Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sd-343-2014.pdf
PDF · 93.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sd/343/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Danou Jelinkovou Dudzíkovou, LL.M., v právnej veci navrhovateľky: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. H. XXXX/XX, XXX XX W., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa ústredie, ul. 29.augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 20.12.2014 proti rozhodnutiu odporkyne č.XXX XXX XXXX X zo dňa 13.11.2014, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13.11.2014 a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľke súd nepriznáva voči odporkyni nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13.11.2014 vydaným podľa § 66 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie starobného dôchodku.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne vyplýva, že žiadosťou doručenou odporkyni dňa 19. septembra 2014 navrhovateľka požiadala o zvýšenie starobného dôchodku z dôvodu započítania náhrady mzdy za obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru za dobu od 1. apríla 2003 do 31. októbra 2005. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom sp. zn. 7Cpr 27/3 z 26. marca 2004 určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná listom z 21. januára 2003 je neplatná, čo potvrdil aj Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.zn. 8 Co 276/2004 zo 4. júla 2005. Na základe uvedeného sa navrhovateľka dňa 31. októbra 2005 so zamestnávateľom dohodla na rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 1. apríla 2003. Podľa Dohody o mimosúdnom vysporiadaní pracovno-právneho sporu zo dňa 31. októbra 2005 sa zamestnávateľ zaviazal uhradiť navrhovateľke náhradu mzdy, záväzok voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava IV a odvody do Sociálnej poisťovne na dôchodkové zabezpečenie a poistenie do 31. októbra 2005. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočky Bratislava zo dňa 13. októbra 2014 bola navrhovateľka od 1. januára 1991 do 31. marca 2003 dôchodkovo poistená u zamestnávateľa Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Záhorská Bystrica. Dátum zániku dôchodkového poistenia súhlasí s dátumom ukončenia pracovného pomeru, aký je uvedený v dohode z 31. októbra 2005. Finančné vyrovnanie, ktoré bolo poskytnuté zamestnávateľom v dobe od 1. apríla 2003 do 31. októbra 2005 nie je podľa odporkyne vymeriavacím základom, a preto bola žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku navrhovateľky zamietnutá.
3. Proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok zo dňa 20.12.2014, v ktorom namieta, že podľa § 138 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.7.2006 do vymeriavacieho základu zamestnanca (pre rôzne účely sociálneho poistenia) sa počíta aj náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru. Teda aj pre účely výpočtu dôchodku navrhovateľky by mala byť suma vyplatená zamestnávateľom zohľadnená. Odporkyňa toto ustanovenie spolu so súvisiacimi ustanoveniami bezdôvodne odmieta aplikovať na situáciu navrhovateľky, a to napriek tomu, že si jeho aplikovateľnosť uvedomuje, vychádzajúc z jeho citácie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Základným nedostatkom a dôvodom nezákonnosti napádaného rozhodnutia je, že odporkyňa nesprávne vyhodnotila, že v dotknutom období nevzniklo žiadateľke sociálne poistenie, a to čisto na základe jedného ustanovenia dohody medzi ňou a zamestnávateľom, t.j. uvedenia dátumu ukončenia pracovného pomeru ku dňu 1.4.2003. Avšak, takýto výklad je v rozpore s obsahom a účelom predmetnej dohody i všetkými dôkazmi, ktorými odporkyňa disponovala. Medzi stranami oboch dohôd z 31.10.2005 (navrhovateľkou ako zamestnankyňou a zamestnávateľom) nikdy nebolo sporné a z textu dohôd je jasné, že úmyslom strán bolo ukončiť pracovný pomer tak, aby za dotknuté obdobie žiadateľke riadne plynulo sociálne poistenie, rovnako ako aj náhrada mzdy. Strany nemali záujem (a ani nemali zákonnú možnosť) ukončiť pracovný pomer spätne ku dňu 1.4.2003 s takými účinkami, ktoré by eliminovali všetky súvisiace účinky trvania pracovného pomeru, najmä poistný pomer. Mali výslovný záujem zdôrazniť, že k uvedenému dátumu sa skončil výkon práce navrhovateľky tak ako to predpokladala neplatná výpoveď a v následnom období - dotknutom období - pomer trval v upravenom obsahu podľa dohody o mimosúdnom usporiadaní až do dňa uzatvorenia týchto zmlúv, t.j. do 31.10.2005. Je to jediný možný, správny a zákonný výklad uzatvorených dohôd. V súlade s ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka ich inak ani nemožno vykladať a skutočne jediný náznak, z ktorého by mohol vyplývať výklad iný je stručné ustanovenie dohody o skončení pracovného pomeru v podobe uvedeného dátumu, ktoré je v jasnom jazykovom i obsahovom protiklade s v podstate všetkými ostatnými ustanoveniami. Napriek tomu, si tento výklad odporkyňa nesprávne osvojila a ukrátila tak arbitrárne navrhovateľku o zápočet takmer dvoch rokov dôchodkového poistenia. Dohody boli uzatvorené 31.10.2005. Ako vyplýva aj zo súdnych rozhodnutí, na ktoré odkazuje rozhodnutie odporkyne, do tohto okamihu trval pracovný pomer. Následne nebolo možné zrušiť so spätnou účinnosťou pracovný pomer, ktorý podľa práva trval takmer dva roky. Vyvolávalo by to absurdnú predstavu, že odporkyňa sama schvaľuje a priznáva právne účinky dohodám, ktoré podľa ľubovôle strán menia už uskutočnený pracovný pomer roky dozadu, ako keby žiaden takýto pomer neexistoval. Znamenalo by to úplný rozpad systému sociálneho poistenia a takéto dohody s určitosťou nemôžu požívať právnu ochranu. Zjavne teda k takémuto cieľu nemohol smerovať ani úmysel strán dohôd. Navrhuje napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
4. Odporkyňa vyjadrením zo dňa 20.03.2015 uviedla, že podľa Dohody o mimosúdnom vysporiadaní pracovno-právneho sporu zo dňa 31. októbra 2005 sa zamestnávateľ zaviazal navrhovateľke uhradiť náhradu mzdy, záväzok voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava IV a odvody do Sociálnej poisťovne na dôchodkové zabezpečenie a poistenie do 31. októbra 2005. Súčasne sa navrhovateľka s bývalým zamestnávateľom dohodli, že pracovný pomer sa končí k 1. aprílu 2003. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 269/2007 zo dňa 29. júla 2009, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že rozsah nároku na náhradu mzdy závisí od toho, kedy zamestnanec oznámil zamestnávateľovi svoje rozhodnutie, aby ho ďalej zamestnával. Nárok na náhradu mzdy trvá až do času, kedy mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Náhrada mzdy podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce sa môže zamestnancovi priznať iba vtedy, ak je splatná v čase vydania súdneho rozhodnutia, nemožno ju zásadne priznať ako opakujúcu sa dávku do budúcnosti. Vzhľadom na uvedené má odporkyňa za to, že navrhovateľke bola na základe mimosúdnej dohody zo dňa 31. októbra 2005 vyplatená určitá forma satisfakcie, resp. finančného odškodnenia, nakoľko k jej vyplateniu došlo až po platnom skončení pracovného pomeru. Hoci bola podľa mimosúdnej dohody zo dňa 31. októbra 2005 označená ako „náhrada mzdy“ fakticky ani právne nespĺňala náležitosti náhrady mzdy ako vvmeriavacieho základu podľa § 257 a § 138 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Finančné vyrovnanie, ktoré bolo poskytnuté zamestnávateľom v dobe od 1. apríla 2003 do 31. októbra 2005, t. j. po skončení pracovného pomeru nie je vymeriavacím základom. Bývalý zamestnávateľ síce uhradil v roku 2006 platbu 20 736 SKK a platbu 22 874 SKK, nakoľko však tieto sumy nemohli byť zaplatené ako odvody na dôchodkové zabezpečenie, resp. poistenie navrhovateľky za obdobie od 1. apríla 2003 do 31. októbra 2005, keďže pracovný pomer k 1. aprílu 2003 už netrval a tým prestal existovať právny dôvod na zaplatenie poistného na dôchodkové zabezpečenie, resp. poistenie navrhovateľky, boli tieto platby bývalému zamestnávateľovi vrátené. V prílohe zasiela súdu kópiu potvrdení, z ktorých vyplýva, že odporkyňa vrátila bývalému zamestnávateľovi uhradenú sumu 20 736 SKK (688,31 EUR) a zo sumy 22 2874 SKK (759,28 EUR), bola suma 597,23 EUR použitá na úhradu sankcie (kópiu rozhodnutia o vyrubení sankcie zo dňa 19. februára 2014 zasiela taktiež v prílohe) a zvyšná suma 162,05 EUR bola vrátená bývalému zamestnávateľovi ako úhrada vykonaná bez právneho dôvodu. Navrhuje napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
5. Navrhovateľka podaním zo dňa 27.05.2015 uvádza, že odporkyňa nesprávne posúdila okamih ukončenia pracovného pomeru, nakoľko dohoda o skončení pracovného pomeru bola podpísaná dňa 31.10.2005. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/2039/2012, podľa ktorého pracovný pomer zaniká dňom uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru. Navrhovateľka podaním zo dňa 06.10.2016 zotrvala na návrhu na zrušenie rozhodnutia.
6. Odporkyňa doplňujúcimi vyjadreniami zo dňa 22.06.2016 a 14.01.2020 zotrvala na svojich argumentoch a návrhu na potvrdenie napadnutého rozhodnutia.
7. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný opravný prostriedok navrhovateľky prejednal a rozhodol podľa ust. § 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku dňa 07.03.2023. S prejednaním veci bez nariadenia pojednávania súhlasila navrhovateľka podaním zo dňa 16.06.2020 a odporkyňa podaním zo dňa 02.06.2020. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na web stránke dňa 25.01.2023. 8. Súd po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom ako aj s predloženými dôkazmi dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
9. Podľa. § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
10. Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
11. Podľa § 257 druhej vety zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, osobný vymeriavací základ v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 je úhrn vymeriavacích základov, z ktorých fyzická osoba zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení platila poistné na dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny rok. 12. Podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov je náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok a náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitných predpisov, náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru. 13. Podľa § 138 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31. júla 2006 vymeriavacím základom zamestnanca je náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu a náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného predpisu. 14. Súd má z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že dňa 31.10.2005 uzavrela navrhovateľka s Mestskou časťou Bratislava-Záhorská Bystrica ako zamestnávateľom dohodu o mimosúdnom vysporiadaní pracovno-právneho vzťahu v nadväznosti na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 7Cpr 27/3 z 26.03.2004, ktorým súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná listom z 21.01.2003 je neplatná, čo potvrdil aj Krajský súd v Bratislave svojim rozsudkom sp. zn. 8Co 276/2004 zo 04.07.2005. Z bodu 3 dohody vyplýva, že zamestnávateľ sa zaväzuje uhradiť na účet navrhovateľky presne dohodnutú sumu ako náhradu mzdy. 15. Z bodu 4 dohody o mimosúdnom vysporiadaní pracovno-právneho vzťahu zo dňa 31.10.2005 ďalej vyplýva, že sa zamestnávateľ zaviazal usporiadať záväzok voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava IV, ktorý vyplýva z rozhodnutia pôvodného Okresného úradu práce Bratislava č. 1195/2003/040P z 15.04.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.04.2003 počas evidovania navrhovateľky v nezamestnanosti a podľa ktorého po ukončení pracovnoprávneho sporu a trvaní pracovného pomeru musí byť poskytnutá čiastka vrátená. 16. Z bodu 5 dohody o mimosúdnom vysporiadaní pracovno-právneho vzťahu zo dňa 31.10.2005 vyplýva, že pracovný pomer medzi účastníkmi dohody končí k 01.04.2003 s tým, že sa zamestnávateľ zaväzuje uhradiť navrhovateľke do konca októbra 2005 odvody do sociálnej poisťovne na dôchodkové zabezpečenie v príslušnej výške. Zamestnávateľ sa zaviazal túto úhradu vykonať do 7 dní po prerokovaní na príslušnom orgáne a obdržaní vyčíslenia odvodov. 17. Súd zistil, že podľa dohody o mimosúdnom vysporiadaní pracovno-právneho vzťahu zo dňa 31.10.2005 navrhovateľka po úhrade platieb a usporiadaní ostatných záležitostí na príslušných úradoch vrátane sociálnej poisťovne oznámi Okresnému súdu Bratislava IV, že nebude pokračovať v ďalšom konaní o náhradu mzdy z dôvodu jej usporiadania mimosúdnou dohodou (bod 9). 18. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. 19. Súd vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu odporkyne dospel k záveru, že toto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí na jednej strane uvádza, že podľa dohody o mimosúdnom usporiadaní pracovno-právneho sporu z 31.10.2005 sa zamestnávateľ zaviazal uhradiť navrhovateľke náhradu mzdy a odvody pre odporkyňu na dôchodkové zabezpečenie a poistenie do 31.10.2005, no na strane druhej, bez toho, aby vysvetlila dôvod a predstavila zrozumiteľnú správnu úvahu odporkyňa uviedla, že náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru a následnej dohody o urovnaní nie je vymeriavacím základom. 20. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia spočíva aj v tom, že z obsahu dohody o mimosúdnom vysporiadaní pracovno-právneho vzťahu zo dňa 31.10.2005 vyplýva že navrhovateľka viedla aj súdne konanie o vyplatenie náhrady mzdy, ktoré malo byť ukončené práve na základe uzavretia predmetnej dohody o urovnaní, avšak odporkyňa túto skutočnosť žiadnym spôsobom nezohľadnila a nevyhodnotila. 21. Neušlo pozornosti súdu a nemalo ujsť ani pozornosti odporkyne, že nesplnenie dohody o mimosúdnom vysporiadaní pracovno-právneho vzťahu zo dňa 31.10.2005 spôsobuje jej neplatnosť od začiatku (bod 10). Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa nesmie pristupovať k zneniu dohody selektívne a niektoré jej ustanovenia akceptovať a iné nie. Je úlohou odporkyne vyhodnotiť predmetnú dohodu v jej komplexnosti, a to aj v kontexte toho, že navrhovateľka viedla súdne konanie o vyplatenie náhrady mzdy. Výsledkom tohto vyhodnotenia musí byť zrozumiteľná a preskúmateľná správna úvaha, ktorá v napadnutom rozhodnutí odporkyne absentuje. 22. Z uvedeného dôvodu súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom odporkyňa odstráni dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie zrušené, a ktoré sú obsahom tohto rozsudku. 23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd s prihliadnutím k tomu, že navrhovateľke podľa obsahu spisu nevznikli žiadne trovy konania a ani ich náhradu nežiadala, žiadnu náhradu trov konania voči odporkyni nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie vo veci samej nie je prípustné. (§ 250s O.s.p., 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.) Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa náhrady trov konania je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).