Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12C-207-2013.pdf
PDF · 82.23 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/207/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom v právnej veci žalobcu: F. E., H.. XX.XX.XXXX, C. C. XXXX/X, XXX XX R. proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach zo dňa 19.1.2012 č. 3C/1328/2012 z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm j.) zákona č. 244/2002.
II. Súd odkladá vykonateľnosť rozsudku Arbitrážneho súdu Košice z 19.1.2012 č. 3C/1328/2012 do právoplatného ukončenia veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12C/207/2013.
III. Žalovaný je povinný uhradiť súdu na účet Okresného súdu Trebišov súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 331,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice z 19.01.2012 číslo 3C/1328/2012. Zároveň žiadal, aby súd odložil vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku do právoplatnosti ukončenia konania sp. zn. 12C/207/2013. Návrh odôvodnil tým, že rozhodcovský súd nedostatočne preskúmal prijateľnosť rozhodcovskej doložky a pretože rozhodcovská doložka je vo svojich dôsledkoch podľa žalobcu hrubo nemorálna a spôsobuje, že o právach a právom chránených záujmoch osôb rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou. V návrhu poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 31.05.2011 č. k. 20CoE 24/2011v ktorom sa uvádza, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm r) Občianskeho zákonníka nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom ale aj o dôsledkoch, či doložka spotrebiteľa nenúti podrobiť sa arbitráži. Ďalej v návrhu uviedol, že rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže súd aj bez návrhu sám mal vyhlásiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky.
Žalovaný žiadal návrh žalobcu zamietnuť. Tvrdil, že v čase uzatvárania poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným t.j. 30.10.2007 nebolo súčasťou Občianskeho zákonníka ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r), pretože toto sa stalo účinným až od 01.01.2008. Dohodu o rozhodcovskej doložke podľa žalovaného účastníci dohodli 30.10.2007 a jej neprimeranosť ako zmluvnej podmienky nemožno hodnotiť s ohľadom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na to, že podľa zmluvného dojednania žalobca mohol v lehote 30 dní po uzavretí zmluvy a teda aj dohody o rozhodcovskej doložke odmietnuť túto rozhodcovskú doložku. Podľa žalovaného rozhodcovská doložka tak ako je uvedená v osobitných zmluvných dojednaniach nespôsobuje žiadnu nerovnováhu, pretože nepriznáva jednej strane viac práv ako druhej. Zároveň uviedol, že došlo k individuálnemu
dojednaniu rozhodcovskej doložky na základe ktorej v prípade sporov je výlučne príslušným na konanie rozhodcovský súd.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil toto:
Žalovaný podal dňa 4.01.2012 proti žalobcovi návrh na začatie konania o zaplatenie 41,16 Eur ako aj trovy konania v sume 276,00 Eur na Arbitrážnom súde v Košiciach. Arbitrážny súd v Košiciach ako rozhodcovský súd bez nariadenia pojednávania dňa 19.012.2012 rozhodol rozhodcovským rozsudkom č. 3C/1328/2012 o návrhu žalovaného tak, že uložil žalobcovi povinnosť uhradiť pre žalovaného sumu 41,16 Eur a trovy konania 276,00 Eur. Rozhodol tak o nároku žalovaného na zaplatenie nákladov poisťovne vynaložených na uzavretie poistenia. Z návrhu na začatie rozhodcovského konania súd zistil, že malo ísť o nárok, ktorý uplatnil žalovaný v rozhodcovskom konaní z poistnej zmluvy, ktorú uzavreli žalobca ako poistník a žalovaný ako poistiteľ dňa 30.10.2007 pod číslom XXXXXXXXXX. Predmetom poistnej zmluvy bolo životné poistenie. Medzi účastníkmi boli dohodnuté ako súčasť zmluvy aj Všeobecné poistné podmienky obsah, ktorý potvrdil žalobca vlastnoručným podpisom.
Súčasťou Všeobecných poistných podmienok sú aj osobitné zmluvné dojednania vyššie uvedenej poistnej zmluvy. V bode 2. osobitných zmluvných dojednaní sa uvádza, že poistník a poisťovňa vyjadrujú spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatnú vôľu a v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto Všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Aj osobitné zmluvné dojednanie je opatrené podpisom žalobcu ako aj osoby konajúcej za žalovaného.
Podľa § 40 ods. 1 písm j ) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského súdu, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzne právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnou alebo inom právnou vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. na ochranu spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá používa služby pre osobnú potrebu.
Podľa § 2 ods. b) zákona č. 250/2007 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa § 2 písm i ) zákona č. 250/2007 Z. z., sa na účely tohto zákona rozumie službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne, s výnimkou činnosti upravených osobitnými predpismi.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 4 písm r ) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného k 30.10.2007, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 30.10.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( neprimeraná podmienka ). Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zrušil vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok potom čo zistil, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi účastníkmi dňa 30.10.2007 spočívajúca v tom, že o nárokoch žalobcu vyplývajúcich z vyššie uvedenej poistnej zmluvy môže výlučne rozhodovať iba rozhodcovský súd je neplatná lebo odporuje zákonu. Takto formulovaný text rozhodcovskej doložky z 30.10.2007 nie je medzi účastníkmi sporný. Vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka účinného k 30.10.2007 dohoda rozhodcovskej doložky je neplatná, pretože sa v nej uvádza, že spory s dodávateľom vyplývajúce s poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je oprávnený riešiť výlučne rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní. V prípade neprijateľných podmienok ide stále o porušenie všeobecne právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a preto u žalobcu je daný dôvod na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm j ) zákona č. 244/2002 Z. z.
Pokiaľ žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že v prípade zmluvy uzavretej medzi účastníkmi nemôže ísť o spotrebiteľskú zmluvu, tak súd sa nestotožňuje s týmto jeho tvrdením, pretože toto jeho tvrdenie nemá oporu ani vo vykonanom dokazovaní ani v platnej právnej úprave. Rovnako aj ostatné dôvody uvádzané odporcom v súvislosti s absenciou zákonných dôvodov na strane žalobcu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemajú pre konečný záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky žiadny právny ani skutkový význam. Súd poznamenáva, že ani v jednom z týchto svojich tvrdení žalovaný neargumentuje tým, že by obsah rozhodcovskej doložky bol v súlade s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r ) a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Preukázanie skutočnosti, že obsah rozhodcovskej doložky rigorózne určuje, že spory medzi účastníkmi sa majú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, činí zo zákona takúto dohodu o rozhodcovskej doložke neplatnou.
Argumentácia žalovaného, že k uzavretiu dohody o rozhodcovskej doložke došlo ešte pred účinnosťou ustanovenia § 53 ods. 4 písm r) Občianskeho zákonníka zodpovedá skutočnosti. V súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa - žalobcu súd konštatuje, že aj pred účinnosťou citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka bolo povinnosťou žalovaného umožniť žalobcovi v dohode o rozhodcovskej doložke takú klauzulu, ktorá by nevylučovala uplatnenie nárokov aj na všeobecnom súde.
Podľa § 53 Občianskeho zákonníka účinného k 30.10.2007 t.j. v čase uzavretia dohody o rozhodcovskej doložke neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy bolo každé ustanovenie spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Skutočnosť, že až pri neskoršej zmene právnej úpravy sa rozšíril taxatívny príkladný výpočet neprijateľných zmluvných podmienok aj o podmienku uvedenú v § 53 ods. 4 písm. r) až po uzavretí zmluvy neznamená, že pred účinnosťou tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka išlo o podmienku prijateľnú. Preto súd v predchádzajúcej časti odôvodnenia uviedol, že dohoda o rozhodcovskej doložke je neplatná pre dôvod, ktorý je uvedený v teraz platnom znení ustanovenia § 53 ods. 4 písm r) Občianskeho zákonníka a to s ohľadom na ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka účinného k 30.10.2007.
Dohoda o rozhodcovskej doložke je neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu, teda ustanoveniu § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka účinného k 30.10.2007 ide o absolútnu neplatnosť dohody o rozhodcovskej doložke. Z uvedeného dôvodu súd určil, že je to dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm j ) zákona 244/2002, pretože rozhodcovský súd porušil všeobecne záväzný predpis na ochranu spotrebiteľa, ktorým je práve ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka. Toto vyplýva aj z poznámky pod čiarou ako odkaz č.13 a práve na § 53 Občianskeho zákonníka.
Na návrh žalobcu súd podľa § 40 ods. 2 zákona 244/2002 Z. z. odložil vykonateľnosť vyššie citovaného rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že konanie o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku nie je právoplatne skončené, a vo veci je rozhodnuté tak, že sa rozhodcovský rozsudok zrušuje.
Súd v tomto smere poukazuje na nález ÚS SR z 24.10.2013 č. I. ÚS 38/2013-50 ktorým rozhodol, že ústavná sťažnosť odporcu vo veci Krajského súdu v Banskej Bystrica sp. zn. 16 CoE157/2011 je nedôvodná. Súdy konštatovali, že rozhodcovská doložka v znení ako ju v zmluvách uvádzal žalovaný je neplatná resp. neprijateľná.
Žalobca je oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. zákona č. 71/1992 Zb., pretože ako spotrebiteľ sa domáha ochrany svojho práva na súde. Keďže žalovaný nebol v konaní úspešný, súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 331,50 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3 vyhotoveniach.
1/ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3/ Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.