účastnícky program označený ako „Biznis paušál“, preto už pri vzniku záväzkového vzťahu zo zmluvy s prihliadnutím na všetky okolnosti bolo zrejmé, že zmluva sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Ak predmetom podnikania žalovaného je niečo iné, je zrejmé, že na takéto podnikanie je prakticky nevyhnutné používanie mobilného telefónu. Ak by telekomunikačné služby a žalovaným zakúpený mobilný telefón nemali byť využívané pri podnikaní žalovaného, ale mali by byť využívané pre osobnú potrebu žalovaného alebo pre potrebu príslušníkov jeho domácnosti, zaiste by sa žalovaný v zmluve a jej dodatku neoznačil ako podnikateľ a nepreukazoval by sa pri jej uzatváraní živnostenským listom a účastníkmi by nebol dohodnutý účastnícky program vyslovene označený ako Biznis paušál. O tom, že žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy ako podnikateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej a obchodnej činnosti, a teda nemôže byť považovaný za spotrebiteľa podľa , svedčí aj to, že telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktoré bolo odporcovi pridelené, uvádzal ako kontakt pri svojej podnikateľskej inzercii (viď http://www.webregister.sk/inzercia_prace/www_42_176_24863/ stavebnictvo_praca_prace_zamestnanie). Pri akceptovaní argumentačnej logiky v reči účastníka by potom všetky zmluvy mobilných operátorov s podnikateľmi museli byť považované za spotrebiteľské, a za obchodné záväzkové by bolo možné považovať v podstate len záväzkové vzťahy medzi mobilnými operátormi ako „profesionálmi“ navzájom. Uvedené zmluvy sa totiž s účastníkmi podnikateľmi (aj nepodnikateľmi) vždy uzatvárajú na predtlačených tlačivách operátorov, s nimi vopred pripravenými obchodnými podmienkami, pričom s výnimkou samotných operátorov majú všetci ostatní účastníci zmlúv (aj podnikatelia) štatút „neprofesionála“ v oblasti poskytovania telekomunikačných služieb. Ďalší argument vedľajšieho účastníka o individuálnom nedojednaní zmluvy nemôže obstáť, lebo úplne opomína fakt, že v obchodných záväzkových vzťahoch priamo umožňuje časť obsahu zmluvy určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené ( ). rovnako pripúšťa a na uzavretie zmluvy použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku ( ). Nemožno súhlasiť ani s názorom vedľajšieho účastníka že žalovaného treba považovať za spotrebiteľa, lebo uzavretie zmluvy o pripojení je „mimo jeho zapísaného premetu podnikania“, nakoľko používanie telefónnych služieb je imanentnou súčasťou v podstate každého podnikania. Pri osvojení si tejto argumentácie si nevedno predstaviť taký predmet podnikania žalovaného, ktorý by umožňoval uzavretie Zmluvy o pripojení považovať za uzavretie „v rámci predmetu

jeho podnikania“. Ani predaj mobilných telefónov žalovaným ako predmet jeho podnikania by podľa tejto argumentácie vedľajšieho účastníka túto náležitosť nespĺňal, lebo v tom prípade by sa žalovaný nepochybne nezaväzoval viazanosťou používať služby 24 mesiacov. Pokiaľ ide o poukaz na judikát Súdneho dvora EÚ vo veci C-464/01 Gruber, tak práve ten konštatuje, že „osoba, ktorá uzavrela zmluvu týkajúcu sa tovaru určeného čiastočne na podnikateľský účel a čiastočne na účel, ktorý nie je súčasťou jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti nemá právo dovolávať sa výhod... s výnimkou prípadu, že podnikateľský účel je do takej miery okrajový, že má v celkovom kontexte predmetného plnenia len zanedbateľný význam, pričom skutočnosť, že prevažuje nepodnikateľský aspekt nie je v tomto ohľade významná. Je na konajúcom súde, aby rozhodol, či bola predmetná zmluva uzavretá s cieľom uspokojiť v nie nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce sa obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti dotknutej osoby, alebo naopak, či bol podnikateľský účel len nevýznamný. Na tento účel musí súd zohľadniť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré objektívne vyplývajú

zo spisu...“. S prihliadnutím na všetky skôr uvedené skutočnosti súd nemá žiadne pochybnosti, že zmluva a jej dodatok boli uzavreté s cieľom uspokojiť v „nie nezanedbateľnom rozsahu“ potreby týkajúce sa podnikateľskej činnosti žalovaného. Zmluva o pripojení nie je upraveným typom zmluvy v Obchodnom ani o elektronických komunikáciách, a v súčasnosti je to o elektronických komunikáciách. Preto súd na vzťah medzi účastníkmi založený Zmluvou o pripojení aplikoval ustanovenia tohto osobitného zákona, v ostatnom v súlade s ust. aplikoval súd ustanovenia , keďže išlo o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi pri podnikateľskej činnosti. Súd mal za preukázané, že žalobca svoju povinnosť vyplývajúcu z uzavretej Zmluvy o pripojení splnil, poskytol žalovanému dohodnuté telekomunikačné služby, za čo mu vyúčtoval cenu špecifikovanú vo vystavených faktúrach. Cena žalovaným využitých služieb a poplatkov za obdobie od 23.4.2009 do 23.6.2009 bola vo výške 168,87 eur. Táto cena nebola uhradená. Žalobca zároveň odpredal žalovanému mobilný telefón so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny a žalovaný sa zaviazal počas doby viazanosti, dohodnutej na 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku plniť povinnosti vymedzené v článku 2 Dodatku. Za porušenie zmluvných povinností žalovaným platiť cenu za služby bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 15.000,- Sk (497,91 eur). Nezaplatením splatnej ceny za služby žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu a to v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, ktorou bol pokus o pokonávku zo dňa 20.8.2009 doručený žalovanému dňa 21.8.2009. Vo vzťahu k tvrdeniam vedľajšieho účastníka o tom, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou a zmluvná pokuta je neprimeraná súd uviedol, že v danom prípade nemohlo ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, lebo sa nejednalo o spotrebiteľskú zmluvu. Súd rešpektujúc princíp zmluvnej slobody v danom obchodnom záväzkovom vzťahu nezistil žiadne dôvody pre ktoré by s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti bolo dôvodné pokutu znížiť (čoho sa ani žalovaný nedomáhal), ani dôvody, na základe ktorých by výkon práva žalobcu na zmluvnú pokutu mal byť hodnotený ako rozporný so zásadami poctivého obchodného styku, nepožívajúci právnu ochranu. V danom prípade zmluvná pokuta plní hlavne funkciu paušalizovanej náhrady škody za nenaplnenie doby viazanosti vyplývajúcej z dodatku (24 mesiacov) a s tým súvisiace nesplatenie žalobcom poskytovanej zľavy z kúpnej ceny predaného mobilného telefónu a ušlého zisku žalobcu vzhľadom na záväzok žalovaného ako účastníka platiť počas doby viazanosti bez ohľadu na rozsah využívania služieb pravidelne mesačný poplatok, v prípade žalovaného o výške aspoň 499,- Sk (článok 2 bod 2.2 Dodatku), čo pri 24 mesiacoch viazanosti činí spolu 11.976,- Sk (397,53 eur). Rešpektujúc zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu zmluvnej pokuty jej dojednanú výšku nemožno považovať za neprimeranú, rozpornú s dobrými mravmi. Keďže žalovaný porušil svoje povinnosti z daného obchodného záväzkového vzťahu v pomerne skorom časovom úseku od dojednanej viazanosti (v prvej polovici), ani výkon práva žalobcu na celú zmluvnú pokutu nie je v rozpore s dobrými mravmi, či so zásadami poctivého obchodného styku. Nezaplatením ceny služieb v lehote splatnosti faktúr a nezaplatením zmluvnej pokuty v lehote určenej žalobcom vo výzve na jej zaplatenie zo dňa 20.8.2009 sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobcovi počnúc nasledujúcim dňom vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa článku 11.14 Obchodných podmienok vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania v sadzbe 0,05 % denne. Preto súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi popri istine vo výške 666,78 eur aj úrok z omeškania z tejto sumy od 4.9.2009, čo je deň nasledujúci po poslednom dni lehoty na plnenie v pokuse o pokonávku zo zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § l42 ods. 1 a a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. Za účelné a preukázateľné

trovy konania žalobcu súd uznal zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 39,50 eur a trovy právneho zastúpenia žalobcu za poskytnutie právnej služby advokátom vo výške 141,79 eur. Tieto trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby (pri odmene 51,45 eur za jeden úkon), ďalej z náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál) za 2 úkony právnej služby (2 á 7,63 eur), čo po zvýšení odmeny náhrad o daň z pridanej hodnoty vo výške 23,63 eur činí na trovách právneho zastúpenia žalobcu sumu 141,79 eur.

Posledným výrokom rozsudku súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.

Tento výrok súd zdôvodnil tým, že vedľajší účastník má na náhradu trov konania právo za rovnakých podmienok ako účastník, na strane ktorého vystupoval (tu žalovaný). Keďže žalovaný bol vo veci neúspešný, nemohla byť vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania priznaná.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník. Navrhol alternatívne rozsudok zmeniť a zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 168,87 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 4.9.2009 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť s tým, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania a vedľajšiemu účastníkovi trovy v sume 182,51 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku. Ak by odvolací súd nevidel dôvody pre rozhodnutie vo veci samej, navrhol vedľajší účastník aby rozsudok v jeho napadnutej časti bol zrušený a v rozsahu zrušenia vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že podáva odvolanie len proti tej časti rozsudku, ktorá v prevyšuje sumu 168,87 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 4.9.2009 do zaplatenia a v časti trov konania. Ako dôvod uviedol, že právny poriadok priznáva postavenie spotrebiteľa aj fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti ( ). Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-464/01 Gruber. Predmetné rozhodnutie sa nezameriavalo na problematiku ochrany spotrebiteľa ako takého, ale jednotlivé ustanovenia Bruselského dohovoru je potrebné vykladať autonómne, a s poukazom predovšetkým na systematiku a ciele tohto Dohovoru, aby bolo zabezpečené ich jednotné uplatňovanie vo všetkých zmluvných štátoch. Ustanovenie nemožno vykladať reštriktívne vzhľadom na skutočnosť, že predstavuje rozšírenie spotrebiteľskej ochrany oproti Smernici Rady 93/13/EHS aj na podnikateľov. Podľa článku 8 Smernice „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompaktibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto Smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na rozdiel medzi doslovným znením článku 13 Bruselského dohovoru a . 4 článok 13 Bruselského dohovoru znie: „v konaniach týkajúcich sa zmluvy uzavretej osobou na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ďalej len „spotrebiteľ“ sa právomoc určí podľa tohto oddielu...“. Ustanovenie znie: „spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti“. Porovnaním doslovného znenia jednotlivých ustanovení je zrejmé, že pri určení, či v predmetnej veci má osoba „status spotrebiteľa“ podľa Bruselského dohovoru je potrebné skúmať účel, ktorý konajúca osoba sleduje, zatiaľ čo pri určení „statusu spotrebiteľa“ podľa nášho je potrebné skúmať to, či konajúca osoba podniká alebo nepodniká v oblasti, ktorej sa týka predmet uzatváranej zmluvy. Model spotrebiteľskej ochrany sa pri splnení zákonom predpokladaných podmienok vzťahuje na podnikateľov - fyzické osoby a nie aj podnikateľov - právnické osoby. Z uvedeného vyplýva, že ak by Zmluvu o pripojení uzavrel žalobca s podnikateľom - právnickou osobou, nešlo by o spotrebiteľskú zmluvu, a to bez ohľadu na predmet jej podnikateľskej, alebo inej obchodnej činnosti. Zámerom zákonodarcu a zmyslom ustanovenia je ochrániť aj spotrebiteľa - podnikateľa, ktorého právne postavenie vo vzťahu k dodávateľovi nie je o nič silnejšie, než by bolo právne postavenie tej istej fyzickej osoby v tom istom zmluvnom vzťahu, ak by konala ako nepodnikateľ. Vzhľadom na to je vedľajší účastní toho názoru, že žalovaný ma v konaní postavenie spotrebiteľa a na predmetnú právnu vec sa vzťahujú normy spotrebiteľského práva.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení sa stotožnil s odvolaním vedľajšieho účastníka. Naviac ako dôvod uviedol, že telefón a paušál bral ako živnostník, ktorého základom podnikania mali byť stavebné

práce. Podnikanie mu ale veľmi nešlo, pretože mal veľmi málo stavebných zákaziek. Preto aj podnikanie v decembri 2012 ukončil. Telefón využíval prevažnej miere iba na súkromné účely preto, ako mu vysvetlil vedľajší účastník, by sa na neho mala vzťahovať spotrebiteľská ochrana pred zmluvnou pokutou. Po poučení vedľajším účastníkom namietal aj opodstatnenosť zmluvnej pokuty. Aj on tvrdí, že sa na neho vzťahuje spotrebiteľská ochrana napriek tomu, že zmluvu uzavrel ako živnostník.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol odvolanie vedľajšieho účastníka odmietnuť. Je toho názoru, že ide o odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. V danom prípade žalovaný nemá postavenie spotrebiteľa a nie je možné aplikovať zákon na ochranu spotrebiteľa. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.4.2012 č. k. , ktorým odvolací súd v obdobnej právnej veci uviedol, že ak zmluvu uzatvára subjekt ako fyzická osoba - podnikateľ a pri podpise zmluvy predložil živnostenský list, nemožno daný vzťah považovať za spotrebiteľský. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 49,21 eur a to za 1 úkon právnej pomoci.

Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok rozsudku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 168,87 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 4.9.2009 do zaplatenia. V tejto často rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (, a ). Odvolaním napadnutú časť rozsudku preskúmal odvolací súd bez zopakovania, či doplňovania dokazovania v zmysle zásad , , . Právnym dôsledkom tejto skutočnosti je na jednej strane viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa a na druhej strane oprávnenie odvolacieho súdu rozhodnúť vo veci samej bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (, ). Pri preskúmavaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať

z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je opodstatnené. Prvostupňový súd pred svojim rozhodnutím v dostatočnom rozsahu preskúmal skutkový stav a zo zistených skutočnosti vyvodil právne závery, pričom svoje rozhodnutie podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi podaného odvolania a len na zdôraznenie tam uvedených dôvodov v súvislosti s dôvodmi podaného odvolania dodáva:

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba ( ). Toto jeho procesné postavenie a tieto procesné práva a povinnosti pretrvávajú v priebehu celého konania, teda aj v priebehu odvolacieho konania. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka je však obmedzená tým, že jeho úkony nesmú odporovať úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje. Vedľajší účastník má teda aj právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Táto jeho procesná legitimácia je obmedzená iba účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie prináleží vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie má ej účastník, na stranu ktorého sa pripojil. V prípade, že tento procesný účastník nemá procesnú legitimáciu na podanie odvolania, nemôže ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa vedľajšiemu účastníkovi priznalo viac procesných práv, než má účastník, na ktorého strane vystupuje. Vedľajší účastník môže podať odvolanie len vtedy, ak odvolanie podal účastník. Ak podal odvolanie len vedľajší účastník, môže ho podať len v tom prípade, ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. V prípade, že hlavný účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka, je odvolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné. Už z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka na ktorého procesnej strane vystupuje. Z tejto dikcie je možno jednoznačne odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nesúhlasil hlavný účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý. Nasvedčuje tomu dikcia „posúdi ich súd po uvážení všetkých okolnosti“. Z tejto dikcie je možno vyvodiť, že súd bude „úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník, posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa totiž stať, že takýto úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi

na prospech, v tom prípade môže súd zvážiť, či takýto úkon vykoná a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.8.2012 sp. zn. ).

V preskúmavanej veci žalovaný účastník ako hlavný účastník dal dodatočný súhlas k odvolaniu podaným vedľajším účastníkom. Preto takto podané odvolanie nie je možné odmietnuť podľa ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Odvolací súd nepovažuje za opodstatnený právny názor vedľajšieho účastníka, podľa ktorého platné znenie predstavuje rozšírenie spotrebiteľskej ochrany vyplývajúcej zo Smernice Rady (EÚ 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - ďalej len smernica), aj na podnikateľov fyzické osoby, s výnimkou podnikateľov konajúcich „v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti“.

Status spotrebiteľa, ako aj status „predajcu alebo dodávateľa“, je definovaný v článku 2 písm. b), c) Smernice. „Predajcom alebo dodávateľom“ sa rozumie akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Medzi základné pojmové znaky „dodávateľa“ či „predajcu“ môžeme zaradiť skutočnosť, že sa jedná o fyzickú alebo právnickú osobu poprípade štát (pokiaľ bude v právnom vzťahu uspokojovať verejnú potrebu). Dodávatelia smú konať - uzatvárať zmluvu v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Gramatickým výkladom je možné dospieť k záveru, že „obchodná činnosť“ je pojmom imanentne obsiahnutým v pojme „podnikateľská činnosť“.

Smernica definuje „spotrebiteľa“ ako akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Európsky Súdny dvor sa v tomto smere vyjadril tak, že spotrebiteľom môže byť výlučne fyzická osoba (človek C-541 a 542/99). V rozhodnutí týmto (C-361/89) Európsky súd uviedol, že členským štátom je dovolené implementovať smernicu takým spôsobom, aby dopadala na predaj podnikov obchodníkom, t. j. výslovne umožniť a rozšíriť ochranu spotrebiteľa na iné osoby (aj právnické osoby, resp. podnikateľov). Spotrebiteľom tak mohol byť aj obchodník, ktorý robí nebežný, výnimočný právny úkon, ktorý nespadá do jeho bežnej podnikateľskej činnosti.

Účel konania sledujúci podnikanie musí byť hodnotený objektívne. Pokiaľ by predmet plnenia mal byť využitý tak pre podnikanie, ako aj pre súkromný účel, je treba hodnotiť ho k celkovej povahe predmetu plnenia k zneniu a povahe zmluvy. Správne v tejto súvislosti prvostupňový súd poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora v kauze Johan Gruber verzus Bay VaAGE C464/01. Súdny dvor tam zaujal stanovisko, že ak je predmet plnenia užívaný tak pre podnikanie ako aj pre súkromný účel, nemôže byť príjemca považovaný za spotrebiteľa s výnimkou, kedy užitie k podnikateľským účelom bolo zanedbateľné. Dôležité v tejto súvislosti je aj iné rozhodnutie Najvyššieho súdu Nemecka zo dňa 22.12.2004 VIIIZR91/04, podľa ktorého ak uviedol spotrebiteľ podnikateľa do omylu, že jedná s podnikateľom, nebude mu ochrana ako spotrebiteľovi poskytovaná, pretože musí byť chránená dobrá viera podnikateľa, ktorý mal za to, že vstupuje do právneho vzťahu s podnikateľom a nie so spotrebiteľom. Podobne možno konštatovať, že spotrebiteľom nie je osoba, ktorá robí kroky smerujúce k začatiu podnikania, hoci oficiálne atribúty podnikateľa ešte nenesie.

Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy jednotlivých štátov v Európskej únii je zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb. Z tohto dôvodu právna úprava spotrebiteľských zmlúv obsahuje určité odchýlky od ostatných záväzkových vzťahov, ktoré spočívajú v zásade zmluvnej autonómie a rovnosti strán. Do právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv sa takto premietla snaha vyrovnať faktickú nerovnováhu, ktorá vznikla tým, že na druhej strane zmluvného vzťahu je profesionálny účastník.

Pri rozhodovaní konkrétneho sporu musí vnútroštátny súd prihliadať na znenie smernice, najmä či do aplikovaného právneho predpisu bola smernica transponovaná v súlade s jej znením. V prípade pochybnosti sa môže obrátiť na Európsky súdny dvor s predbežnou otázkou, či smernica bola v konkrétnom prípade riadne transponovaná a požiadať Súdny dvor o výklad konkrétneho ustanovenia. Vnútroštátny súd je povinný prihliadať na judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktorá sa týka výkladu jednotlivých ustanovení smernice.

Slovenská republika definuje, kto je spotrebiteľom, podobne, ale nie totožne.

V zmysle je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Pojem „spotrebiteľ“ vymedzuje tzv. negatívnym vymedzením. Spotrebiteľom je len taká fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Jedná sa teda o iné vymedzenie tohto pojmu ako je uvedené v článku 2 písm. b) Smernice, podľa ktorého je spotrebiteľom osoba, ktorá nekoná ako podnikateľ.

Záver, či fyzická osoba, ktorá zmluvu uzatvorila, je v postavení spotrebiteľa, alebo v postavení osoby konajúcej v rámci svojej podnikateľskej činnosti, nemožno zužovať len na zistenie predmetu podnikateľskej činnosti takejto osoby zapísanej v obchodnom, či inom registri. Predmet podnikateľskej činnosti predstavuje vymedzenie činnosti, ktorú podnikateľ vykonáva pod svojim obchodným menom za účelom dosiahnutia zisku ( ). Za konanie v rámci podnikateľskej činnosti potom je treba považovať akékoľvek konanie fyzickej osoby - podnikateľa, ktorý je formálne evidovaný ako podnikateľ podľa , ktorého účelom je naplňovanie jeho podnikateľských oprávnení a zámerov.

Nie je preto dôležité, ako sa odberateľ v zmluvnom vzťahu označil, či rodným číslom alebo identifikačným číslom, ale to, či uzavretie zmluvy plnenie z tejto zmluvy má za účel naplnenie jeho podnikateľských zámerov alebo či mal slúžiť výlučne na uspokojovanie jeho osobných potrieb alebo potrieb jeho najbližšej rodiny.

V preskúmavanej veci samotný žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka potvrdil, že túto zmluvu uzatváral so žalobcom ako podnikateľ za účelom využitia poskytovaných služieb a zakúpeného mobilného telefónu predovšetkým pre podnikateľské účely. Je bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci, aký predmet podnikania má žalovaný zapísaný v Obchodnom registri. Podstatné je to, či plnenie zo zmluvy malo čo i len čiastočne slúžiť na uspokojenie a zabezpečenie jeho podnikania.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo veci samej.

Potvrdeným musel byť aj výrok o náhrade trov konania, včítane výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka. Nápravu pochybenia súdu v tomto smere nebolo možné dosiahnuť, pretože žalobca, ale ani žalovaný odvolaním výrok o trovách konania nenapadli.

Vedľajšiemu účastníkovi vznikne právo na náhradu trov konania len v prípade úspechu hlavného účastníka, na strane ktorého stojí. V prípade neúspechu hlavného účastníka vzniká tomuto hlavnému účastníkovi s vedľajším účastníkom povinnosť nahradiť úspešnému účastníkovi trovy konania spoločne ( ). Ak podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, avšak so súhlasom hlavného účastníka, v prípade neúspechu v odvolacom konaní sú obaja povinní nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému účastníkovi spoločne. Hlavný účastník nie je povinný

nahradiť úspešnému účastníkovi trovy odvolacieho konania len v prípade, že nedal súhlas k podaniu odvolania vedľajším účastníkom.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s a zaviazal žalovaného spoločne s vedľajším účastníkom nahradiť úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby a to za napísanie vyjadrenia k odvolaniu vedľajšieho účastníka.

Predmetom odvolacieho konania bola len suma 497,91 eur, ktorá tvorí súčasne tarifnú hodnotu veci v zmysle , , vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len Vyhláška. Základná sadzba tarifnej odmeny vypočítaná z tejto tarifnej hodnoty sa rovná sume 34,86 eur. K tejto základnej sadzbe sa pripočítava suma paušálnej náhrady miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov v zmysle vyhlášky, ktorá sa v roku 2013 vyplácala vo výške 7, eur za úkon.

Súčet tejto odmeny náhrady sa v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o 20 % DPH, t. j. o sumu 8,53 eur.

Priznanú náhradu trov odvolacieho konania sú povinní žalovaný s vedľajším účastníkom zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalobcu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.