Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Odi-14-2022.pdf
PDF · 107.61 KB
Case nature
Area
Subarea
36Odi/14/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobca: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, proti žalovanej: Z. právne zastúpená: Bányi & Partner, s.r.o., Nám. Bélu Bartóka 5, 932 01 Veľký Meder, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
rozhodol:
I.Z r u š u j e sa oddlženie žalovanej Z., na základe Uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 23Odk/174/2022-12 zo dňa 11.7.2022, ktorým súd zbavil žalovanú všetkých dlhov v rozsahu v akom neboli uspokojené v konkurze.
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 12.10.2022 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil oddlženie žalovanej, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 23Odk/174/2022-12 zo dňa 11.7.2022. Vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 136/2022 dňa 15.7.2022. V návrhu uviedol, že tento podáva z dôvodu, že je veriteľom, ktorý je dotknutý oddlžením žalovanej. Žalobca a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 21.5.2021 Zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver) č. 5179193035, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 5.000 eur. Zmluvou o úvere sa žalovaná zaviazala poskytnutý úver a úroky riadne a včas splatiť, a to za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere. Úver sa žalovaná zaviazala splatiť v 48 pravidelných mesačných splátkach vo výške 141,56 eur splatných mesačne k 15. dňu v kalendárnom mesiaci počnúc 15.7.2021. K čerpaniu úveru žalovanou na základe Zmluvy o úvere došlo dňa 21.5.2021. Poskytnutím úveru a nadväzujúcim čerpaním úveru vznikla žalobcovi pohľadávka zo zmluvy o úvere. Žalovaná zaplatila splátku naposledy 15.7.2022. Aktuálna výška pohľadávky je 3.984,24 eur. Žalobca a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 15.2.2022 Zmluvu o úvere č. 5187533810, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 5.000 eur. Zmluvou o úvere sa žalovaná zaviazala poskytnutý úver a úroky riadne a včas splatiť, a to za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere. Úver sa žalovaná zaviazala splatiť v 96 pravidelných mesačných splátkach vo výške 92,24 eur splatných mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci počnúc 20.3.2022. K čerpaniu úveru došlo dňa 15.2.2022. Poskytnutím úveru a nadväzujúcim čerpaním úveru vznikla žalobcovi pohľadávka zo zmluvy o úvere. Žalovaná zaplatila splátku naposledy 11.7.2022. Aktuálna výška pohľadávky je 4.930,02 eur. Pohľadávky sú pohľadávkami, ktoré vznikli pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok žalovanej, a preto v súlade s § 166a ZKR môžu byť uspokojené len v konkurze. Žalobca si do konkurzu vedeného na majetok žalovanej prihlásil pohľadávky prihláškou pohľadávky
pod por. č. 1 vo výške istiny v sume 3.975,54 eur a prihláškou pohľadávky pod por. č. 2 vo výške istiny v sume 4.885,30 eur. Žalovaná v čase podania návrhu nebola platobne neschopná. Správanie sa žalovanej a jednotlivé dôkazy preukazujú, že žalovaná nebola a nie je ochotná plniť svoje záväzky. Nesvedčia v prospech platobnej neschopnosti, ale naopak v prospech jej neochoty plniť záväzky. V čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako aj po podaní tohto návrhu, bola žalovaná a stále je zamestnaná a poberá mzdu. Do vyhlásenia konkurzu plnila pohľadávky a to aj napriek dlhom existujúcim z čias pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, aj napriek prebiehajúcej exekúcii. Žalovaná bola a je schopná svoje záväzky splácať (aspoň čiastočne), čo preukázala po dobu existencie záväzkov a po dobu exekúcie. Zo Životopisu ani iného dokladu nevyplýva - žalovaná neuvádza - žiadny nový záväzok, ani žiadna iná skutočnosť, ktoré by mali alebo mohli spôsobiť jej platobnú neschopnosť. Uvedené správanie je nepoctivým zámerom. Žalovaná síce vyhlásila, že je platobne neschopná, ale urobila tak (vzhľadom na všetky dôkazy a informácie) len preto, že pre podanie návrhu na konkurz vyhlásenie je potrebné. V skutočnosti však platobne neschopná nebola a nie je. Žalovaná bola a stále je schopná splácať svoje záväzky. Neschopnosť platiť je potrebné odlíšiť od neochoty platiť. V prípade záväzkov žalovanej ide jednoznačne o neochotu platiť. Konkurz bol vyhlásený 15.7.2022. Exekúciu mala žalovaná vedenú už od roku 2017 na sumu len 190 eur. Ide o takú výšku exekučne vymáhanej pohľadávky, ktorá je materiálne - aj vzhľadom na pomery žalovanej - úplne zanedbateľná a je tu silné podozrenie, že ju žalovaná mala len na účely splnenia podmienky vstupu do konania. Napriek záväzkom a napriek exekúcii žalovaná splácala svoje záväzky až do vyhlásenia konkurzu.
2. Podľa Čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
3. Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
4. Podľa § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
5. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 180 CSP pojednávanie dňa 8.3.2023 v neprítomnosti žalovanej, keď predvolanie na pojednávanie v deň 8.3.2023 jej bolo cestou pošty dňa 20.12.2022 riadne osobne doručené. Žalovaná ospravedlnila svoju neprítomnosť a súhlasila s pojednávaním bez jej osobnej účasti. Nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd upustil od osobného výsluchu žalovanej. Žalovaná mala dostatok času predložiť alebo označiť všetky dôkazy, ktoré by pokladala za nevyhnutné na preukázanie prípadných svojich tvrdení v konaní. Žalovaná mala možnosť sa vyjadriť k žalobe písomne tak ako bola súdom aj vyzvaný (č.l. 37) a mala možnosť sa vyjadriť aj osobne na pojednávaní. Túto možnosť dobrovoľne nevyužila. V zmysle čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Procesným postupom súdu nebola žalovaná obmedzená na žiadnych svojich procesných právach.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 23OdK/174/2022, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
7. Z pripojeného súpisu tunajšieho súdu sp. zn. 23OdK/174/2022 súd zistil, že uznesením č.k. 23Odk/174/2022-12 zo dňa 11.7.2022 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Zuzana Zsákovicsová a ustanovil správcu Ing. Luciu Sandtner PhD. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 136/2022 dňa 15.7.2022, t.j. účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 16.7.2022. Prílohou návrhu je životopis dlžníka, v ktorom žalovaná okrem iného uviedla priebeh zamestnaní, svoje stredoškolské vzdelanie bez maturity, že je zdravá, maloleté dieťa, ďalej zoznam 9-tich veriteľov, zoznam majetku.
8. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia
splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
9. Podľa § 166f ods. 2 cit. zákona právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.
10. Podľa § 166g ods. 1 cit. zákona dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
11. Podľa § 166g ods. 2 cit. zákona dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.
12. Podľa § 166g ods. 3 cit. zákona súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
13. Podľa § 166g ods. 4 cit. zákona súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
14. Podľa § 166g ods. 5 cit. zákona poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
15. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
16. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
17. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
18. Podľa § 217 ods. 1, prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
19. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
20. Účelom inštitútu oddlženia v žiadnom prípade nie je, ani nemôže byť, nedôvodná ochrana dlžníka pred jeho veriteľmi. Zákonodarca dlžníkovi týmto inštitútom neposkytuje možnosť zbaviť sa dlhov na úkor veriteľov. Naopak, účelom oddlženia je dosiahnutie maximálnej možnej ochrany práv dlžníka na „slušný život“ a práva veriteľov na úhradu ich pohľadávok za situácie, keď dlžník pre mimoriadne nepriaznivú životnú a finančnú situáciu nie je schopný splácať svoje dlhy (spravidla voči viacerým) veriteľom a táto situácia má priamy a negatívny dopad na jeho osobný život, prípadne život jeho rodiny, ako aj na zabezpečovanie základných životných potrieb pre seba, prípadne svoju rodinu (osoby odkázané na jeho výživu a starostlivosť). Výlučne za týmto účelom zákon dlžníkovi umožňuje odpustenie zvyšku dlhov, ktoré nebude možné uspokojiť z jeho majetku. Dlžníkovi však v ust. § 166g ZKR od počiatku ukladá povinnosť ctiť si zásadu „pacta sunt servanda“ (dohody/dlhy sa majú plniť), čo znamená povinnosť vynaložiť úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností.
21. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 570/2016, v ktorom uviedol, že „hlavnou úlohou konajúceho súdu je spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka - fyzickej osoby) a oddlženia a záujmy stále neuspokojených veriteľov“.
22. Vo vzťahu k účelu a podstate právnej úpravy oddlženia ústavný súd v citovanom rozhodnutí uviedol, že „účelom oddlženia je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov (§ 166 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok, a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné nohy“.
23. Zákonodarca úpravou § 166g ods. 5 ZKR vyjadril dôveru v poctivé, slušné, pravdivé a dobromyseľné konanie dlžníka pri podaní návrhu na konkurz s oddlžením a zákon v tejto fáze konania vychádza z právnej domnienky jeho poctivého zámeru. Splnenie podmienky poctivého zámeru preto zákon vyhradil až na osobitné konanie o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
24. Žalobca sa v konaní domáhal zrušenia oddlženia nakoľko podľa neho žalovaná ako dlžník nemala pri oddlžení poctivý zámer jednak z dôvodu, že nebola v čase podávania návrhu platobne neschopná a jednak z dôvodu, že po podaní návrhu neprejavila úprimnú snahu riešiť svoje dlhy. V zmysle § 166g ods. 1 ZKR dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Žalobca tvrdil a preukazoval, že zo správania žalovanej po podaní návrhu nie je možné usudzovať, že vynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností a preto nemala pri oddlžení poctivý zámer. Žalobca v konaní uviedol, že žalovaná ho po podaní návrhu žiadnym spôsobom nekontaktovala ako veriteľa, neprejavila žiadnu snahu ani o čiastočné plnenie a pod.. Uvedené tvrdenie žalobcu nebolo v konaní spochybnené a preto ho má súd za preukázané, má za preukázané, že po vyhlásení
konkurzu sa žalovaná žiadnym spôsobom nesprávala tak, aby bolo možné z tohto správania usudzovať že má záujem riešiť svoj dlhu. Uvedené tak preukázateľne spochybňuje poctivý zámer a úprimnú snahu žalovanej uspokojiť veriteľov a riešiť svoj dlh. Súd má za to, že žalovaná sa len snažila využiť dostupnú právnu úpravu. Ak by mala žalovaná (a o to viac so stabilným príjmom ako vyplýva zo životopisu a zamestnania) skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností pokúsila by sa aspoň čiastočne splácať svoje záväzky, prípadne by využila inštitút splátkového kalendára, ktorý ma na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia dochádza k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Nie je možné sa zbaviť pochybnosti, že žalovaná sa podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu snažila zbaviť len svojej zodpovednosti vyplývajúcej zo zmluvných vzťahov tak, aby nemusela uspokojiť svojich veriteľov a to ani časť ich pohľadávok. Treba zdôrazniť, že oddlženie nesmie byť považované za spôsob zbavenia sa zodpovednosti za záväzky voči veriteľom. Uvedeným konaním žalovanej dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia. Takéto zneužitie oddlženia je zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko zbavuje veriteľa možnosti byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Rozhodnutie o povolení oddlženia je dôvodom na bezodkladné rozhodnutie o zastavení exekúcie. Následkom zastavenia exekúcie je odblokovanie, napr. mzdy dlžníka, ktorou môže dlžník znova v plnom rozsahu disponovať. Je zrejmé, že predpokladom poctivého zámeru žalovanej by bolo, okrem iného, aj úprimná snaha žalovanej riešiť, po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Z ne/konania žalovanej takáto snaha vôbec nevyplýva. Oddlžením nedochádza k zániku záväzkov veriteľa. Rozhodnutím súdu o oddlžení dlžníka sa pohľadávky veriteľov menia na tzv. naturálne obligácie. Zákon predpokladá uspokojovanie veriteľov aj po podaní návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka ako aj po zrušení konkurzu. Prijatie takéhoto plnenia nie je plnením bez právneho dôvodu. Rovnako len orgánu verejnej moci je uložená povinnosť hľadieť na žalovanú vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľnou, ako by na ňu hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu dlžníkov, ktorí sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú (opak žalovaný v konaní nepreukázal). Ak sa dlžník rozhodne pre oddlženie, veriteľ nemá možnosť, ako tento proces zvrátiť. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník spĺňa podmienky oddlženia, má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia.
25. Zo strany žalobcu dostatočne preukázaného správania žalovanej po podaní návrhu je zrejmé a je tiež preukázané, že žalovaná nevynaložila žiadnu (a nie ešte úprimnú) snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Tým je potom bezpochyby preukázaný nepoctivý zámer žalovanej v zmysle § 166g ods. 1 ZKR. Ak chcela byť žalovaná v konaní úspešná, mala pred súdom vyvrátiť tvrdenia žalobcu a preukázať, že pri oddlžení mala poctivý zámer, mala preukázať také svoje správanie po podaní návrhu, z ktorého by bolo možno usudzovať, že vynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Žalovaná bola v konaní pasívna, neuviedla žiadne svoje tvrdenia, ktoré by rozporovali tvrdenia žalobcu a tieto svoje prípadné tvrdenia žalovaná ani nepodložila prípadnými dôkazmi. Dôkazné bremeno o tých skutočnostiach, ktorými by chcela žalovaná preukázať svoj poctivý zámer pri oddlžení je jednoznačne len a len na žalovanej. Výlučne žalovanú v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, ktoré v konaní neuniesla a nevyvrátila tvrdenia žalobcu. Žalovaná si nesplnila ani povinnosť tvrdenia (čl. 8 CSP) ani dôkaznú povinnosť (§ 153 CSP). Z dikcie § 166g ods. 1 ZKR vyplýva, že pokiaľ dlžník po podaní návrhu vynaloží úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, má vždy poctivý zámer. Preto pokiaľ žalovaná v konaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o jej úprimnej snahe svoj dlh riešiť, platí, že žalovaná poctivý zámer pri využití inštitútu oddlženia nemala.
26. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
27. V závere treba zdôrazniť, že žalovaná v písomnom podaní zo dňa 7.3.2023 uznala nárok žalobcu, ktorý si uplatňuje v konaní t.j. súhlasila s tým, aby súd jej oddlženie zrušil a žalobe ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel. Teda nebolo medzi stranami sporné, že žalovaná pri oddlžení nemala poctivý zámer. Ide o zhodné tvrdenie strán z ktorého súd v zmysle § 186 ods. 2 CSP pri rozhodovaní musí, je povinný vychádzať.
28. Na základe vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, žalobca v konaní preukázal, že žalovaná ako dlžník nemala pri oddlžení v zmysle § 166g ods. 1 ZKR poctivý zámer, nakoľko z jej správania po podaní návrhu možno usudzovať, že nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností a preto súd rozhodol tak, že v zmysle § 166f ZKR zrušil oddlženie žalovaného na základe uznesenia tunajšieho súdu č. k. 23Odk/174/2022-12 zo dňa 11.7.2022.
29. Záverom je nutné dodať, že nakoľko súd dospel k záveru o naplnení dôvodu zrušenia oddlženia v zmysle § 166g ods. 1 ZKR, čo je pre rozhodnutie postačujúce, tak už neskúmal ďalšie podľa žalobcu naplnené dôvody zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer ako sú zadefinované v § 166g. ods. 2 písm. f) ZKR, nakoľko by to bolo nadbytočné.
30. Podľa § 166f ods. 4 ZKR zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.
31. Podľa § 166f ods. 5 ZKR právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka
32. Podľa § 13a ods. 1 Obchodného zákonníka rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu, ktoré je preskúmateľné súdom, ak tak ustanoví osobitný predpis, môže byť určené, že po dobu uvedenú v rozhodnutí, alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (ďalej len „rozhodnutie o vylúčení“), fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve (ďalej len „vylúčený zástupca“). To platí rovnako aj pre pôsobenie ako vedúci organizačnej zložky podniku, vedúci podniku zahraničnej osoby, vedúci organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo prokurista.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu a uložil žalovanej povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“