Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/224/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, pred samosudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci navrhovateľa: P. Č., A. X.XX.XXXX, W. S. XXX, S., zastúpeného: JUDr. Lubomír Müller, euroadvokát so sídlom Symfonická 1496/9, Praha 5, Česká republika, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 0,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 103,06 € od 24.10.2012 do 30.04.2013 v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 26.11.2012 sa navrhovateľ proti odporcovi pôvodne domáhal zaplatenia istiny 103,06 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 € ročne od 24.10.2012 do zaplatenia, titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím Krajského vojenského súdu Košice sp. zn. Ktr 406/50 zo 14.05.1950 a Vojenského obvodového súdu Košice sp. zn. zo dňa 14.06.1957. Navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody listom zo dňa 23.04.2012, avšak do dňa podania návrhu odporca žalovanú istinu navrhovateľovi nezaplatil.

Uznesením č.k. -40 zo dňa 26.09.2013 súd konanie zastavil v časti žalovanej istiny, na základe procesného návrhu navrhovateľa na späťvzatie návrhu na začatie konania v časti, z dôvodu zaplatenia žalovanej istiny odporcom po začatí konania. Vo vzťahu k trovám konania súd rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.

Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia č.k. -40 zo dňa 26.09.2013 predmetom konania zostalo zaplatenie príslušenstva - úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 103,06 € od 24.10.2012 do 30.04.2013.

Titulom náhrady trov konania navrhovateľ žiadal priznať celkom sumu 72,87 € ako náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia, spísanie návrhu na začatie konania, späťvzatie návrhu na začatie konania v časti) á 16,60 €, 2x režijný paušál á 7,63 €,1x režijný paušál á 7,81 €.

Odporca sa k návrhu na začatie konania nevyjadril, napriek tomu, že ho súd na splnenie tejto povinnosti vyzval uznesením č.k. -36 zo dňa 18.6.2013.

Podľa , , účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Podľa , na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa , ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. Podľa , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Pretože predmetom konania je úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 103,06 € od 24.10.2012 do 30.04.2013 (= 4,66 €), podľa ide o drobný spor. Pojednávanie na prejednanie veci súd v súlade s nenariadil. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu v lehote podľa .

Vo veci súd rozhodol na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania a to: Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 (čl. 3), Vyčíslení nákladů obhajoby (F. P.) zo dňa 20.04.2012 (čl. 4), Uznesenie Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. zo dňa 25.07.1991, Rozsudok Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. zo dňa 15.08.1991, Žiadosť o odškodnenie č.j. Rtr 2048/91/a (čl. 14), Podnet ke stížnosti pro porušení zákona zo dňa 11.03.2004 (čl. 15), Oznámenie o spôsobe vybavenia podnetu na podanie sťažnosti pre porušenie zákona z 19.07.2004 (čl. 16), Podnet ke stížnosti pro porušení zákona zo dňa 03.09.2004 (čl. 17), Odpoveď na podnet zo dňa 20.12.2004 (čl. 18), Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 22.1.2010 (čl. 19), Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. -18 zo dňa 14.12.2011 (čl. 21), Odpis uznesenia Vojenského obvodného súdu Prešov sp. zn. 1Rtv-19/91 zo dňa (čl. 23), Rozsudok Vojeského obvodového súdu Prešov sp. zn. 1Rtv-19/91 z 25.07.1991 (čl. 25), Odpoveď Federálneho ministerstva obrany č.j. RTr 2048/91/b k žiadosti o odškodneniu podľa zákona č. 119/90 Zb. (čl. 27), Podnet ke stížnosti pro porušení zákona zo dňa 12.03.2004 (čl. 28), Odpoveď na podnet zo dňa 12.03.2004 (čl. 29), Podnet ke stížnosti pro porušení zákona zo dňa 3.09.2004 (čl. 30), Odpoveď na podnet zo dňa 30.09.2004 (čl. 31), Uznesenie OS Prešov č.k. -24 zo dňa 28.05.2009 (čl. 32), Uznesenie OS Prešov č.k. -14 zo dňa 13.05.2009 (čl. 35) a zistil nasledovný skutkový stav:

Z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 11.06.2013, voči ktorému odporca nenamietal, mal súd za preukázané, že odporca navrhovateľovi rozhodnutím č. 19295/2012-1531/10 priznal pomernú časť náhrady nákladov obhajoby rovnajúcu sa žalovanej istine (103,06 €). V tejto časti už súd konanie aj právoplatne zastavil uznesením č.k. -40 zo dňa 26.09.2013. Medzi účastníkmi konania zostal sporný nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Navrhovateľ si listom zo dňa 23.04.2012 uplatnil u odporcu nárok na náhradu škody nezákonným rozhodnutím (list bol doručený odporcovi podľa podacej pečiatky rovnako dňa 23.04.2012 (čl. 3)). Odporca o nej rozhodol dňa 30.04.2013 tak, že navrhovateľovi žalovanú istinu priznal (čl. 38). Navrhovateľ si uplatňoval nárok na zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 24.10.2012 do 30.04.2013.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,

má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná od 11.07.2012 do 8.5.2013 bola 0,75 %.

Podľa ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z uvedeného vyplýva, že štát je povinný nahradiť škodu najneskôr do 6 mesiacov odo dňa, kedy poškodený nárok riadne uplatnil postupom podľa citovaného zákona. Márnym uplynutím tejto lehoty sa štát ako dlžník zo zodpovednostného vzťahu ( ) dostáva do omeškania, a tak najskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí 6-mesačnej lehoty ho postihuje povinnosť zaplatiť poškodenému veriteľovi tiež úroky z omeškania. (uznesenie NS SR z 21. 12.2010, sp. zn. ).

Aj keď vyššie citované rozhodnutie nie je pre súd konajúci vo veci sp. zn. záväzné, súd sa s nim stotožňuje.

Pretože navrhovateľ si uplatnil u odporcu nárok na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím (žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody) dňa 23.04.2012 (deň doručenia žiadosti odporcovi), 6- mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa, vrátane zaplatenia priznanej náhrady plynula odporcovi od 24.4.2012 do 23.10.2012. Odporca v uvedenej lehote nárok navrhovateľa neuspokojil, preto mu od nasledujúceho dňa (24.10.2012) vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej podľa v spojení s nariadenia vlády SR č. 87/1995 . z uplatnenej hodnoty nároku na náhradu škody. Z uvedených dôvodov súd návrhu na začatie konania vyhovel v plnom rozsahu a priznal mu úrok z omeškania priznal v uplatnenej výške.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

S poukazom ku skutočnosti, že prejednávaná vec je tzv. drobným sporom, súd sa zaoberal možnosťou aplikácie . Napriek tomu, že pojem neprimeranosti zákon () presne nedefinuje, podľa ustálenej judikatúry aplikácia prichádza do úvahy iba vtedy, ak uplatnené trovy prevyšujú pohľadávku a súčasne výška pohľadávky vymedzuje prejednávanú vec ako drobný spor. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie 103,06 € s príslušenstvom, prejednávaná vec je podľa drobným sporom a navrhovateľ si uplatnil trovy konania vo výške 72, €, ktoré neprevyšujú hodnotu predmetu sporu. Preto pri rozhodovaní o trovách konania nie je možné aplikovať Súd sa preto zaoberal účelnosťou vynaložených trov konania. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je nepochybné, že touto žiadosťou si právny nástupcovia po p. F. P. uplatnili u odporcu celkom 6 čiastkových nárokov v hodnote 82,98 €, 14,94 €, 13,28 €, 206,13 €, 12.000,- € a náhradu nákladov obhajoby bez vyčíslenia, t.j. predmet tohto konania. Nahliadnutím do súdneho registra súd zistil, že právny nástupcovia po p. P. si jednotlivé čiastkové nároky uplatnili samostatnými žalobami. Aj keď žiaden právny predpis nepredpisuje povinnosť uplatniť si takéto nároky jedinou žalobou, súd je oprávnený skúmať účelnosť vynaloženia trov konania. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej služby je závislá od hodnoty sporu a to tak, že pri hodnote sporu do 165,97 € je jej výška 16,60 €. V praxi to znamená, že ak účastník konania má viac samostatných nárokov v úhrnnej hodnote do 165,97 € a uplatní si ich samostatnými žalobami, napr. tromi, vznikne mu pri rovnakom počte úkonov nárok na trojnásobné trovy právneho zastúpenia akoby tomu bolo v prípade, keby si ich uplatnil jednou žalobou. Obdobne je to aj s trovami konania titulom náhrady za zaplatený súdny poplatok - konania podľa sú spoplatnené bez ohľadu na predmet konania jednotnou sadzbou 20,- € (podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov). Teda ak sa rozhodne účastník rozdeliť nárok z jedného právneho titulu na čiastkové nároky, napr. tri, vznikne mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok v trojnásobnej výške, oproti tomu keby si tieto čiastkové nároky uplatnil jednou žalobou. Takéto navýšenie trov nemožno považovať za účelné vynaloženie trov. Pretože popri nároku, ktorý je predmetom konania si právny nástupcovia po p. P. uplatnili samostatnými žalobami ďalšie nároky (najmenej dva), ktorých hodnota spolu s hodnotou predmetu konania nepresahuje 165,97 €, súd trovy konania nepovažoval za účelne vynaložené, s prihliadnutím na skutočnosť, že aj v ďalších konaniach sú právny nástupcovia po p. P. oprávnený uplatňovať si trovy konania. Z týchto dôvodov súd navrhovateľovi, ktorému by inak podľa ako úspešnému účastníkovi vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania, náhradu trov konania nepriznal vôbec.

O lehote na splnenie povinnosti uloženej vo výrokovej časti rozsudku súd rozhodol podľa , veta prvá pred bodkočiarkou . náhrada škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, § a 517

Poučenie:

P o u č e n i e : Účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , ) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. (, ) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.