Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/17/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a sudkýň JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľky: E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, zastúpená JUDr. Margitou Kytnarovou, advokátkou so sídlom v Topoľčanoch, Sv. Cyrila a Metoda 4595/18, proti odporcovi: C. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., E. XXX/XXX, zastúpený JUDr. Magdalénou Kuciaňovou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch, Nitrianska 5, o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému E. M., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní odporcu a navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11. decembra 2013 č. k. -110 v časti úpravy styku a náhrady trov konania, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti úpravy styku otca s mal. E., nar. XX. XX. XXXX m e n í tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. E. každý nepárny týždeň kalendárneho roka v čase od piatku 15.30 hod. do nedele do 16.00 hod., každý párny týždeň kalendárneho roka v čase od stredy od 17.00 hod. do piatku do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24. 12. od 10.00 hod. do 27. 12. do 17.00 hod. a nepárny rok od 31. 12. od 10.00 hod. do 02. 01. nasledujúceho roka do 17.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každého kalendárneho roka od nedele od 10.00 hod. do pondelka do 17.00 hod. a počas letných prázdnin v mesiaci júl a august každého roka každý nepárny týždeň kalendárneho mesiaca od nedele párneho týždňa od 17.00 hod. do nedele nepárneho týždňa do 17.00 hod. s tým, že otec si prevezme maloleté dieťa pred bydliskom matky a po ukončení styku je povinný vrátiť dieťa matke v mieste jej bydliska a počas letných prázdnin si otec prevezme maloleté dieťa v mieste bydliska matky a matka si po ukončení styku prevezme maloletého v mieste bydliska otca.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania štátu a trov konania účastníkov z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo C. M. a E. M., rodenej H., uzavreté dňa 18. 04. 2009 vo H. A., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 7, ročník 2009, na strane 95, pod por. č 1 rozviedol. Na čas po rozvode zveril maloletého E. M., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého E. sumou 50 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Ďalej určil, že obaja rodičia sú povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne súd prvého stupňa upravil styk otca s maloletým E. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň kalendárneho roka v čase od piatku od 15.30 hodiny do nedele 16.00 hodiny, počas vianočných sviatkov každý párny

rok od 24.12. od 10.00 hodiny do 27.12. do 17.00 hodiny a nepárny rok od 31.12. od 10.00 hodiny do 02. 01. nasledujúceho roka do 16.00 hodiny, veľkonočné sviatky každého kalendárneho roka od nedele od 10.00 hodiny do pondelka do 17.00 hodiny a počas letných prázdnin v mesiaci júl a august každého roka každý párny týždeň kalendárneho mesiaca sa bude nachádzať v starostlivosti matky a nepárny týždeň u otca s tým, že otec si prevezme maloleté dieťa pred bydliskom matky. Súd uložil matke povinnosť maloleté dieťa na styk pripraviť a v stanovenú hodinu dieťa otcovi odovzdať. O trovách konania štátu súd prvého stupňa rozhodol tak, že otca i matku zaviazal zaplatiť na účet súdu trovy konania štátu, a to každý v sume 227,76 eura, do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania účastníkov súd prvého stupňa rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , Zákona o rodine, a prvá veta . Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 18. 04. 2009, u oboch ide o manželstvo prvé a z tohto manželstva pochádza maloletý E. nar. XX. XX. XXXX. Manželia od januára 2013 nezdieľajú spoločnú domácnosť, pričom vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvalo rozvrátené, neplní si spoločenský účel už dlhšiu dobu, pričom ani jeden z účastníkov nemieni obnoviť manželské spolužitie. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania rozviedol. Pokiaľ ide o zverenie maloletého E. do osobnej starostlivosti rodiča, súd prvého stupňa zohľadnil v prvom rade záujmy maloletého dieťaťa, pričom sa stotožnil so závermi znaleckého dokazovania, prevedeného v konaní, keď zo znaleckého dokazovania vyplynulo doporučenie zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke s tým, aby bol upravený styk otca s dieťaťom každý párny týždeň od štvrtka poobedia do soboty do 10.00 hodiny a každý nepárny týždeň od piatku vyzdvihnutím zo škôlky do nedele do 16.00 hodiny. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prvého stupňa prihliadol na vek a odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na tú skutočnosť, že obaja rodičia sa prakticky dohodli na výške výživného 50 eur mesačne. Navrhovateľka v súčasnej dobe býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v 4-izbovom rodinnom dome. Pracovala vo firme Silfox Lužianky, pracovisko H. A., pričom aktuálne je práceneschopná a finančne jej vypomáhajú rodičia, ktorí obaja pracujú. Odporca dosahuje priemerný príjem 467,04 eur, obýva 4-izbový rodinný dom, kde platí plyn vo výške 60 eur, elektrinu 40 eur, vodu štvrťročne 36 eur, pôžičku na strechu vo výške 18.500 eur v mesačných splátkach po 205 eur a pôžičku na zariadenie domu vo výške 22 eur mesačne. Súd prvého stupňa mal ďalej na základe znaleckého posudku za preukázané, že maloletý E. má dobrý vzťah k obom rodičom, je teda v jeho záujme, aby sa obaja rodičia naďalej podieľali na jeho výchove. Preto súd prvého stupňa upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, ako sa rodičia dohodli, avšak pokiaľ ide o úpravu styku tak, ako bolo navrhnuté v znaleckom posudku, t. j. počas párneho týždňa od štvrtka do nedele, súd neupravil styk otca počas týždňa, vzhľadom na vek a režim maloletého dieťaťa, majúc za to, že súdom upravený styk je dostatočný pre rozvoj citovej väzby otca s maloletým dieťaťom. O trovách konania štátu, ktoré vznikli titulom odmeny znalcom za podaný znalecký posudok vo výške 455,52 eur, čo v prepočte predstavuje 227,76 eur na účastníka, rozhodol súd prvého stupňa podľa . O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa prvá veta tak , že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote, v časti úpravy styku otca s maloletým E. a v časti uloženia povinnosti zaplatiť trovy konania štátu na účet súdu, podal odvolanie odporca, domáhajúc sa zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie. Odporca v podanom odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvého stupňa o úprave styku otca s maloletým rozhodol v rozpore so závermi znaleckého posudku a nerešpektoval záujem maloletého dieťaťa, pričom na takom spôsobe stretávania sa otca so synom, ako vyplynulo zo znaleckého posudku, sa s matkou dohodli na stretnutí vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany č. k. -37 z 20. 01. 2013, ktorým súd vo forme predbežného opatrenia rozhodol o tom, že je oprávnený stretávať sa s maloletým synom každý párny týždeň od štvrtka od 15.00 hod do soboty do 10.00 hodiny a každý nepárny týždeň od piatka od 15.00 hodiny do nedele do 16.00 hodiny. Súd toto rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ by nebol súdom upravený styk, vzhľadom na postoj matky by do budúcnosti hrozilo, že by stretávanie sa otca s maloletým nebolo vôbec realizované a v tomto prípade by otcovi hrozil tzv. syndróm zavrhnutého rodiča, pričom poukázal i na znalecký posudok Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, z ktorého vyplýva, že vzťah dieťaťa a otca je pozitívny. Nariadené predbežné opatrenie je platné do právoplatnosti rozhodnutia v tejto právnej veci,

pričom aktuálne sa jeho stretávanie s maloletým E. realizuje v zmysle nariadeného predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa tým, že bežné stretávanie sa so synom obmedzil iba na každý druhý víkend, výrazne zasiahol do práva dieťaťa na rovnocenný vzťah k obom rodičom, pričom nerešpektoval záujem dieťaťa, keď neprihliadol na jeho citové väzby, vývojové potreby a jeho právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi, ktorý nie je možné dosiahnuť obmedzeným stretávaním sa každý druhý víkend. Odporca v podanom odvolaní ďalej uviedol, že súd prvého stupňa zaviazal oboch účastníkov zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany trovy konania každého v sume 227,76 eur, pričom vôbec nezohľadnil skutočnosť, že účastníci boli zaviazaní zaplatiť preddavok na trovy dôkazu, každý v sume 300 eur. Túto sumu zaplatil 14. 06. 2013. Súd prvého stupňa v tejto časti rozsudok riadne neodôvodnil, čim bola odňatá možnosť účastníka konať pred súdom a rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania štátu porušil zákonnú povinnosť a to pred tým, ako uloží účastníkom povinnosť nahradiť trovy štátu, zaoberať sa otázkou možnosti splnenia podmienky na oslobodenie tohto účastníka od povinnosti platiť súdny poplatok. V zmysle ustanovenia bolo preto nevyhnutným, aby sa prvostupňový súd v rozhodnutí vysporiadal s otázkou naplnenia zákonného predpokladu pre priznanie náhrady trov štátu voči účastníkovi, ktorým je, že na strane daného účastníka nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, či sa súd prvého stupňa predbežne zaoberal touto otázkou, v odôvodnení rozhodnutia absentuje odkaz na myšlienkový postup prvostupňového súdu, ako i odkaz na prípadné dôkazy, z ktorých vyvodil svoj záver, pričom sa nevysporiadal so zaplateným preddavkom na trovy dôkazu vo výške 300 eur zo strany každého účastníka.

Rozsudok súdu prvého stupňa, v časti určenia vyživovacej povinnosti otca, napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého E. mesačne sumou 100 eur. V podanom odvolaní uviedla, že pred súdom prvého stupňa síce súhlasila s návrhom odporcu na výživné vo výške 50 eur mesačne, avšak za podmienky, že mu bude uložená povinnosť podieľať sa na mimoriadnych nákladoch dieťaťa spojených napr. s jeho zdravotným stavom, s nákupom zimného oblečenia, obutia a iných väčších výdavkoch. S výškou výživného 50 eur mesačne nesúhlasí, pred súdom prvého stupňa konala unáhlene pod tlakom a strachom, povinnosť otca podieľať sa na mimoriadnych výdavkoch v rozsudku nie je uvedená, a teda nie je vymožiteľná, pričom pri neschopnosti rodičov komunikovať nie je nádej, aby dosiahla spoluúčasť otca na uvedených výdavkoch. Je preto potrebné, aby súd určil výživné tak, aby zodpovedalo potrebám maloletého a schopnostiam a možnostiam otca a súčasne bolo vymožiteľné.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že s odvolaním napadnutou časťou rozsudku, týkajúcou sa úpravy styku, nesúhlasí a odporúča odvolaciemu súdu, aby ju prehodnotil v zmysle dohody rodičov, ktorú uzatvorili pred znalkyňami Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie dieťaťa. Napriek odlišným názorom rodičov, ktoré boli nimi prezentované počas celého priebehu konania, má za to, že táto dohoda je vhodná a v určitom časovom období odzrkadľovala aj názory oboch rodičov. Súhlasí s tým, aby si otec dieťa preberal priamo pred bytom matky, a nie v Materskej škole E..

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že o výške výživného došlo k dohode medzi obom rodičmi a to tak, že sa ustálila suma 50 eur mesačne, pričom sa pred súdom prvého stupňa zaviazal k úhrade všetkých mimoriadnych výdavkov na maloletého E. v rozsahu jednej polovice. Argumentácia matky, že pri súhlase s výškou výživného konala unáhlene a pod tlakom a strachom, je neobhájiteľná, bolo to slobodné rozhodnutie, ku ktorému na základe dohody dospeli obaja rodičia, po zvážení všetkých okolností, ktoré sú podstatné pre určenie výživného s tým, že on sa bude podieľať na úhrade mimoriadnych výdavkov maloletého. Nad rámec výživného prispel nákupom oblečenia v mesiaci december a následne po vzájomnej dohode s matkou zabezpečil pre maloletého oblečenie prakticky na celú zimnú sezónu. Neobstojí preto argumentácia, že súdom určené výživné nie je v prospech maloletého a nezodpovedá všetkým skutočnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa v časti vyživovacej povinnosti potvrdil a odvolanie navrhovateľky ako nedôvodné zamietol.

Navrhovateľka vo vyjadrení k písomnému vyjadreniu odporcu uviedla, že reálne jej odporca dal pre maloletého doposiaľ len 1 pančuchové nohavice a 1 tepláky, takže ak odporca veci kúpil, neposkytol jej ich na bežné každodenné nosenie pre maloleté dieťa. Na žiadnych mimoriadnych výdavkoch maloletého

v zmysle záverov v prejednávanej veci sa nepodieľal, hoci už bol maloletý aj chorý. Trvá na tom, že priznané výživné nie je primerané potrebám, veku maloletého, možnostiam a schopnostiam odporcu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ods. l ) preskúmal napadnutý rozsudok podľa a podľa na odvolacom pojednávaní a po výsluchu účastníkov konania na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v časti určenia vyživovacej povinnosti otca podľa ako vecne správne potvrdiť, v časti úpravy styku otca s maloletým E. podľa zmeniť a v časti náhrady trov konania štátu a trov konania účastníkov napadnuté rozhodnutie podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom konania je návrh navrhovateľky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E. M., nar. XX. XX. XXXX, na čas po rozvode manželstva. Navrhovateľka podala návrh na Okresný súd Topoľčany dňa 25. 03. 2013 a žiadala ním, aby súd jej manželstvo uzatvorené s C. M. dňa 18. 04. 2009 pred Rímsko-katolíckym úradom vo H. A. rozviedol. Súčasne žiadala upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému E., pochádzajúceho z manželstva, na čas po rozvode manželstva tak, že maloletý E. bude zverený do jej osobnej starostlivosti, pričom dieťa bude zastupovať a spravovať jeho majetok a otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou, ktorej výšku ponechala na rozhodnutie súdu. Styk otca s dieťaťom navrhla ponechať bez obmedzenia. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo napadnuté odvolaním v časti rozvodu manželstva účastníkov konania a v časti zverenia maloletého E. do osobnej starostlivosti matke a určenia, že obaja rodičia sú povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a v týchto častiach nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania odvolacím súdom bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia vyživovacej povinnosti otca, úpravy styku otca s maloletým E. a náhrady trov konania štátu. I napriek tomu, že právna zástupkyňa odporcu navrhla na odvolacom pojednávaní zveriť maloletého E. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v časti zverenia dieťaťa do starostlivosti súd rozhodnutie súdu prvého stupňa nemohol preskúmať, nakoľko v tejto časti rozhodnutie nebolo napadnuté odvolaním a nadobudlo právoplatnosť, keď v zmysle odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania v prípade odvolaním napadnutej časti rozhodnutia, ale neviazanosť rozsahom odvolania nemožno rozšíriť na tú časť rozhodnutia, ktorá odvolaním napadnutá nebola.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťa na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd vždy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživné pre maloleté dieťa slúži nielen k uspokojovaniu jeho výživy v užšom zmysle, ale i k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, hygiena, atď.), ako aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelanie, príprava na budúcnosť, kultúra, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, schopností a spôsobu prípravy na budúce povolanie i celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne i od schopností a možností rodičov. Toto prepojenie je v súlade so zásadou práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri hodnotení schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd vychádza z reálnych zárobkových schopností a možností takéhoto rodiča, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, pracovnými skúsenosťami, zdravotným stavom), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, predovšetkým existenciou pracovných príležitostí primeraných subjektívnym predpokladom povinného rodiča, či vôbec možnosťou zamestnať sa. Naviac, súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti rodiča prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Ustanovenie § 25 Zákona o rodine je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Osobný styk rodiča s dieťaťom je jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržanie rodičovského vzťahu a upevnenie citových väzieb. Neopomenuteľnými kritériami, podľa ktorých sa súd pri úprave styku spravuje, sú okrem veku dieťaťa aj jeho zdravotný stav a okrem citového vzťahu k rodičom a predovšetkým rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije. Súd musí vziať do úvahy školské a mimoškolské aktivity, záujmy a krúžky dieťaťa, aby úprava styku negatívne nezasahovala do týchto povinností, ako aj záujmov. V súlade s čl. 31 Dohovoru o právach dieťaťa treba vziať do úvahy právo dieťaťa na odpočinok a voľný čas, na účasť na hre a oddychovej činnosti zodpovedajúcej jeho veku, ako aj na slobodnú účasť na kultúrnom živote a umeleckej činnosti.

Odvolací súd z obsahu spisu Okresného súdu Topoľčany zistil, že rodičia maloletého E. nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2013. Otec maloletého E. u zamestnávateľa Slovenský Vodohospodársky Podnik š. p., Piešťany, Správa povodia Hornej Nitry, Topoľčany dosiahol v období od apríla 2012 do marca 2013 priemerný čistý mesačný príjem 467,04 eur a v období od novembra 2012 do októbra 2013 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 438,71 eur. Otec obýva 4-izbový rodinný dom, v ktorom pravidelné mesačné náklady spojené s bývaním predstavujú sumu 112 eur (zálohová platba plynu 60 eur mesačne, zálohová platba elektrickej energie 40 eur mesačne, platba za spotrebu vody 36 eur štvrťročne - mesačne 12 eur). K pravidelným mesačným výdavkom otca patria výdavky na splátku pôžičky na strechu domu vo výške 205 eur mesačne a výdavky na splátky pôžičky na zariadenie domu vo výške 25 eur mesačne. Z potvrdenia o príjme matky u zamestnávateľa Silfox Slovakia, s. r. o., Lužianky súd zistil, že matka u tohto zamestnávateľa v období od marca 2012 do februára 2013 dosiahla priemerný čistý príjem 337,24 eur. Pracovný pomer matky u tohto zamestnávateľa skončil k 28. 02. 2013 uplynutím doby trvania pracovného pomeru dojednaného na dobu určitú. Matka je taktiež poberateľkou prídavku na jedno maloleté dieťa. Pravidelne mesačne uhrádza splátky pôžičky vo výške 100 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v 4-izbovom rodinnom dome, v ktorom spolu s dieťaťom obýva jednu samostatnú izbu. Maloletý E. je 4,5 ročné dieťa, navštevujúce materskú školu. V priebehu konania pred súdom prvého stupňa, súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom posúdenia a zhodnotenia citovej väzby maloletého E. k obom rodičom, ako i samostatného posúdenia vzťahu otca a dieťaťa a matky a dieťaťa a ustálenia záveru o doporučení zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti. Zo znaleckého posudku č. 09/2013, vypracovaného Výskumným detskej psychológie a patopsychológie dieťaťa, Bratislava vyplýva záver, že vzťah maloletého dieťaťa k obom rodičom je pozitívny, rovnako je pozitívny i vzťah otca a matky k dieťaťu, pričom matka je pre dieťa primárnou identifikačnou osobou. Zo záveru posudku vyplýva doporučenie zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matke a úprava styku otca so synom každý párny týždeň od štvrtka poobedia do soboty do 10.00 hodiny a každý nepárny týždeň od piatka do nedele do 16.00 hodiny s tým, že návrh úpravy

styku otca so synom počas prázdnin a sviatkov bol v tom smere, aby maloletý E. mohol zdieľať čas v rovnakom časovom pomere s oboma rodičmi.

Odvolací súd, rozhodujúc tak o odvolaní navrhovateľky (v časti určenia vyživovacej povinnosti otca), ako i odvolaní odporcu (v časti úpravy styku a náhrady trov konania štátu) proti rozsudku súdu prvého stupňa, po oboznámení sa so skutkovým a právnym stavom vyplývajúcim zo spisu, po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní a po výsluchu účastníkov konania na odvolacom pojednávaní, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia vyživovacej povinnosti otca je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť. V tejto časti súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, keď zaviazal otca na čas po rozvode prispievať na výživu maloletého E. sumou 50 eur mesačne. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov prispievať na výživu dieťaťa v danom prípade možno vyhodnotiť v zásade za rovnaké, keď otec v období od novembra 2012 do októbra 2013 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 438,71 eur, pričom na odvolacom pojednávaní uviedol, že aktuálne je jeho čistý príjem znížený cca o 40-50 eur mesačne, z dôvodu znižovania príjmov zamestnancov štátnej správy a matka dosiahla v období od marca 2012 do februára 2013 priemerný čistý príjem 337,24 eur mesačne a aktuálne dosahuje v zmysle jej výpovede pred odvolacím súdom u zamestnávateľa ZKV Krušovice príjem 400 eur netto mesačne. Matka je naďalej poberateľkou prídavku na jedno maloleté dieťa. Z výpovede matky pred odvolacím súdom je ďalej zrejmé, že k pravidelným mesačným výdavkom dieťaťa, okrem pokrytia bežných potrieb stravovania, ošatenia a pod., patrí výdavok za pobyt dieťaťa v materskej škole vo výške 30 eur mesačne, výdavok za lieky, keďže dieťa je alergické, vo výške 3,50 eur mesačne. K ďalším výdavkom dieťaťa matka uviedla výdavky na nákup ortopedických pomôcok, nakoľko dieťa má ploché nohy. Odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že vzhľadom na preukázané zárobkové schopnosti a možnosti, ako aj majetkové pomery oboch rodičov, vzhľadom na vek dieťaťa a jeho preukázané odôvodnené potreby, výživné určené súdom prvého stupňa vo výške 50 eur mesačne zodpovedá vyššie uvedeným kritériám pri určení vyživovacej povinnosti a že takto určené výživné spolu s rodinnými prídavkami, ako aj s vyživovacou povinnosťou zo strany matky, i formou jej osobnej starostlivosti o maloletého, bude primerane kryť odôvodnené potreby dieťaťa tak, aby životná úroveň rodičov a dieťaťa bola rovnaká. Odvolací súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že takto určené výživné zohľadňuje i rozsah upraveného stretávania sa otca s dieťaťom, keď výživu dieťaťa matka nebude zabezpečovať v priebehu celého mesiaca v roku, ale len v období, keď sa dieťa nebude stýkať s otcom, v zmysle úpravy súdnym rozhodnutím. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia vyživovacej povinnosti otca ako vecne správny podľa potvrdil.

Odvolací súd v danej právnej veci v časti úpravy styku otca s maloletým E. dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v tejto časti v zmysle ustanovenia zmeniť. Je nesporné, že dieťa má pozitívny vzťah k obom rodičom, ako i to, že záujem otca pravidelne stretávať sa so synom je evidentný. Medzi otcom a dieťaťom je vytvorený pozitívny citový vzťah, čo je nesporné i zo záverov znaleckého dokazovania prevedeného pred súdom prvého stupňa. Pokiaľ súd prvého stupňa upravil stretávanie sa otca v roku každý nepárny týždeň v čase od piatku od 15.30 hodiny do nedele do 16.00 hodiny, odvolací súd takúto úpravu styku nepovažuje za dostatočnú. V tejto súvislosti opätovne poukazuje na výsledky znaleckého dokazovania obsahujúce odporúčanie úpravy styku v širšom rozsahu ako rozhodol súd prvého stupňa, a to v rozsahu tak, aby otec mal možnosť stretávať sa so synom počas každého týždňa v roku. Zo znaleckého posudku je tiež zrejmé, že dieťaťu nerobí problém dočasné odlúčenie od matky. Zohľadňujúc uvedené skutočnosti, súd upravil styk otca s dieťaťom tak, aby tento bol pravidelný a intenzívnejší, aby otec, i s ohľadom na vek dieťaťa, mal možnosť upevňovať a rozvíjať vzájomné citové vzťahy a aby mal aj dostatok priestoru na uskutočnenie a realizáciu svojich rodičovských práv a povinností vo vzťahu k dieťaťu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, považoval za dostatočnú takú úpravu styku otca so synom, v rámci ktorej by otec mal možnosť stretávať sa so synom počas každého týždňa v roku, pričom v rámci úpravy styku zohľadnil i tú skutočnosť, aby i matka, vzhľadom na jej pracovné povinnosti, mala možnosť tráviť s dieťaťom čas počas víkendov. Preto odvolací súd považoval za vhodnú takú úpravu, kedy sa otec dieťaťa bude okrem každého nepárneho týždňa od piatku 15.30 hod do nedele 17.30 hod., stretávať i každý párny týždeň kalendárneho roka od stredy 17.00 hodiny do piatku 17.00 hodiny. Odvolací súd je toho názoru, že takáto úprava styku otca s dieťaťom poskytne otcovi dostatočný priestor na upevňovanie jeho vzťahu so synom a súčasne podieľanie sa na jeho výchove, ako i zohľadňuje požiadavky matky na trávenie voľného času s dieťaťom. Odvolací súd taktiež zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti úpravy styku otca so

synom počas letných prázdnin, keď v tejto časti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa neurčité, bez presného vymedzenia dní a časov začiatku a ukončenia styku, a z tohto dôvodu bolo nevykonateľné. Preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti tak, že presne určil deň a čas počiatku styku otca počas letných prázdnin, ako i deň a čas ukončenia styku. Odvolací súd neupravil styk otca so synom počas jesenných a jarných prázdnin, tak ako žiadala právna zástupkyňa otca na odvolacom pojednávaní, keďže úpravu styku v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu považoval v plnej miere za dostatočnú, a to i s ohľadom na dĺžku trvania jesenných a jarných prázdnin.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletým E. v zmysle ustanovenia zmenil.

V časti náhrady trov konania štátu a trov konania účastníkov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v zmysle zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Na vznik práva na náhradu trov konania štátu musia byť splnené tri predpoklady. Prvým predpokladom je, že štát platil trovy konkrétneho konania v zmysle alebo . Ďalším predpokladom je neúspech účastníka v sporovom konaní alebo nepriaznivý výsledok nesporového konania. Okrem toho v sporovom konaní má štát nárok na náhradu trov konania voči tomu účastníkovi, ktorému sa uloží povinnosť na náhradu trov konania vo vzťahu k druhému účastníkovi - procesný dôvod nerozhoduje. Posledný predpoklad je negatívnym predpokladom a spočíva v tom, že účastník konania nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa je zrejmé, že v súvislosti so znaleckým dokazovaním boli navrhovateľka a odporca uznesením zo dňa 03. 06. 2013 č. k. -48 zaviazaní do 10 dní od doručenia uznesenia zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku, a to každý z nich vo výške 300 eur. Odporca si túto povinnosť splnil dňa 17. 06. 2013, keď na účet Okresného súdu Topoľčany zložil platbu vo výške 300 eur a navrhovateľka si túto povinnosť splnila dňa 12. 06. 2013 vo výške 300 eur. Túto skutočnosť pri rozhodovaní o trovách konania štátu súd prvého stupňa nezohľadnil, a napriek tomu, že navrhovateľka i odporca zložili preddavok na trovy znaleckého dokazovania v súdom určenej výške, zaviazal navrhovateľku i odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany trovy znaleckého dokazovania, každého vo výške 227,76 eur. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto potrebné v tejto časti považovať za nepreskúmateľné, keďže z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa, napriek oboma účastníkmi konania zloženým preddavkom, takto postupoval. Rovnako z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti nie je zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal s posúdením tej skutočnosti, či účastník, ktorý je povinný platiť trovy konania štátu, nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti, či zmätočnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti trov konania štátu, ako i vo výroku o trovách konania účastníkov, v zmysle ustanovenia zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu tak opätovne rozhodne o trovách konania štátu, zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti, ako i o trovách konania účastníkov.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.