Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-8C/130/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudkyňou JUDr. Annou Kutišovou, v právnej veci navrhovateľa: Profidebt Slovakia, s.r.o. so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s.r.o. so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 36 862 657, proti odporcovi: R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XXX-X, T. F. o zaplatenie 620,87 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Podaným návrhom doručeným súdu dňa 18.11.2013 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 620,87 eur spolu s úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou. Uviedol, že na základe zmluvy o úvere bol odporkyni zo strany právneho predchodcu navrhovateľa - Consumer Finance Holding, a.s., poskytnutý úver vo výške 1.141,54 €.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 11.06.2012 uzavrel ako postupník so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. IČO: 35 923 130 so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola na navrhovateľa postúpená pohľadávka voči odporkyni z uvedenej zmluvy o úvere.

Odporkyňa úver riadne nesplácala a ku dňu postúpenia bola pohľadávka voči nej vo výške 483,18 €. Príslušenstvo pohľadávky tvorí úrok z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 364,58 € od 21.03.2009 do zaplatenia. Účastníci konania uzavreli dňa 1.11.2012 dohodu o uznaní dlhu, ktorou odporkyňa uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi vo výške 635,87 €. pozostávajúci z nesplatenej istiny úveru vo výške 364,58 € a zo zmluvných pokút , poplatkov, úrokov a úrokov z omeškania , vyčíslených ku dňu podpísania dohody. Odporkyňa sa zaviazala dlh splácať v 44 mesačných splátkach vo výške 14,46 €, splatných v termínoch určených v dohode. Ku dňu podania návrhu odporkyňa zaplatila len 15,- € ,a to dňa 5.12.2012.

Keďže odporkyňa sa dostala do omeškania so splácaním splátky o tri mesiace a viac, stali sa podľa čl. 4.1 Dohody splatnými všetky splátky a navrhovateľovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu 0,065 % denne z nesplatenej istiny úveru, t.j. zo sumy 349,58 € od 13.4.2013 ( 91. deň omeškania s úhradou splátky ) do zaplatenia.

Súd vo veci rozhodol Platobným rozkazom č.k. -36 dňa 13.02.2014, ktorý však pre nemožnosť doručenia do vlastných rúk odporkyni súd Uznesením vyhláseným na pojednávaní 19.05.2014 zrušil. Z oznámenia príslušného oddelenia Policajného zboru, ktoré zásielku doručovalo, bolo ale zistené, že odporkyňa sa na adrese uvedenej v návrhu zdržuje, preto súd zásielky, ktoré jej zaslal považoval za doručené podľa .

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 19.05.2014, vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 7022389 zo dňa 17.09.2006, podmienok k zmluve, dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, karty klienta, zmluvných ustanovení k tejto dohode, oznámením o postúpení pohľadávky, oznámením o zosplatnení dlhu, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.06.2012 ako i ďalších listinných dôkazov, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 17.09.2006 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou uzavretá zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky. Na základe tejto zmluvy Consumer Finance Holding, a.s. odporkyni poskytol pôžičku 15.000,- Sk (497,91 €), ktorú sa odporkyňa zaviazala splatiť 24 splátkami po 905,- Sk (30,04 €). V zmluve nie sú uvedené údaje o ročnej úrokovej sadzbe, RPMN, priemernej hodnote RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy, následkoch nesplácania spotrebiteľského úveru, názve a adrese príslušného kontrolného orgánu.

Consumer Finance Holding, a.s. dňa 19.06.2012 písomne oznámil odporkyni, že pohľadávku, ktorú voči nej evidoval vo výške 483,18 €, postúpil na navrhovateľa. Z predložených dôkazov vyplýva, že navrhovateľ a Consumer Finance Holding, a.s., spolu uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 11.06.2012.

Z karty klienta vyplýva, že pohľadávka voči odporkyni vo výške 483,13 € bola zosplatnená dňa 20.03.2009, čo jej bolo dňa 10.09.2013 písomne oznámené .

Dňa 01.11.2012 odporkyňa uzavrela s navrhovateľom dohodu o uznaní dlhu č. 6421339072 so splátkovým kalendárom. V bode 2.2 zmluvných ustanovení odporkyňa vyhlásila, že týmto neodvolateľne uznáva svoj záväzok voči veriteľovi, čo do dôvodu i výšky v celkovej výške podľa čl. 2.1 tejto dohody. Podľa zmluvných ustanovení toto vyhlásenie urobila odporkyňa s vedomím, že záväzok alebo jeho časť sú premlčané v zmysle právnych predpisov. Odporkyňa podpísala, že si je vedomá, že ani premlčaním jej záväzok nezanikol, trvá naďalej a chce ho uhradiť. Tiež vyhlásila, že si je vedomá právnych následkov uznania premlčaného dlhu alebo jeho časti.

Iné dôkazy účastníci nepredložili a ani nenavrhli ich vykonanie.

Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa , , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu vyhlásenia rozsudku Na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet,

Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu vyhlásenia rozsudku orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110).

Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa druhá veta ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou vznikla zmluva o pôžičke. Poskytovanie úverov je predmetom podnikateľskej činnosti navrhovateľa, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by odporkyňa pri uzatváraní zmluvy jednala v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zamestnania alebo povolania. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikol spotrebiteľsko-právny vzťah, na ktorý je nutné aplikovať ustanovenia o premlčaní. Na spotrebiteľskom charaktere zmluvného vzťahu sa nič nezmenilo ani potom, ako Consumer Finance Holding, a.s. postúpil svoju pohľadávku voči odporkyni na navrhovateľa, z čoho je odvodená aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní.

Predmetom uvedenej zmluvy bola povinnosť odporkyne vrátiť požičaných 15.000,- Sk prostredníctvom 24 splátok po 905,- Sk, t.j. vrátiť 21.720,- Sk (720,97 €). Z predložených dôkazov tiež vyplýva, že poskytnutý úver bol zosplatnený dňa 20.03.2009.

Ďalej bolo zistené, že odporkyňa svoj dlh voči navrhovateľovi uznala dňa 01.11.2012, teda už v dobe, keď bol tento jej dlh premlčaný. Pretože znenie uznania dlhu síce podpísala odporkyňa, ale z jeho znenia je nepochybné, že ho pripravil navrhovateľ, je nepochybné, že navrhovateľ vedel , že v čase uznania dlhu, je tento premlčaný.

Uznanie premlčaného dlhu , ako aj právne následky viažuce sa na možnosť počítania desaťročnej premlčacej doby pri právach písomne uznaných čo do dôvodu a výšky ( druhá veta ) sú závislé od toho, či dlžník o premlčaní vedel alebo nie. Uznanie premlčaného práva zakladá právne dôsledky uvedené v ustanovení druhá veta len vtedy, ak dlžník o premlčaní vedel ( posledná veta ); ak dlžník o premlčaní nevedel, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny (napr. že nepoznal ustanovenia o premlčaní), nemá jeho uznanie akékoľvek právne účinky. Súd prihliadol na fakt, že dohoda bola vopred pripravená navrhovateľom na jednotnom pretlačenom formulári, pričom je zrejmé, že sa dopĺňali rukou len ustanovenia týkajúce sa splátkového kalendára. V samotnej dohode o uznaní dlhu sa zmienka o premlčaní nenachádza. O premlčaní dlhu sa zmieňujú len zmluvné ustanovenia k tejto dohode, ktoré síce odporkyňa tiež podpísala, ale časť o premlčaní nie je nijako zvlásť zvýraznená, naopak, splýva so zvyšným textom v rozsahu 2 strán formátu A4, pričom vzhľadom na rozsah textu, jeho označenie ako „ Zmluvné ustanovenia“, je reálne predpokladať , že odporkyňa po podpísaní uznania záväzku už nevenovala pozornosť aj týmto zmluvným dojednaniam a časť o uznaní dlhu prehliadla. Súd predpokladá, že práve uznanie záväzku, o premlčaní ktorého odporkyňa nevedela, bolo hlavným cieľom podpísania tejto dohody, pretože následne by sa posilnila vymáhateľnosť pohľadávky navrhovateľa, ktorý by nemusel riskovať prehru v spore, ak by odporkyňa vzniesla námietku premlčania.

Z dohody nevyplýva, že by odporkyni boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená premlčanie dlhu. Odporkyňa podpísala , že má vedomosť o premlčaní dlhu i o následkoch uznania premlčaného dlhu, ale žiadne následky uznania premlčaného dlhu v zmluvných ustanoveniach nie sú, okrem vyhlásenia, že premlčaním nezaniká pohľadávka navrhovateľa (čo je inak pravda), ale následky premlčania , teda, že nie je možné priznať súdnym rozhodnutím premlčaný dlh, ak je vznesená námietka premlčania , čo je poučenie priaznivé pre odporkyňu, tam uvedené nie sú. Navrhovateľ ničím nepreukázal, že takéto informácie odporkyni poskytol aspoň ústne, resp. že si bola odporkyňa vedomá následkov uznania premlčaného dlhu. Predpoklad, že spotrebitelia nemajú vedomosť o premlčaní ich dlhov nakoniec potvrdil i zákonodarca, ktorý novelizoval ZoOS, do ktorého začlenil i novelizované ustanovenie , podľa ktorého súd prihliada na premlčanie v spotrebiteľských veciach i bez potreby osobitnej námietky. Uznanie dlhu, o premlčaní ktorého odporkyňa vedomosť nemala, nemohlo vyvolať právne dôsledky predpokladané ustanovením spočívajúce v začatí plynutia novej desaťročnej premlčacej doby.

Na zdôraznenie súd dodáva, že predkladanie formulárov s ustanovením o možnosti splácať dlh v splátkach spotrebiteľovi, ktorý si je vedomý porušenia splátkového kalendára, je len snahou veriteľa dosiahnuť predĺženie premlčacej doby na 10 rokov bez náležitého objasnenia tohto dôsledku neinformovanému spotrebiteľovi, čo súd vyhodnocuje ako nezodpovedné, nečestné konanie a odporuje zákonnému ustanoveniu ZOS. Je logické a pochopiteľné, že spotrebitelia vítajú možnosť splácať dlh v splátkach, a preto vždy uznanie dlhu spolu so splátkovým kalendárom spravidla vždy podpíšu . Takéto praktiky sú zakázané ( o ochrane spotrebiteľa (,,ZOS“) a navrhovateľ nemôže počítať so súdnou ochranou nečestného konania. Nielenže je tu dôvod na odmietnutie ochrany navrhovateľovi postupom podľa , ale aj na záver o neplatnosti právneho úkonu, ako judikoval Krajský súd v Prešove vo veci vedenej pod sp.zn. . Na porovnanie súd poukazuje na judikatúru českého ústavného súdu, konkr. bod 27 nálezu Ústavného súdu ČR , cit.: ,,Uplatňování principu důvěry v úkony dalších osob při veškerém sociálním styku s nimi je základním předpokladem pro fungování komplexní společnosti (Luhmann, N.: Vetrauen. Ein Mechanismus der Reduktion socialer Komplexität. Stuttgart 1989, str. 1). Důvěru je třeba pokládat za elementární kategorii sociálního života. Jednak vyjadřuje vnitřní postoj odrážející eticky odůvodněné představy a očekávání jednotlivých členů společnosti a z druhé strany jevýrazem principu právní jistoty, který představuje jednu z fazet materiálně, tj. hodnotově, chápanéhoprávního státu, jehož ústavně normativní výraz je obsažen v ČR. Naznačená konkretizace principu právního státu je oním principem, který působí na straně stěžovatele a protiprincipu autonomie vůle, kterého se dovolávají obecné soudy. Je pak primárně úkolem obecných soudů najít praktickou konkordanci mezi oběma protikladně působícími principy tak, aby zůstalo zachovánomaximum z obou, a tak, aby výsledek byl slučitelný s obecnou představou spravedlnosti." [obdobně nález Ústavního soudu ČR ze dne 15. 6. 2009, sp. zn. (N 144/53 SbNU 765)].“

Odporkyňa ako taká nemala záujem na uznaní premlčaného dlhu, spoliehala sa na to, že navrhovateľ pri predložení dohody o uznaní dlhu bude postupovať s odbornou starostlivosťou, čo sa v praxi malo prejaviť tak, že by navrhovateľ odporkyni vysvetlil (preukázateľne), aké následky má uznanie premlčaného dlhu vzhľadom k oslabeniu vymáhateľnosti dlhu. Odporkyňa ako priemerný spotrebiteľ nemala znalosť o tom, že uznaním premlčaného dlhu začína plynúť 10-ročná premlčacia doba.

V tejto súvislosti súd poukazuje na výstižné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.“

Na zvýraznenie správnosti záveru o neplatnosti uznania premlčaného záväzku súd poukazuje na rozhodnutia súdov, ktoré konštatovali nekalosť obchodnej praktiky v obdobných veciach, a to rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veciach , , , , , , , , , a Krajského súdu v Košiciach vo veci , .

Vzhľadom k tomu, že uznanie dlhu nebolo v súlade so zákonom, nemohla začať plynúť nová premlčacia doba a dlh odporkyne bol k začatiu konania premlčaný tak podľa obchodného, ako i podľa občianskeho práva. Od 1. 5. 2014 je v slovenskom právnom poriadku účinné ust. § 5b ZoOS, v zmysle ktorého súdy musia prihliadať na premlčanie nároku, ktorý vznikol dodávateľovi zo spotrebiteľskej zmluvy, i bez toho, aby odporca - spotrebiteľ vzniesol námietku premlčania.

Uvedené ustanovenie považoval súd za procesnú normu, nakoľko prikazuje súdu, ako má postupovať v „spotrebiteľských“ sporoch. Subjekty práva sú povinné správať sa tak, ako im ukladá zákon, a to odo dňa nadobudnutia účinnosti právnej normy, ibaže by zákon v prechodných ustanoveniach hovoril niečo iné. V tomto prípade žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by stanovovali, že sa toto ustanovenie nemá použiť na už začaté konania, nie sú , teda súd postupoval a rozhodol podľa zákona platného a účinného v čase vydania rozsudku.

Súd taktiež prihliadol na pravdepodobný cieľ uvedenej novely (nakoľko dôvodová správa neuvádza, čo viedlo zákonodarcu, aby uzákonil toto ustanovenie), teda ochranu spotrebiteľov, ktorí nevedia, že právo voči nim uplatnené, bolo premlčané. Bolo by nelogické, aby sa spotrebiteľom poskytla právna ochrana spočívajúca v prihliadnutí na premlčanie ex offo podľa toho, kedy bolo právo uplatnené, teda, že v niektorých prípadoch by súd na premlčanie prihliadol sám od seba a v niektorých prípadoch len na námietku premlčania.

Vzhľadom k vyššie uvedenému bolo potrebné ex offo prihliadnuť k premlčaniu uplatneného nároku voči spotrebiteľovi a keďže dospel k záveru, že uplatnené právo navrhovateľa je , vzhľadom na podanie návrhu na súd , premlčané, preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. . Odporkyni ako účastníčke , ktorá mala vo veci úspech, vzniklo právo na náhradu trov konania. Súd je však náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani jej žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.