Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/367/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: LYVIEW HOLDING LIMITED, so sídlom VASHIOTIS BUSINESS CENTER, 1st Floor, Flat/Office 101, Neapoli, P.C. 3107, Limasol, Cyprus, zast.: Ružička Csekes s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava 811 06, proti odporcovi: Skanska SK a.s., Krajná 29, Bratislava 821 04, IČO: 31 611 788, zast.: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, Dukelských hrdinov 22, Zvolen 960 01, o zaplatenie sumy 12.002.018,82 EUR s prísl., takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 12.002.018,82 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28.8.2009 do zaplatenia, trovy konania v sume 33.193,50 EUR ako aj trovy právneho zastúpenia v sume 534.860,49 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Pôvodný navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.9.2009 domáhal zaplatenia sumy 12.002.018,82 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 28.8.2009 do zaplatenia, titulom vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

Návrh odôvodnil tým, že spoločnosť ENVIRAL a.s. (ďalej len „navrhovateľ“ alebo „objednávateľ“) ako objednávateľ uzavrela v dňoch medzi 30.11.2005 až 18.12.2006 so spoločnosťou Skanska PS a.s. (ďalej len „odporca“ alebo „zhotoviteľ“) ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo číslo SKS43/05/10441/005/0000 zo dňa 1.7.2005, Zmluvu o dielo číslo SKS43/06/104441/001/0000 zo dňa 7.4.2006, Zmluvu o dielo číslo SKS43/06/100004305 zo dňa 11.5.2006, Zmluvu o dielo číslo SKS43/06/100007360 zo dňa 31.8.2006, Zmluvu o dielo číslo SKS43/06/100011327 zo dňa 12.10.2006 a Zmluvu o dielo číslo SKS43/06/1000014699 zo dňa 18.12.2006 (ďalej aj spoločne ako „Zmluvy o dielo“ a každá jednotlivo ako „Zmluva o dielo“).

Každá zo Zmlúv o dielo predstavovala v prevažnej miere samostatnú časť s obsahom záväzku, ktorý sa líšil len rozsahom uskutočňovaných činností (podľa častí príslušných stavebných alebo inžinierskych objektov), doby ich zhotovenia (a odovzdania zo strany odporcu navrhovateľovi), ako aj ceny za predmetnú časť diela. Tento spôsob a postup bol zvolený z toho dôvodu, že v čase prvotnej dohody pôvodného navrhovateľa s odporcom o zhotovení diela, pozostávajúceho zo stavebných činností a objektov závodu na výrobu Bioetanolu, ešte neexistovala kompletná projektová dokumentácia potrebná na zhotovenie celého diela (všetkých stavebných objektov), ani dohoda o konečnej cene diela, ktorá bola zároveň v určitej miere závislá od projektovej dokumentácie a cien materiálov použitých na zhotovenie diela. Pôvodný navrhovateľ a odporca z uvedeného dôvodu pristúpili na taký postup, že postupne uzatvárali jednotlivé Zmluvy o dielo na tie časti diela (jednotlivé stavebné objekty a ich časti), na ktoré sa už medzi časom stihla vyhotoviť projektová dokumentácia a na ktorých cene sa následne pôvodný navrhovateľ s odporcom dohodli až vtedy, keď vznikla dohoda o cene za príslušnú časť diela. Predmetom

záväzku odporcu ako zhotoviteľa bolo riadne a včas zhotoviť dielo - všetky stavebné a inžinierske objekty podľa Zmlúv o dielo a následne takto riadne a včas zhotovené stavebné a inžinierske objekty odovzdať pôvodnému navrhovateľovi ako objednávateľovi. Zohľadňujúc záujem pôvodného navrhovateľa na včasnom zhotovení a odovzdaní diela účastníci zmluvy zahrnuli do obsahu jednotlivých Zmlúv o dielo ustanovenia ods. 15.1, 16.1 písm. b) a 16.1 posledná veta. Posledná časť diela mala byť zo strany odporcu v zmysle Zmluvy o dielo č. SKS43/06/1000001469 zo dňa 18.12.2006 zhotovená do 10.2.2007, pričom odovzdaniu diela mala predchádzať tzv. predbežná akceptácia, ako aj tzv. konečná akceptácia diela, a to v zmysle príslušných ustanovení článku 11. Zmlúv o dielo. Konečná akceptácia diela (t.j. všetkých stavebných objektov závodu na výrobu Bioetanolu zhotovovaných na základe Zmlúv o dielo) sa mala v zmysle Zmlúv o dielo uskutočniť najneskôr dňa 28.2.2007, avšak v skutočnosti sa uskutočnila až v dňoch 10. a 11.9.2007. V rámci nej bola spísaná Správa o konečnej akceptácii diela, ktorá bola riadne podpísaná zástupcami oboch zmluvných strán. Konečnou akceptáciou diela bolo dielo odovzdané zo strany odporcu pôvodnému navrhovateľovi. Celkové omeškanie so zhotovením a odovzdaním diela zo strany odporcu tak predstavovalo viac ako 30 dní. Zmluvnou pokutou špecifikovanou v ustanovení odseku 16.1 posledná veta Zmluvy o dielo bola v tomto prípade zabezpečená povinnosť odporcu zhotoviť a odovzdať dielo včas, t.j. plniť Zmluvy o dielo načas. Nakoľko odporca bol v omeškaní so splnením si svojich vyššie uvedených povinností zo Zmlúv o dielo o viac ako 30 dní, pôvodný navrhovateľ si listom, ktorý zaslal odporcovi dňa 27.7.2009 v súlade s ustanovením ods. 16.1 druhý pod odsek Zmlúv o dielo uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100 % ceny diela. Celková cena diela predstavuje v zmysle ustanovenia článku II. ods. 3.4 Správy o konečnej akceptácii sumu vo výške 397.677.019,- Sk. Pôvodný navrhovateľ si už v priebehu roka 2007 uplatnil u odporcu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie so zhotovením a odovzdaním diela v zmysle ustanovení ods. 15.1 Zmlúv o dielo. Túto skutočnosť potvrdili aj v ustanovení článku II. ods. 2.2 Správy o konečnej akceptácii. Takto už uplatnená zmluvná pokuta za omeškanie diela predstavovala sumu vo výške 36.104.200,- Sk. Táto pohľadávka pôvodného navrhovateľa voči odporcovi zanikla započítaním zo strany pôvodného navrhovateľa voči pohľadávke odporcu na zaplatenie zostávajúcej časti ceny diela. Keďže pôvodný navrhovateľ si voči odporcovi už uplatnil zmluvnú pokutu za omeškanie so zhotovením a odovzdaním diela v zmysle ustanovenia ods. 15.1 Zmlúv o dielo, pôvodný navrhovateľ vzal túto skutočnosť na vedomie pri uplatnení zmluvnej pokuty podľa ustanovenia ods. 16.1 druhý pod odsek Zmlúv o dielo vo výške 100 % ceny diela a listom zo dňa 27.7.2009 vyzval odporu na zaplatenie zostávajúcej časti zmluvnej

pokuty za vyššie špecifikované omeškanie presahujúce 30 dní, t.j. sumy vo výške 361.572.819,- Sk, čo po prepočte konverzným kurzom predstavuje sumu vo výške 12.002.018,82 EUR. Odporca do dnešného dňa uvedenú sumu neuhradil, čím sa dostal do omeškania s jej zaplatením v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obch. zákonníka mu vznikla povinnosť zaplatiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Nakoľko úroky z omeškania neboli medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté, odporca je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Vzhľadom k tomu, že pôvodný odporca: Skanska PS a.s., Krajná 29, Bratislava 821 04, IČO: 35 897 899, zanikol (z registra bol vymazaný dňa 1.4.2010), súd v konaní pokračuje s jeho nástupcom: Skanska SK a.s., Krajná 29, Bratislava 821 04, IČO: 31 611 788.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. -741 zo dňa 5.8.2011 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného navrhovateľa: ENVIRAL, a.s., Trnavská cesta, Leopoldov 920 41, IČO: 36 259 233, vstúpila spoločnosť LYVIEW HOLDING LIMITED, so sídlom VASHIOTIS BUSINESS CENTER, 1st Floor, Flat/Office 101, Neapoli, P.C. 3107, Limasol, Cyprus.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedkov G.. Q. O., G.. T. W., G.. Y. M., P.. F. O., G.. H. F., G.. U. O., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

Medzi pôvodným navrhovateľom ako objednávateľom a odporcom ako zhotoviteľom bolo uzavretých celkovo šesť zmlúv o dielo: a to dňa 1.12.2007 Zmluvu o dielo č. SKS43/05/10441/005/0000, dňa 7.4.2006 Zmluvu o dielo č. SKS43/06/10441/001/0000, dňa 12.5.2006 Zmluvu o dielo č. SKS43/06/10000004305, dňa 31.8.2006 Zmluvu o dielo č. SKS43/06/10000007360, dňa 12.10.2006 Zmluvu o dielo č. SKS43/06/10000011327 a dňa 18.12.2006 Zmluvu o dielo č. SKS43/06/10000014699.

Dňa 11.9.2007 objednávateľ a zhotoviteľ podpísali Správu o konečnej akceptácii diel podľa Zmlúv o dielo číslo SKS43/05/10441/005/0000, SKS43/06/10441/001/0000, SKS43/06/10000004305, SKS43/06/10000007360, SKS43/06/10000011327 a SKS43/06/10000014699.

Pôvodný navrhovateľ listom zo dňa 23.7.2009 značky: PKO/GR/1053 „Projekt výrobne Bioetanolu

- Leopoldov“ uplatnil u odporcu a zároveň ho vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12.002.018,82 EUR v zmysle ustanovenia odseku 16.1 druhý pododsek Zmlúv o dielo, nakoľko zhotoviteľ bol v omeškaní so splnením si povinností zo Zmlúv o dielo o viac ako 30 dní.

Medzi pôvodným navrhovateľom a terajším navrhovateľom bola dňa 19.7.2010 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky, a to zmluvnej pokuty vyplývajúcej z čl. XVI ods. 16.1 Zmlúv o dielo.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že pôvodný navrhovateľ v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádza, že s odporcom uzatvorili šesť

Zmlúv o dielo na zhotovenie viacerých stavebných objektov. Predmetom záväzku zo strany odporcu ako zhotoviteľa bolo riadne a včas zhotoviť dielo a odovzdať ho navrhovateľovi ako objednávateľovi a predmetom záväzku objednávateľa bolo riadne a včas uhradiť cenu za dielo. Uvedené skutočnosti považuje za nesporné. V ďalšom pôvodný navrhovateľ cituje ďalšie ustanovenie Zmlúv o dielo, v ktorých sa spomínajú časové súvislosti postupu vykonávania prác. Podľa týchto ustanovení: zhotoviteľ odovzdá objednávateľovi stavebné objekty podľa termínového harmonogramu; termíny uvedené v termínovom harmonograme musia byť presne dodržané, pričom riadnym zhotovením diela sa rozumie zhotovenie stavebných objektov podľa projektovej dokumentácie vrátane vykonania akýchkoľvek skúšok; pri prekročení termínov uvedených v termínovom harmonograme prác zavinenom omeškaním zhotoviteľa je tento povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške najviac 10 %; zhotoviteľ sa zaväzuje zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 100 % ceny diela v prípade, ak sa zhotoviteľ dostane do omeškania s plnením tejto zmluvy o viac ako 30 dní; konečná akceptácia diela v zmysle zmluvy sa mala uskutočniť dňa 28.2.2007, pričom sa uskutočnila až 11.9.2007. Na základe uvedených ustanovení má navrhovateľ za to, že odporca sa so splnením svojej povinnosti zhotoviť a odovzdať dielo riadne a včas omeškal o viac ako 30 dní, nakoľko mal dielo v rámci konečnej akceptácie odovzdať už 28.2.2007 a odovzdal ho až 11.9.2007. Z tohto dôvodu mal pôvodnému navrhovateľovi vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu vo výške 100 % z ceny diela. Z uvedeného vyplýva, že zhotoviteľ zhotoví dielo v termíne a súčasne dielo bude zhotovené podľa projektovej dokumentácie dodanej objednávateľom. Pri zhotovovaní však došlo k omeškaniu objednávateľa s dodaním projektovej dokumentácie, a teda zhotoviteľ nemohol z objektívnych príčin dokončiť dielo včas. Uvedené potvrdzuje aj objednávateľ listom zaslaným zhotoviteľovi, ktorým si uplatňuje zmluvnú pokutu za údajné omeškanie zhotoviteľa so zhotovením diela. V tomto sa okrem iného napríklad uvádza, že s dodaním projektovej dokumentácie stavebného objektu 119 sa objednávateľ omeškal 230 dní a projektová dokumentácia bola odovzdaná až dňa 15.1.2007, teda iba 44 dní pred dátumom, kedy mal byť podľa pôvodného harmonogramu objekt odovzdaný konečnou akceptáciou. Pri väčšine objektov predstavovala doba omeškania objednávateľa dlhšiu dobu ako predstavovalo omeškanie zhotoviteľa (od 122 do 240 dní). Sám objednávateľ potvrdzuje, že pri väčšej časti stavebných objektov, za omeškanie so zhotovením ktorých si v tomto konaní uplatňuje zmluvnú pokutu, boli zo strany objednávateľa dodané stavebné projekty s dlhším omeškaním ako bolo omeškanie zhotoviteľa s odovzdaním diela. Ak teda nebola odporcovi ako zhotoviteľovi dodaná projektová dokumentácia, na základe ktorej mal v súlade so zmluvou zhotoviť dielo: do omeškania s poskytnutím súčinnosti sa dostal objednávateľ ako veriteľ, teda zhotoviteľ ako dlžník nemohol bez poskytnutej súčinnosti dokončiť dielo včas a súčasne zhotoviteľ sa nemohol dostať do omeškania v čase, keď bol v omeškaní objednávateľ a súčasne objednávateľovi nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu, nakoľko táto je viazaná na omeškanie s plnením povinnosti čo sa v danom prípade nestalo. Objednávateľ v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal vznik omeškania zhotoviteľa pri plnení jeho povinností Zmlúv o dielo, nakoľko sa obmedzil iba na konštatáciu, že dielo bolo odovzdané neskôr. Dielo však bolo odovzdané neskôr najmä z dôvodu omeškania objednávateľa s poskytnutím súčinnosti, na ktorú bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv o dielo ako aj objednávateľ povinný. Aj Zmluva o dielo obsahuje analogické dojednanie v bode 12.3, podľa ktorého je objednávateľ povinný pristúpiť na zmenu termínov uvedených v termínovom harmonograme prác o dobu svojho omeškania.

Ohľadom údajného nároku objednávateľa na zmluvnú pokutu vo výške 10 % z ceny diela za zavinené omeškanie zhotoviteľa pri prekročení termínov vyplývajúc zo Zmlúv o dielo je na

Okresnom súde Piešťany vedené konanie pod sp. zn. medzi zhotoviteľom ako navrhovateľom a objednávateľom ako odporcom. Objednávateľ totiž jednostranne započítal svoj údajný nárok na zmluvnú pokutu voči pohľadávke zhotoviteľa na uhradenie ceny za vykonané dielo. Ohľadom výšky údajného nároku objednávateľa voči zhotoviteľovi na zmluvnú pokutu vo výške 100 % z ceny diela v prípade omeškania zhotoviteľa s plnením Zmlúv o dielo o viac ako 30 dní objednávateľ poukazuje na ustanovenie § 544 ods. 1 Obč. zákonníka. Bez ohľadu na skutočnosť, že objednávateľovi nevznikol nárok na zmluvnú pokutu, nakoľko sám bol v omeškaní dlhšom ako bol zhotoviteľ, je možné k výške uplatňovanej zmluvnej pokuty uviesť nasledovné. Zmluvná pokuta systematicky patrí medzi zabezpečovacie inštitúty práva. Takéto je jej postavenie je jednoznačné aj zo zaradenia do piateho oddielu druhej hlavy označenom ako zabezpečenie záväzkov, ako aj pri zaradení niektorých ustanovení o zmluvnej pokute v do VI. oddielu tretej časti označenom ako zabezpečenie záväzku. Zmluvná pokuta je akcesorickým a predovšetkým zabezpečovacím právnym inštitútom, ktorý má za cieľ paušálne nahradiť škodu, ktorá môže vzniknúť zmluvnej strane porušením povinnosti druhou zmluvnou stranou. Z tohto dôvodu má byť zmluvná pokuta primeraná povinnosti, ktorú zabezpečuje. V predmetnom prípade je potrebné mať na zreteli, že samotné dielo bolo v celom rozsahu zhotovené a odovzdané objednávateľovi a súčasne objednávateľ si jednostranným započítaním uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10 % z ceny diela napriek tomu, že podľa zhotoviteľa mu tento nárok ani nevznikol. Aj v prípade, ak by objednávateľovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 100 % z ceny diela, s čím v žiadnom prípade nesúhlasí, zmluvná pokuta vo výške hodnoty celého diela, ako sa jej domáha objednávateľ, je v celkom zjavnom nepomere k hodnote akejkoľvek škody, ktorá mohla objednávateľovi vzniknúť konaním zhotoviteľa a zároveň je potrebné zohľadniť skutočnosť, že objednávateľ si už uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 41.330.539,- Sk, čo samo o sebe predstavuje sumu, ktorá má pokryť prípadnú škodu, ktorá by mohla objednávateľovi vzniknúť. Pre prípad požadovania akejkoľvek časti zmluvnej pokuty objednávateľom, z jeho strany je nevyhnutné preukázať výšku škody, aby bolo možné určiť primeranú hodnotu zmluvnej pokuty pre prípad ak objednávateľovi takýto nárok vôbec vznikol. Navrhovateľ nepreukázal ani výšku požadovanej zmluvnej pokuty, nakoľko táto je určená ako 100 % zmluvnej ceny. Požadovaná suma je pritom vyčíslená v súlade s ustanovením článku II. ods. 3.4 Správy o konečnej akceptácii. Uvedené ustanovenie Správy však predstavuje iba blanketové ustanovenie, ktoré odkazuje na prílohy Správy, ktoré zo strany objednávateľa neboli dodané. Ani len z podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je možné preukázať samotnú výšku požadovanej zmluvnej pokuty. S ohľadom na požadovanú zmluvnú pokutu poukazuje aj na bod 2.1 a čl. III. bod 5 Správy. Objednávateľ si podanou žalobou uplatnil svoj údajný nárok na zmluvnú pokutu za omeškanie zhotoviteľa výlučne do času, kedy mala byť vykonaná konečná akceptácia do času jej skutočného vykonania. Z vyššie uvedeného je teda jednoznačné, že Správou objednávateľ expressis verbis predložil konečný a úplný návrh vyčíslenej zmluvnej pokuty za omeškanie do času podpísania Správy o konečnej akceptácii a súčasne vzal na vedomie a podpisom Správy potvrdil, že nárok v článku II. ods. 2 bod 2.1 objednávateľom uplatňovaný, teda aj zmluvná pokuta za omeškanie, je konečná a úplná. Správa o konečnej akceptácii preto predstavuje konečné a úplné vyčíslenie uplatňovaných nárokov objednávateľa voči zhotoviteľovi. Zmluvné strany týmto dojednaním teda potvrdili, že medzi nimi s ohľadom na zmluvné pokuty zo Zmlúv o dielo do času podpísania Správy nevznikli žiadne ďalšie nároky. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvná pokuta vo výške 100 % z ceny diela v zmysle Zmlúv o dielo nebola súčasťou príloh uvedených v Správe, a súčasne v Správe objednávateľ potvrdil,

že zmluvná pokuta za omeškanie je konečná a úplná a súčasne objednávateľ si v tomto konaní uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu za čas do podpísania Správy o konečnej akceptácii, má za to, že objednávateľ podpisom tejto Správy potvrdil, že mu nevznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 100 % z ceny diela. Ďalšou kategóriou, ktorú je potrebné v predmetnom prípade riešiť, je rozpor uplatnenia zmluvnej pokuty v žalovanej výške so zásadami poctivého obchodného styku a dobrých mravov. K tomuto platí, že rozporom so zásadami poctivého obchodného styku je v zmysle ustanovenia § 265 Obch. zákonníka aj tzv. šikanózny výkon práva. Jedná sa o zneužitie práva, o tzv. šikanu, keď účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodným záväzkom, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Zmluvná pokuta v uvedenej výšky by následne prevýšila škodu, ktorá by objednávateľovi čo aj teoreticky mohla vzniknúť. Účelom zmluvnej pokuty má byť práve paušalizovaná

úhrada vzniknutej škody. Uplatnenie zmluvnej pokuty vo výške podľa listu, je práve výkonom práva, ktorým nie je a nemôže byť realizácia oprávnených hospodárskych záujmov. Z rovnakého dôvodu je možné namietať, že uplatnenie predmetnej zmluvnej pokuty, ako aj samotné ustanovenie Zmluvy o dielo, ktoré založilo nárok na predmetnú zmluvnú pokutu, je v priamom rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 39 Obč. zákonníka. Na základe uvedeného je uplatňovanie údajného nároku objednávateľa na uhradenie ďalšej zmluvnej pokuty a navyše vo výške 100 % z ceny diela šikanóznym výkonom práva, pretože bez akýchkoľvek pochybností účelom tohto výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených záujmov objednávateľa a úhrada v takejto výške by mnohonásobne prevýšila škodu, ktorá čo len teoreticky mohla objednávateľovi vzniknúť. Z tohto dôvodu nemôže takýto úkon v súlade s ustanovením § 265 Obch. zákonníka požívať právnu ochranu. Zároveň je takýto šikanózny výkon práva aj v rozpore s ustanovením § 39 Obč. zákonníka, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť.

Právny zástupca navrhovateľa k veci uviedol, že jedným z argumentov odporcu je, že ustanovenie 16.1 písm. b) zmluvy o dielo sa v nej ocitlo nedopatrením. Proti tomuto má tri hlavné protiargumenty. Prvým je história uzatvárania zmlúv o dielo. Kontraktačný proces pozostával z dvoch základných krokov. Prvý krok bol výber vhodného zhotoviteľa, kde samotný proces trval v rozpätí 3 až 4 mesiacov a zapojilo sa do neho na strane potenciálneho zhotoviteľa sedem subjektov. Na základe obchodných kritérií bola vyhodnotená ako najoptimálnejšia ponuka odporcu a následne pôvodný navrhovateľ pristúpil k štandardnému pripomienkovému procesu, vrátane rokovaní o výslednej podobe zmluvy o dielo. Tento konkrétny proces už s odporcom trval niekoľko týždňov, z čoho vzišlo počas tých rokovaní niekoľko návrhov a protinávrhov. Dohoda o zmluvnej pokute vo výške, ktorá je predmetom tohto konania, bola medzi stranami od počiatku komunikovaná a pripomienkovaná a následne aj po určitých obmenách a ústupkoch obdivoch strán sa premietla do textu zmluvy, ktorá bola stranami podpísaná. Odporca sa počas celého kontraktačného procesu zúčastňoval na stretnutiach prostredníctvom svojich štatutárnych zástupcov, zamestnancov zodpovedných za technickú stránku projektu, ale aj právnika, takže berúc do úvahy takýto štandardný kontraktačný proces pri lídrovi na stavebnom trhu, ktorý odporca bezpochyby je, námietku, že sa citované ustanovenie dostalo do zmluvy len nedopatrením, berie ako výlučnú procesnú obranu. Ďalším argumentom odporcu je argument, že správa o konečnej akceptácii predstavuje zároveň dohodu o urovnaní medzi zmluvnými stranami. Rovnako ako predchádzajúci argument, nepovažuje ho za správny, a to z nasledovných dôvodov. Prvým je ten, že rovnako ako v prípade zmluvy o dielo, tak aj v prípade správy o konečnej akceptácii,

prebehol pred jej podpisom štandardný pripomienkový proces v trvaní niekoľkých týždňov, do ktorého opätovne ako pri zmluvách, boli zainteresovaní aj právnici oboch strán. Prvý návrh bol zo strany odporcu pripomienkovaný začiatkom augusta 2007, v ktorom odporca žiadal do správy o konečnej akceptácii, konkrétne do čl. III. bod 5 zahrnúť vetu, obsahujúcu dohodu zmluvných strán, že omeškanie zhotoviteľa bude objednávateľ voči zhotoviteľovi uplatňovať len do 15.5.2007 a maximálne do výšky 10% z ceny diela. Následne tento návrh pripomienkoval pôvodný navrhovateľ, čiže objednávateľ, ktorý jednoznačne vo svojej verzii z 22.8.2007 vyjadril nesúhlas s takýmto ustanovením čl. III. bod. 5 správy. V konečnom dôsledku sa citované ustanovenie, ale aj celá správa o konečnej akceptácii podpísala v znení, ktoré neobsahuje odporcom požadovaný dovetok, z čoho vyplýva, že nárokmi, resp. nárok pôvodného navrhovateľa na zmluvnú pokutu za omeškanie podľa ustanovenia bodu 16.1 písm. b) zmluvy o dielo nebol dotknutý práve podpisom správy o akceptácii a naopak zmluvné strany uzavreli, že správa o konečnej akceptácii sa nedotýka nárokov, ktoré vznikli pred jej podpisom, a okrem iných aj nárokov z dôvodu omeškania druhej strany, okrem tých, ktoré sú v nej výslovne uvedené. Ide o body 2.1 a 2.2 tejto správy a osobitne relevantný bod 2.2, ktorý uvádza, že objednávateľ predložil ku konečnej akceptácii diel podľa zmlúv konečné a úplné vyčíslenie zmluvnej pokuty za omeškanie so zhotovením a odovzdaním diel v zmysle ustanovenia čl. XV. ods. 15.1 zmlúv. Ďalším dôvod, prečo správa o konečnej akceptácii neprestavuje dohodu o urovnaní sú dve skutočnosti. Jednou je tá skutočnosť, že nespĺňa náležitosti dohody o urovnaní podľa ustanovenia , nepredstavuje nováciu a zánik pôvodného záväzku z dôvodu, že toto ani nebolo úmyslom zmluvných strán, ako aj z dôvodu, že už zo samotného textu tejto správy je evidentné, že medzi zmluvnými stranami nedošlo k urovnaniu všetkých sporov z ich zmluvného vzťahu. Opak je pravdou, a o tom svedčí predovšetkým postup samotného odporcu, ktorý napadol na OS v Piešťanoch časť istiny, ktorou si pôvodný navrhovateľ započítal na svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia bodu 15.1 zmluvy o dielo na nárok odporcu na zaplatenie zostávajúcej časti ceny za dielo. Ďalším argumentom odporcu je, že možnosť využitia nároku na zmluvnú pokutu podľa bodu 16.1 zmluvy o dielo existovala len v prípade

odstúpenia pôvodného navrhovateľa od zmluvy o dielo. Opätovne poukazuje na históriu uzatvárania zmlúv o dielo, predovšetkým jej body 16.1 a 15.1, pričom finálna podoba bodu 16.1 bola formulovaná ako ústupok voči pôvodnému zneniu bodu 15.1 z dôvodu, že v citovanom ustanovení bodu 16.1 písm. b) sa uvádza explicitne, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je daný v prípade porušenia tejto zmluvy uvedeného v písmene b) vyššie, a nie v prípade odstúpenia. Tento argument odporcu považuje za nesprávny. Ďalším argumentom odporcu je, že nebol v omeškaní so zhotovením a odovzdaním diela, nakoľko bol v omeškaní pôvodný navrhovateľ. V tejto súvislosti odporca rovnako uvádza, že relevantným dátumom pre ukončenie počítania dní omeškania je dátum 15.5.2007. Opätovne pripomína, že text zmluvy o dielo na plnenie nároku pôvodného navrhovateľa, ale aj navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v uvedenej výške, požaduje výlučne omeškanie odporcu ako zhotoviteľa diela vo výške 30 dní. Do jednotlivých zmlúv o dielo sa premietol eminentný záujem objednávateľa na tom, aby k zhotoveniu a odovzdaniu diela podľa zmlúv o dielo došlo v každom prípade načas. Má to svoju spojitosť práve s tou komplikovanosťou projektu ako takého s tým, že na práce, alebo na dielo odporcu, boli naviazané práce ostatných zmluvných partnerov navrhovateľa, predovšetkým spoločnosti, ktoré do projektu následne, ale aj počas zhotovovania diela zo strany odporcu, inštalovali hlavnú technológiu vrátane všetkých jej častí. Keďže plynutie času je objektívna právna udalosť, nie je relevantným pre posúdenie skončenia omeškania odporcu deň uvádzaný odporcom 15.5.2007, ale až dátum podpisu správy o konečnej akceptácii, t.j. 11.9.2007, až na základe ktorej došlo

k odovzdaniu diela pôvodnému navrhovateľovi. Z prílohy č. 2 správy o konečnej akceptácii, ktorá je nazvaná ako vyčíslenie nárokov zo zodpovednosti za vady a omeškanie diel vyplývajúcich zo zmlúv pri stavebnom objekte 110, pôvodný navrhovateľ meškal s odovzdaním projektovej dokumentácie pre obe etapy tohto projektu 50 dní. Omeškanie odporcu s ukončením objektu podľa zmluvy o dielo č. 6 predstavovalo 130 dní, a to už ku dňu 15.5.2007. Ku dňu podpisu správy o konečnej akceptácii to bolo 249 dní. Na to, aby bol odporca v omeškaní s plnením zmluvy o dielo viac ako 30 dní je postačujúce, že bol v takomto omeškaní so zhotovením a odovzdaním čo i len jedného zo stavebných objektov, tvoriacich súčasť diela ako objektu. Odporca bol teda v omeškaní viac ako 30 dní, z toho dôvodu vznikol pôvodnému navrhovateľovi, ale aj navrhovateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v žalovanej výške. Navyše správa o konečnej akceptácii počíta s dvoma záväzkami odporcu, ktoré reflektujú skutočnosti ohľadne omeškania v zmysle bodu 4.1 správy o konečnej akceptácii. Zhotoviteľ, teda odporca prehlasuje a zaväzuje sa voči objednávateľovi, že do 15.9.2007 odstráni všetky vady a nedorobky podľa predloženého harmonogramu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto správy, okrem reklamovaného povrchu betónových komunikácii, pričom táto vada bude odstránená do 31.8.2008. Obsahom jednej z príloh v správe o konečnej akceptácii je teda aj zoznam viac ako 900 vád, nedostatkov a nedorobkov na diele, pričom odporca sa v termínoch uvedených v harmonograme zaviazal tieto vady odstrániť. Ďalším záväzkom odporcu v zmysle bodu 4.2 správy o konečnej akceptácii je zväzok do 1.12.2007 odovzdať objednávateľovi, čiže pôvodnému navrhovateľovi, dokumentáciu skutočného vyhotovenia - AS BUILD. Odporca sa dostal nielen do časového, ale aj do vecného omeškania práve tou skutočnosťou, že ešte aj po podpise správy o konečnej akceptácii odstraňoval vady na diele. Odporca teda akceptoval svoje omeškanie jednak z časového hľadiska, a jednak z existencie vád. Ďalším argumentom odporcu bolo, že zmluvná pokuta podľa ustanovenia bodu 16.1 písm. b) zmluvy o dielo nebola dohodnutá určito a z uvedeného dôvodu je citované ustanovenie neplatné. Tento argument, aj vzhľadom na skutočnosť, že do dnešného dňa odporca nenapádal platnosť akéhokoľvek iného ustanovenia zmluvy o dielo, považuje výlučne za procesnú obranu a zároveň ho nepovažuje za správny. Z ustanovenia bodu 16.1 explicitne vyplýva povinnosť zabezpečovaná zmluvnou pokutou, ako aj jej výška. V danej veci neexistuje pochybnosť o tom, o zabezpečenie plnenia ktorej zmluvnej povinnosti ide. Neexistuje iný výklad omeškania ako ten, v zmysle ktorého je dlžník v omeškaní vtedy, keď nesplní svoj záväzok riadne a včas. Primárnym záväzkom odporcu zo zmlúv o dielo bolo plniť riadne a včas svoje povinnosti v konkrétne stanovených termínoch, keď niektorá zo zmluvne dohodnutých povinností nebola odporcom riadne splnená v termíne určenom dohodou zmluvných strán, dostal sa odporca do omeškania. Omeškanie je právny pojem, ktorý je definovaný ustanovením § 365 ods. 1 Obch. zákonníka, a preto nemôže existovať pochybnosť o tom, ktorú povinnosť chceli zmluvné strany zabezpečiť dohodnutou zmluvnou pokutou.

Právny zástupca odporcu k veci uviedol, že odporca bol síce s pôvodným navrhovateľom, čiže s objednávateľom v kontakte aj určité obdobie pred tým, ako došlo k uzavretiu prvej zmluvy, avšak neboli v kontakte ohľadom vyjednávania samotného zmluvného textu, ale skôr bola predmetom ekonomická stránka celého kontaktu, najmä dojednanie ceny diela. Nie je preto odporcovi zrejmé, akým spôsobom

mala prebiehať vzájomná výmena postupne upravovaných návrhov zmluvného textu, nakoľko samotný navrhovateľ k týmto ním predloženým dokumentom nepredložil nejakú komunikáciu, napr. e-mailová komunikácia, v ktorou sa tieto zmeny posielali. O takomto charaktere sankcie s objednávateľom odporca ani nerokoval a takéto dojednanie bolo do zmluvy vložené

objednávateľom, a ako to nazval predchádzajúci právny zástupca, odporca ho v nevedomosti akceptoval. V ďalšom vývoji zmluvného vzťahu sa potom toto dojednanie vlastne prenášalo do ďalších uzatvorených zmlúv, teda do druhej až šiestej, pričom zmluvný text týchto zmlúv sa s výnimkou dojednania ceny diela nemenil. Samotný objednávateľ v priebehu trvania zmluvného vzťahu, a ani pri jeho ukončovaní správou o konečnej akceptácii, ani pri nejakých ďalších kontaktoch s odporcom, nikdy neprezentoval nárok na zmluvnú pokutu, ktorú uplatnil v tomto konaní. Tento nárok, ktorý bol uplatnený, si objednávateľ uplatnil voči odporcovi až listom zo dňa 23.7.2009, teda takmer dva roky odo dňa, kedy bola medzi objednávateľom a odporcom podpísaná správa o konečnej akceptácii diel v zmysle uvedených zmlúv o dielo. Uplatnenie takéhoto nároku sa potom javí ako špekulatívne a účelové, keďže odporuje logike veci, aby sa objednávateľ o takomto svojom nároku nezmienil už pri ukončovaní zmluvného vzťahu, resp. pri odovzdávaní diel. Zároveň, aby v prípade, ak mal za to, že k takémuto omeškaniu došlo, uhrádzal po vzniku takéhoto svojho nároku, časti ceny diela odporcovi, nakoľko pokiaľ by nárok navrhovateľa mal byť dôvodný, potom jednotlivé nároky objednávateľovi vznikali na základe každej uzatvorenej zmluvy o dielo samostatne, a teda ani napriek tejto skutočnosti si pôvodný navrhovateľ tento svoj nárok voči odporcovi nikdy neuplatňoval. Pokiaľ ide o vývoj dokumentu nazvaného správa o konečnej akceptácii diel podpísaného v dňoch 10. a 11.9.2007, z tohto na rozdiel od tvrdení navrhovateľa vyplýva, že zmluvné strany mali záujem uzatvoriť dohodu o konečnej výške aj zmluvných pokút vyplývajúcich z uzatvorených zmlúv o dielo. Túto skutočnosť potvrdzuje fakt, že znenie bodu 2.1. sa v predchádzajúcich návrhoch tejto správy nikdy neuvádzalo v znení, v akom bola správa podpísaná. Pričom do podpísaného textu sa dostala formulácia, z ktorej jednoznačne vyplýva, že objednávateľ v tejto akceptácii priložil konečný a úplný zoznam vyčíslenej zmluvnej pokuty za omeškanie ku dňu podpísania tohto protokolu a následne sa zmluvné strany v čl. III. ods. 5 tejto správy dohodli na tom, že tieto nároky, a teda aj nárok na zaplatenie zmluvných pokút, sú úplné a konečné a nechali nedotknuté iba nároky, ktoré neboli spomínané v bodoch 2.1 a 2.2. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že je len určitým spôsobom zopakovaním, že bod 2.2 je špecifikovaním, že zmluvná pokuta sa vzťahuje len na zmluvnú pokutu v zmysle bodu 15.1 zmlúv, toto nie je pravda, nakoľko bod 2.2 správy pri logickom a chronologickom výklade potvrdzuje, že prílohou je aj konečné a úplné vyčíslenie zmluvnej pokuty podľa odseku 15.1 a to je práve z toho dôvodu, že tento nárok si v čase podpísania tejto správy objednávateľ voči odporcovi uplatňoval. Práve z tohto dôvodu to potrebovali zmluvné strany zopakovať, že sa v nich nachádza aj zmluvná pokuta podľa bodu 15.1 zmlúv. Nesúhlasí s tým že by táto dohoda, ktorá bola podpísaná oprávnenými zástupcami zmluvných strán, nebola nováciou pôvodného záväzku, alebo pôvodných záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o dielo. Navrhovateľ tvrdí, že účelom, podľa neho platne v bode 16.1 zmlúv dojednanej zmluvnej pokuty, bolo zdôraznenie záujmu objednávateľa na riadnom vykonaní a odovzdaní diela. Takýto záujem má prirodzene každý jeden objednávateľ, ktorý vstupuje do zmluvného vzťahu s akýmkoľvek dodávateľom, a teda tento záujem objednávateľa nebol v tomto prípade ničím výnimočný. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že k vzniku ním uplatňovaného nároku došlo v dôsledku plynutia a uplynutia času a nie sú podstatnými žiadne ďalšie skutočnosti, podstatnou a rozhodujúcou skutočnosťou je, či mal odporca vôbec možnosť v dohodnutom čase dielo vykonať. Keďže, ako je zrejmé aj z vyjadrení samotného navrhovateľa a jeho predchodcu, určitým spôsobom uznáva, že bol v omeškaní s dodaním projektovej dokumentácie, bez ktorej nebolo možné objektívne dielo zhotoviť úplne, a potom ak bola dodaná oneskorene, zhotoviť včas. Takže tento záväzok je závislým na splnenie povinnosti druhou zmluvnou stranou. Samotné urovnanie, alebo skutočnosť, že dôjde k samotnému urovnaniu už pri prevzatí diel, predpokladali už uzatvorené zmluvy o dielo, a to

v bode 11.5 týchto zmlúv v spojení s bodom 11.5.1.3 zmlúv, kde je uvedené, že po ukončení predbežnej akceptácie stavebných projektov sa vykoná konečná akceptácia diela, resp. jednotlivých stavebných objektov a táto sa uskutoční za predpokladu, že všetky spory medzi zmluvnými stranami boli urovnané. Samotný objednávateľ pri konečnej akceptácii ani len nespomenul, že by mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu okrem tej, ktorú si už voči odporcovi uplatnil, a pritom si musel byť objednávateľ ako tvorca zmluvy, vedomý že zmluva obsahuje aj tento záväzok zmluvných strán, a teda pre naplnenie zmyslu tohto záväzku mal pri konečnej akceptácii možnosť a aj povinnosť, uplatniť takýto nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Ani samotná zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi pôvodným navrhovateľom a súčasným navrhovateľom dňa 19.7.2010, neobsahuje dostatočne určenú postupovanú

pohľadávku, a už iba z tohto dôvodu namieta aktívnu legitimáciu navrhovateľa v tomto konaní. Odhliadnuc pritom od skutočnosti, že podľa postupovaná pohľadávka ani nikdy neexistovala. Správa o konečnej akceptácii bola podpísaná až 10., resp. 11.9.2007, avšak dielo bolo, ak nie celé, tak viaceré časti určite užívania schopné a užívané už pred týmto dátumom, keďže podľa vedomosti odporcu, bolo na niektoré časti tohto diela vydané rozhodnutie o povolení predčasného užívania tohto diela, z čoho vyplýva, že toto dielo muselo byť dokončené, inak by príslušný stavebný úrad, ktorým je mesto Leopoldov, nepovolil dočasné užívanie.

Svedok G.. Q. O. k veci uviedol, že na predmetnej akcii vykonával funkciu projektového manažéra a podieľal sa na jej začiatku. Na dielo bolo vypísané výberové konanie, v ktorom sa zúčastnilo a ponuky predložilo šesť firiem. Odporca po vyhodnotení súťaže skončil na poslednom mieste z dôvodu najvyššej ponúknutej cene. Tender vyhrala spoločnosť Keraming z Trenčína. Počas príprav kontraktu s víťazom boli oslovení G.. M. s tým, aby sa ešte raz stretli a prerokovali možné zníženie ceny. Skanska nakoniec ponúkla cenu nižšiu ako víťaz, čo bolo nakoniec predložené na posúdenie ich akcionárom, ktorí nakoniec rozhodli ,že o zmluve majú rokovať s odporcom. Rokovania o zmluve prebiehali približne dva týždne. Z ich strany sa na nich zúčastňovali štatutárni zástupcovia, on a P.. O. ako riaditeľ Enviralu. Z ich strany bol predložený návrh samotnej zmluvy, ktorá bola potom oboma účastníkmi v rámci kontraktačného konania pripomienkovaná. Za Skansku sa na tom zúčastnila aj nejaká ich mladá právnička, meno si nepamätá, ktorá nakoniec zmluvu odobrila na podpis zo strany odporcu. Za Skansku sa týchto rokovaní zúčastňoval aj G.. M.. Podpísaná bola nakoniec základná zmluva, na ktorú nadväzovali ďalšie zmluvy, obsahovo v podstate totožné, kde sa menili iba rozpočty a časový harmonogram zhotovenia. K jednotlivým časovým etapám bol vyhotovený realizačný projekt vytypovaných stavebných objektov, ktorý sa následne dal oceniť odporcovi a potom bol vypracovaný časový harmonogram zhotovenia predmetnej etapy. Počas realizácie zároveň dochádzalo k úpravám jednotlivých termínov, keďže bolo zrejmé, že pôvodné termíny sa nestihnú dodržať. K úpravám týchto termínov dochádzalo po vzájomnej dohode a bolo to premietnuté v následne uzatvorenej ďalšej zmluve. Odporca bol na realizáciu diela vybratý aj z toho dôvodu, že sa jednalo o zahraničnú renomovanú spoločnosť. Preto bol prekvapený, že za stranu odporcu sa na stavbe podieľali traja projektoví manažéri, asi desať majstrov a ostatní pracovníci boli živnostníci a menšie firmy. Podľa jeho vedomostí problémy s prácami, ktoré sa neskôr vyskytli, súviseli s tým, že nedostali zaplatené a odišli práce vykonávať k iným dodávateľom. Spočiatku práce prebiehali bezproblémovo a v termíne, problém nastal až v októbri 2006, kedy došlo aj k výmene projektových manažérov u odporcu a k odchodu pracovníkov. O uvedenej situácii dokonca museli informovať aj vlastníka spoločnosti odporcu vo Švédsku, ktorý následne poveril kontrolou vysokopostaveného zástupcu spoločnosti

v Česku, ktorý sa pravidelne v dvojtýždňových intervaloch zúčastňoval jednotlivých kontrolných dní. Skanska samozrejme vedela, že je potrebné predmetnú zákazku zhotoviť načas, nakoľko oni museli dodržať termín v súvislosti s následnou inštaláciou technológie, kde v prípade jeho nedodržania im hrozila penalizácia a ešte dôležitejšie bolo, že museli dodržať termín na dodanie produktu, ktorý sa tam mal vyrábať pre ich zazmluvnených odberateľov. V prvých zmluvách bol dohodnutý termín dokončenia diela k 31.12.2006. Z realizácie však bolo zrejmé, že tento časový termín nebude možné dodržať. Dielo malo byť odovzdávané formou priebežnej akceptácie, čo zo strany Skanska nebolo dodržané a podpísaná bola iba konečná akceptácia diela. Na diele sa počas preberania zistilo asi 1800 vád, ktoré boli priebežne odstraňované a v čase podpisovania protokolu o konečnej akceptácii zostalo neodstránených okolo 900, ktoré bol zhotoviteľ povinný odstrániť v lehote 30 dní, pričom ani tento termín nebol dodržaný. Výnimku tvorilo iba odovzdanie tzv. esbildov, kde bol dohodnutý termín do konca roka 2007. V čase od februára do septembra 2007, keď malo dokončenie a odovzdanie stavby finišovať, došlo k zmene u odporcu na pozíciách projektových manažérov a hlavných majstrov, na ich miesta nastúpili noví mladí inžinieri, ktorí nemali dostatok vedomostí. V čase, keď sa na realizácii stavby podieľali G.. O. a G.. X., stavba napredovala bezproblémovo. Problémy nastali až po výmene týchto skúsených a zdatných pracovníkov. Od jednotlivých menších dodávateľov bolo potrebné získať veľké množstvo certifikátov a dokumentácií, o čom títo noví pracovníci nemali dostatok skúseností a vedomostí. Transmitaly sú v podstate doklady, kde sa potvrdzovalo odovzdanie a prevzatie projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval generálny projektant, odovzdal investorovi a investor následne odovzdal zhotoviteľovi. Ďalej v nich bolo zaznamenané to, že pokiaľ na kontrolnom dni bola dohodnutá určitá zmena, táto bola následne zachytená v zmene projektu, aby bolo potvrdenie o tom, že na takejto zmene sa strany dohodli. Z kontrolných dní sa vyhotovovali veľmi podrobné zápisy, kde boli zaznamenané všetky úlohy, ktoré bolo potrebné splniť, všetky zmeny, ktoré sa na stavbe vykonávali. Zápisy vyhotovoval

projektový manažér pre inžiniersku činnosť G.. H.. Po spísaní a preložení zápisu do anglického jazyka, bol zápis elektronickou formou zaslaný všetkým osobám prítomným na danom kontrolnom dni. Zo začiatku realizácie stavby, kedy stavba prebiehala v termínoch, nemala Skanska žiadne výhrady voči neskorému zasielaniu projektovej dokumentácie, až v období februára 2007 im boli doručované nejaké pokusy, na ktoré však on okamžite odpovedal a všetko má zdokumentované. Na termín, kedy bola podpisovaná posledná zmluva o dielo, si nepamätá, v konečnom dôsledku on predmetnú zmluvu ani nepodpisoval. Zmeny v projektovej dokumentácii po uzatvorení poslednej zmluvy boli vykonávané dôvodu zjednodušenia samotnej realizácie stavby, ktoré postupy boli prerokované a odsúhlasené na jednotlivých kontrolných dňoch. Zmeny v projektovej dokumentácii boli vykonávané aj z dôvodu naviac prác, ktoré vyplynuli v priebehu realizácie stavby. Posledné transmitaly sa týkali menších drobných zmien. Jednalo sa o dokumentáciu, ktorá bola odovzdávaná jednak objednávateľom zhotoviteľovi, ako i následne dokumentácia od zhotoviteľa pre ich archív. V prípade, že Skanska bude v omeškaní s odovzdaním jednotlivej etapy, navrhovali sankciu 20 % z ceny každej jednotlivej etapy. Nakoniec bola vyrokovaná čiastka 10 %. Sankcia sa týkala samostatne každej etapy. Nie všetky etapy boli v omeškaní ale väčšina áno, v konečnej akceptácii k tomu bola priložená podrobná tabuľka. Sankcia sa týkala ceny zazmluvnenej a muselo sa jednať o omeškanie viac ako 30 dní, pričom nemal vplyv už počet dní omeškania na tento dohodnutý počet dní. O tom, či bola zahájená výroba produktu načas a či Enviral platil nejaké sankcie za nedodržanie termínu na dodávku produktu, vedomosť nemá. V protokole o konečnej akceptácii boli riešené aj sankcie a podľa jeho názoru boli vyriešené

všetky, inak by nebolo z ich strany zaplatené. Vedomosť o ustanovení zmluvy, kde bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 100 % z ceny diela má, zakomponovala ho do zmluvy ich právnička, zrejme ako poistku voči tomu, ak by Skanska nedodržala svoje povinnosti, keďže pôvodne tender vyhrala spoločnosť Keraming. Následne bola zákazka zadaná Skanske. Skanska mala predmetnú zmluvu dva týždne na pripomienkovanie, a pokiaľ by boli k uvedenému ustanoveniu výhrady, bolo by sa to riešilo tak ako sa vyrokovala aj výška pokuty z 20 na 10 %. Z jeho pohľadu tým bolo zabezpečené aj prípadné odstraňovanie vád a to, aby dielo bolo ako celok odovzdané v termíne.

Svedok G.. T. W. k veci uviedol, že o predmetnej zákazke sa dozvedel od generálneho projektanta, pričom uvedenú informáciu posunul svojmu kolegovi. Na základe neverejnej súťaže bola následne so spoločnosťou Skanska podpísaná základná zmluva. Na kontraktačnej činnosti sa osobne nepodieľal. Z jeho strany mohol byť podpísaný jeden dodatok k základnej zmluve. Zákazku z ich strany riešil G.. M., a to po obchodnej stránke. Doklad, ktorý on podpisoval taktiež pripomienkoval, je možné, že prišiel do kontaktu aj so základnou zmluvou. Na predmetnej stavbe sa začal so stavom realizácie oboznamovať až ku jej koncu, kedy sa začali vyskytovať problémy v súvislosti s koordináciou výstavby. Projektová dokumentácia pre realizáciu stavby bola dodávaná za pochodu, t.j. počas výstavby diela. Skanska sa podieľala na stavebnej časti, pričom dodávateľom technológie bola iná spoločnosť. Zúčastnil sa iba jedného kontrolného dňa. Zápisy z kontrolných dní sa vyhotovovali a písal sa stavebný denník. Spoločnosť Skanska v zásade nepodpisovala kontrakty, kde by mala byť postihovaná sankciou vyššou ako 10 %, mimo náhrady vzniknutej škody. Mali vedomosť o tom, že investor mal zazmluvnenú so spoločnosťou MOL dodávku produktu a v prípade nedodržania zmluvy im hrozili sankcie. Z toho dôvodu bola v zmluve určená sankcia vo výške 100 % z hodnoty kontraktu v prípade odstúpenia od zmluvy a nedokončenia diela. Takúto možnosť si ani hypoteticky ani nepripúšťali. Svoje pôsobenie v spoločnosti Skanska ukončil v októbri v roku 2006. Zmluvy sú pripravované poverenou osobou konkrétneho obchodného prípadu, právnym odborom a zároveň je zmluva rozoslaná všetkým tým, ktorí by s ňou mali prísť do kontaktu, teda najmä technické oddelenie, výrobné oddelenie a štatutárni zástupcovia. V súvislosti s predmetnou stavbou sa vyskytli problémy, najmä že spoločnosť Skanska nebola dodávateľom celej stavebnej časti na kľúč, ale sa na nej podieľali ďalšie subjekty. Ďalší problém bol v tom, že projektová dokumentácia pre realizáciu stavby sa vyhotovovala priebežne počas realizácie a nezabezpečovali sme ju oni, ale investor. O takomto spôsobe realizácie mali vedomosť pred podpisom zmluvy. Je to jeden z modelov akým sa realizuje stavba. Odstúpenie od zmluvy zo strany investora by malo ten význam, že takom prípade si mohol uplatniť uvedenú sankciu a dielo dať dokončiť inému zhotoviteľovi v reálnom čase počas výstavby tak, aby stihol termín zahájenia výroby.

Svedok P.. F. O. k veci uviedol, že pracuje v spoločnosti Enviral ako generálny riaditeľ od roku 2004. V súvislosti s výstavbou bioetanolového závodu bol súčinný pri kontraktačnom procese, ako i samotnej výstavbe od jeho počiatku až do konca. V súvislosti s realizáciu stavebnej časti oslovili niekoľko silných stavebných firiem, bolo ich asi šesť, okrem samotnej Skanskej to bol Keraming, Doprastav, Sibamac a

česká spoločnosť Metrostav. Počas tendrovacieho konania boli do ďalšieho kola vybrané spoločnosti, medzi ktorými však Skanska nefigurovala s najlepšou ponukou. Následne došlo z ich strany k vylepšeniu predložených podmienok a ich ponuka bola vybraná ako najlepšia. Následne bol s touto spoločnosťou zahájený proces prípravy zmluvných podmienok. Kontraktačný proces prebiehal asi dva až tri týždne, kde bol z ich strany predložený návrh zmluvy a následne boli

k zmluve z oboch strán zapracované pripomienky a následne došlo k určeniu finálnej verzie zmluvy a k jej podpisu. Realizácia samotnej stavebnej časti bola pravidelne kontrolovaná na kontrolných dňoch, ktoré sa konali každú stredu, a to so zameraním na časový harmonogram ako i kvalitu realizovaných prác. Nezúčastňoval sa všetkých kontrolných dní, keďže to nebolo prioritou jeho práce, ale bol v priebehu realizácie stavby dostatočne informovaný. Na predmetnom projekte sa zúčastnilo asi dvadsať dodávateľov a jeho realizácia trvala od decembra 2005 do konca leta 2007. Z predmetných kontrolných dní sa vyhotovovali zápisy, kde sa zaznamenávali jednotlivé úlohy, prípadne nové úlohy, ktoré sa vyskytli v súvislosti s postupným plnením jednotlivých etáp diela. Zo začiatku práce prebiehali v zmysle uzavretej zmluvy. Problémy nastali v lete v roku 2006, a to najmä čo sa týka časového harmonogramu realizovaných prác, ako aj kvality realizovaných prác. Už v čase prípravy a výberového konania na dodávateľa stavby mali určité záväzky, ktoré sa týkali dodávok produktu, ktorý sa mal v uvedenom závode vyrábať. Tieto nedostatky boli postupne riešené, najskôr na mieste, a to s projektovými manažérmi, následne so štatutárnymi zástupcami spoločnosti Skanska na Slovensku, potom v Českej republike a nakoniec bol listom oslovený aj predseda predstavenstva materskej spoločnosti vo Švédsku. V období na prelome leta a jesene v roku 2006, došlo k výmene projektových manažérov zo strany spoločnosti Skanska. Zmluvne bol dohodnutý termín dokončenia stavebnej časti na koniec februára 2007, k tomu však nedošlo a v septembri 2007 bol podpísaný protokol o konečnej akceptácii. Zo začiatku bola komunikácia s dodávateľom bezproblémová, ku koncu realizácie diela však v komunikácii nastali určité problémy. Celý projekt mal byť realizovaný v hodnote cca 3 miliardy Sk. Odporca ako i ostatní dodávatelia mali vedomosť o potrebe dodržania stanoveného termínu a o ich následnom záväzku dodávať produkty pre rafinérie spoločnosti MOOL. Termín 28.2.2007 bol z ich pohľadu termín, kedy mala mať spoločnosť Skanska všetky záväzky, ktoré jej vyplývali zo zmluvy, splnené čo bolo pre nich podstatné a rozhodujúce. Medzi účastníkmi prebiehala komunikácia v písomnej forme a žiadosť odporcu o predĺženie termínov zhotovenia diela a terminovaného harmonogramu odovzdávania a prevzatia projektovej dokumentácie bol spoločnosti doručený, keďže komunikácia v takejto forme bola vo veľkom rozsahu. Čo sa týka terminovaného harmonogramu jedná sa o prehľad spoločnosti Skanska. Môže iba potvrdiť, že projektová dokumentácia bola odovzdávaná v dohodnutom čase. Nespomína si, či mal odporca výhrady, okrem listu zo dňa 11.1.2007, v súvislosti s predkladaním projektovej dokumentácie a to či už na kontrolných dňoch, resp. v inej písomnej korešpondencii. O možnosti predĺžiť termín dokončenia diela zo strany odporcu nikdy neuvažovali, nakoľko boli viazaný ich záväzkom v súvislosti s dodávkou produktu, ktorý sa mal následne vyrábať. Obdobie spolupráce v období januára až september 2007 hodnotil ako hektické a problematické, keďže pred tým došlo zo strany spoločnosti Skanska k výmene riadiacich pracovníkov na uvedenom projekte, ktorí zrejme neboli až tak veľmi skúsení. V uvedenom období na spoločnosť Skanska tlačili, aby boli jednotlivé časti diela odovzdávané a odovzdávaná príslušná dokumentácia. Súčinnosť s odporcom bola dôležitá v súvislosti s plnením ich záväzkov voči odberateľom. Zároveň samotné zrealizovanie diela malo vplyv aj na podmienky, za ktorých mohli čerpať finančné prostriedky od financujúcej banky, keďže rizikovosť projektu bola iná v čase jeho realizácie a iná v čase, keď už celý projekt bol zrealizovaný a mohla sa začať výroba produktu. Komunikácia s odporcom nebola jednoduchá, vyvíjali tlak na dokončenie diela zo strany odporcu a zároveň dochádzalo k vyčíslovaniu jednotlivých dní omeškania. Tiež bola v uvedenom období pripravená správa o konečnej akceptácii, ktorej text bol obidvomi stranami pripomienkovaný, a aj po podpise tejto správy sa ešte na diele vyskytovali závady, ktoré síce nebránili užívaniu diela, ale mali byť zo strany odporcu odstránené. Aký mala mať charakter predbežná akceptácia v zmysle

zmluvy si už nepamätá, ale vzhľadom k tomu, že v realizácii nastal časový sklz, podpísaná bola až správa o konečnej akceptácii diela. Suma cca 3 miliardy Sk predstavuje hodnotu celého projektu, t.j. stavebnej časti ako i technológie a pozemkov. Spoločnosť Enviral stihla splniť časť svojich záväzkov v súvislosti s dodávaním produktov, ale s obmedzením, nakoľko spoločnosť musela väčšiu časť v prvých týždňoch nakúpiť od iného výrobcu a následne dodať zmluvnému partnerovi. Odberateľ produktu si sankcie voči Enviralu neuplatnil. Produkt nebol vyrábaný a dodávaný odberateľom na čas z toho dôvodu, nakoľko došlo k omeškaniu dodávky technológie v nadväznosti na neskorú dodávku stavebnej časti. Omeškanie nebolo spôsobené aj omeškaním dodávateľa technológie. Jednotlivé časti, a bolo ich okolo

30, boli odovzdávané postupne, pre nich bol podstatný zmluvne dohodnutý termín, a to koniec februára 2007. K odovzdaniu v zmysle zmluvy došlo podpísaním správy o konečnej akceptácii v septembri 2007. Výzvam správy o konečnej akceptácii spočíval v tom, že dôjde k fyzickému odovzdaniu diela, odovzdaniu príslušnej dokumentácie, prechodu vlastníckeho práva a zodpovednosti za škodu a dôjde k naplneniu záväzkov zo strany spoločnosti Skanska. S výrobou produktu v závode sa začalo na konci júna 2007. Aký bol časový rozdiel medzi ukončením stavebnej časti a dodávkou technológie uviesť nevedel, nakoľko na uvedenom projekte pôsobilo veľké množstvo dodávateľov technológii a každý mal iný termín ukončenia dodávky. Spoločnosť Skanska realizovala nejaké práce aj po začatí výroby produktu, dokonca aj po podpise správy o konečnej akceptácii. Aký bol charakter týchto prác uviesť nevedel, nakoľko nie je odborník v stavebníctve. Čo bolo obsahom rokovaní pred podpisom správy o konečnej akceptácii v súvislosti s uplatňovaním sankcii si nepamätá, vie, že boli vyčíslované určité sankcie, tie však neboli predmetom rokovania o texte správy o konečnej akceptácii. Podpisom tejto správy sa nevzdali svojich nárokov v súvislosti s uplatňovaním sankcie. Sankcie voči odporcovi boli uplatňované v roku 2008 alebo 2009 z dôvodu, že spoločnosť Skanska nesplnila svoj záväzok a v zmysle zmluvy majú na tieto sankcie nárok. Projekt bol zrealizovaný tak ako bol naplánovaný. t.j. vyrába sa bioetanol a DDGS ako vedľajšieho produktu. Rokovaní ohľadne zmluvy sa za ich stranu zúčastňoval on, G.. O., ich právny zástupcovia a v konečnej fáze členovia predstavenstva G.. M., G.. Š.. Za spoločnosť odporcu to bol G.. M., G.. W., právna zástupkyňa, ktorej meno si nepamätá, G.. F. a G.. Š. z Prahy. Dojednania ohľadom sankcií boli predmetom niekoľkých rokovaní, pričom postupne došlo k zhode ohľadne textu jednotlivých ustanovení a nakoniec bola zmluva oboma stranami s plnou vážnosťou podpísaná. Oni na začiatku rokovaní zdôrazňovali, a týkalo sa to všetkých ich zmluvných partnerov, že čas je kľúčový parameter, ktorý má vplyv aj na dodržanie ich záväzkov voči odberateľom. V texte zmluvy boli dojednané sankcie, či už za kvalitu diela alebo omeškanie diela. Či požadovali zástupcovia spoločnosti Skanska limitáciu sankcie v súvislosti s omeškaním diela si už nepamätá. Výroba v júni 2007 bežala v rozsahu 20 až 30 %. Časový harmonogram bol nastavený tak, aby po ukončení dodávky na jar 2007, mohla nabehnúť skúšobná prevádzka, ktorá bola plánovaná na jarné obdobie, tak aby po ukončení tejto skúšobnej prevádzky mohla nabehnúť plná výroba v objeme 100 %, resp. blížiace sa k hranici 100 %. Alternatíva odstúpenia od zmluvy z ich strany neprichádzala do úvahy ani o nej neuvažovali. Zhotoviteľa stavebnej časti vyberali tak, aby sa jednalo o renovovanú stavebnú spoločnosť, ktorá je schopná daný projekt zvládnuť v rámci uzatvorenej zmluvy.

Svedok G.. Y. M. k veci uviedol, že u odporcu som bol zamestnaný od januára 2005 ako obchodný manažér a postupne prešiel na pozíciu obchodný riaditeľ a pracovný pomer ukončil vo februári 2009. Jeho úloha na uvedenom projekte bola zákazku vyhrať. Čo sa týka konkurencie, túto vnímal, avšak rozhovory medzi nimi neprebiehali,

nakoľko sa to nemá. Na základe projektovej dokumentácie, ktorá im bola predložená, spracovali ponuku a tú predložili objednávateľovi. Ohľadne ceny a ako aj zmluvných podmienok prebiehali rokovania a nakoniec došlo k podpísaniu zmluvy. Z ich strany došlo k zníženiu ceny, a zo strany objednávateľa k zníženiu hranice zmluvnej pokuty ohraničenej 10 %, ktorú bola Skanska ochotná akceptovať. Pre nich bola dôležitá v prvom rade cena zákazky. Na danú dobu sa im podarilo vyrokovať vhodnú konštrukciu stanovenia ceny. Z realizácie predmetnej zákazky mal dobrý pocit, nakoľko nemala žiadne finančné problémy. Postupom času sa však tejto zákazke venoval čoraz menej, keďže pripravoval iné projekty. Skanska nemohla uzavrieť zmluvu, kde by zmluvná pokuta prevyšovala hodnotu 10 %. V takejto výške bola dosiahnutá dohoda. Vie o tom, že Enviral mal stanovený určitý termín, do ktorého bolo potrebné záväzok dokončiť, a tento sa v podstate niesol celým kontraktom s tým, že ak by tento termín dodržaný nebol, tak by im padli zákazky. Pokiaľ si pamätá, takýto záväzok tam bol v prípade, ak by Skanska odstúpila od zmluvy a nedokončila predmetné dielo, čo si však ako firma nepripúšťala. Jeho úlohou bolo predmetnú zákazku vyhrať a intenzívne sa na nej podieľal do okamihu uzavretia zmluvy. O následnej realizácii bol už iba informovaný nepravidelne na poradách. Uvedený projekt skončil v prvej polovici roku 2007. Projekt sa skončil dobre, nakoľko skončil so ziskom. Lieh bol dodávaný MOLu, takže z jeho pohľadu to môže hodnotiť, že sa skončil dobre. Pre neho bolo podstatné a ako obchodníka dôležité, že zároveň boli objednávateľom odporučený na realizáciu ďalšieho projektu. Ako bol projekt dotiahnutý protokolárne uviesť nevie. Hlavná komunikácia v procese uzatvárania zmluvy prebiehala s pánom O.. Podstatná bola hlavná zmluva, pričom v súvislosti s ďalšími zmluvami došlo k zmene iba predmetu plnenia a ceny. Čo sa týka samotnej zmluvy, pre neho bolo podstatná cenová časť, prípadne iné finančné nároky, ktoré zo zmluvy vyplývali. Čo sa týka zmluvných podmienok, tieto malo na starosti právne oddelenie. Komplexne sa zmluvou zaoberalo právne oddelenie a on bol zodpovedný za časť, ktorá sa

týkala finančných nárokov vyplývajúcich zo zmluvy. Okrem obchodného oddelenia a právneho oddelenia sa prípravou zmluvy iné oddelenia nezaoberali. Zmluvu mohol čítať aj niekto z výroby, ale komplexne to mali na starosti pracovníci právneho oddelenia. Na každej stavbe sa vyskytnú problémy s omeškaním, pokiaľ však k nejakému malo dôjsť, bolo to v rozsahu tolerovanom investorom. On nepodpisoval ani jednu zo šiestich zmlúv, keďže nebol štatutár.

Svedok G.. H. F. k veci uviedol, že v súčasnosti je konateľom v troch spoločnostiach. V období od roku 2007 do 2011 pracoval ako výkonný riaditeľ spoločnosti Skanska PS. Náplňou jeho práce bolo riadenie a vedenie spoločnosti. Keď som nastúpil do spoločnosti Skanska, tak predmetná stavba bola už pred dokončením. V tom čase sa zúčastňoval rokovaní so spoločnosťou Enviral a prebiehali už iba dokončovacie práce a určité kozmetické úpravy podľa želania investora. Dielo bolo investorovi odovzdané v máji v roku 2007 do skúšobnej prevádzky. Skúšobná prevádzka bola najmä z toho dôvodu, že sa tam nachádzala zložitá technológia, ktorá však nebola predmetom ich dodávky. V rámci odovzdávania predmetného diela sa zúčastnil na rokovaní s investorom, keďže dielo bolo odovzdané s oneskorením oproti pôvodnému februárovému alebo marcovému termínu. Omeškanie s odovzdaním nebolo zapríčinené ich spoločnosťou, ale zo strany investora. Meškala dodávka technológie z jeho strany, ktorú mal zazmluvnenú so spoločnosťou GEA. Čo sa týka platenia faktúr zo strany Enviralu, tieto neboli niekedy platené v lehote splatnosti a ku koncu zhotovovania diela boli faktúry platené iba do výšky 90 %. V čase, kedy nastúpil do spoločnosti Skanska, mu bolo zrejmé, že sa mešká s odovzdaním a dokončením predmetu diela. Zo strany členov predstavenstva však bol ubezpečovaný, že s investorom majú korektný vzťah a nehrozia sankcie vyplývajúce zo zmluvy, keďže omeškanie bolo spôsobené

investorom. Zároveň existovala dohoda s členmi štatutárneho orgánu investora, že v prípade, ak bude dodržaný hraničný termín odovzdania stavby v máji 2007, že si nebudú uplatňovať sankcie dohodnuté v zmluve. Skanska si uvedomovala a cítila dohodnuté sankcie, ale vzhľadom na spomínané ubezpečenie mala za to, že k ich uplatneniu zo strany investora nedôjde. Nemá vedomosť o tom, že by sa takáto dohoda premietla do písomnej formy. Okrem neho sa asi na dvoch rokovaniach zúčastnil G.. Š. ako zástupca českej Skansky, teda materskej spoločnosti odporcu, za investora to bol pán O. a pán M. a pán Š.. Okrem záverečnej akceptácie bola podpísaná dohoda, v ktorej sa vysporiadali nároky oboch zmluvných strán. V uvedenej dohode bol zároveň koncipovaný článok, v ktorom bolo konštatované, že všetky nároky sú vysporiadané. S najväčšou pravdepodobnosťou to bolo podpísané po ukončení stavby. Po dokončení a odovzdaní diela si Enviral uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 10 % z ceny diela za omeškanie. K podpísaniu predmetnej dohody sa snažili docieliť, aby nebola zo strany Enviralu uplatňovaná sankcia vo výške 100 % z ceny diela. Ešte prebiehali rokovania ohľadne odstraňovania drobných vád a nedorobkov, ktoré boli konštatované v protokole o konečnej akceptácii. Pamätá si, že bez nejakej ďalšej komunikácie prišiel list alebo žaloba, ktorou si Enviral uplatnil nárok zo zmluvy na 100 % z ceny diela ako zmluvnú pokutu. Komunikácia od jeho nástupu do jesene 2007 bola bezproblémová, štatutárni zástupcovia Enviralu boli ústretoví, ubezpečovali ich, že sankcie nebudú uplatňované, keďže chyba sa stala u nich z dôvodu meškania technológii. Po odovzdaní stavby v máji 2007 sa komunikácia radikálne zmenila, investor si okamžite uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10 % z ceny diela. Termín odovzdania diela v zmysle zmluvy bol február 2007. Bolo dohodnuté, že predmet diela bude odovzdávaný po etapách formou predbežných akceptácii, ku ktorým pripravovali aj protokoly. Enviral na podpise týchto protokolov netrval s tým, že dielo bude odovzdané a v máji, a to podpísaním finálneho protokolu. Predbežné akceptácie v podstate odmietli podpísať s ubezpečením, že to nie je problém a vyrieši sa to až vo finálnej akceptácii. Zo spoločnosti Enviral ich o tom ubezpečoval pán O.. Mali by existovať zápisy z rokovaní, kde by mala zachytená žiadosť o vykonanie predbežnej akceptácie a pán O. by mal týmito zápismi disponovať. On ani iný člen štatutárneho orgánu nepodpisoval výzvu o predbežnú akceptáciu, keďže boli Enviralom ubezpečovaní, že to bude riešené až v záverečnom protokole. Spoločnosť Enviral si prvýkrát uplatnila nároky v súvislosti s omeškaním diela po odovzdaní diela. Enviral mal všetky doklady, ktoré mal odporca poskytnúť do podpisu protokolu o konečnej akceptácii. Správa o konečnej akceptácii bola zo strany odporcu pripomienkovaná ním a JUDr. M..

Svedok G.. U. O. k veci uviedol, že v súčasnosti pracuje v spoločnosti HB Reavis. V období od februára 2004 do apríla 2007 pracoval u odporcu, kde začínal v pozícii stavbyvedúceho a končil v pozícii projektového manažéra. V čase realizácie stavby pre Enviral bol na pozícii hlavného stavbyvedúceho a neskôr bol menovaný ako projektový manažér. Náplňou práce stavbyvedúceho bola koordinácia prác priamo na stavbe. Hlavný stavbyvedúci má v náplni práce subdodávateľské dodávky a projektový manažér dohliada na celý proces výstavby. Na stavbu pre Enviral nastúpil ako hlavný stavbyvedúci od jej

začiatku. V danom prípade sa jednalo o veľký a komplikovaný projekt stavby. Problémy, ktoré sa počas realizácie vyskytli, sa priebežne riešili. V apríli 2007 sa doriešovali ešte určité veci podľa požiadaviek Enviralu a stavba sa pripravovala na kolaudáciu. V apríli 2007 v spoločnosti Skanska skončil a agendu prevzal nový tím. Na presný termín, kedy mala byť stavba dokončená a odovzdaná, si nepamätá. Tento termín bol posunutý, prebiehali rokovania, kde v rámci dodatkov mal byť upravený termín dokončenia, rozsah predmetu diela a rozpočet.

Omeškanie bolo spôsobené tým, že investor si objednal projektovú dokumentáciu, ktorá, jednak prichádzala na stavbu nekompletná, prípadne neskoro, ako i následne vykonávanými zmenami už v odovzdanej projektovej dokumentácii. Investor reagoval na omeškanie tým, že malo dôjsť k podpisu dodatku, v ktorom by boli tieto zmeny zachytené. Podklady k tomu boli dané vedeniu firmy Skanska a taktiež o nich vedel aj Enviral. Na tieto práce nadväzovali aj práce dodávateľa technológií firmy GEA, ktorá so svojou dodávkou meškala. On osobne bol v kontakte s G.. O. ako zástupcom Enviralu a na omeškanie ho upozorňoval. Existujú o tom písomné zápisy, on osobne robil v zmysle zmluvy o dielo týždenné a mesačné reporty, ktoré boli predkladané obidvom zmluvným stranám. Zároveň to bolo riešené aj na jednotlivých kontrolných dňoch. V čase jeho odchodu v apríli 2007 bolo dielo dokončené asi na 90 - 95 %, bolo potrebné dokončiť ešte práce na administratívnej časti, tieto práce boli dorábané z dôvodu meškajúcej projektovej dokumentácie, resp. niektoré práce boli doobjednávané postupne. Stavba sa skladala zhruba s 54 stavebných objektov a k tomu prevádzkové súbory. Jednotlivé stavebné objekty boli dokončované postupne. Proces odovzdávania stavby bol naštartovaný ešte za jeho pôsobenia u odporcu. To znamená, že zástupcovia investora si prešli jednotlivé objekty, bol spísaný zoznam závad, ktoré boli následne odstraňované. Jednalo sa o závady, ktoré nebránili užívaniu diela ako takého. Na uvedenom projekte pracoval od samého začiatku s tým, že dostal podklady od investora a to projektovú dokumentáciu a rozpočty, na základe ktorých bola vytvorená cena v zmluve o dielo. Na pripomienkovaní zmluvy, resp. niektorej zo zmlúv sa osobne nepodieľal. Po niekoľkých mesiacoch od začiatku realizácie sa začali objavovať problémy s omeškaním, nakoľko dochádzalo k zmenám projektovej dokumentácie, pozastaveniu niektorých stavebných objektov. Obsahom listu od odporcu Enviralu bolo upozornenie, že termín dokončenia nemusí byť dodržaný z dôvodov zmien a pozastavenie niektorých objektov, teda že investor menil podmienky zmluvy. Či tento list bol odoslaný odporcom uviesť nevie. Na tento problém s meškaním odovzdávania projektovej dokumentácie upozorňoval často, kedy to bolo prvýkrát uviesť nevie. Tieto upozornenia boli jednak v zápisoch z kontrolných dní a takisto boli v týždenných, resp. mesačných písomných reportoch, ktoré vypracovával v zmysle zmluvy. Zároveň v týchto reportoch bola spoločnosť Enviral upozorňovaná na problémy, ktoré spôsobovali dané omeškanie jednotlivých stavebných objektov. Pripomienky k projektovej dokumentácii boli v zmysle zmluvy zasielané načas. Nepamätá si, že by bolo nejaké písomné upozornenie zo strany Enviralu, že odporca mešká so zhotovením diela, s G.. O. sa o tom bavili, nevytýkal im, že by to malo byť spôsobené z ich strany. K odovzdaniu diela dochádza zahájením preberacieho konania, kde sa spíšu prípadné zistené vady a nedorobky a po ich odstránení sa podpíše preberací a odovzdávací protokol. Predbežná akceptácia prebehla aj pri 95 % dokončenosti, proces preberacieho konania začal už niekedy v decembri 2006 alebo január 2007.

Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák., právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 536 ods.1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák., dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 537 ods. 1 Obch. zák., zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.

Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa Čl. I. ods. 1.1 Zmlúv, Zhotoviteľ sa podpisom tejto zmluvy zaväzuje zhotoviť na vlastné náklady a vlastné nebezpečenstvo pre Objednávateľa dielo podľa tejto zmluvy a Objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť Zhotoviteľovi za zhotovenie diela cenu, a to za podmienok a vo výške špecifikovaných v tejto zmluve.

Podľa Čl. XI. ods. 11.5 Zmluvy, po uskutočnení predbežnej akceptácie Stavebných objektov sa vykoná konečná akceptácia diela, resp. jednotlivých Stavebných objektov: 11.5.1 Konečná akceptácia diela sa uskutoční v lehote do 28.2.2007 za predpokladu, že: 11.5.1.1 bola vyhlásená predbežná akceptácia diela; 11.5.1.2 všetky vady vznesené počas predbežnej akceptácie diela a/alebo po nej boli Zhotoviteľom odstránené, a 11.5.1.3 všetky spory medzi zmluvnými stranami boli urovnané. 11.5.2 Konečná akceptácia diela bude doložená písomnou správou podpísanou Zhotoviteľom a Objednávateľom.

Podľa Čl. XV. ods. 15.1 Zmluvy, pri prekročení termínov uvedených v termínovom harmonograme prác zavinenom omeškaním Zhotoviteľa, je Zhotoviteľ povinný zaplatiť Objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z ceny diela za každý deň prekročenia, maximálne však do výšky 10 % z ceny diela. Uvedená hranica zmluvnej pokuty neplatí v prípade uvedenom v článku 16.1 písm. b) tejto zmluvy. Dohodnutá zmluvná pokuta sa nepovažuje za odpustenú, keď oneskorený výkon bol prevzatý úplne alebo čiastočne s výhradou alebo bez výhrady. V prípade prekročenia termínov uvedených v termínovom harmonograme prác Zhotoviteľ berie na vedomie a súhlasí s tým, že nahradí Objednávateľovi škodu tým spôsobenú v celom rozsahu.

Podľa Čl. XVI. ods. 16.1. písm. b) Zmluvy, Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy, ak sa zhotoviteľ dostane do omeškania s plnením tejto zmluvy o viac ako 30 dní.

Podľa Čl. XVI. ods. 16.1 posledná veta Zmluvy, Zhotoviteľ sa zaväzuje zaplatiť Objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 100 % ceny dohodnutej v článku 4.3 tejto zmluvy v prípade porušenia tejto zmluvy uvedeného v písm. b) vyššie. Zmluvné strany berú na

vedomie a súhlasia s tým, že zmluvná pokuta dohodnutá v tomto článku zmluvy nie je odstupným podľa .

Podľa Čl. XVII. ods. 2. Zmluvy, vlastnícke právo k dielu, resp. jeho častiam prechádza na Objednávateľa ich riadnym odovzdaním Objednávateľovi v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve, t.j. konečnou akceptáciou diela podľa článku 11.5 tejto zmluvy.

Podľa Čl. IV. ods. 4.3 Zmluvy č. SKS43/05/10441/005/0000, celková cena za zhotovenie Stavebných objektov podľa tejto zmluvy je dohodnutá zmluvnými stranami maximálne vo výške 69.205.515,- Sk bez DPH.

Podľa Čl. IV. ods. 4.3 Zmluvy č. SKS43/06/10441/001/0000, celková cena za zhotovenie Stavebných objektov podľa tejto zmluvy je dohodnutá zmluvnými stranami maximálne vo výške 86.650.393,70 Sk bez DPH.

Podľa Čl. IV. ods. 4.3 Zmluvy č. SKS43/06/10000004305, celková cena za zhotovenie Stavebných objektov podľa tejto zmluvy je dohodnutá zmluvnými stranami maximálne vo výške 138.088.525,- Sk bez DPH.

Podľa Čl. IV. ods. 4.3 Zmluvy č. SKS43/06/10000007360, celková cena za zhotovenie Stavebných objektov podľa tejto zmluvy je dohodnutá zmluvnými stranami maximálne vo výške 68.491.325,- Sk bez DPH.

Podľa Čl. IV. ods. 4.3 Zmluvy č. SKS43/06/10000011327, celková cena za zhotovenie Stavebných objektov podľa tejto zmluvy je dohodnutá zmluvnými stranami maximálne vo výške 30.120.000,- Sk bez DPH.

Podľa Čl. IV. ods. 4.3 Zmluvy č. SKS43/06/10000014699, celková cena za zhotovenie Stavebných objektov podľa tejto zmluvy je dohodnutá zmluvnými stranami maximálne vo výške 13.809.899,- Sk bez DPH.

Podľa Čl. I. ods. 2. Správy o konečnej akceptácii, na základe ustanovenia čl. XI. ods. 11.5 bod 11.5.2 Zmlúv sa Objednávateľ a Zhotoviteľ rozhodli podpísať túto Správu o konečnej akceptácii diel podľa Zmlúv (ďalej len „Správa“), a to za nasledovných podmienok.

Podľa Čl. I. ods. 3. Správy o konečnej akceptácii, Objednávateľ a Zhotoviteľ sa dohodli, že na základe podpisu tejto Správy dôjde k prevodu vlastníctva na dielach podľa Zmlúv zo Zhotoviteľa na Objednávateľa. Objednávateľ a Zhotoviteľ sa dohodli, že táto Správa v časti, v ktorej sa priamo dotýka ustanovenia čl. XI ods. 11.1, 11.4 a 11.5 bod 11.5.1 Zmlúv má prednosť pred Zmluvami a tvorí dodatok k Zmluvám, nakoľko bola uzatvorená v súlade s ustanovením ods. 19.2 Zmlúv.

Podľa Čl. II. ods. 1. Správy o konečnej akceptácii, Objednávateľ a Zhotoviteľ sa dohodli, že podpisom tejto Správy došlo: 1.1 k ukončeniu a odovzdaniu Diel zo strany Zhotoviteľa v zmysle čl. XI. Zmlúv, 1.2 k prevzatiu Diel zo strany Objednávateľa v zmysle čl. XI. Zmlúv,

1.3 k prechodu vlastníctva na dielach podľa Zmlúv zo Zhotoviteľa na Objednávateľa v zmysle čl. XVII. ods. 17.2 Zmlúv, 1.4 k prechodu nebezpečenstva škody na dielach, resp. jeho častiach zo Zhotoviteľa na Objednávateľa v zmysle čl. XVII. ods. 17.3 Zmlúv.

Podľa Čl. II. ods. 2. Správy o konečnej akceptácii, Objednávateľ predložil ku konečnej akceptácii diel podľa Zmlúv: 2.1. Konečný a úplný zoznam neodstrániteľných vád a konečný a úplný návrh na zľavu z ceny diela z dôvodu uplatnených vád a vyčíslenej zmluvnej pokuty za omeškanie ku dňu podpísania tohto protokolu; 2.2. Konečné a úplné vyčíslenie zmluvnej pokuty za omeškanie so zhotovením a odovzdaním diel, v zmysle ustanovenia čl. XV. ods. 15.1 Zmlúv.

Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Obč. zák., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 365 Obch. zák. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. (účinného od 15.1.2009), ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB bola v období od 13.5.2009 do 12.4.2011 vo výške 1 % ročne.

Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák., prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa § 266 ods. 2 Obch. zák., v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v

postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Podľa § 266 ods. 3 Obch. zák., pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa § 266 ods. 4 Obch. zák., prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák., právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zaplatenia vyúčtovanej zmluvnej pokuty v sume 12.002.018,82 EUR (čl. XVI. predposledná veta), titulom porušenia čl. XVI. ods. 16.1 jednotlivých Zmlúv o dielo.

Zmluvná pokuta je špeciálnym zabezpečovacím prostriedkom slúžiacim na dosiahnutie väčšej istoty, že práva zmluvných strán budú riadne a včas uspokojené. Je to vlastne dohodou účastníkov určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dojednať pre prípad nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda o nej musí mať obligatórne písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva ňou zabezpečovaná. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Dlžník je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť aj vtedy, ak veriteľovi nevznikla škoda a jej zaplatenia sa veriteľ môže domáhať už na základe toho, že došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola dohodnutá. „Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v a 545 je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť porušeniu povinnosti (funkcia prevenčná), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. Okrem toho zmluvná pokuta má aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka. Zároveň však zmluvná pokuta môže zahŕňať aj ďalšie sumy, ktoré predstavujú trest (sankciu) pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia , ktoré povinnosť hradiť zmluvnú pokutu robí nezávislou od vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.9.2008, sp. zn. )

„Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Ustanovenie , ktoré má kogentnú povahu, teda umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti

vyplývajúcej zo zmluvy, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je úplne presné a určité označenie povinnosti, pri nesplnení ktorej alebo pri vadnom splnení ktorej vznikne právo na zmluvnú pokutu. Okruh povinností, ktoré možno zabezpečiť zmluvnou pokutou, nie je obmedzený, keďže každá platne dojednaná povinnosť môže byť týmto spôsobom zabezpečená. Vo všeobecnosti napríklad môže ísť o povinnosť zdržať sa nejakej činnosti, zabezpečená môže byť aj povinnosť poskytnúť plnenie na dohodnutom mieste, v dohodnutom čase, v potrebnej akosti, zabezpečiť možno aj porušenie povinnosti plniť bez právnych vád a pokuta sa môže vzťahovať aj na neúplné plnenie. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25.6.2002, sp. zn. )

Navrhovateľ si uplatnil zmluvnú pokutu za porušovanie zmluvy tým, že odporca sa ako zhotoviteľ omeškal so zhotovením a odovzdaním diela, ako i prevodom vlastníckeho práva k dielu o viac ako 30 dní. Dielo malo byť odovzdané a vlastnícke právo k nemu prevedené konečnou akceptáciou v lehote do 28.2.2007. K tomu však došlo až dňa 11.9.2007 podpisom Správy o konečnej akceptácii, t.j. viac ako šesť mesiacov po dohodnutom termíne.

Porušenie bolo preukázané jednotlivými zmluvami o dielo, v ktorých je okrem iného uvedený termín uskutočnenia konečnej akceptácie diela, a samotnou Správou o konečnej akceptácii diela, z ktorej je zrejmé, kedy bola konečná akceptácia realizovaná.

Za takéto porušenie zmluvy bola dohodnutá povinnosť odporcu ako zhotoviteľa diela zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 100 % z ceny dohodnutej v článku 4.3 každej jednotlivej zmluvy. V zmysle Zmluvy č. SKS43/05/10441/005/0000 bola dohodnutá vo výške 69.205.515,- Sk, v zmysle Zmluvy č. SKS43/06/10441/001/0000 vo výške 86.650.393,70 Sk, v zmysle Zmluvy č. SKS43/06/10000004305 vo výške 138.088.525,- Sk bez DPH, v zmysle Zmluvy č. SKS43/06/10000007360 vo výške 68.491.325,- Sk, v zmysle Zmluvy č. SKS43/06/10000011327 vo výške 30.120.000,- Sk a v zmysle Zmluvy č. SKS43/06/10000014699 vo výške 13.809.899,- Sk, t.j. v celkovej sume 406.366.203,70 Sk.

Navrhovateľovi tak vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej sume 13.488.886,80 EUR (406.366.203,70 Sk/30,126) . Zmluvná pokuta totižto bola naviazaná na cenu diela pevne stanovenú v jednotlivých článkoch IV. ods. 4.3 a nezávisela od skutočne uhradenej ceny diela Keďže súd nemohol prekročiť návrhom uplatnený nárok, súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 12.002.018,82EUR, tak ako bola vyčíslená v návrhu.

Je nesporné, že odporca je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto navrhovateľovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona. Navrhovateľom požadovaná a súdom aj priznaná výšku úroku z omeškania je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže vychádza základnej úrokovej sadzby NBS a Európskej centrálnej banky v rozhodnom období. Dôvodný je preto aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania za omeškanie so zaplatením zmluvnej pokuty, ktorý bol aj súdom vo výške 9 % ročne za požadované obdobie od 28.8.2009 (vychádzajúc z výzvy objednávateľa zo dňa 27.7.2009 na zaplatenie zmluvnej pokuty), priznaný.

Argumenty odporcu a na nich postavenú obranu, súd považuje za právne irelevantnú.

Správa o konečnej akceptácii bola podpísaná dňa 11.9.2007. Z dokazovania vyplynulo, že ku konečnej akceptácii diela podľa jednotlivých zmlúv došlo v tomto čase z toho dôvodu, že až vtedy bolo dielo ukončené a bolo ho možné odovzdať objednávateľovi. Odporca v tejto súvislosti namietal, že jeho omeškanie bolo spôsobené omeškaním pôvodného navrhovateľa ako veriteľa v zmysle ustanovenia § 365 Obch. zákonníka. V konaní však nebolo jednoznačne preukázané, že rozhodujúcou príčinnou omeškania odporcu ako zhotoviteľa, bolo omeškanie pôvodného navrhovateľa ako objednávateľa, čo by v zmysle citovaného ustanovenia znamenalo, že odporca by ako zhotoviteľ nebol v omeškaní s plnením

svojho zmluvného záväzku. Ako nesporná však bola preukázaná len skutočnosť, že správa o konečnej akceptácii bola podpísaná až v dňa 11.9.2007, a až v tomto okamihu zmluvné strany potvrdili ukončenie diela zhotoviteľom. V tejto správe nie je v žiadnom z ustanovení uvedené, že k oneskorenému ukončeniu diela došlo z dôvodov na strane pôvodného navrhovateľa ako objednávateľa. Naopak, zmluvné strany podľa článku II. ods. 2.2 tejto správy súhlasili s vyčíslením zmluvnej pokuty podľa článku XV. ods. 15.1 za omeškanie s ukončením diela, čím vyjadrili svoj súhlas aj so samotným omeškaním zhotoviteľa s ukončením diela. V konaní teda nebolo jednoznačne preukázané, že zhotoviteľ sa dostal do omeškania v dôsledkov omeškania objednávateľa. V predmetnej správe bola riešená iba zmluvná pokuta v zmysle článku XV. ods. 15.1, ktorý je výslovne uvedený v článku II. ods. 2.2. Správy. Ostatných zmluvných pokút (čl. I. ods. 1.3, č. II. ods. 3.8, čl. III. ods. 3.11.4, čl. IV. ods. 4.5.5, čl. VII. ods. 7.3, čl. XIII. ods. 13.19) a teda zmluvnej pokuty v zmysle článku XVI. ods. 16.1 predposledná veta sa nijako nedotýkala. Pokiaľ by úmyslom zmluvných strán bolo podpisom správy vysporiadať všetky zmluvné pokuty vyplývajúce zo zmlúv, neuvádzali by v správe odkaz iba na jedno konkrétne ustanovenie, upravujúce nárok na zmluvnú pokutu.

Odporca tiež namietal, že ustanovenie o zmluvnej pokute vo výške 100 % ceny diela je neplatné z dôvodu neurčitosti.

Dojednanie o zmluvnej pokute (čl. XVI. predposledná veta) súd považuje za dostatočne určité a zrozumiteľné, spĺňajúce aj formálne náležitosti (písomná forma). Uvedené ustanovenie je formulované dostatočne presne a zrozumiteľne, a aj pomocou výkladových pravidiel obsiahnutých v , resp. , možno prípadné drobné nejasnosti odstrániť. Z predmetného dojednania vyplýva, že základom pre uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu, je porušenie povinnosti spočívajúcej v poskytnutí plnenie riadne a včas. V ustanovení článku XVI ods. 16.1 písm. b) bolo upravené právo objednávateľa odstúpiť od zmluvy v prípade, ak sa zhotoviteľ dostane do omeškania s plnením zmluvy o viac ako 30 dní. V prípade, ak nastane takáto skutočnosť, objednávateľovi vznikol nárok požadovať zmluvnú pokutu vo výške 100% ceny. Pre uplatnenie tejto zmluvnej pokuty pritom nie je rozhodujúce, či objednávateľ aj využije svoje právo od zmluvy odstúpiť, alebo nie. Význam slovného spojenia „v prípade porušenia tejto zmluvy uvedeného v písm. b) vyššie“ musí byť každému, a teda najmä zdatnému podnikateľovi, akým odporca bez pochyby je, zrejmý. Predmetné ustanovenie bolo výsledkom dlhodobejšieho kontraktačného procesu, v rámci ktorého si zmluvné strany svoje návrhy vzájomne pripomienkovali, až kým nedospeli k verzii, ktorá vyústila do podpisu zmluvy. Na kontraktačnom procese sa zúčastňovali pracovníci z interného, ako i externého prostredia oboch zmluvných strán. Tie sú pritom podnikateľské subjekty, u ktorých sa predpokladá určitá miera spôsobilosti chrániť svoje práva a rozpoznať možné dôsledky svojho konania.

Odstránenie neurčitosti dojednania o zmluvnej pokute súdom pripustil aj Najvyšší súd ČR (rozsudok z 28.11.2007, sp. zn. ): „Neurčitosť dojednania o zmluvnej pokute možno odstrániť využitím výkladových pravidiel obsiahnutých v ustanovení , prípadne v ustanovení .“

Zákon ukladá, aby v písomnom dojednaní bola zachytená výška zmluvnej pokuty, pričom umožňuje, aby sa tak stalo dvoma spôsobmi. Buď je výška zmluvnej pokuty priamo určená uvedením konkrétnej peňažnej sumy, alebo musí byť dojednaný spôsob, akým bude výška zmluvnej pokuty v okamihu porušenia zmluvnej povinnosti určená. Zatiaľ čo prvý spôsob vyjadrenia rozsahu zmluvnej pokuty je založený na vopred dohodnutej a v priebehu času nemeniacej sa výške pokuty, druhý spôsob umožňuje účastníkom, aby výšku pokuty viazali na okolnosti, ktoré považujú za významné, ktorých hodnoty však nie sú v čase uzavretia zmluvy známe. K tomu pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 24.3.1999, sp. zn. . „Ustanovenie z hľadiska určitosti dojednania o zmluvnej pokute nekladie podmienku, aby jej výška bola vopred (v okamihu uzavretia zmluvy) pevne určená, ale vyžaduje len, aby k tomuto okamihu bolo nepochybné, akým spôsobom, to znamená, z hodnoty akých veličín a akým výpočtom bude výška zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zistená. Zákon nevylučuje, aby bol spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty dojednaný tak, že v priebehu zmluvného vzťahu budú východiskové veličiny premenlivé (napr. devízový kurz pri zmluvnej pokute odvodenej od sumy určenej v cudzej mene), trvá však na tom, že písomne musia byť zachytené tie východiská, z ktorých sa bude výška zmluvnej pokuty v budúcnosti prípadne odvíjať.“

Účastníkmi dojednaný spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty aj tieto podmienky spĺňa, nie je preto dôvod považovať uvedené ustanovenie za neplatné.

Odporca tiež namietal, že uplatňovaná zmluvná pokuta je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Obč. zák.), resp. je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styky (§ 265 Obch. zák.) a jedná sa o šikanózny výkon práva. „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah (bez ohľadu na zmluvnú voľnosť určiť tento obsah, na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, a na to, či druhá strana bola pri vzniku zmluvy v dobrej viere), ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich správania sa, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania sa a pod. Dobré mravy sa vykladajú ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, stotožňuje sa s nimi rozhodujúca časť spoločnosti a majú povahu základných noriem. V súvislosti s inštitútom zmluvnej pokuty treba okrem takto všeobecne ustanovených pravidiel použiť ďalšie vodidlá, z ktorých možno usúdiť, čo je vo vzťahu k zmluvnej pokute v súlade so spoločenskými, kultúrnymi a mravnými normami. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov treba predovšetkým uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (preventívnu, uhradzovaciu a sankčnú). Pri úvahe o primeranosti výšky dojednanej pokuty teda treba posúdiť, či zodpovedá účelu zmluvnej pokuty, ktorý spočíva v hrozbe dostatočne citeľnou majetkovou sankciou voči

dlžníkovi pre prípad nesplnenia zabezpečenej povinnosti. Záver o primeranosti výšky zmluvnej pokuty závisí od úvahy, či zmluvná pokuta je dojednaná v zodpovedajúcej, a nie v prehnanej výške, a aký je vzájomný pomer pôvodnej a sankčne povinnosti (inými slovami treba prihliadnuť aj na výšku zabezpečenej sumy).Zároveň treba posúdiť, či pokuta primerane zabezpečuje veriteľa proti prípadným škodám, teda či zahŕňa všetky škody, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením zmluvnej povinnosti očakávať. Napokon treba vziať do úvahy celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26.8.2008, sp. zn. )

Z jednotlivých verzií návrhov zmlúv upravujúcich dojednanie nároku na zmluvnú pokutu podľa článku XV. ods. 15.1 a článku XVI. ods. 16.1 predposledná veta vyplýva, že zmluvné povinnosti, ktorých splnenie má byť zabezpečené zmluvnou pokutou a výška jednotlivých zmluvných pokút, boli predmetom viacerých rokovaní, kedy si zmluvné strany vymieňali svoje návrhy, až sa nakoniec zhodli a dohodli na znení zmluvných dojednaní obsiahnutých v citovaných článku jednotlivých zmlúv. To, že tieto dojednania boli výsledkom vzájomných rokovaní potvrdili aj svedkovia G.. O., G.. M. Y. P.. O.. Z týchto výpovedí vyplýva, že tieto rokovania trvali dva až tri týždne a za obe zmluvné strany, t.j. pôvodného navrhovateľa a odporcu, sa ich zúčastňovali viaceré osoby, vrátane ich právnych zástupcov. Svedkovia G.. O. a G.. M. výslovne uviedli, že v zmluve bola dojednaná aj zmluvná pokuta vo výške 100 % ceny diela, a podľa svedka G.. M. zabezpečovala dodržanie termínu na ukončenie a odovzdanie diela. Z výpovedi svedkov P.. O. Y. G.. O. zároveň vyplýva, že zmluvné pokuty, a teda aj zmluvná pokuta podľa článku XVI. ods. 16.1 predposledná veta jednotlivých zmlúv o dielo vo výške 100 % z ceny diela, boli dojednané zámerne, nakoľko stavebné objekty tvorili časť závodu na výrobu bioetanolu, ktorý v tom čase budoval pôvodný navrhovateľ ako investor v celkovej sume cca 3 mld. Sk, a pre pôvodného navrhovateľa bolo nevyhnutné, aby stavebné objekty boli dokončené v dohodnutom termíne. Dodržanie termínu dokončenia a odovzdania bol teda pre objednávateľa absolútne prioritný a odporca o tejto skutočnosti vedel. S dodávkou stavebnej časti totiž súvisela aj dodávka technologickej časti a pôvodný navrhovateľ bol zároveň s odberateľom vyrábaného produktu skupinou MOL dohodnutý, že tomuto odberateľovi začne od zmluvne určeného času tento produkt dodávať, a mal teda záujem všetky svoje zmluvné záväzky plniť riadne a včas. Bez významu nie je ani to, že samotný odporca výšku zmluvnej pokuty zrejme nepovažoval za neprimerane vysokú, keď zmluvy obsahujúce dojednanie o zmluvnej pokute v tejto výške s objednávateľom uzavrel. Úvahám o primeranosti či neprimeranosti zmluvnej pokuty sa odporca mal venovať v období pred uzavretím zmlúv o dielo, t.j. jednak už v dobe priebehu výberového konania, ako aj v čase samotného kontraktačného procesu po tom, čo bol odporca vybraný na zhotovenie diela. Odporca mal o uvedenú zákazku eminentný záujem, keď po prvotnom vyhodnotení obchodnej súťaže bol ochotný upraviť svoje podmienky, za ktorých pristúpi k realizácii diela, a to najmä zníženie ceny diela a súhlas s ustanovením

o zmluvnej pokute vo výške 100 %, ktoré je obsiahnuté vo všetkých šiestich postupne uzavretých zmluvách. Odporca sa však iba ľahkovážne spoliehal a nepripúšťal možnosť, že skutočnosti, za ktorých by objednávateľovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu, nenastanú, resp. objednávateľ si túto zmluvnú pokutu nebude uplatňovať. Takéto správanie odporcu, ktorý je jedným z najväčších podnikateľských subjektov pôsobiacich v stavebníctve, do značnej miery nepochopiteľné a zarážajúce. V tomto kontexte vyznieva absurdne aj jeho námietka, že predmetné ustanovenie sa do zmluvy dostalo nedopatrením. Je neprípustné, aby zmluvná strana, len za účelom získania zákazky, pristúpila na akékoľvek zmluvné podmienky a z nich vyplývajúce povinnosti, spoliehajúc sa

na to, že k porušeniu zmluvy nedôjde, resp. v prípade súdneho sporu bude namietať neplatnosť takýchto ustanovení.

Nakoniec sa súd zaoberal otázkou možnosti využitia svojho moderačného oprávnenia.

Moderačné právo súdu v súčasnosti spočíva podľa § 301 Obch. zák. v tom, že súd môže znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s tým, že minimálnu výšku priznanej zmluvnej pokuty (alebo limit moderácie) predstavuje výšku škody (skutočnej škody a ušlého zisku), ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia o nároku na zmluvnú pokutu. Pri znížení neprimerane vysokej zmluvnej pokuty súd prihliada k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. V danom prípade hodnota zaisťovanej povinnosti nespočíva iba v cene zhotoveného diela, ako sa domnieva odporca, ale v hodnote celého investičného projektu „Je nepochybné, že v dôsledku porušenia povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou môžu oprávnenému vzniknúť okrem práva na zmluvnú pokutu aj ďalšie majetkové práva, napríklad právo na náhradu škody a právo na úroky z omeškania. Aj na tieto práva vzniknuté z porušenia tej istej povinnosti súd prihliadne pri použití moderačného oprávnenia, použitie moderačného oprávnenia však nemôže založiť len na výške vzniknutej škody alebo len na výške (aj keď uhradeného) úroku z omeškania, bez toho, aby výšku zmluvnej pokuty neposúdil vo vzťahu k hodnote a významu zabezpečenej povinnosti.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 9.4.2009, sp. zn. ) „Rozhodnutie súdu o použití jeho moderačného práva podľa , keď neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži, je výsledkom určitého procesu rozhodovania, ktorý zahŕňa tri postupné fázy: V prvej fáze súd rieši otázku, či bola dojednaná neprimerane vysoká zmluvná pokuta. Pre toto posúdenie zákon žiadne kritériá neustanovuje. Záver o tom, či je dojednaná neprimerane vysoká zmluvná pokuta, je teda vecou voľnej úvahy súdu. Posúdenie (ne)primeranosti zmluvnej pokuty závisí od okolností konkrétneho prípadu, najmä od dôvodov, ktoré k dojednaniu posudzovanej výšky zmluvnej pokuty viedli, a od skutočností, ktoré ho sprevádzali. Rovnako nie je vylúčené, aby súd už pri posudzovaní tejto otázky prihliadol na význam a hodnotu zabezpečovanej povinnosti, zákon mu to však neukladá. V prípade, ak súd dôjde k záveru o neprimeranosti zmluvnej pokuty, nastupuje druhá fáza jeho rozhodovania, keď posúdi, či využije svoje moderačné právo, alebo nie, t.j. či neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži. Ustanovenie zakotvuje právo súdu, nie však jeho povinnosť znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. Rovnako ako v opísanej prvej fáze jeho rozhodovania, zákon ani v tejto druhej fáze nevymedzuje žiadne kritériá pre rozhodnutie súdu, či svoje moderačné právo využije, a je rovnako vecou jeho úvahy, či pri tomto posúdení prihliadne prípadne aj na význam a hodnotu zabezpečenej povinnosti. Ak výsledkom druhej fázy rozhodovania súdu bude jeho záver, že svoje moderačné právo využije, nastupuje posledná tretia fáza jeho rozhodovania, keď posudzuje, až do akej miery (v akom rozsahu) neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži. Až v tejto poslednej fáze rozhodovania je súd zo zákona povinný prihliadnuť na hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti, pričom možnosť súdu znížiť zmluvnú pokutu nie je neobmedzená - veriteľ má vždy právo na pokutu aspoň vo výške vzniknutej škody. Z uvedeného vyplýva záver, že ustanovenie neukladá súdu povinnosť prihliadnuť na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti pri posúdení primeranosti (neprimeranosti) zmluvnej pokuty, ani pri rozhodovaní, či svoje moderačné právo využije, ale až pri následnom posúdení rozsahu zníženia zmluvnej pokuty.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 18.1.2005, sp. zn. )

Dojednaná zmluvná pokuta vo výške 100 % dohodnutej ceny pre prípad omeškania odporcu so splnením povinnosti vykonať dielo riadne a včas o viac ako 30 dní, nie je, vzhľadom na okolnosti daného prípadu, neprimeraná. Ako vyplýva z dokazovania, zmluvná pokuta bola dojednaná v takej výške z toho dôvodu, že stavebné objekty zhotovované podľa predmetných zmlúv o dielo, boli súčasťou závodu na výrobu bioetanolu, ktorý v tom čase budoval pôvodný navrhovateľ ako investor. Pritom bolo nevyhnuté, aby

stavebné objekty boli dokončené v dohodnutom termíne, nakoľko s dodávkou stavebnej časti súvisela aj dodávka technologickej časti a pôvodný navrhovateľ bol v tom čase zmluvne zaviazaný dodávať od dohodnutého času svojmu odberateľovi bioetanol, ktorý sa mal v takto vybudovanom závode vyrábať. Pre pôvodného navrhovateľa bolo teda nevyhnutné, aby bol tento závod, vrátane stavebných objektov realizovaných odporcom, načas vybudovaný tak, aby v ňom mohol začať načas vyrábať a vyrábaný produkt aj začať včas dodávať svojmu odberateľovi. Týchto skutočností si bol odporca vedomý a za tohto stavu súhlasil, aby už v prípade na prvý pohľad pomerne krátkeho omeškania (o viac ako 30 dní), bola zmluvná povinnosť odporcu zabezpečovaná zmluvnou pokutou vo výške 100 % ceny. Ide totiž o to, aby nebolo ohrozené včasné ukončenie celej investície, ktorá bola niekoľkonásobne vyššia, ako bola konečná cena za samotné stavebné objekty zhotovované odporcom podľa jednotlivých zmlúv o dielo. Vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno zmluvnú pokutu dojednanú v takejto výške považovať za neprimeranú. Zároveň nie je podstatné, či objednávateľovi v súvislosti s omeškaním nejaká škoda vznikla, resp. v akej výške.

Odporca navrhol doplniť dokazovanie o výsluch svedkov G.. P. T. a G.. F. Š. a zároveň vyžiadať od objednávateľa fotokópie všetkých zápisov z kontrolných dní vyhotovovaných pri realizácii stavby Výroba bioetanolu Leopoldov, nakoľko išlo o rozsiahlu stavbu od realizácie ktorej uplynul pomerne dlhý čas a ani vypočutí svedkovia nemôžu dôkladne popísať priebeh jej realizácie a skutočný stav, ku ktorému došlo. Ďalej navrhoval doplniť dokazovanie o podklady a špecifikáciu škody, ktorá mala vzniknúť pôvodnému navrhovateľovi.

K otázkam realizácie diela už súd vypočul dostatočný počet svedkov, a to tak za stranu navrhovateľa ako aj za stranu odporcu, ktorý sa k priebehu realizácie diela vyjadrili. Vypočúvanie ďalších svedkov k tým istým okolnostiam, súd považuje za neúčelné a nadbytočné, a viedlo by to iba ďalšiemu predlžovaniu konania. Rovnako tak v prípade vyžiadania všetkých zápisov z kontrolných dní súd považuje za nadbytočné a nehospodárne. Okrem toho samotný odporca ako zhotoviteľ, a teda jedna zo zmluvných strán, by mal takýmito zápismi disponovať. Dokazovanie ohľadne výšky a špecifikácie škody by bolo namieste iba v tom prípade, ak by súd využil svoje moderačné oprávnenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrh odporcu na doplnenie dokazovania zamietol.

Súčasne súd v súlade s ust. určil povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa trovy konania v sume 33.193, EUR (zaplatený súdny poplatok za návrh) a trovy právneho zastúpenia v sume 534.860,49 EUR [12 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia 26.8.2009, písomné podanie návrhu 17.9.2009, účasť na pojednávaní v dňoch 19.6.2012, 18.6.2013, 24.4.2014 a 20.5.2014, písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 15.10.2012, 15.4.2013, 8.8.2013, 27.3.2014, 15.5.2014 a 20.5.2014 - á 24.430,13 EUR, 3 úkony - účasť na pojednávaní presahujúcom 2 hodiny dňa 26.11.2013, 11.2.2014 a 18.3.2014 - á 48.860,26 EUR, 1 krát 1 úkonu - účasť na pojednávaní bez prejednania veci dňa 1.10.2013 - á 6.107,53 EUR - á 6.107,53 EUR, , 2 krát režijný paušál 6,95 EUR, 2 krát 7,63

EUR, 5 krát 7,81 EUR, 7 krát 8,04 EUR, DPH zo sumy 48.874,16 EUR /2 x 24.430,13 + 2 x 6,95/ vo výške 19 % v sume 9.286,09 EUR, DPH zo sumy 397.100,20 EUR /10 x 24.430,13 + 3 x 48.860,26 + 6.107,53 + 2 x 7,63 + 5 x 7,81 + 7 x 8,04/ vo výške 20 % v sume 79.420,04 EUR].

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.